IKARIKAR http://www.ikar.sk

Krátke príbehy- Vlčie tajomstvo (Naty)9.10.2013
 

3
 počet hodnotení: 2
prečítané 332, Komentáre 2

 
Filipov úsmev
 Henrich bol vždy považovaný za druhorodeného chudáka, ktorý len mlčí a apaticky čaká, kam ho život odtiahne. Úsmev, slzy či od zúrivosti stiahnuté obočie na jeho tvári videl človek len zriedka. Ako spadnutý konár, ktorý sa nestará o minulosť, budúcnosť, či prítomnosť a necháva sa uniesť prúdom rozbúrenej rieky. Nikto nečakal, že jedného dňa precitne. Nikto okrem toho usmievajúceho sa chlapca, čo ho čakal na brehu.
Bola skorá jar, mrazy ustáli týždne dozadu a v hradných krboch dohárali posledné polená. Slnko postávalo v strede oblohy a snažilo sa svojimi lúčmi prebiť chladný vietor. Henrich sedel na kmeni spadnutého stromu, spomienke na poslednú zimnú víchricu, a zdvihol tvár k oblohe. Mal rád miešanie chladu a tepla. Zatvoril oči a čierne vlasy sa mu rozvírili všetkými smermi. Vietor bol hlasitý a jeho zmysli ľahostajné voči okoliu. Vysoké múry hradieb a roky trénovanú stráž Mojľudského hradu mu poskytovali dostatočný dôvod, aby na tých pár minút porušiť základné pravidlo v...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Nika 10.10.2013
 

Tvoj príbeh sa mi veľmi páči! Dúfam, že bude aj pokračovanie =D Vyjadrila by som sa aj krajšie, ale na mobile sa zle píše =D

Naty10.10.2013
 

Ďakujem :)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Naty

horse_art-300x225.jpg
O mne

Som milá, vtipná, niektorí ľudia hovoria že až bláznivá 18 ročná baba. Okrem písania poviedok a románov milujem samotné knihy, kreslenie a jazdenie na koni. Píšem od svojich 14. Ak sa chcete o mne alebo o mojej tvorbe dozvedieť viac, navštívte môj blog: natyspage.blog.cz. Prajem príjemné čítanie a teším sa na vaše komentáre.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: