IKARIKAR http://www.ikar.sk

Kufre plné včerajška (Richard Miške)19.12.2010
 

4
 počet hodnotení: 95
prečítané 2881, Komentáre 145

 
Kričím

a následne hltám svoje slová.
Sú dni,
keď slnečnicové polia nie sú nasýteným roztokom krásy,
ale z ich monotónnosti ma napína.
Schovaný pod klenbou z odr...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S.13.12.2014
 

5*

Ella Lenart12.12.2014
 

Chcela som pridať zmysluplný komentár a došli mi slová, pretože ma prepadli obavy a napadol fakt, že niekto ako Ty predsa nemôže byť komentovaný. On jednoducho musí byť čítaný.

Richard Miške11.12.2014
 

Ďakujem za všetky komentáre a pripomienky. Cením si ich.

oly ole11.12.2014
 

Ahoj Richard,
mám radosť, že si pridal báseň, oslovila ma:)

fajn11.12.2014
 

konečne zas niečo v poriadku, premyslené, originálne, zdravé, viac ako dobré.

teda nie konečne čo sa teba týka ale konečne všeobecne medzi týmito marazmami na portáli.
okrem drobných výnimiek.

jana m.11.12.2014
 

Mám rada básne, ktorých časť, si zapamätám na prvé prečítanie, pretože jasne rozumiem emócii, ktorú v sebe nesú. Aj táto tvoja, je presne taká. Záver sa ti naozaj podaril.

Natália11.12.2014
 

Ahoj Richard, báseň splnila moje očakávanie, je naozaj dobrá. Podľa mňa len taká drobnosť, mi príde navyše slovo „ v kŕči“, ktoré je dosť silné na to, aby ostalo v tak krátkej básni iba jedno. Prajem ti veľa ďalších, tak kvalitných príspevkov.

cathleen4.4.2014
 

Richard, báseň vzhľadom na druhú strofu a významy slova stretnúť sa niekde a stretnúť sa s niekým chápem v dvoch rovinách. Prvá, ide o pocit odcudzenia, keď sa míňajú, podmienené stereotypnými aktivitami, čo vhodne naznačujú slová vedúce, keď úzka skriňa nemôže mať dosť miesta pre šaty dvoch ľudí, stôl miesto pre dva taniere. Viazne komunikácia.
Druhá rovina - stretať sa s niekým, vtedy to dostáva ten správny rozmer - nestretneš sám seba - stáva sa nám to, keď utekáme z práce, ale dvakrát sa vrátime, aby sme všetko skontrolovali. A môžeme mať nad umývadlom aj zrkadlo, nezaregistrujeme sa. Je to výborná báseň, páči sa mi.

Lýdia J.4.4.2014
 

Ad: Pocit

Veď mi včera napadlo, či náhodou nič nebude k sviatočnému dňu. A bolo.:)

P.S. Richardov Pocit sa mi páči viac než Gregorov, hoci aj ten je dobrý. No Richardov vo mne vyvolal oveľa väčšiu beznádej.

Mária Blšáková3.4.2014
 

Super zážitok čítať Ťa.
(A niektoré komentáre tiež.)

Cat Sagari3.4.2014
 

Ďakujem za príjemné riadky, Rišo; verím, že si Ťa budem môcť prečítať častejšie (ako raz za tri mesiace:). Tentoraz ma rozochveli:

Tak úzko,
že skrine podopierajú strop

a

/ Chlad vychádza
niekde spoza jazyka. /

Ani nie tak „chlad“ ako to neurčité „niekde spoza jazyka“ vo mne vyvolalo pocit cudzorodého chladu. Pekne premyslené! :)

A práve čítam jeden zaujímavý odkaz na strofu / V tomto byte sa nestretneš. /, v ktorom sa píše:
„...ja sa však v miestnosti stretám, mám tam zrkadlá. :)“

Potešil si ma, Richard (asi sa ešte k Pocitu vrátim), tak teda pekný štvrtok aj Tebe.

Cat

Cat Sagari4.4.2014
 

Ešte sa mi žiada napísať Ti zopár slov k tretej strofe, lebo včera sa mi zdalo, že nie celkom funguje. Lenže dnes ráno zafungovala. :) Úprimne, trochu mi prekážalo adjektívum „vedúce“, ale dnes si vravím, to prídavné meno má svoje opodstatnenie, v mojom ponímaní, práve ním, tým pohybom, si vlastne chodníkom vdýchol život.

A „chlad vychádza niekde spoza jazyka“, ak teda môžem skúsiť: žeby slová, ktoré subjekt používa pri komunikácii s druhou stranou? Takže... Vzájomné citové odcudzenie?

Cat

Cat Sagari6.4.2014
 

Eh, teraz pozerám, že nie adjektívum, ale činné príčastie prítomné je to nešťastné „vedúce“. :)) Prepáč.

Cat

Alia S.3.4.2014
 

Stále píšeš naúzko s chladom na jazyku. Ale stále čitateľne.

gregor3.4.2014
 

By som to trošku prečistil, ak sa nenahneváš. Predpokladám, že sám prídeš na to, prečo som niektoré slová presunul, či odsunul ta het.
Vcelku zaujímavý počin.



Pocit

Úzko.
Skrine podopierajú strop a stôl
je široký
akurát na malý tanier.

(Tu sa nestretneš.)

Za dverami chodníky
do práce,
z práce
a ľudia.

(Chlad vychádza spoza jazyka.)

Cat Sagari3.4.2014
 

*** (Predstav si...)
Vraciam sa k tejto básni po troch mesiacoch, Rišo; nevravím, že sa mi predtým nezdala dosť dobrá, ale niečo sa mi na nej (akoby) nepozdávalo. Niektoré texty asi musia v človeku dozrieť.
Chcem sa Ti poďakovať, že si dávnejšie v ktoromsi komentári spomenul Antológiu súčasnej slovenskej poézie päť x päť; rozšírila mi obzor, trochu tuším aj pozmenila vnímanie, ale najviac ma asi potešilo poznanie, ako rôznorodo a ohľaduplne sa dá pristupovať k poézii. A ako rozmanito sa dá tvoriť i vnímať jednotlivé texty, či už na pocitovej alebo rozumovej úrovni. Vďakabohu za texty Petra Macsovszkeho (a pritom moja prvá reakcia bola: A on to naozaj myslí vážne?:)).

Všetky Tvoje štyri strofy sú fajn, ale tá druhá je fakt silná; neviem, ako to robíš a či to bol zámer, ale podarilo sa Ti vynikajúco vsadiť do riadkov abstraktno – také, ktoré ma v poézii fascinuje, ale tu na tomto portáli ho už nenachádzam (naposledy ma svojimi myšlienkovými/slovnými hrami spacifikoval Štrpka – pri sledovaní jeho obrazov vždy onemiem).
A tá čiarka v predposlednom riadku Tvojej básne... :) Dobré!

Tak ja len toľko som... Maj pekne, Rišo, hádam si od Teba v budúcnosti niečo prečítam.

Cat

Richard Miške3.4.2014
 

Odpovedám pridaním nového textu.

Richard Miške13.1.2014
 

Ďakujem za prečítania a reakcie.

A. M.12.1.2014
 

Richard,
chcela som vyjadriť uznanie. No vyrazil si mi slová...

salamanderV12.1.2014
 

pekné, až sa hanbím

L.10.1.2014
 

Predstavujem si. Ale, naozaj neviem, či sa mi to páči, a Vám nie!

Alebo \"nízkej\" verejnosti? Ale, Richard! Páčia sa mi niektoré písmenká.:) Drb! Kopajte do mňa, mámtalenty...:))) Jak je libo.

Matt van den Bryll10.1.2014
 

Ahoj Richard,
krása na 5:)
Pekný deň
Matt

Richard Miške10.1.2014
 

Ďakujem za tvoje ustavenia.

E.O.G18.11.2013
 

Konečne späť...

Richard Miške3.11.2013
 

Ďakujem za všetky komentáre k príspevku \"...ako živý plot\". Potešili, vždy potešia :)

oly ole31.10.2013
 

Ahoj Richard,
...ako živý plot, pekné, také clivé, ale nevadí :)

Cat Sagari30.10.2013
 

Nič sa nezmenilo – báseň i teraz na mňa pôsobí rovnakou silou ako v toto popoludnie.
To zdanlivo neurčité, čo premení zopár Tvojich riadkov v poéziu, nesídli (iba) v metaforách.
Mal by si písať častejšie, Richard – ja nezabúdam. Nie v tomto svete, v ktorom žijem.

Cat

Lýdia J. 30.10.2013
 

Ad: Plot

Richard, mám chuť skákať po strechách.

Zdá sa mi, že nielen C. S. si urobil dobre. Aj mne, krásne poetikuješ, teda - aspoň ja to tak vnímam. Dodávaš silu, uvedomuješ si to vôbec? Aj keď pravidlá písania... Furt ma máta, že za trojbodkou ide medzera.

Ďakujem za úsmev.

Cat Sagari19.10.2013
 

Už by si mohol pridať ďalšiu báseň, Rišo; chýbajú mi Tvoje verše.
Pomaly sa schyľuje k zime a mňa ešte nezamrazilo.

Cat

E.O.G14.5.2013
 

:) a Richard sa vracia....

Lýdia J.16.6.2013
 

Nevracia sa, aj keď ja zasa musím ísť do Kubína. A radšej budem ticho

...:)12.5.2013
 

A zas som musela zaparkovať tuto, robia mi... tie písmenká dobre.:-)

catie4.5.2013
 

Čierna mačka zrazila auto - toto je najsilnesia cast Výkriku, Richard. Cela basen je sila, ale toto bol pre mna najsilnejsi okamih. Paci sa mi Výkrik, velmi. :o)

Richard Miške5.5.2013
 

Ďakujem catie.

Cat Sagari30.4.2013
 

Kamarát môj,

takto ukryť do niekoľkých riadkov podstatu tohto mesta, ak nie samotného ľudstva – veľmi šikovné! ;) Čo viac Ti mám napísať k Výkriku... Verš s čiernou mačkou sa Ti nesmierne vydaril, a to, čo nasleduje potom – tie tri jednoduché slová – dokonale vystihuje vôkol vládnuce kruté neosobno.
Naozaj dobre skomponované!

Cat

Richard Miške30.4.2013
 

Čo napísať, keď ďakujem je málo...

Richard Miške29.4.2013
 

Ďakujem za všetky komentáre k textu *** (Výkrik dlhý...).

Lýdia J.29.4.2013
 

Výkrik:

Richard, neďakuj. Ja ďakujem za tieto písmenká, akosi sa stále musím k nim vracať. A zdá sa, že veľa človekov oslovili. Žeby sa nám rodil nový súčasný poet? Nie nejaká vykopávka.

P.S. Bodaj by som Ťa raz mala v knižnej podobe. Veľmi chcem, to by mi bolo dobre.:)

Richard Miške29.4.2013
 

To by sa musel nájsť obstojný vydavateľ, ktorý by mi tieto texty aj chcel vydať. Ja takého nepoznám...

ovecka28.4.2013
 

Richard, pises ze zaciatky mas davno za sebou à je to citit. Uplne ma dostalo ako narabas so slovami a symbolmi. Ak by som prave nemala pri posteli jana smreka rada by som tam mala tvoju poeziu. Budem rada ak sa pristavis pri tej mojej a hodis nejake to slovicko:) bolo mi potesenim...

Richard Miške29.4.2013
 

Nevýslovne ďakujem... keď budem mať čas, tak sa rád pristavím.

Peter Elena Michael27.4.2013
 

Rada čítam Tvoje \"výkriky\":)

Lýdia J.26.4.2013
 

Ad: Výkrik. Dlhý?

Uf, Richard, toto nie je ani za päť hviezdičiek. IT-systém to hviezdičkovanie asi nezvládne.:)

Zvláštne. Dnes mi tieto veršíky urobili mimoriadne dobre. Aj keď - asociácie môžu byť úplne o niečom inom.:)) Ďakujem.

Kristína Ježovičová26.4.2013
 

Vykričala som ľavou nohou na cestu veršami. Druhýkrát pravou. A napokon som skočila neopatrne s bezodným zvukom na chodník a oplatilo sa, i keď som niekoho zrazila svojou emóciou, neobzrel sa:)

Cat Sagari18.3.2013
 

Áno, Rubikova kocka z ľadu môže byť, nehovoriac o prvej strofe. Tuším si Tvoje básne odložím na leto; nemôžem si pomôcť, stále studeníš. ;)

Cat

Richard Miške19.3.2013
 

Tvoje komentáre sú poézia... ďakujem.

Kristína Ježovičová6.3.2013
 

Padla mi sánka...Nesieš to v sebe celý čas ako rubikovu kocku z ľadu...no úžasné.

Richard Miške6.3.2013
 

Ďakujem Kristína :)

Richard Miške6.3.2013
 

Ďakujem za všetky komentáre. Motivujú ma :)

DARK5.3.2013
 

No áno, no.

Zuzana 5.3.2013
 

\"Škrekot vrany zarazaný do rána a ráno do teba\", \"farby a červená\" ... - geniálne, expresívne, silné.
Táto báseň ma chytila nieže za srdce, ale do náručia. Pomenoval si v nej niečo, čo ma už dlho obchádza (a to sa ani osobne nepoznáme). Za 5.

jana mátelová5.3.2013
 

Prvé dva verše som si dnes ráno opakovala cestou do obchodu :) Silná a pravdivá báseň. Píš! :)

jana tichá5.3.2013
 

Richard, namiesto tých troch hviezdičiek v názve si ich tam mohol dať rovno päť. Aby to nemýlilo pri hodnotení.
Dobrá báseň. Vetu \"Roky bez priamych línií\" závidím.

Cat Sagari8.1.2013
 

Rišo,

chvíľu trvalo, kým vo mne Tvoje Fotografie dozreli. Čítam si ich (dnes znova) už po niekoľkýkrát a zakaždým v nich nachádzam nové odrazy, pri ktorých sa môžem na okamih odpútať od reality a príjemne sa zahĺbiť do myšlienok.
Tvoja poézia je čoraz pichľavejšia; studení a zarýva sa mi do kože – a mne sa tento pocit naozaj páči. :)

Ďakujem.

Cat

Richard Miške10.1.2013
 

Som vďačný...

r.j.1.12.2012
 

musím sa ti poďakovať
za fotografie
pretože mi dovolili prežiť
príbeh

chvíle sú krásne
či už sú smutné
alebo šťastné

čím si ich krátime?
čím ich umocníme?

násobením
delením
alebo s č í t a n í m?

s tvojim príbehom
som sa sčítal
a on ma dostal

potom odčítal
a vznikol rozdiel
z môjho videnia
ako som to cítil
či snil (s p í s a n í m)

to bola poklona
a nie hra na klona

stále budem písať ako ja
aj keď ty (č i i n í) mi nerozumieš


samozrejme prajem ti ako každému aby si písal čo to dá
aj keď ti niekto nerozumie pre svoje vlastné potešenie
(je umenie ho dať alebo ho cítiť od iného autora?)

Richard Miške3.12.2012
 

Ďakujem za komentár, ktorý ma potešil a čo to vysvetlil.

Jeremy21.11.2012
 

Richard, prečítané, i s komentármi. Čítal som dvakrát, aby som vybral tú, čo mi je najbližšia. Nebolo to ľahké, lebo sú si veľmi podobné, majú svoju hĺbku a svoj chlad. I keď sa nestotožňuješ s lyrickým subjektom, máš ešte sneh v sebe /1/. To nie je výčitka, lebo udržať si tú štruktúru a správne ju využiť je tiež umenie. Keď sa roztopí, Tvoje básne budú mať viac priaznivcov. Pripomenul som túto metaforu, lebo ju považujem za nakrajšiu z toho, čo tu je. Aj nadpis je výborný /logický/. U mňa vyhrávajú Marec, Pod snehom a Bez konca /zvlášť dnes si pripomínam ostatné 3 verše/.
Jeremy

Richard Miške22.11.2012
 

Nesmierne si vážim, že si si prečítal všetky moje texty v tomto príspevku, ba dokonca aj komentáre. Za tie dva roky sa toho v tomto príspevku nahromadila celkom slušná kopa.

Ešte raz ďakujem za tvoj čas i výber, veľmi ma tvoje slová potešili.

r.j.20.11.2012
 

čože?

Peter Elena Michael20.11.2012
 

Úžasné fotografie. Len veľmi, veľmi smutné, Richard. Tak málo slov. Triafaš nimi veľmi presne. Práve prežívaš? Radšej nie. Alebo spomienky na zašlé? Ale ak to odkukávaš, máš kvalitný kuk:) Len veľmi smutné, to ma odrádza. Napíš o šťastnej láske:)

Richard Miške20.11.2012
 

Ďakujem za komentár. A neslobodno stotožňovať lyrický subjekt s autorom.

Peter Elena Michael21.11.2012
 

Vďaka za spresnenie. Pozoruješ veľmi vnímavo. Život...

Peter Elena Michael30.10.2012
 

Hm, zdĺhavé faktúry pre jeden odchod... Ten však treba prežiť, ako všetko, okrem konca. Tak, tie dve akosi \"udreli\" najviac:)

Richard Miške31.10.2012
 

Ďakujem za prečítanie :)

Peter Elena Michael30.10.2012
 

Richard, uveriteľné, jednoznačné, akoby si ten výkrik do tmy prežil. Iba pridám, len ťažko je o pomoc požiadať... Možno však, keď si prečítajú, požiadajú. A možno tí druhí prestanú byť agresormi. Buď tak (svetlo)...

DARK2.10.2012
 

Richard, niekoľkokrát čítam tvoje \"Volanie\". Možno sa snažím porozumieť volaniu, možno nie, no nie je to to najdôležitejšie. Vnímam ho akoby z donútenia, akoby niektoré slová boli znásilňované inými, tentoraz mi v nich chýba \"citno\". To, ktoré obvykle mávam pri tvojej tvorbe. Dnes sú ti moje hviezdy naklonené menej ako obvykle.

Richard Miške2.10.2012
 

A ja som bol taký rád, že som konečne niečo napísal :)

Dík DARK :)

DARK2.10.2012
 

Nále, veď aj ja som rada, že si zas niečo konečne napísal ;-)

catie2.10.2012
 

Volanie - toto je presne typ basne, aka je podla mojho gusta, nic navyse, nic nechyba. Vypovedna hodnota vlastneho uvedomenia je absolutna a basen dostatocne jasna i pre jednoduchsich citatelov mojho typu. Ano, mozem povedat ze Volanie sa mi paci, lebo je take... ludske...
Pekny den, Richard. :o)

Richard Miške2.10.2012
 

Ďakujem catie. Vážim si tvoje slová.

Cat Sagari2.10.2012
 

Ahoj, Richard,

dnešok je zvláštny – a Tvoja báseň (Volanie) prispela k tomu, aby bol ešte zvláštnejší.
Prší a strom pred našimi oknami sa už poddal chladu; onedlho nezostane nič z toho, čo ma doteraz na ňom fascinovalo.

Ráno čítaš úlomky skla,
pozoruješ chvenie.

Úprimná vďaka za Tvoje verše. :)

Cat

Lýdia J.2.10.2012
 

Cat? Dovoľ, aby som aj ja poďakovala. Krásne píše, že?

Cat Sagari2.10.2012
 

Súhlasím, Lydka, a nebolo to tak dávno, čo sa mi Rišova poézia zdala byť nečitateľná. Čas pokročil a mnoho sa zmenilo. A možno sa zmenil Richard. :)

Cat

Cat Sagari2.10.2012
 

Alebo skôr „neprecítiteľná“.

Cat

Richard Miške2.10.2012
 

Ja ďakujem za tvoj komentár.

Lýdia J.1.10.2012
 

Ad: Volanie

Richard, skoro také pekné ako Tvoj Povraz z mojej Generácie.:)

Ešte poznámočka - keď som zbadala názov Volanie, prvé, čo mi napadlo - aha, Richard sa zapojil do súťaže L a E a asi zabudol označiť príspevok.:))) Ozaj, neskúsiš aj Ty? To by mohlo byť zaujímavé čítanie. Šak, keď náhodou vyhráš, Generáciu dáš mne a ja Ti pošlem dve čokolády, nie jednu.:)

Richard Miške2.10.2012
 

Ďakujem Lýdia :) A keby je viac času, tak sa možno aj zapojím :)

Lýdia J.2.10.2012
 

Výhovorka, keď sa chce, všetko sa dá.:) Ale dobre, nebudem naháňať, šak môžeš aj neskôr - mimosúťažne, na túto tému dať.

Richard Miške13.7.2012
 

Zdenka a Cat:

Za tie roky som počul už nespočetne veľa názorov na svoju tvorbu. Ty, Zdenka vravíš, že by som mal byť viac „jasný“, že by mali byť moje texty čitateľné viacerým. Ja si to nemyslím. Prečo by mali? Picasso a Dalí snáď prihliadali na to, či ich obrazy oslovuj širšie publikum, alebo si to robili „po svojom“?

Počul som už na moje texty aj názor, že príliš dopovedám a mal by som text ešte viac preškrtať. Áno, aj taká bola už požiadavka, čo sa zdá jednému nejasné, resp. ťažko dešifrovateľné, tak pre iného je to lopatistické. Ja priznávam, že moje texty sú pre mnohých povedzme náročné. Na druhej strane nestaviam text tak, aby si ho čitateľ dešifroval verš po verši a snažil sa vo všetkom nájsť priamu interpretáciu. Často mi ide len o vyvolanie pocit, niečo, ako píše Cat. Napr. mi ide len o vyvolanie pocitu chladu, kŕču...

Každopádne vám obom ďakujem za postrehy, vaše názory a diskusiu. Určite ju vnímam len v pozitívnom význame, ďakujem :)

zdenka15.7.2012
 

vies, co je matuce v Pre? posledny vers...archetypalna podoba ladu -> pod cim si, podla mna, ludia predstavuju vodu...tak, ako chapem tuto basen ja, archetypalnost sa viaze k faze...

Riso, suhlasim s tym co pises...moja subjektivita nema s tou Tvojou nic spolocne...napokon - Pra je uplne uzasna basen a spomeniem si na nu urcite uz zajtra rano :)

zdenka rumanova11.7.2012
 

heh, richard, co ty vies, mozno ked odides, zacne bujara zurka :)

k Pre, o ktorej sa tu vedu pry...je to naozaj jedna z basni, ktorym sa prichadza na klb tazko...vies, ide o to, komu sa basne smeruju, mali by byt citatelne viacerym /teda okrem mna minimalne este mne :)/ (aspon moj pohlad)...mne si pisal, ze basen nema byt dopovedana, ano s tym plne suhlasim, no odtud potud...mala by zabrnkat na struny, rozozniet ich, a mala by nasledne bezat farebna nalada, dojem, ktory ma konkretnu prichut...u teba je to niekedy cisty rebus a clovek sa snazi v tme nasmatrat koniec nite...urcity mantinel by mal byt dany...
ale nech len nebryzgam, lebo si budes mysliet, ze sa mstim - nepravda! :)
kohutisko je fantasticky okamih, silne velmi, rovnako praskajuca postel...ako spominala Cat...takze v tejto basni dojem a farby boli, su a budu :)

inak, taky maly priklad, u mna O bodliakoch (mne sa ani az tak velmi nepaci, ale je tam autenticita a teda ma pre mna skryty vyznam), a ludom sa pacila...a co ma sokovalo, ocitla sa v Dotykoch a ja som netusila, co mam citit, kedze som sa s tym velmi nestotoznovala :) ale ludia asi maju radi, ked chapu, rozumeju...takze obcas aj ista priamociarost ma svoj zmysel...si tak trosku myslim...nieco ako - dnes mam izbu vymalovanu na modro a nabuduce bude skvela zlta! ...uf, ale uz fakt trepem strasne...

Cat Sagari12.7.2012
 

Zdeni,

nedá mi nereagovať; verím, že nebudeš namietať. :)

Neviem, či by poézia mala byť čitateľná, aspoň nie v takom kontexte, v akom to chápem ja. Málokedy sa snažím básni porozumieť – väčšinou sa to stane až vtedy, keď ma okrem veršov začne zaujímať i samotný poet (to sa napríklad udialo pri Tvojich šarkanoch, Zdeni, spomínaš si?). Ale i to ostávam iba pri domnienkach.
Poéziu vnímam cez obrazy, ktoré vo mne vzbudia alebo, naopak, nevzbudia pocity. Niektorí poeti tak jedinečne skladajú slová a dokážu nimi vytvoriť tak živý, dokonalý obraz, až vo mne vyvolajú ilúziu, že ich básni rozumiem. Ibaže to vždy ostáva na úrovni klamu, myslím si.
Napríklad tieto Rišove verše

...
bozkáva renesančné fasády,
a keď je naozaj zle
oblečie si zebru z priechodu
a splynie s hmlou.

ma na pocitovej úrovni vyslovene fascinujú ; deje sa tak azda preto, lebo pri ich čítaní doslovne zažívam ilúziu reality, teda veľmi, veľmi silný pocit, že som v istom okamihu súčasťou danej situácie a pozorovateľom konkrétneho deja, ak nie priamo jeho hlavný aktér.
Inak, čosi podobné prežívam pri čítaní Tvojich básní, Zdeni; jednoducho, dokážete vo mne vyvolať ilúziu, že som súčasťou vášho magického poetického sveta.
A preto píšem – neviem, či by poézia mala byť čitateľná; pre mňa by mala byť, hm, ako to pomenovať, najmä „pocítiteľná“.

Richardova „Pra“ je vynikajúca, lebo svojou konštrukciou, výberom slov a obrazov vo mne vyvolala intenzívny pocit chladu, tak intenzívny, že mi z daného stavu pomohol iba horúci čaj (v tej chvíli prestala byť pre mňa miera jej „čitateľnosti“ podstatná).
V tom spočíva vaša genialita a sila vašej poézie.

Cat

zdenka12.7.2012
 

rozumiem Cat, co chces povedat...a rozumiem aj tomu, ze milujes farbu obrazov natolko, ze si unasana do ineho sveta a rozumies...
ja sa priznam, mne obrazy musia davat zmysel aj v ramci celej kompozicie, inak pocitujem mierny zmatok :)
pri Risovych obrazoch, ktore su take excelentne az su kompenzacne, sa to vsak da odpustit - ak teda vobec odpustat je co :) lebo vzdy je to iba vecou osobitosti myslenia...

Cat Sagari12.7.2012
 

Úplne chápem, Zdeni – a s mnohým súhlasím. Najmä s teóriou, že obrazy musia dávať zmysel. Pre mňa precítiť poéziu znamená poéziu chápať, nie však na rozumovej, lež na pocitovej úrovni. A ten zmysel, to čosi nepatrné, čo vo mne od začiatku vyvoláva akési prazvláštne znepokojenie (ktorého príčinu často ani nepoznám), sa mi mnohokrát podarí uchopiť až na samotnom konci básne. Jednoducho, mágia vašich veršov. ;)

Samozrejme, ako i Ty píšeš, každý to vníma inak.

Ďakujem Ti, Zdeni, za príjemnú diskusiu.

Cat

zdenka12.7.2012
 

tiez dakujem :)
vies Cat, takych citatelov, ako si Ty, by malo byt co najviac...asi nic viac si nemoze autor zelat, ako takehoto vnimaveho citatela...
zelam krasny vecer...

gappavla11.7.2012
 

o tvojej tvorbe sa nedá písať inak ako v superlatívoch...vyberiem aspoň jeden- úžasné!

Richard Miške11.7.2012
 

Mne sa to veru nezdá, ale ďakujem :)

gappavla11.7.2012
 

sebakritika je fajn, ale netreba to s ňou ani preháňať...štandardne udržuješ vysokú latku a už som ticho =)

Lýdia J.11.7.2012
 

Ad: Žiadna plant room = *****
Takmer som prežívala tú raňajšiu hrôzu, spolu s bytom. To musí byť strašné, čakať až básnik z neho konečne vypadne.:)

jana tichá2.7.2012
 

Ahoj. Je to hnusné. A súhlasím s Cat, v hrdle také niečo škrabavé cítim, no nepríjemné je to. Ale napriek tej hnusnosti si to napísal dobre. :( :(( :O :)

Richard Miške2.7.2012
 

To bol cieľ textu, ďakujem za komentár jednej z posledných mohykánok MT :)

Cat Sagari2.7.2012
 

Rišo,

v mojej mysli Tvoja báseň (Stav) opäť vyvolala silné obrazy – a tie ja môžem; po prečítaní tohto

Ráno vydáviš úlomky
starej keramiky.

doteraz cítim rezavú bolesť v hrdle a na jazyku pachuť čohosi, čo mi matne pripomína suchý pastel alebo kriedu. Takže nejde len o živé obrazy, ale i o čosi oveľa viac.
Mne sa zdá, že druhá a posledná strofa sú pevne prepojené; premýšľam však nad tým dôvodom na (ne)posun. Vlastne, celá báseň vo mne evokuje akúsi márnu snahu zbaviť sa čohosi, čo je v nás už dlhú dobu uviaznuté, no i tak sa toho napokon nemienime vzdať.
Ale to len tak filozofujem v tento letný deň; v každom prípade Ti chcem napísať, že „Stav“ sa mi mimoriadne páči. :)

Cat

Richard Miške2.7.2012
 

Ďakujem za obsiahly komentár, potešil :)

Molly25.4.2012
 

Ahoj, Richard!

Obdivujem Tvoju tvorbu. Som absolútny laik v literatúre. Nakoniec o tom svedčí aj množstvo komentov, ktoré dostávam. Písanie ma baví, a tak si píšem. Chcela som ťa v rebríčku dobehnúť. Svoj sen sa mi podarilo dosiahnuť. Bol to najprv nemožné, ale podarilo sa. Takže: \"Nič nie je nemožné!\" Vďaka. Samozrejme Ti dávam 5 hviezdičiek a želám krásny deň!

Richard Miške26.4.2012
 

Ahoj, chvíľku mi trvalo o čom hovoríš, ale svitlo mi :)

Ja ten rebríček neberiem vážne, spočiatku, keď som sa tu registroval, som si to občas pozrel, to priznávam, bol som niekde v Top (oveľa vyššie ako teraz) a mal som veľa veľa prečítaní, potom som sa kompletne zmazal (všetkých 10 príspevkov).

Ale teší ma tvoje pristavenie, nech sa ti darí a pokojne ma v tom rebríčku obehni, želám ti to.

oly ole17.4.2012
 

Ahoj Richard,
tvoja báseň /Pra/ sa mi veľmi páči. Nenechaj sa rozladiť. Hneď prvá metafora sa ti vydarila.
Nevyhnutné nie je možné zastaviť nemým kohútom, či privretím očí.

Richard Miške17.4.2012
 

Tieto slová som dnes potreboval. Ďakujem.

Richard Miške14.4.2012
 

Sekol si sa, nebol to Mrázik, ale Snehová kráľovná.

Nebudem tu vysvetľovať \"o čom je báseň\".

Možno raz začne robiť MT aj interpretácie básní a keď začne, tak ho môžete požiadať, aby sa povenoval Pra.

r.j.14.4.2012
 

neviem či v snehovej kráľovnej niekto prosil kohúta, aby nekikiríkal, aby ešte nevyšlo slnko, lebo ešte nemá uštrikované ponožky... (odtiaľ by by som si vedel vytiahnuť aj teplo aj zimu - slnko aj ponožky) ale o to nejde... :-)
správne! nevysvetľuj! ty si niekto! ty si básnik! :-)

r.j.13.4.2012
 

richard, ja som ťa pochopil, že pra ako pôvodná forma a možno aj pra ako prána (dych), ale ušlo mi všetko medzi tým... a neviem sa dopátrať (alebo stotožniť), že prečo by mal byť archetyp ľad...
obrazy sú... praskanie postele... spánok... ale uniká mi odkiaľ sa zobral chlad...
ináč tak trošku táto báseň vo mne evokuje mrázika (tou časťou v kurzíve)... je ti zima dievčatko?

a teraz som sa rozhodol hodnotiť :-) (i keď mi uniká dôvod tej tvojej zimy)

prajem ti pekný deň

r.j.13.4.2012
 

počkať!
...vrátiť sa k archetypálnej podobe ľadu...
teda k vode? roztopiť sa? a prečo večer? odkiaľ sa zase zobralo to teplo? keď svitanie je ráno...
nie, ani takto v tom nevidím zmysel...
:-)
to nič, keď chceš, tak môžeš vysvetliť, i keď nerád sa pýtam \"čo tým chcel básnik povedať?\"... ale možno tvoje vysvetlenie mi objasní aj ďalšie tvoje pohľady... aby som ti nekrivdil...

jana tichá14.4.2012
 

mňa trocha pletie tá postupnosť krokov - striedanie otepľovania a chladu, inak mám dve teórie interpretácií, alebo významových rovín: 1. pra - prieť sa? K večeru v posteli roztápať, inak chladno?
2. niečo v zmysle marec, poberaj sa starec:)

Mne sa takéto šifrovačky páčia, ale túto tajničku vylúštenú nemám, takže sa pripájam: Richard, vysvetli to tak, ako jeden svoj text Lukáš Katuščák tu na MT.

Lýdia J.13.4.2012
 

Ad: Pra

Richard, myslím, že vieš, alebo aspoň tušíš, že Tvoje písmenká mám rada. Prepáč, prosím. Pra mi nič nepovedalo.

Bea N.12.4.2012
 

Ad Pra
Hihi, nerozumiem spojeniam, ale vôbec.
Toto je poézia?
Ešteže som na MT našla aspoň zopár poetov, poetiek, ktorí sa nehrajú na básnikov, ale nimi skutočne sú.
Ešte je tu aj druhá možnosť, že som príliš hlúpa a neviem oceniť skutočné umenie, hihi. Druhá možnosť je pravdepodobná, pretože si už publikoval. Gratulujem, ale nečítam.

r.j.12.4.2012
 

pridávam sa k hlúpym...
...neuveril som ani len názov...
neboj nehviezdujem... i keď mám chuť, keďže poéziu berieš tak vážne, ti dať aspoň jednu hviezdu... ale nedám... som hlúpy, možno fakt iba (ja - ti) nerozumiem...

Richard Miške12.4.2012
 

Každá minca má dve strany.

r.j.12.4.2012
 

a čo jej hrúbka po ktorej má šancu sa kotúľať?

Cat Sagari12.4.2012
 

Pra

Džízas, Richard, musíš vytvárať také pichľavé verše?
Podľa môjho subjektívneho názoru, kohútia strofa ani nemusela byť písaná kurzívou – tak či tak by mi z nej klesla sánka.

Posteľ sa láme
ako jazero
na hranici jari.

Takmer počujem praskot lámajúceho sa ľadu. Z Tvojej básne mi skrehli ruky.

Cat

Richard Miške12.4.2012
 

Ďakujem za silný komentár.

Cat Sagari12.4.2012
 

Niet zač, Richard. Páčilo sa mi, ako vo mne Tvoja báseň vyvolala intenzívny pocit chladu.
Najlepšie sa mi čítala v šere, keď po okennom skle stekal dážď.

Maj sa pekne.

Cat

jana tichá29.11.2011
 

toto ti tiež okomentujem, veď počkaj!
26.11. mi unikla pozornosti, ale chyba bola odstránená.

jana tichá30.11.2011
 

Kričím, Zdĺhavé fraktúry: metafory sú zložité,vyžadujú na dešifrovanie značné sústredenie a energiu (mozog sa zapotí, a telo nechudne), každý verš, celá báseň je nimi nabitá od hora dolu, nenecháš človeka vydýchnuť.
Ale tak prečo nie...každopádne nasledujúca báseň Pod snehom je vítaným uvoľnením:)))
Spriečenie sa mi celkom páči ale viac ma oslovilo Medzi hranami (slová, z ktorých ľudia praskajú, stávajú sa krajinou), avšak výkričník za úderom ma irituje.
Marec, Bez konca – pekné, Zlomený vo sne u mňa nič moc, ale Erózia ma zaujala natoľko, že som musela rozmýšľať prečo....a prišla som na to, že si opísal niektoré symptómy Parkinsonoej choroby, čo mi napokon prišlo veľmi zaujímavé, aj keď to asi nebolo tvojim cieľom.
Pri básni Hrubou čiarou zisťujem, že neznášam u teba výkričníky...sú násilné
26.11.2011 sa mi zdá až príliš polopatistická (papier) Ja by som ten papier zmenila na niečo prírodné,napr prázdne pole alebo tak niečo.
Toto je pozitívna kritika z mojej strany, páči sa mi to.

Richard Miške1.12.2011
 

Naozaj ďakujem, že si si dala takúto námahu :) Tie texty sú napísané v rozmedzí jedného roka, od decembra 2010. Keď mám niečo nové, tak len pridám ďalšiu kapitolu.

Výkričniky? Ja ti neviem :) Uvidím, čo na to povie \"môj\" redaktor, ak raz nejaký bude :)

K Zdĺhavým fraktúram. Napísal som ju pred polnocou do sms na jednom koncerte :) To myslím čo to vysvetľuje, prečo je taká, aká je.

Teším sa na tvoje ďalšie postrehy k mojim textom.

Richard Miške29.11.2011
 

Pridal som ju včera :) Aspoň vidím, ako ma ne/sleduješ :)

DARK28.11.2011
 

Hm. Vlastne nič nehovorím, iba zas hviezdičkujem.

Richard Miške28.11.2011
 

Ďakujem za komentáre.

zdenka rumanova28.11.2011
 

26-ty november som zabila v skole, ale tento mi ho vynahradil...velmi pekne, dakujem :)

E.E.28.11.2011
 

Ten záver... skvelý.:-)

jana mátelová27.9.2011
 

Poznám to \"kŕčovité donútenie: byť činný\" Výborná báseň, nástojčivá otázka na záver.
Stále ti to skvele píše :)

vies29.9.2011
 

Janka, nepíše mu to...ak sa báseň napíše vtedy, keď sa jej chce, Richard túto ťahal za vlasy z líščej nory. Násilné, neosobné a pre mňa jediný pravdivý prívlastok - nástojčivé. Nie len posledná otázka, ale každé jedno slovo, každý jeden pocit. Prvá tvoja báseň, ktorá mi nedala nič. Ani len ten pocit, že bola o niečom, čomu ja nerozumiem...

Richard Miške29.9.2011
 

Ďakujem za komentár, rozporuplnosť reakcií je vítaná :)

Richard Miške27.9.2011
 

Ďakujem Jana :)

catie25.7.2011
 

Zlomený vo sne sa mi DOST paci. :o)

tono mello11.4.2011
 

No Richard marcom si ma ovalil.Lahodné plynulé.Vždy som chcel čítať od teba niečo takéto.

Lýdia J.11.4.2011
 

Ad: Marec

Dobre. Akurát takéto niečo momentálne potrebujem, aj keď je už apríl. Ďakujem.:)

M Benkovic6.3.2011
 

Ahoj Richard, veľmi pekná báseň, ale neviem či tam má byť myšlienky meniaci sa - alebo - myšlienky meniace sa..

Richard Miške6.3.2011
 

Dík, preklep, opravím.

DARK13.2.2011
 

Richard,
mne tam tá bodka, cit: \"Sprevádza ťa
a ty.\" veľmi odsekne záver. Síce on potom vyznie úplne samostatne a o to silnejšie, no tomu \"a ty.\" veľmi niečo chýba.
Autorovi takmer všetko znie inak a možno si to tak chcel. By som tam radšej dala trojbodku alebo nič. Pouvažuj.
Inak dobré.

Richard Miške13.2.2011
 

Dík za komentár a tvoj návrh, pouvažujem :)

E.O.G31.1.2011
 

Pridal si moju najoblubenejsiu :)
Prvykrat som sa ku nej nevyjadrila, len reagovala, teraz sa vyjadrim - je to (zatial) najkrajsia od teba. Subjektivnejsia a co sa mi paci najviac - naväzuje na asociaciu zimy, co mi nesmierne imponuje, pretoze tu poviedku som zhltla ako krowku :)

Lýdia J.31.1.2011
 

Znova musím súhlasiť s Emily, ale s radosťou. A takisto aj mne po prečítaní prvá napadla krása zimnej asociácie.

P.S. Dnes som už konečne dostala kúpiť Sólo pre 9 hlasov. Dva hlasy sa mi z nich mimoriadne páčia, vytešujem sa.

M Benkovič30.1.2011
 

Pekné, už som od teba čítal takmer všetko čo tu máš. Ani by som nepovedal že zjemnievaš...skôr dozrievaš.

DARK30.1.2011
 

Pridávam sa k tonovi - zjemnievaš. Mne to neva, ja ťa rada čítam. Ale to ty už dávno vieš.

Richard Miške30.1.2011
 

Ďakujem za vaše reakcie, veľmi ma tešia a motivujú ma ďalej písať :)

Molly30.1.2011
 

Ahoj, Rišo!

Tvoje básne sú krásne. Máš už určite s písaním veľké skúsenosti. Chcela by som byť už na tom tak ako Ty. Zatiaľ len klikám a tajne dúfam, že raz vyberú aj jednu z mojich ešte nezrelých básní. Želám i krásny nedeľný večer.

DARK9.1.2011
 

toto sú básne, ktoré sa musia prečítať aj viackrát.
nie pre neporozumenie.
pre nádych.

Richard Miške21.12.2010
 

Ďakujem za vaše slová, tešia ma, vážim si ich.

Zuzana21.12.2010
 

Gratulujem, že ťa vybrali do Sóla pre 9. Škoda, že si to neoslávil lepšou básňou.

tono mello20.12.2010
 

Veľmi dobré! Ale už som čítal od teba aj lepšie. Tak trochu nová tvár Richarda Miškeho! Akosi si chlapče zjemnel!

DARK20.12.2010
 

Oprav si prosím ťa \"ku kufrom plnýCH včerajška\" na \"ku kufrom plnýM včerajška\".
Inak dobré, opäť si ma nesklamal, jj.

Vlado Filipko20.12.2010
 

Podľa môjho názoru máš tu o dosť lepšie, ako je táto.

Emily Olívia Goddy19.12.2010
 

Sú dni, kedy aj tá najdokonalejšia báseň zdá sa nám zbytočná, ale jednoduchosť slova nám cifruje spomienky. úprimný, nemý úžas.
Pre mňa je Krik výnimočná a doteraz najlepšia poézia, akú som od teba čítala...a tesim sa, ze si si sem priniesol niečo z prozy. To je presne to, čo ludom nieco napovie.

jana mátelová19.12.2010
 

Pokračuješ v zimných motívoch a v spomienkach :) Veľmi pekné.

ava19.12.2010
 

Richard,
práve som sa pripla a tvoj Krik mi vrazil do očí.
Vďaka. :)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Richard Miške

ja.jpg
O mne

Prvé "pokusy o básne" som začal písať na strednej škole, odvtedy som písať neprestal.

Vediem Literárny klub Generácia /Bratislava/ www.generacia.sk.

Člen Literárneho klubu POET /Prievidza/ www.lk-poet.estranky.sk.

Publikoval som v zborníkoch Literárneho klubu Generácia, Literárneho klubu POET (Do vody skákať zakázané, 2013) a v antológii Sólo pre 9 hlasov (Ikar, 2011).

Moje básne ste si mohli prečítať v literárnych periodikách Vlna, Romboid, Vertigo, Dotyky, Slovenské pohľady, Orol tatranský (príloha SNN pre mladú literatúru, umenie a spoločnosť), či českom - Tvar literární obtýdeník.

Poviedku Čerešňa nájdete v: RAK (Revue aktuálnej kultúry) 11-12/2012.

Príležitostne sa venujem literárnej publicistike a kritike. Viac v: Romboid 8/2012, Knižná revue 23/2012, RAK 4/2013, Knižná revue 5/2014 (rozhovor s Mirkou Ábelovou).

Publikoval som aj na iných literárnych portáloch: www.citanie.madness.sk, www.pismak.cz.

Som redaktorom pre poéziu v časopise Arbalet (http://arbalet-poet.sk/).

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: