IKARIKAR http://www.ikar.sk

Kráľ stromov (Ria V.)8.3.2015
 

2
 počet hodnotení: 3
prečítané 136, Komentáre 3

 
Kráľ stromov
Naučil som sa stáť celkom rovno, vzpriamene. Sú to už roky, veľa rokov. Som tu sám. Stojím.  A navôkol ani duši, čo by mi pod zadok stoličku vopchala. Spočítajte kruhy na mojom kmeni a odhadnite môj vek. Dvesto? Dvestopäťdesiat? Kedysi som to rátal. Zakaždým, čo sa mi po celom tele vyhodili puky, rozkvitli, odkvitli. Zakaždým, keď ma Boh posial listami a plodmi. Potom ich začal zo mňa zhadzovať a maľovať ma na jesenno. Až ma nechal nahého. Len tak. A tak stále dokola, a ja som vedel, že zas prešiel ďalší rok. Ubehlo ich mnoho. Poznám to naspamäť.
Toľko vtákov bývalo v mojom kráľovstve. Hniezdilo. Odlietalo. Toľko malých červíčkov lomozilo mojimi dutinami... a to tak strašne šteklilo. Modlil som sa k Bohu, rástol k nemu vyššie s nádejou, že ma bude lepšie počuť snáď, prosil som ho o trochu vetra. Nech mi konáre  rozkníše, v boku ma ohýba, nech sa trochu môžem poškrabať. Boli to utrpenia chvíle, no zvládol som to a dnes už term...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

TiTi16.3.2015
 

Osobne sa ťa pýtam, či nechceš radšej písať poéziu :P Inak je to veľmi pekné :3

Ria V.16.3.2015
 

Ďakujem. :) Toto je staršie dielo. Momentálne píšem hlavne drámu. Začala som študovať filmovú scenáristiku. (Ale chcela by som sa časom špecifikovať na poetické filmy!) :)

TiTi17.3.2015
 

woow tak držím palce :)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Ria V.

10719127_10202672106757051_1265875516_n.jpg
O mne

Hľadám sa. V škárach chodníkov, v odraze mlák, a možno... možno len stačí zdvihnúť hlavu. Najbližšie to skúsim. Čestné!
(Ale nedá mi to... v škárach je prach. Aj my sme prach. Hviezdny. A ešte kúsok božej lásky. Boli sme aj budeme prach. Tak tam niekde som. V minulosti, budúcnosti. Teraz. Teda, iba teraz. Inokedy asi nie. Iba teraz. Ešte som nikdy nežila pred minútou, alebo o týždeň, vždy žijem iba teraz. Tak tomu celkom nerozumiem. Všetkým tým minulostiam a budúcnostiam. Smutnou ma to činí. Ľudia si vymýšľajú sprostosti a klamú mi. To sa nerobí. )
Tak teda, už viem čo som. Som prach! A keď ma vetrík naveje do mláky, som blato. To je celkom milé životné poslanie. Či si to iba navrávam?

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: