IKARIKAR http://www.ikar.sk

Dotyk smrti (Ela)15.5.2017
 

3
 počet hodnotení: 7
prečítané 69, Komentáre 20

 

Kapitola 1 - prológ


 


Sedel na barovej stoličke a poťahoval z cigarety. Pozorne ju sledoval ako sa zvŕta na parkete, venujúc mu žiarivý úsmev. Pritancovala k nemu a štíhle prsty preplietla s jeho. Alkohol jej do úst vkladal slová, ktoré ho podnecovali. Hoci sa odhodlával krátko, stálo ho značné úsilie, kým súhlasila so schôdzkou, obrúčka z bieleho zlata mu napovedala dôvod jej odmietania.


 


Vošla na toalety a zastala pred zrkadlom. Podopierajúc sa dlaňami o umývadlo skúmala podgurážený výraz. V kabelke sa rozozvučal mobil. Rýchla kontrola ju utvrdila v tušení. Vhodila ho späť a povzdychla si. Posledných pár rokov bola vzornou manželkou, privierala oči a v tichosti prežívala všedné dni, mladosť vymenila za rodinné zázemie a potreby muža kládla nad svoje. Jednotvárny život, ktorý viedla, ju vyčerpával. Túžila po dobrodružstve, chcela sa znovu stať, hoci len na jednu noc, slobodnou, divokou ženou s iskrou v očiach, ktorou kedysi bývala. Stála tam a žila pre daný moment, v tú noc písala scenár ona. Odosobnila sa od všetkého, čo jej bolo dôverne známe, ignorovala hlas v hlave, ktorý ju varoval p ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S.27.8.2017
 

Ešte upozorním na dve veci:
1. čašníčka je dnes trochu zastaralé slovo, skôr sa používa barman/ka, prípadne barista/tka, pokiaľ je umenie ovládanie toho remesla rozšírenejšie,
2. zvolila si Melissa, Raymond. Mená evokujú mimoslovenské prostredie. V prípadoch, ak autor volí inú krajinu, o to viac si všímam reálie, či a ako ich má zvládnuté. Nie je jednoduché písať o krajine, ktorú človek možno navštívil raz v živote, možno ani to nie. Aj na drobnostiach je totiž poznateľné, koľko autor má vedomostí o nej. Viac záležitostí ho vtedy môže (pre)zradiť, čo je na škodu knihy a autora. Vôbec mi neprekáža, naopak, ak sa autor rozhodne rozšíriť mi vedomosti zasadením deja inam ako na Slovensko, ale spravidla to býva naopak a aj tým sklame.
Tak pozor aj na lokalitu.

Alia S.27.8.2017
 

Ela, vidím veci, čo by sa dali upraviť, ale nie o tom chcem.
Zvolila si rozprávanie v dvoch osobách. Prvý plán ale bol, aspoň si myslím, stvoriť kriminálku. Asi by bolo vhodnejšie uberať sa tým smerom, rozvíjať príbeh, dospieť ku koncu so zaujímavým priebehom, ktorý núti premýšľať kto a prečo. To by malo byť v dobrom kriminálnom/detektívnom románe nosné, nie pohľad rôznych osôb, keď jedna, navyše, pri kľúčovej scéne nebola. Myslím, že lepšie je využiť dvojitý pohľad tam, kde je na jednu vec nahliadané dvoma postavami (iných pohlaví, sociálnych skupín apod.) Nevidím význam, keď rozpráva žena, ktorá zažila, videla, ako niekto zabil v tmavom parku inú ženu. Zrazu skok a rozpráva chlap, pokračuje v tom, čo sa odohráva potom. Pre mňa to nemalo žiadny význam a nezanechalo stopu. Skôr zmätok, aký je dôvod pokračovať v príbehu rozprávaním inou osobou.
To je môj dojem, však čítať ťa budem, ale som zvedavá na vraždu, vyšetrovanie, policajné metódy, prípadne bez nich, ale potom psychologické momenty, správanie postáv a pod., veď príbeh, aj keď začína vraždou, je možné podať nielen z pohľadu vyšetrovania. Ako chceš, sprav. Možno sa nejedná o kriminálku/detektívku a moje úvahy sú zbytočné. Napíš do anotácie, o čo vlastne ide, či a prečo vlastne je dôležité podať príbeh z pohľadu dvoch osôb, ich prežívanie, možno dokonca romantiku (ženský román) a budem mať jasno.

Ela30.8.2017
 

Ahoj Alia. Ďakujem za postrehy :) ako vždy užitočné. Úprimne neviem, či si trúfam až na detektívku či psychologický pohľad na vec. Skôr ide o román, kde zápletkou bude práve únik hlavnej hrdinky pred vrahom. Samozrejme sa pokúsim bližšie priblížiť aj jeho postavu. Pohľady dvoch osôb som si vybrala kvôli tomu, že pôjde o román, ale aj kvôli Rayovi, nakoľko bude mať dôležitú úlohu pri pátraní po identite danej osoby. Ak by som volila iba jeho pohľad, nevedel by sa čitateľ tak vcítiť do Mellisy, neprežíval by s ňou emócie, čo by bola škoda. Veď čítaj ďalej a uvidíš, ako sa to vyvinie. Dúfam, že sa ťa nesklamem, je to moje prvé dielo, píšem ho s vedomím, akú náročnú tému som zvolila, ale už to nezmením. :) Tak dúfam, že sa tam nenájdu neodpustiteľné chyby...

Alia S.31.8.2017
 

Za málo.
Hlavní hrdinovia volia cestu, akú by nevolil nik - ide o najhorší zločin, človeku (každému) v prvom rade záleží, aby bol vypátraný vrah. Kým sa oni budú domnievať, vrah bude unikať, stratí sa veľa dôležitých stôp, môže zabiť ďalšiu osobu. Človeku bez potrebných kriminalistických metód, bez znalostí, bez potrebných prostriedkov (trasologické pomôcky napríklad), kontaktov, možností, databázy zločincov, bez vypracovaného posudku psychológa, t.j. kto je potencionálny vrah, bez hľadania mŕtvoly, čím sa zužujú možnosti a tak ďalej, je ťažké pátrať po čomkoľvek. Pre mňa situácia zostáva neuveriteľná, t.j. aby sa dvaja laici púšťali na stopu vraha. Navyše, robiť laické rozbory, kde kto stál a sedel, kým vrah môže čučať v kríkoch a pozorovať ich, vyhliadať ďalšie obete, je nepochopiteľné rovnako. Ani chlap by v reáli asi nemal tú odvahu, nieže žena. A obaja by mali vedieť, že zametajú stopy (krokovaním a pod.)
Čítať budem, som zvedavá, kam pôjdeš, kam sa posunieš, čo tí dvaja zistia. Možno je Ray policajt a nechce jej to povedať, lenže tým dupľom má vedieť, aké šance poskytuje vrahovi, keď...
Dobre, veď nechám to na teba.

janulkatralalajka17.8.2017
 

ela je to ale pekne ja by som takto pisat ani nevedela nevyznam sa v tom ani skor co sa mi paci citam tak som vam dala 5*****

Ela17.8.2017
 

Ďakujem veľmi pekne :)

Alia S.15.8.2017
 

Pridávaj radšej po kratších časových úsekoch, kapitolu 2 si dala po troch mesiacoch. Musela som si znovu prečítať prvú, keďže som netušila, o čom bola. Zmenila si niečo, pokiaľ si spomínam, dej i osoby sú jasnejšie.

Kurzívu zmeň, zle sa číta. Používa sa skôr pre zvýraznenie slova, slovného spojenia, prípadne myšlienkové pochody postavy, ak ich autor chce odlíšiť od ostatného textu, ale nie na celé úseky, kapitoly.

Novo pridaná kapitola ma navnadila, došlo v nej k akcii, čo je dobre.

Chyby som nenašla, alebo som si nevšimla, možno som sa nesústredila na ne alebo som prehliadala.
Predošlá veta ti určite znela rušivo. Je to tým, že sa v nej často nachádza \"som\". Chcem ťa ňou upozorniť, aby si si dávala naň pozor - v diele písanom v 1. osobe, sa autorom stáva často, že so \"som\"-ami preháňajú.

Zmenila si žáner: poviedku na román, preto bola moja prvá reakcia o nedostatočnosti namieste, na každý \"detail\" si treba dávať pozor, nemiasť čitateľa.

Ela17.8.2017
 

Ahoj Alia, ďakujem, vážim si tvoje rady. Pôvodne to malo ostať iba pri tej poviedke, nič viac. Pár ľudí si to prečítalo a zhodli sa, že by som mala pokračovať (preto 3 mesačná odmlka).
Čo sa týka písania v prvej osobe, uvedomujem si to, ale niekedy nedokážem vetu skombinovať tak, aby v nej nefigurovalo príliš veľa -som-.Som v začiatkoch, takže tých chýb tam bude určite mnoho, ale verím, že sa príbeh bude páčiť :)

Alia S.17.8.2017
 

Je náročné vyvarovať sa som-ov, ale dá sa ustrážiť nevyhnutné množstvo.
„Chcela som znieť presvedčivo, potrebovala som, aby mi niekto uveril, aby som v tom nebola sama.“ Trikrát je veľa.
„Chcela som znieť presvedčivo, musel mi uveriť.“ Postačí. Niekedy autori radi naťahujú vety, len aby urobili zo svojho krátkeho diela siahodlhý román. Zväčša na škodu. Prvé „som“ zostalo, druhé sa zmenilo, posledná veta v súvetí potrebná nie je. Aj to je pomôcka. Radšej úderne, ako „obkecávať“.
Podobne ukazovacie zámená. Nie všade, kde si autori myslia, musia byť.

Venuj pozornosť priamej reči a uvádzacej vete:
„Prosím ťa, musíme niečo urobiť.“ Mlčky ma pozoroval a keď mi už dochádzala trpezlivosť, konečne prehovoril.
Vetu vyslovila ona, no uvádzacia reč, čo si k nej priradila, patrí konaniu muža. Má preto ísť na nový riadok, inak mýli. Ak niečo niekto povie, nemôže nasledovať alebo predchádzať v tom istom riadku konanie/reč iného.
Pred „a keď“ má byť čiarka. Ak vyhodíš „už“ a „konečne“, veta bude znieť lepšie. Snaž sa okrem zámen (hlavne ukazovacích) riediť príslovky, častice.
„Ten, kto tú ženu uškrtil, tam už isto nebude.“ – Krátka veta a v nej tri UZ.
„Toho, kto ženu uškrtil, isto nenájdeme/nebude čakať na nás/ušiel apod.“ – Príklady, ako na to.
Iný:
„Dobre, tak tu ostaň, ale ja sa tam idem pozrieť.“ „Dobre, zostaň, ja idem.“ Tak, tu, tam sú preč, zmysel zostal.
Maj na mysli skracovanie, je vždy lepšie ako obliepanie kľúčových slov zbytočnosťami.

Občasné nedostatky sa dajú zniesť, ale keď sa navŕšia, je záruka, že nezaujmeš ani čitateľa, ani vydavateľstvo.

Môžeš vkladať dlhšie kapitoly, úmerne dlhé, zatiaľ sú veľmi krátke. Ak nemáš dielo napísané, alebo aspoň značnú časť, neponáhľaj s ním na obrazovku. Môže sa stať, že nenapíšeš dlhšie nič, prídeš s novou kapitolou po mesiacoch, no čitateľ zabudne, čo bolo v predošlej. Môže sa stať, že ti niečo napadne, s čím si dopredu nepočítala, situácia, osoba, ktorú potrebuješ do deja zasadiť skôr. Nepočítaj s tým, že poopravuješ a my budeme čítať od začiatku.

Nahnať do gatí, zatiahol ručnú, dopadla som na zadok – sa do autorskej reči nehodí, pokiaľ tak nie je účelovo stavaný celý príbeh. Niečo z predošlého treba kultivovanejšie napísať, niečo radšej vôbec.

Prídem mrknúť, ako pokračuješ, čo z toho vznikne, či a ako vystaviaš zápletku. Snaž sa nepoľavovať v napätí, kým jednu komplikáciu vyriešiš, vymysli ďalšiu. Ponúkni rôzne charaktery, s rôznymi spôsobmi vyjadrovania, (zlo)zvykmi, kladnými i zápornými vlastnosťami. Je toho veľa, čo treba mať pri písaní na mysli, ak už si sa rozhodla. Snáď ti moje rady napomôžu.

Ela17.8.2017
 

Vau :). Naozaj som ti vďačná. Veľmi mi tvoje rady pomáhajú, určite sa ich budem držať, i keď sa mi to momentálne zdá veľmi náročné. Sama viem, aké je ťažké písať a na všetko myslieť. A hlavne charaktery, obávam sa, že s nimi budem zápoliť najviac. Postáv v diele nebude veľa, napriek tomu, že ide o román. Radšej budem pracovať s menším množstvom a uvidíme, či sa mi podarí ich dostatočne opísať.

Dorian Black15.8.2017
 

Čo tak rozpitvať to tvoje kamenné svedomie? :D :D :D No daj, kde píšeš. Alebo radšej nie, neverím, že znesieš pred/posudok. Stačili mi dojmy čitateľov. Kniha sa vôbec predáva?

Ela17.8.2017
 

Prepáč Dorian, ale Aliine komentáre sú užitočné. Kto chce, vezme si z nich maximum, kto nie, bude reagovať podobne ako ty. Nie každý je schopný prijať kritiku a využiť ju na zlepšenie. Ja som rada, keď ma niekto upozorní, pretože iba tak sa začínajúci spisovateľ niekam posunie. Ak ti Alia prekáža, nikto ťa nenúti, aby si jej komentáre čítal. Ale uvedom si, že dnes je málo ochotných ľudí, ktorí venujú svoj čas pre niekoho cudzieho v snahe pomôcť mu a sami z toho nemajú žiadny osoh, okrem vďaky :)
Dlhšiu dobu som bola tichý pozorovateľ a viem, že Alia dokáže skutočne pomôcť. Vždy, keď pridám kapitolu a uvidím jej reakciu, veľmi sa poteším, pretože sa opäť naučím niečo nové...

A999S17.8.2017
 

Dorianko Satanko, pán sveta a všetkých morí, spenených zálivov, hviezd, mliečnej dráhy, Fibonacciho postupnosti, Botticelliho Zrodenia Venuše, Fantomasa, Hincovho plesa, štrikovaných svetrov, sladkokyslých nálevov, Lagardérovej finty, diaľkových ovládačov, elektromobilov, jednotiek, núl a púpavového medu, nech sa páči. Každý autor je rád, keď mu niekto sčítanejší, so zmyslom poradiť/pomôcť opraví chyby, ktoré nevidí. Čakám, že moju poviedku/svedomie rozpitveš na niekoľkých stranách, aby som nabudúce vedela, ako na to, ak sa raz rozhodnem niečo konečne napísať. Ak uverejním, neprídem sa sem chváliť, nebudem ťa informovať, na súkromné účely/samochvály tento portál nezneužijem.

janulkatralalajka17.8.2017
 

preco sa tu tak hadate? pani aliu nepoznam sice asi je to redaktorka ae mam poci ze je velmi vybusna aagresivna, seci sa radsej ukludnite

Max (Silver)22.5.2017
 

Ahoj Ela,
Nemáš tu zatiaľ veľa názorov. S dovolením, pridám aj ja ten svoj. Chápem Tvoj zámer, vytvárať kratšie dielka, aby si počkala na reakcie. Dovolím si nesúhlasiť s Tebou v tom, že človeka napĺňa dobrý pocit z písania, ak píše len sám pre seba. To je písanie (tajného)denníka, kde zveríme sami sebe tie najtajnejšie pocity a dáme ich na papier. Na MT píšeš preto, aby to čítal aj niekto iný ,takže to je v poriadku. Ale nemusíš so mnou súhlasiť.:)
A teraz k veci. Ja Ti napíšem , čo som sa dozvedel a napíšem aj to, čo mne chýbalo. Krátka scénka z baru, kde žena, ktorá sa zrejme počas vzťahu s partnerom natoľko zmenila, že už nepoznáva samu seba a chce si „vyhodiť z kopýtka“ , aby si pripomenula svoju vlastnú identitu. Niekoho si vyhliadla a mala svoju predstavu o priebehu večera. Vyhliadnutý muž reagoval na jej vyzývavé správanie spočiatku tak, ako si to ona predstavovala. Má smolu a narazí na psychopata. On sa spočiatku pohrával s myšlienkou, že voči nej zmení svoje štandardné správanie, kde jeho jediným cieľom je vražda, ktorá ho uspokojuje. Nestalo sa tak. Záver už poznáme.
Ela, zvolila si si úžasne ťažkú tému. Táto téma sa nevojde do krátkeho dielka. Pokúsim sa čitateľsky poradiť. Mne chýbajú dialógy. Rozhodne. To dá prácu, oživiť text , ktorý je v rovine úvah a myšlienok. Chýba mi širšie rozvedenie jej nudného, jednotvárneho života. Prečo bol život taký, ako nám ho stručne opisuješ, v niekoľkých vetách. Neberie partnerovi telefón, prečo? Čo je pravý dôvod toho, že sa tak chová? Prečo jej život dopadol tak, ako ho vidí ona. Dala si to veľmi stručne.
V jeho rovine by som si netrúfol bez hlbokej štúdie o konaní masových vrahov napísať ani jednu vetu. Prečo sa tak chovajú, čo ich napĺňa, čo ich evokuje konať tak, ako konajú. Nechcem tu byť za mudrlanta, ale toto všetko by som musel ovládať, aby som si trúfol na takúto ťažkú tému. Alia spomína odkaz, prekvapivý zvrat alebo niečo podobné, čo by čitateľa donútilo zamyslieť sa nad koncom dielka. Ak by si to nechala otvorené, spôsobom, že: „V tej chvíli pochopila, že je koniec. Spomenula si na partnera, na jeho bezpečné náručie“.....alebo niečo podobné.... Ak by si neuviedla, ako z nej prchá život, ja ako čitateľ , by som bol na pochybách, či sa posledný počin stal, alebo nestal.
Ináč: Je ľahko predstaviteľný aj fakt, že náhodný neznámy ho vyruší a muž sa preľakne a utečie, čo Ti zase dáva priestor pre ďalšie filozofovanie o jej živote, s ktorým voditeľne nie je spokojná. Ako bude žiť ďalej atď. Nechcem sa tu zbytočne rozpisovať, nie som autor. Len čitateľ.
Odporúčam Ti, prečítať si niektoré veci tu na MT, a naschvál nechcem menovať autorky(výborných vecí je tu dosť) , niektorú by som náhodou nespomenul alebo vynechal, a mohol by som dostať od nich „vyhubované“ , po čom ja nijako zvlášť netúžim. Sú to majsterky písaného slova a každá Ti niečo dá. Uč sa od nich. „Odkukaj“ to od nich. Máš to zadarmo!
Zhrniem to: Ako skelet je do použiteľné. Je to ako špirála DNA, ale prázdna. Všetko, čo chceš povedať, by si mala postupne nabaliť.
Čo sa týka štýlu, ktorým píšeš, to je len a len na Tebe. Štýl sa získava napísaním množstva textu. Je buď dobrý, alebo je nanič. Každý autor má svoj rukopis , podľa ktorého čitateľ jeho texty spozná. Verím, že si nájdeš svoj štýl. Mojím neduhom je, že sa vyjadrujem veľmi rozsiahlym spôsobom,ako si už iste postrehla takže dúfam len, že si pri čítaní tohto komentáru nezaspala. Prajem Ti veľa trpezlivosti pri písaní ďalších textov.

p.balam16.5.2017
 

Hoci Alia.S. má možno v niečom pravdu, lebo je náročná, určite píš ďalej. Ja som si to prečítal so záujmom ...

Ela16.5.2017
 

ďakujem :) písania sa nevzdám, aj keby som písala len pre seba. Baví ma to :)

Ela15.5.2017
 

Ahoj ďakujem za reakciu. Súvisí to spolu, je to písané na tému rande, všetko sa odohráva v priebehu jednej noci.
Hviezdičky si nepridávam, to nie je môj úmysel. Nepotrebujem zbierať lajky, potrebujem názory ľudí :)

Alia S.15.8.2017
 

Zdalo sa mi, že si si dala hviezdy sama, keďže som ťa čítala (dielo otvorila) vtedy len ja, a tým, že si mi odpovedala, tak aj ty. Až neskôr nabehli tri čítania, takže tu bol niekto ďalší, preto som si myslela, keďže sú dve čítania a ja som na nič neklikla, že si sa sama ohodnotila. Bol to niekto tretí. Moja chyba, beriem späť. :)

Alia S.15.5.2017
 

Bezmenné postavy a nepodstatné činnosti. Tajomno až príliš tajomné. Chýba moment prekvapenia. Odseky akoby nesúviseli navzájom.
Ona a on. Potom ona. Zas ona a on (možno niekto druhý). Dopustila sa omylu. Bez vysvetlenia akého. Dala sa na odchod. On za ňou. Dobehol ju. Vrhol sa na ňu. Nebránila sa. Uľahla na zadné sedadlo (podľa toho ju naháňal v aute). Uškrtil ju. Podľa jeho scenára a jeho pravidiel.
A čo s tým?
Poviedka pôsobila na mňa ako platenie šeku na pošte. Alebo zaparkovanie auta. Bez emócií.

Aby som aj poradila: poviedka môže byť rezonančné, teda že zanechá v čitateľovi dojem, dôvod na premýšľanie. Alebo s pointou - prekvapivou, nečakanou. V tejto poviedka sa nič nedialo.
Nedávaj si hviezdy, neporadí ti to.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Ela

16002785_1241374982617677_702251158836684648_n.jpg
O mne

:)

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: