IKARIKAR http://www.ikar.sk

Kráľova ruža (Veronika Bednárová Labudíková)27.4.2012
 

2
 počet hodnotení: 3
prečítané 1626, Komentáre 10

 
1.-3.
 
 Prológ
Na rozľahlej pláni sa ozval bojový pokrik. Slnko sa nesmelo skrývalo za oblakmi na šedastej oblohe a vietor rozvieval ohnivé vlasy bojovníkov nedbalo pozväzované do dlhých copov. Mocná škótska armáda sa rozbehla v ústrety značnej anglickej prevahe. Ako mnoho sporov aj tento vznikol z malej nezhody. O to zúrivejšie však muži bojovali za svoje práva v presvedčení, že práve ich strana je tá, ktorá vyjde z boja ako víťaz.
Niekde medzi obyčajnými a zdanlivo bezvýznamnými vojakmi stál on. Odhodlaný bojovať až do konca, muž nesmiernej odvahy, doráňaný životom o to však silnejší telom. On jediný z mnohých nemal vlasy farby ohňa, tie jeho sa leskli každým lúčom slnka. Zlaté ako pšenica. A oči zelenšie než akékoľvek iné, akoby sa do nich skryli všetky lesy sveta. Pozdvihol zbraň a vyrazil vpred. Spolu s mužmi rozbili zdanlivo nepreniknuteľnú anglickú obranu a jeden po druhom padali na zem zasiahnutý nemilosrdnými strelami anglických zbraní. Aj napriek skvelému bojovému umeniu nemali proti prevahe a ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Beatrix4.7.2012
 

Už párkrát som klikla na tvoje dielo, ale nikdy som neprečítala viac, než pár riadkov. Text sa len tak hemží naozaj hroznými gramatickými chybami (napr. chílili, mikla, milióni malých motýľikov), ktoré ti Word určite podčiarkuje, nechápem, ako sa to dá prehliadnuť...

Píšeš, že si mladá slečna. Predpokladám, že naozaj veľmi, veľmi mladá. Potom by som povedala, že čo sa týka minimálne 25-tej kapitoly, dejovo je...no, ak máš do štrnásť rokov, v poriadku. Ak viac, ani nie.
Nemám nič proti ľúbostným románom a ak je celkový dej vtipne a pútavo podaný, som ochotná prehrýzť sa aj niekoľkými trápnymi momentmi, keď si hrdinovia vyznávajú nehynúcu lásku.
Tu toho bolo trochu veľa. Vyznania lásky, ospevovanie Wiwieninej krásy, celkovo opis...strašne, strašne presladené a prehnané. (a miestami aj nezmyselné - „prešiel po perách posiatich mesačným svitom“ – no, v prvom rade má byť „posiatych“, okrem toho nemôžeš niečo „posiať“ svitom...tvár môže byť posiata pehami; k prehnaným patrí to s ružou, žiariace oči...)

Čo sa týka mien – celkom im nerozumiem. Wiwien je v akom jazyku? Väčšinou sa píše Vivien, Vivian, Vivienne...ale s „w“ som ho ešte nevidela. (ak išlo o pokus poangličtenie, je to ešte čudnejšie, lebo s anglickou výslovnosťou by sa ani nedalo poriadne vysloviť)
Meno Rossalie som tiež nikdy nevidela, píše sa len s jedným „s“.
Ak sa príbeh neodohráva v reálnej krajine (čo neviem, či sa odohráva), dalo by sa samozrejme polemizovať o tom, či ich nemôžeš písať tak, ako sa ti páči, ale pripadá mi to mätúce.

Ešte k môjmu odhadu veku – nejde len o gramatické chyby (tie sú aj na štrnásť rokov hrozné, vážne sa ich pokús čo najskôr odstrániť) a presladené opisy a predramatizované prehovory postáv, ktoré mi pripomínali telenovelu.
Wiwien bez váhania povie, že by Alexandra milovala, aj keby ju opustil pre inú. Som presvedčená o tom, že človek musí byť poriadny masochista, aby to dokázal povedať ešte aj s úsmevom (prípadne taký naivný, že si z tej hroznej veci vypichne meno milovaného a nepríjemný zvyšok odignoruje). Na druhej strane, v štrnástich som písala podobné veci.
Že mu Wiwien o dieťati napíše v liste (a ešte takým čudným spôsobom) mi tiež pripadá...nevyzreté.
Veci ohľadom Anglicka, ľudí búriacich sa kvôli daniam mi pripadá ako záujem skôr staršieho autora. Tak som trochu rozpoltená, neviem, čo si mám myslieť. =) (navyše v komentároch vidím, že dielo kedysi bolo 18+...čo ma vedie k predpokladu, že by aj autorka mala mať osemnásť)

Celkovo – ak som vek uhádla (plus-mínus rok, netreba vešať hlavu, aj keď som tu popísala riadne negatívne veci, boli myslené z objektívneho hľadiska a hodnotiť diela autorov rôzneho veku rovnakým meradlom, je jednoducho nefér, neber ich teda tak vážne (teda, vážne ich brať môžeš, ale nie je žiadna tragédia, že si tie chyby porobila). V písaní sa totiž časom prirodzene zlepšíš a všetci sme niekde začínali. Akurát by som ti radila sústrediť sa na udalosti a vzťahy, ktoré ti sú bližšie, písať o mladších hrdinoch, do ktorých sa vieš vcítiť.

Ak som vek neuhádla, tak si za svojimi nepríjemnými slovami stojím. Na druhej strane - ide samozrejme len o môj názor. A tiež to nie je koniec sveta, na všetkom sa dá popracovať, ak máš chuť, vôľu a trpezlivosť, akurát by si na tom mala popracovať čo najskôr.

Každopádne dúfam, že som ťa svojím komentárom príliš neznechutila. Šlo len o pokus pomôcť, pretože v texte sú chyby, ktoré po niekoľkých riadkoch odradia mnohých čitateľov a to určite nechceš. Mladí by ti ich možno odpustili, ale pre nich (aspoň pre väčšinu z nich) sú zas hrdinovia príliš „starí“.

Prajem ti veľa trpezlivosti a zdaru, nech sa neustále zlepšuješ. :)

PS – dodávam, že som čítala len dvadsiatu piatu kapitolu a komentár sa vzťahuje predovšetkým na ňu. V ostatných prípadoch iba zovšeobecňujem.
PS1 – ospravedlňujem sa za prípadné preklepy. Mám tmu v izbe a nedovidím poriadne na klávesnicu. ;)

Veronika4.7.2012
 

Ahoj Beatrix,
ďakujem ti za komentár. Cením si tvoj názor aj keď veľmi nepotešil :) Mám 15 rokov. Samozrejme, som si vedomá toho, že na sebe musím hodne popracovať, a že to nebude ľahké.
Ďakujem, že si ma upozornila na písanie mien :) Dám si na to pozor.
Prajem ti pekný zvyšok týždňa:)

Beatrix4.7.2012
 

Aj pätnásť je ešte okej, nič hrozného sa nedeje. O pár rokov budeš tie chyby vidieť aj sama. Nedá sa to \"predbehnúť\". V tvojom veku som ešte neuverejňovala veci na nete, takže som objektívnu kritiku nepočula, ale keby som ju bola dostala, asi by sa veľmi nelíšila od toho, čo som ti dnes napísala ja. :) Popracuj na tom, veľa píš a neexistuje dôvod, prečo by si raz nemohla napísať niečo naozaj skvelé. :)
Ale predsa ti do budúcnosti radím - vyberaj si hrdinov približne vo svojom veku, dokážeš ich opísať omnoho realistickejšie. :)

Veronika5.7.2012
 

Ďakujem za radu :) Len čo dokončím Káľovu ružu, pustím sa do niečoho môjmu veku bližšiemu :)

Gabriella12.6.2012
 

ahoj páči sa mi tvoje písanie len pár veci je tam dosť mätúcich napr. 18 kapitola po 3 rokoch ešte stále čakala to isté dieťa? to nie je možné =) a na začiatku neviem presne v kt. kapitole ako odchádzala od starej mami píšeš ,že raz cestuje kočom a potom sa tam spomína aj auto =) inak príbeh sa mi páči aj ked neviem kt. muža si mam obľubiť pretože zatial som na tej 18 kapitole a už sa zamilovala Wiwien do 3 =) ale len tak dalej fantázia ti nechýba :-*

Veronika :)12.6.2012
 

Ahoj Gabriella,
v prvom rade by som sa ti chcela poďakovať za komentár a povzbudzenie :)s dieťaťom je to tak, že som o ňom hovorila v 18. kapitole ale, zrejme mojou chybou sa stalo, že to čiťateľ zle pochopí, hovorím o tom ako po niekoľkých dňoch, čo ju Kail priviedol do svojho sídla, Wiwien potratila. Príbeh mal byť na jeho počiatku zasadení do súčastnosti ale potom som ho presunula do minulosti preto to auto a koč (už aj to opravím):)
Som rada, že sa ti príbeh páči a čo sa týka mužov v ňom, dokonca sama neviem, ktorého som si ja osobne obľúbila najviac :)

Adhara16.5.2012
 

Ahoj,
Tvoja reakcia ma primäla čítať ďalej, mám rada, keď mi niekto dá najavo, že moje komentáre (možno) nie sú až takým hádzaním hrachu o stenu. Tak som si prečítala aj kapitoly 4-5.

Najprv taká trochu technická otázka – prečo je obsah prístupný až od osemnásť rokov? Dosiaľ na to nenachádzam dôvod a nič nenasvedčuje tomu, že by sa mal čoskoro zjaviť.

Dobrá správa je, že Tvoje písanie sa postupne pomaly zlepšuje. Pravopis a nespisovné slová som už spomínala, tak aspoň niečo k novým veciam, ktoré mi nesadli:
Stále chýba logika, dostatočne uveriteľná motivácia, správanie. Wiwien vidí ďalšie zvláštne javy – tajomná aura spoza dverí, čudná tvár v okne, ale ani to ňou nepohne. Aspoňže si naznačila údiv nad tou oblohou, ale aj to dosť nedostatočne. Nehovorím, že Wiwien má šokom padať do mdlôb, nemusí sa navonok vôbec nijako prejavovať, ak to chce zatajiť pred starou mamou či Amandou, ale aspoň v duchu by sa k tomu určite vracala. Žiaľ, hrdinka sa chová celkom nedôveryhodným spôsobom “zíde z očí, zíde z mysle”. Jej obrat vo vzťahu k Amande, z ktorej sa zrazu stala dôverníčka, mi pripadá príliš násilný, hoci chválim aspoň za snahu opísať Wiwienine zmiešané pocity z Amandy. Ale z môjho pohľadu to nie je veľmi vydarený pokus.

“Mala pravdu.” – táto veta mi tam vôbec, ale vôbec nesedí. V čom mala pravdu?

“Radšej kreslím, ako by som mala späť” – snáď spať, nie?

V opise domu a Wiwieninej novej izby je priveľa slovíčok typu úžasný, nádherný a skvelý.

Veronika17.5.2012
 

Ahoj,
veľmi ma teší, že si si prečítala aj ďalšie kapitoly.:)
Tvoj predošlý komentár som si dôkladne niekoľkokrát prečítala a pokúsila sa opraviť chyby, ktoré si spomenula. O to isté sa pokúsim aj teraz.:)
Prečo prístupný od osemnásť rokov? V prvých kapitolách nič \"nevhodné\" nie je ale nedávno som pridala pár kapitol, kde by sa niečo také nájsť dalo.
Áno, radšej kreslí ako by mala spať. Preklep :)
A nakoniec veľmi pekne ďakujem za čas a trpezlivosť, ktorá ti pri čítaní môjho rukopisu asi aj občas dochádza. Dúfam, že mi budeš pomáhať zlepšovať sa aj naďalej. :)

Veronika12.5.2012
 

Ahoj,
ďakujem za komentár,veľmi som sa potešila, keď som uvidela, že sa niekto konečne odhodlal napísať svoj názor.Nečakala som príliš pozitívne hodnotenie, takže ma až tak veľmi neprekvapilo mnoho vecí, ktoré si mi vytkla. Naopak som rada, že sa môžem niečo nové priučiť a snáď aj zlepšiť. Pokúsim sa na sebe popracovať a snáď raz bude tých chýb menej.
Áno, všetko sa v ďalších kapitolách objasní a postupne sa budem venovať aj veciam, ktoré na začiatku neboli až také jasné. Mrzí ma, že ťa čítanie môjho \"pokusu\" neláka. Dúfam, že sa snáď raz k mojej tvorbe vrátiš a \"premôžeš\" sa na čítanie ďalších kapitol.

Adhara11.5.2012
 

Ahoj,
Všimla som si, že máš len jedno, navyše neveľmi pekné hodnotenie a žiadne komentáre. Preto som sa rozhodla to zmeniť.
Prvá vec – pravopis. Možno prevraciaš zrak ako kopa iných autorov, že to je vedľajšie, to Ťa nezaujíma... ale pravda je taká, že mnohých ľudí na oplátku nebudú zaujímať na Tvojom diele iné veci, kým si nedáš do poriadku toto. “Krásne večeri” je hrubica ako hrom. Takisto “Všetci boli krásne a elegantne odetý.” A znak medzery stačí stláčať raz...
“Ako ju tak pozná ak nebude spať tak bude zle.” “Áno mala ju rada ale ten jej dom.” – tieto vety si priam zúfalo pýtajú čiarky, necítiš to? A mnoho ďalších tiež. Občas je zase čiarka na mieste, kde nemá čo hľadať, napríklad hneď v tretej vete za slovíčkom “donútili”. Slová “hodne”, “proste” a “moc” sú nespisované.
Ďalej – štylistika. Už tá prvá veta – brrrr. Vo všeobecnosti viem, čo chceš povedať, ale vyjadruješ to čitateľsky namáhavým spôsobom, niekedy trochu – neuraz sa – nezmyselným. Napríklad “Mesiac zakaždým žiaril viac ako kedykoľvek predtým a jeho malé spoločníčky hviezdy vytvárali na krásnej zamatovo-modrej oblohe milióny fascinujúcich obrazcov”. Takže poďme si túto vetu rozobrať: ak Mesiac zakaždým svietil viac ako kedykoľvek predtým, to znamená, že každú noc by svietil jasnejšie a jasnejšie a už by svojím jasom prevýšil aj slnko... a malé spoločníčky hviezdy? Skús sa niekedy pozrieť na oblohu, keď na nej žiari Mesiac v plnej kráse. Veľa hviezd vtedy neuvidíš, len tie najjasnejšie. A na zamatovo-modrej oblohe (mimochodom, to má byť bez pomlčky) už dupľom nie, obloha plná hviezd je typická pre ebenovo čiernu oblohu. Vetičky sú kostrbaté, informácie nepodávaš v pravej chvíli, často nemajú logickú následnosť, nevyvolávajú tú náladu a asociácie, ktoré by mali. Alebo toto” “Ale jej uši veľmi dobre vedeli o čom hovorí.” Ako môžu uši niečo vedieť? Tá veta nedáva zmysel. Iné vety sú zase zbytočné. “Nechcela aby stará mama odišla a nechala ju samú s úplne neznámou osobou v neznámom prostredí.” – to sme pochopili aj z toho predtým, a zdôrazňuješ to ešte niekoľkokrát za tým. Aj to, že Wiwien bola osamelá, plná beznádeje a zúfalá. Nie je to potrebné túto informáciu natoľko opakovať. Ďalšia časť vety, ktorá je zbytočná, je “...keď s údivom civela na hodiny”. Vieme predsa už z textu predtým, že sa pozerala na hodiny. A striedanie slovesných časov, najprv (prvé dve vety) prítomný, potom minulý, to by sa nemalo robiť len tak bez príčiny.
Takže zhrnieme si, čo som sa dozvedela v prvých troch kapitolách: Wiwien býva v dome svojej starej mamy, ktorý je strašidelný, ale napriek tomu ho má rada, chýba jej otec, v noci sa jej snívajú opakujúce sa sny. Jedného večera k nej príde do izby tajomná žena, chvíľu na Wiwien hľadí, potom odíde. Na druhý deň sa Wiwien dozvie, že jej stará mama ju opúšťa a ona musí odcestovať s touto neznámou ženou na neznáme miesto... je nešťastná, pevne rozhodnutá, že tu zostane. Vzápätí vstúpi do akejsi tajomnej komnaty kde uvidí ducha a zhrabne nejakú knihu, prichádza za ňou stará mama, tá sa jej zalieča, presviedča ju, ako jej s tajomnou ženou bude dobre. A Wiwien? Netuším, aký je jej postoj k odchodu teraz, čo malo znamenať to “ďakujem” na konci, či ju presvedčila stará mama alebo duch, že bude lepšie odísť, alebo či chce ešte stále zostať... Rovnako nerozumiem ani tomu, prečo stará mama necháva vnučku pre ňu neznámej žene a čo tá žena hľadala v noci vo Wiwieninej izbe. Dobre, možno sa to ešte vysvetlí, veď sú to len prvé tri kapitoly, ale aj v nich treba podať niečo ako “prísľub vysvetlenia”. Prísľubom vysvetlenia by bolo, keby sa Wiwien čudovala, zamýšľala nad podivnými udalosťami. Lenže ona v skutočnosti nie je otrasená, nič nerieši, nepremýšľa, len sa v nej občas odkiaľsi vezme nejaká neprimerane vyjadrená emócia. Chýba vnútorný život, presvedčivé vykreslenie motivácie postáv, trošičku logiky do ich uvažovania a konania, aby sme sa s nimi vedeli stotožniť.
To je len zopár námietok, mohla by som vypísať ďalšie, ale zdá sa mi to zbytočné, kým neviem, ako príjmeš týchto prvých pár. Prečítala som len prvé tri kapitoly, viac ma, priznám sa, neláka. Vidím to na dosť veľké prerábanie, ak z toho má niečo byť. Všimni si – prerábanie, nie skoncovanie s písaním. Preto dúfam, že som Ťa týmto dlhým kritickým komentárom príliš nezarmútila. Odceňujem Tvoju snahu, ale žiaľ, za spisovateľstvom stojí oveľa viac práce, než si doteraz vykonala a pravdepodobne ešte viac, než si vieš predstaviť.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Veronika Bednárová Labudíková

O mne

Mladá slečna s hlavou plnou snov a obrovskou túžbou v srdci.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: