IKARIKAR http://www.ikar.sk

 Kúsok štastia alebo spoveď ženy (Alexandra Enderle)9.3.2010
 

Hodnotenie vydavateľstva:

Po prečítaní novely Kúsok šťastia som pochopil, že neexistuje takzvaná ženská literatúra. Podobné príbehy sú literatúrou, ktorú muži, pochopiteľne, neradi čítajú. Kto by už rád čítal o svojich zlyhaniach? Alexandrin príbeh o hľadaní lásky a šťastia som prečítal na jeden dúšok.
(Celé hodnotenie nájdete v sekcii Hodnotenia)

JOZEF BANÁŠ, spisovateľ

5
 počet hodnotení: 330
prečítané 1022, Komentáre 301

 
...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Annav12.9.2017
 

Dobry den, velmi rada by som citala Vase dielo, bolo by to prosim mozne? Mozno by som viac pochopila vlastny zivot. Dakujem pekne.

Karol Hlávka31.8.2011
 

Žijeme v čudnom svete naruby - vo svete prevrátených hodnôt - a len v takomto svete sú možné podobné príbehy. Žijeme v surovom svete - a keď si už myslíme, že v ňom niet jediného miesta pre lásku - láska nás osloví hoc aj pomedzi riadky ženy, ktorá sa odhodlala otvoriť pred verejnosťou. A pomedzi riadky toho, čo si napísala, žiari poklad, ktorý hľadáme zakaždým kdesi inde, len nie tam, kde je ukrytý. Akoby ten, čo poklad ukryl vedel, že práve tam ho nebudeme hľadať - v tých najobyčajnejších veciach našej každodennosti...
Tvoje písanie je vyjadrením tej, ktorou v skutočnosti si. Napospol píšeš o mužoch, ktorí tú, ktoru si jednoducho nevideli... Z tvojho textu, ako z druhej strany tejto viditeľnej \"reality naruby\" presvitá ku mne žiarivá podoba ľudskej duše. Tvoj veľmi realistický text má hodnotu rozprávkovej cesty za pokladom - cestu osobným podsvetím, cestou boja s démonmi a konečným nájdením... Dobrý koniec nie je \"iba\" v rozuzlení a horizontálnom plynutí príbehu ku jeho koncu - počas čítania ho vnímam vertikálne, akoby ukrytý za oponou, ako skutočný \"líc\" prevráteného sveta, ako cieľ cesty.
Ešte niečo musím napísať: zistil som už, že keď pýtame od Boha odpoveď, nedáva nám ju ani tak v podobe slov, či myšlienok v hlave - ale v podobe situácií, stretnutí, alebo hoc aj príbehov, ktoré sa nám v správnu chvíľu dostanú do ruky. A ja som práve dnes dostal jednu takúto odpoveď...
Ďakujem.

ffycpb3.9.2011
 

Karol, už sem skoro nechodím,ale to som netušila, akú radosť mi spôsobí tento komentár. Pre mňa je neskutočne nádherný, ale hlavne pochopený. Svet je surový, máš pravdu, ale najviac si jeho surovosť vedia odniesť ženy. Nie je to len o týraní, ale aj o odpustení človeku, ktorý to spôsobil, lebo bez neho by som nebola taká vnímavá. Je to o láske, k človeku, ktorý mi pomohol, ale potom znovu ublížil, aby pochopil, že mi musí pomáhať, lebo chce a je to v jeho povahe, pretože som mu vždy verila. O zrade otca, ktorý sa nezaujíma o dcéru, ktorá prišla na svet, aj ked sa nepýtala, ale o svoje dve deti sa stará. A o živote, ktorý vidíme, každý deň, zlyhanie človeka, keď dokáže zabiť z lásky, ale aj o láske, ktorá príde keď ju už nečakáme. No a nakoniec, o dávnej minulosti, ktorá nás prenasleduje, ako tieň, aby nám ukázala, že niekedy čo sa nám zdá, ako najlepšie riešenie, môže byť veľká chyba, ktorá zasiahne aj niekoľko generácií. Ďakujem za Tvoj komentár, ale hlavne za pochopenie mojich najhlbších myšlienok..

Alexandra Enderle3.9.2011
 

Vidíš, dala som miesto mena, omylom kód..)

saskia15.3.2011
 

Viem, že si mala napísané v profile, že ti ide hlavne o napísanie minulosti. Na toto niekto zabudol, že je to už pár rokov, že sa brali niektoré veci inak a o domácom násilí sa, len šepkalo. Dakujem, že som si to mohla prečítať, že si našla odvahu to napísať. Dnes to už nie je tabu, ako kedysi, ale je iné čítať to od niekoho kto to pocítil na vlastnej koži.Aj tak to bola odvaha. Sama vidíš čo dokážu ľudia.

Alexandra Enderle17.3.2011
 

Presne to som mala napísané v profile. Nehanbím sa za to, že sa to stalo. Nech sa hanbí ten, ktorý ublíži. Nech sa hanbí štát, že stále nedokáže ženu ochrániť, že polícia nemôže tak ľahko zakročiť, že úrady nedokážu viac pomôcť, že žena sa musí na každom kroku obhajovať, priniesť X dôkazov, aby mohla dostať peniaze na dieťa. O nič iné mi neišlo. Len som chcela priblížiť predstavu strachu, hladu, neistoty z budúcnosti ľudom, ktorí si to nevedia predstaviť. Nie som naivná. Viem, ako to v živote chodí. Viem, že je veľa žien, ale aj mužov, ktorí nevládzu, ale ubíja ma myšlienka, že niekto povie,že týrané ženy sú nenormálne, lebo sa nechajú týrať. Ved práve o to mi išlo, aby som objasnila, že je to, ako vymývanie mozgu, že človek neuvažuje odrazu racionálne. Zabudol na to, že je skvelý a neopakovateľný jedinec. Zabudne, ako je vychovaný, zabudne na úctu k sebe, zabudne na krásu svojej duše, ale aj tváre. V zrkadle vidí, iba odraz trosky, o ktorej si myslí, že si to zaslúži. Toto bola moja cesta, po ktorej som chcela previesť čitateľa. Nič viac.

AB14.4.2011
 

Alex,
len som očkom nazrela.
Páči sa mi, že sa nevzdávaš, aj popri toľkom odcudzovaní.

Žena, a hlavne matka, prežíva vzťah úplne inak ako chlapi. Jej povinnosťou /aj keď nie každá žena to berie ako povinnosť/ je postarať sa o to, aby jej deti mali čo jesť, čo si obliecť... Jej povinnosťou je byť oporou pre chlapa, aj keď v tvojom prípade oporou pre super hrdinu v ľudskom prevedení. Aj keď jeho povinnosťou asi bolo ťa psychicky a fyzicky týrať. Mala si to veľmi ťažké, čo ťa aj posilnilo. Nepochopí to nikdy ten, čo takéto peklo nezažil /aj keď netvrdím, že ja som ho zažila/.

Páčilo sa mi, ako si o tvojich pocitoch napísala aj tu v komentári pod ktorý teraz píšem.
Verím ti, že to nebolo jednoduché obdobie, že ty si to nechcela, ale stalo sa, čo sa stalo. Verím ti, že si robila všetko pre to, aby si svojim deťom zabezpečila plnohodnotný život.

Obdivujem ťa, že si to zvládla, príp. ešte zvládaš. Klobúk dole už aj pred tým, že si tento smutný, ale pravdivý text sem vložila.
Máš tu veľa priaznivcov, ktorí ťa podporujú a obdivujú v tom, čo robíš, v tom, že si sa správne rozhodla.
Tu predpokladám nešlo o gramatiku, ani o štylistiku, tu išlo o spoveď jednej týranej ženy a podľa mňa tá spoveď zachytila všetko, čo si chcela povedať, bola napísaná s citom ženy, matky a aj chytila za srdce nejednu čítajúcu...
Týraná žena naozaj nie je obluda, ani naivná, je to len žena, ktorá tiež potrebuje lásku, ale natrafila na chlapa, ktorý jej bohužiaľ tú lásku načas dal, ale aj využil jej city a mával s ňou.

Obdivujem ťa už len z toho dôvodu, že si úprimná, to si na tebe nesmierne vážim, máš city, vieš si vážiť city druhého človeka, opovrhuješ neprajníkmi, nedáš sa len tak ľahko zlomiť...

Ja len dúfam, že knižná publikácia bude a ja si ju veľmi rada kúpim. Ďakujem. Ahoj.

Alexandra Enderle14.4.2011
 

Už toľko krát som čítala v komentároch \" obdivujem ťa Alex\", ale mne ani vo sne neprišlo na um, že by ma niekto mal obdivovať. Písala som, lebo som sa stretla s priateľkou, ktorá bola týraná a brala to z iného pohľadu, ako ja. Napadlo mi,že sú niektoré zúfalé a potrebujú nádej, lebo neveria, že môže byť niečo iné. Nie som podnikateľka, alebo úspešná právnička, ale som šťastná. Napriek všetkému, že som dva krát prišla skoro o všetko. Stále nechápem, že niektorí nechápu a napíšu \"je nenormálna\" Ako ľahko sa hovorí o topánkach, ktoré netlačia mňa, však? Vieme opísať pocity z ich nosenia, z omínania prsta aj bolesti. Ale zásadný rozdiel nevidíme, že nás to v skutočnosti nebolí. Ale jedno viem, že by som nikdy nemenila. Pretože práve to zo mňa urobilo človeka s ktorým som spokojná a vyrovnaná. Nie je to o pýche, alebo namyslenosti, ale o úcte k sebe.

Peter Elena Michael15.3.2011
 

Moje vyjadrenie bude krátke. Ako všetky predchádzajúce k tomuto dielku. Čitatelia tohto románu pochopili jeho ideu. Spisovateľ p.Banáš ju veľmi krásne podčiarkol v svojom hodnotení. Viac slov na netreba. Vnímaví čítajú srdcom.

Alexandra Enderle17.3.2011
 

Tvoje vyjadrenia sú vždy krátke a mňa vždy veľmi potešia. Viem, že vyjadrenia nechceš dávať a ani komentáre. Ďakujem.

Ivana Ondriová8.3.2011
 

Drahá Alex,
ad 31 kapitola-neuveriteľne precítená. Skvelá a empatická, krásne sa to čítalo, krásne vnímali tvoje slová, aj ja som cítila tvojho anjela strážneho, ktorý bol pri tebe, už viem, čo to pierko znamená a som potešená, že aj ku mne nie raz spadnuté priletelo.
Peter, Roman, Max... Viem, že sú u teba na prvom mieste detičky, no som šťastná, že si myslela aj na seba a nezvolila si len polovičné šťastie po boku Romana, ale rozhodla sa pre svoju skutočnú lásku. Petra spomeniem len okrajovo... a asi toľkoto k jeho osobe... ako dobre si mu naložila!
Skutočná láska...Kto iný si ju zaslúži, ak nie ty? Fú, mobilné telefóny vedia narobiť riadnu šarapatu, však? No bez nich si ozaj nevieme predstaviť život. Ako sa teším, že sa to vyriešilo, že si našla odvahu a Maxovi zavolala. Je to krása!
Alexandra, nádherný príbeh, viem, smutný, bolestivý, no dáva neskutočne veľa, počnúc nahliadnutím do tvojho bojovného vnútra až po myšlienky, ktoré nútia uvažovať a majú v sebe toľko pravdy. Myslím, že knižné vydanie, ktoré na seba isto nenchá dlho čakať a verím, že už čoskoro na neho natrafím, bude jedinčené a úspešné, veľmi to tvojmu románu želám. Aj tebe, nech si šťastná, spokojná, milovaná... Zaslúžiš si to!

Alex9.3.2011
 

Drahá Ivanka ďakujem za do čítanie románu a za prekrásne slová, ktoré si k nemu priložila zo srdca. Nech sú všetky ženy milované, prajem im to z celého srdca.

Alex11.3.2011
 

preklep..dočítanie..)

Simona K.1.3.2011
 

Drahá Alexandra!

Práve som prečítala posledné slovíčko, posledný odsek, poslednú kapitolu Tvojho románu. Nie som si istá, či budem schopná napísať Ti všetko, čo som prežívala počas čítania, všetky myšlienky, ktoré mi preleteli hlavou, všetko, čo som chcela zakaždým povedať, ale nechala som si to takto naraz.

Obdivujem Ťa!

Napísala si to úžasne. Živo, skvelým štýlom, ktorý vtiahne čitateľa nenásilne do deja. Keď som začala, nemohla som prestať. Prežívala som to s hlavnou hrdinkou, nedýchala som pri niektorých scénach, plakala som ako decko najmä pri tých posledných kapitolách. Utierala som si oči a stále si vravela, bude to šťastný koniec? Dopadne to tak, ako by sme všetci chceli?
Dopadlo. Ak je toto naozaj zo života, tak som šťastná, že to dopadlo tak dobre. Že Alex našla svojho princa, že z Popolušky sa nakoniec predsa len stala princezná so svojím princom.
Život býva vrtkavý. Človeku prinesie mnoho trápenia, takého, kedy si vraví, že už nechce žiť, možno sa priblíži na dosah k naplneniu svojho \"cieľa\", túži ukončiť svoj život a predsa sa nájdu anjeli. Anjeli, ktorých zoslal Boh, aby sa o nás starali. Možno sú niekde učupení, tíško čakajú na svoj čas, pozorujú nás, ako sa pasujeme so skúškami života, chcú, aby sme si vyskúšali svoje sily.
V normálnom prípade zastávam názor, že Boh na nás zošle len toľko trápenia, koľko človek unesie. Ale keď čítam niečo takéto alebo o tom počujem, zmietam sa vo viacerých otázkach. Prečo musia ľudia takto trpieť? A povedala by som skôr ženy, pretože myslím, že je len veľmi málo týraných mužov. Popravde, neviem si to vôbec predstaviť.

Spolu s Alexou som nenávidela Petra, pre jeho nechutnú zvrátenosť, pre jeho chorobu, ktorá by naozaj patrila na psychiatriu a najhoršie na tom je, že mu to zakaždým prešlo. Že takým sviniam zákony väčšinou nadŕžajú... a ktovie prečo.
Ešte teraz mám pred sebou tie hrôzostrašné obrazy, ako Peter drží Alex za nohy, ako jej hrozí, že spadne a aj tak to nakoniec dopadlo zle. Ešte stále mi búcha srdce pri spomienke na jeho znetvorenú tvár, ktorá chcela znetvoriť tvár svojej manželky, ktorá mu dala seba. To jediné, čo mala. Dala mu seba, svoju dôveru, ktorú nakoniec pošliapal! Joj, či mi vrie v žilách krv, že niečo takéto skutočne existuje! Že chodia takýto chlapi po svete a ubližujú nevinným ženám! Zas a znovu musím povedať, že Ťa obdivujem!!!
Nesmierne sa mi páčil Alexin vzťah s jej mamou, s Laurou i s Hugom. Boli to priam zázračné deti, ale áno, prečo? Lebo život ich to naučil. Boli to úžasné deti, ktoré svoju mamu podporovali a nehanbili sa povedať: \"Mami, ľúbim Ťa!\"
Pery sa mi rozťahovali do úsmevu, keď som čítala o jej priateľkách, skutočných, ktoré sa o ňu postarali keď bolo treba. Tak mi bolo ľúto Lindy! Našťastie sa z toho pozbierala a znovu to bola jej priateľka, kto ju podržal v najťažšej chvíli života!
Síce skáčem, ale dúfam, že Ti to nebude vadiť.
Evka. Priam som sa nalepila na obrazovku a zas a znovu sa mi tisli slzy do očí, že znovu sa ozval nejaký zakomplexovaný muž, ktorý nevie, čo od radosti so sebou a dve malé deti sa stali sirôtkami. Takých mužov by mali zavrieť a nie do cely, kde sa majú ešte lepšie ako vonku kde majú TV, teplú posteľ a chutné jedlo. Nie! Do poriadnej väznice, kde by si odpykali všetko, čo urobia, aby si uvedomili svoju vinu, i keď, toto je skôr choroba a tam neviem, či to predsa len pomôže.

Pravdupovediac, momentálne som už dosť unavená, ale toto som Ti chcela napísať, aby si vedela, že som to prečítala a že Ti držím palce! Toto jednoznačne musí byť vydané! Možno drobné úpravy od \"tých kompetentných, ktorí vždy niečo opravujú :)\" a bude to.
Toto by si určite mali čítať ženy, aby vedeli, ako nenaletieť, aby si včas všimli zvláštne správanie svojho partnera. Aby nemuseli trpieť.
Obdivujem Alex, že to zvládla, pozbierala sa a mohla začať žiť so svojou láskou. Držím jej palce, aby jej to vydržalo.

Chcela som hlasovať pri každej kapitole,ale z nejakého dôvodu to nešlo, len pri jednej. Neviem, či každý užívateľ má možnosť pri nejakom diele hlasovať len raz, ale vedz, že toto dielo je u mňa na vysokom mieste.

A teraz ani neviem, či Ti smiem tykať,a lebo vykať.

Prajem krásny večer a veľa šťastia v živote.

*****

Alexandra Enderle1.3.2011
 

Pravdu povediac, chodím sem už dosť málo, pretože poslednú kapitolu som vložila pred niekoľkými mesiacmi, ale tvoj komentár ma zaskočil. Naozaj, veľmi, veľmi milo. Napísala si toho tak veľa, ale tak krásne, že sa mi tisli slzy do očí. Samozrejme tykať, len tykať. Necítim sa stará, dalo by sa povedať, že sa cítim mladšia, ako v prvom manželstve. Priateľky mám najúžasnejšie na svete, ktoré ma vždy podporia, ale to zistíš aj z komentárov, pretože komentovali to na čo ma nahovorili. Napísať môj príbeh. A ja ti chcem poďakovať za námahu, ktorú si vynaložila do svojho pre mňa, najdlhšieho komentáru, aký som dostala. A teraz ti poviem čo mňa hnevá. Ako sa všade rozpráva o domácom násilí, ako robia reklamy, kde z toho niekto niečo má, ale keď napíše žena, ktorá bola týraná a prežila toho viac, ako človek, ktorý urobí reklamný slogan, tak na neho kašlú. Lebo takto to už na Slovensku skrátka chodí. Celebritami sú zaplnené časopisy a hlúpa Martinka z Turca je z nich najväčšia. Ale to bolo, len tak na okraj..) Chcem ti ešte raz poďakovať a tiež ti prajem krásne dni a veľa šťastia v živote..

Simona K.2.3.2011
 

Pravdupovediac, bola by som rada, keby ešte niečo napíšeš :)

Veľmi ma teší, že som Ťa potešila, sama som nevedela, že sa až tak predĺži a to som tam, ako som dnes aj po včerajšom odoslaní komentáru, veľa, veľa vecí zabudla napísať.
Ja sa priznám, ja dlhé komentáre zbožňujem a dosť často sa to podarí aj mne. Nebola to vôbec námaha, chcela som.

A to, čo Ťa hnevá, máš pravdu. Ale to bude preto, že to nezažili a nevedia sa vžiť do pocitov tej ktorej ženy. Alebo o tom aj čo to vedia, ale predsa, biznis je biznis a chcú zarobiť. Veď z čoho iného sa dá najviac zarobiť, ako z ľudského nešťastia? Nič už nie je známejšie ako toto.

Aj ja Ti prajem veľa šťastia v živote a veľa tých úžasných Anjelov.

Alexandra Enderle2.3.2011
 

Simonka, dobre som pochopila, že máš vydanú svoju knihu? Ako si myslela, že mám ešte niečo napísať. Myslela si, ako komentár, alebo príbeh.)
No, vieš niekedy sa mi stalo a nie raz, že som napísala dlhý komentár a neodoslalo ho a zmizol. To si pamätám, ako som to nevzdala tri krát a potom som už zúrila..) Máš pravdu, vždy ide o peniaze a biznis je biznis. A naozaj sa najlepšie zarába na ľudskom nešťastí. A vieš, ako sa hovorí, sýty hladnému neverí...Neviem, písať také dlhé komentáre, ale tie tvoje sa mi fakt páčia..) Podobne ti prajem všetko čo si želáš...) Mimochodom mám napísaný druhý román a stále váham. Mám ho vložiť sem, alebo niekde, kde nikto nebude ignorovať kto je čítaný aj po mesiacoch, alebo má komentárov, ktorých nie je málo, pretože čitateľov to niečím zaujalo. No, neviem naozaj...čo myslíš, ty?

Simona K.3.3.2011
 

Prepáč, nechcem Ťa zahlcovať komentármi, len ešte odpoviem.
Nie, ja nemám knihu, kde by som ja vzala na také niečo, ešte mám pred sebou dlhočiznú cestu. Ja som len asi rok prispievala na jednu stránku a svoj blog a teraz som sa presunula sem.
A nevieš si predstaviť, ako ma potešilo, keď som uvidela Tvoje meno a nový román na stránke. Hneď, ako budem mať viac času sa doň pustím. Som veľmi rada, že si ho sem dala, keby som sem prišla skôr, ako si ho pridala, odpovedala by som Ti: Daj ho sem! A určite sa bude čítať, uvidíš. :)

Alex3.3.2011
 

No, Simonka a kritika nedala na seba dlho čakať. Znechucujú ma takýto ľudia, ktorý neobmedzene, len urážajú. Už teraz ľutujem, že som ho vložila. A tvoje komentáre aspoň potešia. Tak sa neospravedlňuj!!

Simona K.24.2.2011
 

Toto je ako pre mňa... Začína to zaujímavo a hneď prvá stránka na mňa pôsobí ako sladkosť na osu :)
A ako tak čítam aj profil, viem prečo. Žiadna žena si nezaslúži byť ponižovaná a nebyť viac ako handra. Žiaľ, niektorí chlapi si to ešte vždy mýlia...

Alexandra Enderle24.2.2011
 

Simonka to je aj pre teba. Pre všetky, ženy. A tvoj profil bol tiež veľmi výstižný. /Existuje liek na lásku, ešte väčšia láska/ No, povedz čo už,len môže byť krásnejšie. K tvojmu dielku, nedaj sa nech by ti hovorili čokoľvek, píšeš krásne. Len rady počúvaj, ale svoj štýl si ponechaj...

Karin Krausová23.2.2011
 

Dočítané...Neuveriteľne sugestívny príbeh,napísaný obdivuhodným štýlom.Už dávno sa mi nestalo, aby ma niečo tak pohltilo a vyvolalo vo mne také silné emocie.Klobuk dolu!!!Toto si zaslúži knižné vydanie!!! Uprimne ďakujem autorke za prekrásny literárny zážitok.

Alexandra23.2.2011
 

Karin, všetky komentáre si vážim. Ale tvoj je pre mňa v niečom výnimočný. Máš svoju knihu, lebo si dokázala po čom my niektorí na tomto portály snívame. A viem, že si tu vždy napísala pravdu čo sa ti páči a čo nie, bez obalu a priamo. Preto ti ešte raz ďakujem. Bude ma to ešte veľmi, veľmi dlho hriať pri srdci.

saskia22.2.2011
 

Znova som u teba a nechápem. Ako sa to všetko dá prežiť?
Utrpenie, poníženie, hanba, hlad, toľko výčitiek a smútku...
Dojímavé. A silné, ako ty...

Alexandra 23.2.2011
 

Milá moja Saskia Nevidela som to takto tragicky. Ale s odstupom času, máš pravdu.
A žijem aj dýcham...)

Alexandra Enderle15.2.2011
 

Milá moja Alex. Viem, o akom hlase rozprávaš. Viem, komu patrí. Všetci ľudia ho majú, len niektorí ho nepočúvajú. Linda a jéj havária ma dostala. Ale učaroval mi opis Huga v nemocnici a rozhovor medzi Hugom a Lindou.

Saskia15.2.2011
 

Bože, prepáč, myslela som na tvoje meno a podpísala som sa tak. Nebolo to úmyselné, alebo niečo, aby si to niekto zle nevysvetlil. Saskia..)

Alexandra Enderle15.2.2011
 

Saskia dúfam, že si to niekto zle nevysvetlí, lebo keď niekedy sledujem portál je tu dosť veľa útočiacich ľudí a čakajú, len na to kedy sa človek potkne. Niektorí zabudli, že tu ide o tvorbu a vnútornú výpoveď človeka a urážlivo útočia na autora..Dúfam, že sa nič také nestane..

Tashurti14.2.2011
 

Neuveritelne, clovek by si myslel, ze tato zena uz napisala miliony knih, tak lahko naraba s perom a s myslou citatela. Cely roman som precitala naraz a nic ma nemohlo odtrhnut. Sklanam hold tejto zene za to, ze nezatvrdla po tolkom utrpeni, ze vidi stale krasu hoci v peceni bublaniny, ze sa ukazkovo stara o svoje deti , ze vie bojovat za spravodlivost aj v inych oblastiach ( totizto mnohi neviete kto to je , ale ja ju poznam a je to skvele zienia ) Takze tento den Alex je vynimocny , je Valentin a ja ti za tvoju knihu a tvoje odhalene utrpenie za vsetky utyrane a stale tyrane zeny posielam 1 000 000 cervenych ruzi, nech kazda z nas, ktora prezila svoje utrpenie ci fyzicke, ci psychicke vie tak vysoko postavit hlavu a zit dalej normalnym stastnym zivotom. To ti prajem a viem , ze je to aj tvojim prianim a zelanim . Myslim, ze preto si tu knihu aj zacala pisat. Tvoja verna sestricka Tashurti

Alexandra Enderle14.2.2011
 

Ďakujem za milión červených ruží. Naozaj ruže milujem, naozaj každá žena pozná akýsi druh utrpenia. Niektoré je pre lásku, niektoré pre neposlušné deti, ktoré zviedla zlá cesta, napriek tomu, že tú ich sme sa im snažili vydláždiť. Ja tiež chcem poslať, ako si ty mne poslala, všetkým ženám, milión červených, bielych ruží a šťastný život bez sĺz, pre lásku, deti,ale aj peniaze. Ešte raz ďakujem..)

Helena Rečková14.2.2011
 

Milá Alexandra, až po prečítaní Tvojho malého, ale zároveň veľkého diela, som si uvedomila, že popri všetkých úskaliach, ktorými som prešla vo svojom živote, som nezažila status týranej ženy.Pri čítaní som sa pýtala, koľko musí byť bôľu a nešťastia, a koľko osobnej odvahy, dať to všetko na papier, a ešte k tomu takým pútavým spôsobom. Po prečítaní state o bublanine, išla a upiekla som si ju aj ja z poslednej čerešňovej zaváreniny, síce bez želatíny, ale chutila mi tak isto ako vám, a premýšľala som o všetkých strastiach, ktorými si musela prejsť a odmene, ktorá Ťa čakala na konci tejto cesty.
Román sa dá napísať tak aj tak, ale Tvoja spoveď vytryskla z ubelenej duše prahnúc aspoň po kúsku šťastia pre seba a hlavne pre YTvoje deti, lebo materinská láska je to najkrajšie na svete.
Dúfam, že budeš pokračovať ďalej v písaní, ale už s veselším námetom, lebo toho zlého bolo až-až. Prajem Ti do života všetko najlepšie, aby sa Ti splnili všetky tvoje sny a túžby a ja viem, že sa splnia, lebo Ty si žena silného ducha!

Alexandra Enderle14.2.2011
 

Ďakujem Helenka. Tvoj komentár ma nesmierne potešil. Naozaj som písala z ubolenej duše. Bolesť ma až zadúšala a bola nie, len v tele, ale hlavne v hlave. Nič som nikdy nepísala a toto je moja prvotina úplna prvotina. Stále som nevedela, ako začať a potom som si uvedomila, že to napíšem, ako sa to naozaj stalo, čo ma najviac zasiahlo v živote. A nebolo to týranie, lebo to bola minulosť, ale telefonát z banky. Našťastie som si to vybojovala a pomohlo mi písanie, lebo som unikala z reality aj keď bola ťažká, ale odrazu mi niečo dávalo zmysel. Písanie, po rokoch zo školy. Písanie ma zachránilo, aby som sa nezbláznila a budem mu do konca života verná, lebo ho milujem. A budem sa snažiť zlepšovať, pretože to je to čo mi nikto už nemôže vziať, ako lásku mojich detí kvôli, ktorým som všetko zvládla a neukončila všetko. Lebo keď vám chce niekto vziať to jediné čo máte, to jediné čo vám zostalo tak to podrazí nie, len nohy, ale aj srdce.

Saskia12.2.2011
 

Bože, tak krásne si opísala toho anjela, že teraz hľadám toho svojho vždy, keď´otvorím okno večer. Kto je tá, žena? Neviem sa dočkať. Asi niekto dôležitý. A čo tvoja veľká láska? No, dávaš mi zabrať, aby som stále premýšľala:)

Alex Enderle12.2.2011
 

Ďakujem, som veľmi rada, že to takto cítiš..

Soňa Z5.2.2011
 

Mám royčítanú knihu:žil som skvelý život Patrick Swayze,ale odsunula so ju a čítam práve toto skvelé dielo.Som v tretine,čítam ju pozorne,tíško a niekedy riadky lúskajú oči zaliate slzami/som žena.../.Skladám hold autorke,aj keď to znie možno...no,je to pravdepodobne odžité,zažité a skúsené.Neskutočné zážitky životom skúšanej mladej ženy,keď dočítam,tak skomentujem celé dielo.Nie kúsok šťastia,ale kusiská,skaliská obrovské kusy šťastia zo srdca želám Alex,ale aj jej skvelým deťom,ktoré dúfam že sú hrdé na svoju maminu-bojovníčku.Prajem Vám celej rodinke,aby ste mali už len dôvod na úsmev a aby úsmev nikdy nezmizol z Vašich tvárí.

Alexandra Enderle6.2.2011
 

Vieš, čo ma najviac dojalo? keď si napísala som /žena/ odžité je skoro všetko..dokonca aj dievčatko sa nám v rodine utopilo a viem, že to zasiahlo celú rodinu na dlhé roky...ja ti tiež prajem všetko krásne a dúfam, že moje deti sú na mňa aspoň trošku hrdé..Syn to tak nechápe, ale cítim tam určitú úctu pre všetko čo sme zažili a dcéra? no to je kapitola sama o sebe, ale v dobrom..))Veľmi mi pomohla a já budem mojim deťom do konca života vďačná aj za bozky v pravú chvíľu...

Alexandra Enderle7.2.2011
 

práve mi napadlo, že moja kniha...lebo ja tomu tak hovorím:))
sa mohla volať..Bozky v pravú chvíľu..
možno to aj tak napíšem nakoniec.)

Marcela3.2.2011
 

Vieš, musím sa priznať,že som sa vrátila, ak keď som už raz tvoj príbeh čítala. Ale potrebovala som vieru, že život môže byť krajší. A u teba som ju znovu objavila ĎÁKUJEM

Alexandra4.2.2011
 

Drahá Marcela som šťastná, že toto niekto napísal. Jeden z mojich účelov bol práve tento. Vliať ženám nádej, že nikdy nie je neskoro, že vždy sa dá niečo so svojim životom urobiť. Hlavne vtedy ked už nič neočakávame, ale v kútiku duše po niečom veľmi túžime. Ja som neskôr, veľmi verila na lepší život...a som šťastná.

Alexandra Enderle1.2.2011
 

Tak si ma potešila. Naozaj,už len preto, že si sa vrátila...)

saskia1.2.2011
 

tak čítala som ďalej...ten čas v márnici bol zvláštny..ešte som to nikde nečítala.
A dokonca som si vôbec neuvedomila, že tam človek vidí veci inak, ako sú...
A stále neviem kto je tá žena...no som zvedavá, len času keby som mala trochu viac....

Saskia24.1.2011
 

Milá Alex
Som šokovaná. Vieš, že som nikdy nevedela pochopiť prečo žena ostáva s tyranom?
Dakujem, že si mi to objasnila. Ani sa mi nechce veriť, že toto dokáže robiť muž žene, s ktorou má dieťa. A to, ako si opísala, ako sa dokáže človek cítiť starý napriek tomu, že je na prahu života je strašné. Nikdy som nad tým takto nerozmýšľala.Tá záhadná žena..no to som zvedavá...Ďakujem Alex..

Alexandra 24.1.2011
 

Drahá Saskia som nesmierne rada, že som ti niečo objasnila. Niektorí dokážu robiť horšie veci, ako sa stali mne, ale o tých sa ťažko píše. Ja som tiež nenapísala všetko. Nedalo sa. Zdalo sa mi to ponižujúce viac, ako som si myslela. Môj prípad bol aj mediálne známi, ale to som tam tiež nepísala. Akosi som mala pocit, že som toho odhalila dosť. Musela som si niečo nechať pre seba. Možno niekedy doplním, ale nemyslím si. Keď si zvedavá na záhadnú ženu treba čítať ďalej. ..))

Viera Kupsáková15.1.2011
 

Alexandra, všetci knihu už prečítali,ale ja som sa dnes dostala len k jej prvej kapitole, no sľubujem, budem pokračovať.

Alexandra 15.1.2011
 

Vierka, všetci nie..))
Ale veľmi si ma potešila,lebo už nepridávam kapitoly a upadám do zabudnutia..Vďaka tebe mám pocit,že nie úplne..Dakujem..

Oľga Kohútiková1.1.2011
 

Drahá Alex,

zo srdca Ti prajem veľa zdravia, lásky a nekonečné množstvo krásnych i úspešných dní. Nech sa Ti darí. OK

Alexa Enderle5.1.2011
 

Olinka trochu neskôr, ale úprimne. Dakujem z celého srdca. Prajem ti všetko krásne, možné aj nemožné. Všetko po čom túžiš.

Ivana Ondriová30.12.2010
 

Drahá Alex,

čas ma trochu pritlačil. Hoci som na tvoju spoveď neustále myslela. Znovu som sa začítala, rozcítila, srdce mi tĺklo ako divé. Krásne to vieš s písmenkami, s emóciami. Ozaj to už len dať do tvrdej väzby!

Alex, prajem nádherný a šťastný nastávajúci rok 2011. Nech ti vyjde podľa predstáv!

Drž sa a usmievaj!

Alexa Enderle30.12.2010
 

Moja drahá Ivanka.
Prajem ti v Novom roku všetko po čom túžiš, aby sa ti splnili všetky tvoje sny.
Dakujem za komentár.

Saskia 30.12.2010
 

Tá tvoja kniha je fantastická a mohli by ti ju vydať. Ako som ju začala čítať nemohla som sa od nej odtrhnúť... teraz idem na tvoje básne, dúfam, že sú také skvelé, ako tvoj príbeh.

Alexa Enderle30.12.2010
 

Milá Saskia teba som tu ešte nevidela..teda tvoje meno:)
Som veľmi rada, že sa ti príbeh páčil, že ťa strhol, alebo, že si sa nenudila pri ňom. Dakujem.

Alexandra Enderle26.12.2010
 

Blíži sa koniec roku, ktorý bol pre mňa veľmi ťažký. Zvládla som ho aj moje deti. Napadali mi rôzne myšlienky a rôzne úvahy. A jedna z nich je takáto. Možno banálna, detinská, ale úprimná a pravdivá. Sme ľudia a dokážeme čokoľvek na svete. Sme na tejto zemi, aby sme niečo vytvorili. Niektorí dokážeme menej iní viac. A máme niečo spoločné. Dokážeme sa smiať, plakať a milovať.Nezabúdajte na to pri čítaní môjho príbehu, ktorý sa podobá na príbeh mnohých žien. Nezabúdajte, že ste osobnosť, ktorá je neopakovateľná a jedinečná....a nikto na svete nemá právo vám ubližovať. A ani vy nikdy neubližujte. Potom nebudú vznikať takéto príbehy, ale iné ....

Molly23.12.2010
 

Milá Alexandra!

Chcem Ti zaželať krásne Vianoce a mnoho šťastia a zdravia do nového roku. Samozrejme aj veľa tvorivých síl.

Alexandra 24.12.2010
 

Molly predbehla si ma:) Tiež chcem zaželať všetkým mojim priateľom a čitateľom...Krásne Vianoce a šťastie a zdravie v novom roku.
Tí, ktorí niečo vzdávali, aby našli silu a bojovali dalej a tí čo niečo vybojovali, aby zabudli, aké ťažké to bolo...a tešili sa z toho čo majú.

Milá Alexandra22.12.2010
 

Nikdy v živote som nečítala knihu s takým zatajeným dychom a očakávaním ako túto. Nevedela som sa od nej odrhnúť a keď som prečítala prvú kapitolu musela som ísť hneď na ďalšiu, ďalšiu a ďalšiu pretože je to silný príbeh, ktorý sa nedá nedočítať do konca. Napísať o svojom živote knihu chce veľkú odvahu a opäť pri písaní spomínať na tie hrôzostrašné chvíle vo vašom živote. Najviac čo ma nadchlo bolo to, že aj napriek toľkým sklamaniam a pádom ste sa vždy dokázali postaviť na nohy a to vďaka vašej silnej vôle. Je tu krásne zobrazená láska k deťom, ktorá dokáže aj nemožné. Dúfam, že pribudne ďalší príbeh, ktorý budem môcť taktiež čítať so zatajeným dychom. V živote vám prajem už len pekné chvíle, na ktoré budete rada spomínať a hlavne veľa elánu do života. Vaša kniha stála za prečítanie. :)

Alexa Enderle22.12.2010
 

Dakujem za krásny komentár, ktorý ma hrial pri srdci.. cítila som, že to čo hovoríš je pravda...moje prianie je, aby všetci čítali so zatajeným dychom.. do samého konca,aby stále nevedeli čo príde a boli vždy prekvapení...:)

Ivana Ondriová17.12.2010
 

Najdrahšia Alexandra,

neuveriteľné, že toto píše sám život. Keď som sa začítala do ďalších kapitol, ani som nedýchala, všetko to s tebou prežívala, mamkinu lásku, jej objatie, slzu, čo jej stiekla na bradu,nádherné, Lindinu nehodu, jej uzdravovanie a silu, ktorú posunula aj tebe... Smrť Evky a jej dieťatka, smutné, bolestivé. A Roman? Hm...
Viem, že toho zažijem ešte mnoho. Teším sa. Číta sa to samé, hltavo, bez dychu, s napätím.
Alexandra *****!

Krásny večer želám!

P.S. Si úžasný verný čitateľ, ďakujem!

Alexandra20.12.2010
 

Dakujem, že stále čítaš. Dakujem, že sa zastavíš nad každou kapitolou a napíšeš niečo o nej... Dakujem a prajem tiež krásny večer.

Luboš..-)14.12.2010
 

Alex dočítal som poslednú kapitolu...vieš, že moja manželka je tiež moja láska z detstva? Niečo podobné som cítil, ako Max..Tiež som sa bál, že je to nemožné..mali sme každý svoj život.. a predsa...

Alexandra Enderle15.12.2010
 

Tak to ma teší..naozaj..:))

Ivana Ondriová11.12.2010
 

Drahá Alex,

znovu som sa začítala. A znovu v tvojom písaní objavila niečo neskutočné, nové... Bublanina, hm... Možno to je len obyčajný koláč, ale ak je upečený z toľkej lásky, tak samu nevyrovaná ani tiramisu, vlastne nič! Ja ho milujem! Možno práve pre to, že je taký jednoduchý, no pritom chutí neuveriteľne.
Páčilo sa mi tvoje priznanie, tvoje vyznanie lásky Laure, že keby si mala možnosť vymeniť život s Petrom, neurobila by si to... V tejto vete bolo toľko lásky! Laura má šťastie, že ťa má, rovnako, ako ty máš šťastie, že má také detičky.
No a kapitolky s Romanom! Som vo vytŕžení, čo bude ďalej! Teším sa z každého kúsočka lásky, ktoré v tvojom dielku objavujem, z každého svetlého bodu. Píše o tom tak neskutočne živo, že som tam s tebou a všetko to prežívam. Bolesť, stratu, trochu nádeje.Tak uvidíme, uvidíme, čo ešte spolu s tebou zažijem! Viem, že toho bude viac než dosť...

Krásny víkend, Alex!

Alexandra Enderle12.12.2010
 

Ked som túto kapitolu písala..dcéra sa ma opýtala: Mama vieš o tom, že celá kapitola je o koláči? A ja, že fakt? Ale o dobrom:)) Ale naozaj...ocenila si čo som chcela, aby si čitatelia všimli... bol upečený z lásky. A uvedomila som si, že sa dá písať o jednej veci aj niekoľko strán.. to sa mi pred tým nestalo..No som zvedavá čo povieš na ďalšie veci... je tam toho dosť fakt neočakávaného:))
To s tým Petrom a Laurou je svätá pravda...

Ivana Ondriová7.12.2010
 

Drahá moja Alex,

veru, ako ti nespočetnekrát riekli Laura s Hugom, si najlepšia mama na svete. To, čo im ty dávaš... Koľko si odriekaš.
Som nesmierne šťastná, že máš okolo seba ľudí, o ktorých sa môžeš oprieť. Rodina a priatelia sú naším svetlom, preto ma teší blízkosť tvojich priateliek. Kapitola s Mariannou a jej stravnými lístkami, darovanou knihou a plánovanou podporou od Lindy ma dojala k slzám. Čestne priznávam, že sa mi zaliali oči, taká bola silná! Vďaka tebe tiež stále verím, že aj tie naše úrady niekde schovávajú milé osôbky. Že niektorí z úradníkov chcú ozaj pomôcť!
Alexandra, neviem, ako to robíš, ale ja tento román nečítam. Vidím ho, žijem ho... Je to fantastické čítanie, ktoré by malo ísť von, lebo má v sebe potenciál otvoriť mnohým oči a skutočne pomôcť! Moje písanie je relaxačné, bezbolestné, len fiktívne a tým akési plytké, ku mne si môžeš prísť akurát tak oddýchnuť, za to tvoje písanie dodáva silu a núti ma veľa premýšľať! A to potrebujem! Uvedomiť si, čo mám a ako málo si to vážim. Ďakujem ti za to!

Drahá Alex, zo srdca želám, nech Kúsok šťastia vyjde do sveta. Nadelím si každý deň časť z tohto románu, časť po časti, život, ktorý ukrývajú... Veľa sa naučím.

Krásny večer i nasledujúce dni... Nech sú len úsmevné!

P.S.: Ďakujem za milé a povzbudivé slová u mňa!

Alexandra Enderle8.12.2010
 

Ivanka vieš čo je na tom naj-smutnejšie? Neodriekam si, iba ja ako mama, ale v našom štáte veľa, veľa matiek. A nepodceňuj svoje písanie...možno si odvážnejšia, ako ja...Máš vo svojom profile svoju fotografiu a meno a dala si svoju kožu na trh..ale ja píšem pod pseudonymom ..tak kto je odvážnejší..?
ale je pravda, že to robím kvôli deťom... Uvedomiť si čo máme by si mali hlavne iný ľudia...pretože veľa ľudí si myslí, že ked má peniaze, alebo sa im všetko darí, že nič sa nemôže stať...a zrazu BUM..niečo sa stane a oni sa zlomia..nevedia prekonať ani najmenšiu prekážku...ktorú ty možno hravo preskočíš.. aj ja ti Ďakujem za prekrásny komentár..dodávaš mi nimi veľa energie...

Ivana Ondriová5.12.2010
 

Drahá Alexandra!

Čítam a mrazí ma... Tvoje slová sú až príliš živé...
Ale.. Teším sa, že som v príbehu spoznala tvoju mamku, láskavú ženu, svetlý bod. Teším sa, že máš neuveriteľné deti, milujúce. Scéna s Hugom a jeho vyznaním lásky bola neskutočne silná a prekrásna! Rozcítila ma takto pred spaním. Takže si idem pritúliť svoje dieťa. Avšak musím vedieť, čo bude ďalej. Odkrývam jeden kúsok tvojho života za druhým a čakám, čo mi odhalia. Verím, najmä kvôli tebe, že to bude aj pekné!

Krásny večer! Prajem pokoj a radosť zo zasnežených dní a Mikuláša, ktorý sa už s obrovským batohom šťastia a lásky blíži k tvojmu domu!

Ahoj

Alexandra Enderle5.12.2010
 

Ivanka tvoj komentár sa nedá komentovať... prekrásny...Pritúľ si svoje dieťa a ja si idem pritúliť svoje... tá scéna s Hugom bola pre mne taká silná, že keby som žila dvesto rokov nikdy na ňu nezabudnem...a moja mama je naozaj úžasná.. taká úžasná, že moje priateľky ju majú za svoju priateľku...pretože stále tvrdím, že vekom sa nič nemení..človek ostáva vo vnútri tým čo bol...len je rokmi múdrejší a to netreba prehliadať, ale sa z toho učiť... Ďakujem... Aj ja ti prajem pokoj a príjemné dni a bohatého Mikuláša..♥

ava3.12.2010
 

Alexandra,
Tvoj príbeh beriem ako osobnú spoveď ženy, ktorá kým našla životné šťastie, prešla utrpením.

Verím však, že všetko to, čo si v tejto novele podala, je už minulosť a Tvoje kroky povedú vpred a aj keď nikdy nezabudneš, už sa neobzrieš späť.

Veľa šťastia, Alex, viem, že svojím životným príbehom zaujmeš. Už sa len popasovať s opravami. :)

Alexandra Enderle3.12.2010
 

Teraz to už nevidím tak dramaticky.. ale naozaj či chcem, alebo nie, niektoré udalosti z prvého manželstva sa nedajú vymazať..ani keby som, ako veľmi chcela.. s opravami sa snažím, ale ide to pomaly.. mám málo času. Ava aj ja ti prajem všetko dobré..a ešte raz ti gratulujem..ved vieš..

Ivana Ondriová2.12.2010
 

Drahá Alexandra,

vo mne ešte doznievajú príjemné pocity z tvojej návštevy pri mojej tvorbe a komentára, ktorý mi tam svieti a hreje ma pri srdci. Pravda je, že som k tebe nakukla už niekoľkokrát. No bolesťz toho, čím všetkým si počas svojho života prešla a ktorý si sa napokon odhodlala vyjaviť v románe Kúsok šťastia, mi nedovolil čítať naplno... Akoby som predtým utekala!Aj teraz som sa začítala do prvých šiestich kapitol a rozhodla sa vydýchnuť aj nadýchnuť sa, stráviť všetko to príkorie, ktoré je pre mňa také nepredstaviteľné, také smutné... Ozaj mi nedá pokračovať... Ale len dnes, zajtra naberiem nový dych...
Je to čítanie tak veľmi clivé a boľavé, hoci krásne a dojemné, lebo si v ňom odokryla svoje vnútro a srdce, ktoré, pevne verím, nájde skutočné šťastie a zahorí ozajstnou láskou. Ak sa tak už nestalo! Alexandra, obdivujem že cez to všetko prežité, odžité, pre mňa pevne dúfam nikdy nezažité (moje myšlienky sa teraz uberajú smerom k manželovi a dcérke a k môjmu vlastnému životu, ktorý sa naproti tvojmu zdá temer ako z rozprávky aj napriek tomu, že ho ofrflávam a zdá sa mi nedostatočný a niekedy tak málo šťastný, no vlastne je v ňom kusisko šťastia...) si tak nádherne položila slová na papier, kúsok mozaiky, ako sama vravíš, ku kúsku a dokázala vytvoriť ozaj hodnotné dielo, ktoré je pre teba isto katarzné a pre mňa v mnohom poučné, ako si vážiť to krásne, čo mám!

Alexandra, so slovami to vieš! Citlivo, nežne, číta sa to ľahko a vláčne aj napriek množstvu emócií, ktoré vety ponúkajú! Viem, že sa venuješ poézii, tá je pre mňa okrem detskej tvorby okrajovým žánrom, lebo jej veľmi nerozumiem... Ale tvoj román je nádherný a len dúfam, pevne dúfam, že bude čoskoro aj ocenený, hlavne to, čo všetkým, čo sa doň raz začítajú, môže ponúknuť!

Ako si mi odkázala ty pri mojom románe, tak odkazujem aj ja! Vrátim sa! Už sa teším, hneď zajtra, keď vo mne doznejú slová, ktoré som teraz nečítala, ale prežívala spolu s tebou a nuž, boleli. A veľmi!!!

Drž sa. Prajem nádherný večer! Do skorého čítania!

Alexandra Enderle3.12.2010
 

Dakujem za prekrásny komentár. Mňa bude tiež hriať veľmi dlho pocit z tvojho komentára. Dakujem, že si tak krásne opísala môj román. Krásne si povedala, že más svoj kusisku šťastia.. mnohí ľudia si niekedy naozaj neuvedomujú čo všetko majú... a máš naozaj krásne veci..manžela a dieťa. Dakujem, že si to tak krásne vystihla.. dakujem, že si len nečítala, ale aj prežívala...

Alexandra Enderle3.12.2010
 

Prepáč, že som spravila toľko chýb, ale nie som na svojom PC, a tak trochu nezvyk:))

Oľga Kohútiková2.12.2010
 

Drahá Alex,

neviem to vysvetliť, ale statočnosť je už len to, že žena - týraná slovne, lebo fyzicky, raz naberie predsa len odvahu a dokáže o tom hovoriť. Celý život sa bojíš... Bojíš sa, čo povedia ľudia, rodičia, keď si si proti ich vôli zobrala kohosi, bojíš sa, čo bude s Tebou, bojíš sa, čo bude s deťmi, či ich dokážeš sama vychovať, bojíš sa, že to bude ešte horšie, ak sa rozvedieš, čo bude potom, a tak znášaš a znášaš, a tajne dúfaš, že bude lepšie a stále len horšie, až raz... a to je tá odvaha, to je tá statočnosť. Veľkú rolu zohráva aj láska, ktorá sa mení na nenávisť. Žena je krehký kvet, žiaden bodliak. Nejde to hneď zo dňa na deň.

Súhlasím s Tebou, že to všetko je statočnosť, čo si pomenovala, ale mne to nikto nevyhovorí, lebo chce to prežiť veľa strachu, aby si sa odrazila a smelo čelila a postavila na vlastné nohy. Keď Ti ktosi stále vraví, že si niktoš, začneš mu veriť a to je chyba. Sama sa musíš o tom presvedčiť a veriť si, že si silná a že si KTOSI. Je to nesmierne ťažké.

Prajem Ti všetko najlepšie na svete.
Dodala si mi odvahu, možno sa pustím do toho. OK

Alexandra Enderle2.12.2010
 

Olinka ak tvoja kniha bude, ako vysvetlenie statočnosti..tak sa veľmi teším, lebo si to podala nádherne...aj ja ti prajem to najlepšie na svete..♥

Oľga Kohútiková2.12.2010
 

Drahá Alexandra,

som tu opäť. Konečne som si našla čas, aby som sa dozvedela, ako dopadol skutočný príbeh statočnej ženy. A dobre. Ako som predvídala, a hlavne som chcela, aby to tak dopadlo. Veľmi dobre to poznám a veľmi dobre to dopadlo.
Tento príbeh je neskutočne podobný môjmu. Spomínala som Ti na začiatku, že tiež ho píšem, ale mám malú dušičku a tuším ho vôbec ani nezverejním, lebo sa tak strašne zhoduje s tým Tvojim, že sa bojím, aby si niekto nemyslel, že som odpisovala. A dokonca to mám písané formou, ako TY. S básňami. Iba má iný názov: \"Žiť silou vôle\". Až sa konečne odhodlám a zverejním, a uvidíš tento názov, budem rada, ak by si sa zahĺbila do príbehu, ktorý Ti bude veľmi známy. Možno sa bude odlišovať iba formou podania.

Drahá Alexandra, zo srdca Ti želám, aby tento román bol spracovaný knižne (aj filmové spracovanie by nebolo na
zahodenie) a aby si konečne ŽILA život plný lásky, nežnosti, porozumenia a ohľaduplnosti od partnera. Patrí TI to.

Prajem príjemný večer. OK

Alexandra Enderle2.12.2010
 

Olinka statočná žena..tak mi hovoríš.alebo hlavnej hrdinke...:) a ja mám niekedy pocit, že som bola ten najväčší zbabelec...
Ako som sa mohla tak ľahko vzdávať? Na čo som čakala po prvej facke, alebo po druhom kopanci od neho? Odpoveď..aby som zistila, že dokážem vstať silnejšia, ako som padala..?
aby som uvidela priateľstvo, ktoré som si začala vážiť až v ťažkých situáciach..?
aby som videla, ako z mojich detí vyrastajú silné osobnosti..?
aby som vedela, koľko unesiem?
Ved človek toho toľko zvládne...
Nie, nie som statočná..statočné ženy sú tie, ktoré prekonávajú bolesť zo straty toho najcennejšieho,alebo sa starajú o svoje choré dieťa a štát nepomáha... a potom si ženy musia vysnívať sen do Modrého z neba.. aby mali napr..bez bariérovú kúpeľňu..čo by malo byť samozrejmosťou v tomto storočí.. alebo sa ľudia pozerajú na nich a oni idú po ulici so svojim postihnutým dieťaťom a nesú sa hrdo... alebo tie ktoré sa dokážu pozrieť do očí deťom, ktoré berú drogy.. to čo som urobila ja...bola len sila žiť..pre niekoho.. a tvoj román bude určite prekrásny..ako to hovorí aj jeho názov...Žiť silou vôle. Určite si prečítam..ak to sem dáš.. Dakujem Olinka

Miriam2.12.2010
 

Konečne som sa dostala k prečítaniu záveru tvojho príbehu. Som rada, že som si konečne našla čas.
Záver ma veľmi potešil, je pekné vidieť šťastný koniec. Aj keď si možno niekto predstavuje šťastie v tom, že by mala Alex dať rodinu znova dokopy. Je vidieť, že naše šťastie, nezávisí len od verzie, ktorú od nás širšie okolie očakáva, ale od toho či nám to naozaj spôsobuje radosť.
Pekné ukončenie príbehu, nie je to prehnane presladené, ale je to zároveň reálny pohľad na zaujímavý vývin našich životov. A že osud, ktorý sme si vybrali hlboko v duši, si na nás počká aj niekoľko rokov. Posledná kapitola má v sebe viacero skrytých a životne dôležitých tajomstiev, ktoré musí odhaliť každý sám.
Každý môže byť šťastný, len musí tomu veriť a spraviť prvý krok.
Krásne a reálne

Alexandra Enderle2.12.2010
 

presne srdiečko..šťastie nie je to čo od nás očakávajú iní, ale čo očakávame my... a ty si vystihla ďalšie podstaty... tajomstvá života, že musíme veriť...
že, musíme odpúšťať, aby sme dokázali ísť ďalej...ďakujem ..♥

Laura :)27.11.2010
 

Mama tvoj román je krásny. Vlievaš nádej ženám, ktoré ju stratili... že si to spravila najlepšie, ako si vedela svedčia aj tieto komentáre.Ženy pri čítaní plakali, usmievali sa, cítili vzrušenie a možno aj odpor k niekomu, ale čo je hlavné... vrátila si im pocit z prvej lásky, alebo najväčšej zamilovanosti. A ja možno raz poviem svojim deťom: Túto knihu napísala vaša stará mama.Lúbim ťa.

Alexa Enderle27.11.2010
 

Och srdiečko dočítala si? A páčilo sa ti to? A to je pre mňa najkrajší dar. A ak raz povieš svojim deťom: Túto knihu napísala vaša stará mama ....já budem tá najviac hrdá mama, ktorá žila.

Irena Sedmáková23.11.2010
 

Smutný príbeh ženy, ktorá hľadá svoje šťastie i lásku, lásku k deťom, bezmocnosť i bolesť v jej živote reálne opisuje.Veľa žien každodenne bojuje so svojím životom, ktorý autorka opisuje.Mne osobne sa to veľmi páčilo a želám jej veľa dobrých námetov na ďalšie spracovanie.Verím, že sa jej to podarí.

Alexa Enderle26.11.2010
 

Irenka ďakujem za komentár. Máš pravdu veľa žien bojuje...každý jeden deň. A nevzdávajú to. Ale sú aj také čo si myslia, že už to nedokážu, že niektoré veci sa dejú, iba im, že iné by si to nenechali... a veru nechali..a niektoré sú študované a v práci majú rešpekt, a autoritu.. dokážu viesť podniky sú veselé Prídu domov dotknú sa kľučky kde ich čaká manžel...a z nich sa stáva bezbranné malé ustráchané dievčatko, ktoré sa podriadi ..ale dokedy? Pokým nenazbierajú všetku odvahu. Ale to sa robí ťažko, lebo tú odvahu potrebujú každý jeden deň, keď prichádzajú domov....

Linda22.11.2010
 

Krásne! Celé dielo som preplakala a pocítila som znova tie isté pocity ako som cítila vždy keď sme boli spolu a riešili sme problémy. Viem aka si silná Alex vždy si ťa budem vážiť a obdivovať ťa. Opísala si život ktorý sa stebou nehral tak ako bol. Nie je to rozprávka nie je to vymyslený román je to realita,ktorá niekedy býva nevyspitateľná. Dúfam že kniha bude úspešne vydaná zo srdca ti to želám a to bude ďaľší kúsok z puzzlí ktoré sa volajú šťastie. Alex držím palce <3
P.S.: Nezabudni, že som tu vždy, kedy budeš potrebovať!

Alex Enderle22.11.2010
 

Vždy chcem s tebou riešiť problémy, lebo keď si pri mne tak sa mi nezdajú neriešiteľné, alebo zložité..Tiež si veľmi silná a veľmi, veľmi si ťa vážim..nie, len, ako priateľku, ale ako človeka... P.S: nezabudni, že som tu vždy, kedy budeš potrebovať!

jrtrdk21.11.2010
 

Alex,nemám slov-je to nádherné dielo, ktoré ma dojalo po všetkých stránkach. Si talent a v mojom srdiečku som Ťa zaradila medzi vynikjáce slovenské spisovateľky. Teším sa na knihu!
PS:prepáč to nesprávne kliknutie na hviezdičku-odomňa ich máš milión!**********************************

Alexandra Enderle21.11.2010
 

Tak tvoj komentár presahuje hranicu všetkých mojich snov. Spisovateľka by som sa neodvážila pomenovať, ale pri srdci ma hrialo... priznávam úprimne.

Edit Nemcová20.11.2010
 

Alex,
pred chvíľou som dočítala. Je to úžasné. Páči sa mi Tvoj úsporný štýl písania, výborný nápad popretkávať vecnú, dalo by sa povedať úspornú prózu básňami, v ktorých sa zrkadlí Tvoja duša. Podarilo sa Ti aj to, že happy end v závere nevyznieva \"cukríkovo\", ale núti čitateľa k úvahám o oslobodzujúcej sile odpustenia. Gratulujem a verím, že sa dočkám aj knižného vydania.

Alexa Enderle20.11.2010
 

Editka,ďakujem.....strašne som sa bála, že to vyznie cukríkovo, ale ty si ma veľmi potešila... tvoj názor si nesmierne vážim...ako aj tvoje dielo...presne si vystihla čo som chcela povedať.Odpustenie je oslobodzujúce...

silviapetrek@gmail.com20.11.2010
 

alex,som pri 8 kapitole-dojatá, uplakaná,šokovaná,ale zároveň neuveriteľne nadšená tvojím talentom!!!geniálne dokážeš popísať konkrétne situácie-bez zbytočných opisov a pritom tak autenticky a konkrétne. Moje hodnotenie je 1000000000000 hviezdičiek.idem čítať ďalej, neviem sa dočkať...

Alexa Enderle20.11.2010
 

Nádherný komentár....nemám viac čo povedať, len ďakujem.

Peter Elena Michael16.11.2010
 

Jozej Banáš čítal a hodnotil srdcom. Niet viac čo dodať. Kdesi na začiatku príbehu je napísaný môj názor. Téma pranieruje. Dodávam, že je veľmi príjemné, že kniha nekončí ako \"rozprávkový\" H.Ch. Andersenov príbeh dievčatka so zápalkami.

Alexandra Enderle16.11.2010
 

Vidíš, niekedy je život krásnejší, ako rozprávka ... nie všetky týrané ženy vyhoria, ako zápalka ... v niektorých sa oheň rozhorí...

Andy Bugatka16.11.2010
 

Alex prajem šťastie aspoň také, ako si tu napísala :-) Pekný záver aj s tými motýľmi :-)

Alexandra Enderle16.11.2010
 

Andy..Ďakujem, veľmi..tie motýle som cítila.. a stále cítim...:))

E.CH13.11.2010
 

Som šťastná, že si sťastná.
Mám slzy v očiach.
Toľko smútku, toľko starchu ... a zrazu je tu šťastie a láska. Život odmeňuje a ty si bola odmenená... alebo skôr odškodnená...
Gratulujem.

Alexandra Enderle14.11.2010
 

Ano som odškodnená. A naozaj život odmeňuje. Aj keď niekoho skôr a iného neskôr... Možno to tak naozaj všetko muselo byť, aby som získala všetko čo mám..Kúsok šťastia ...ale merať, alebo ho nebudem. Len si ho vychutnávať...ďakujem. :)

Alexandra Enderle14.11.2010
 

alebo.. tam nemá byť:)

Ariel12.11.2010
 

Jéééj to je tak krásne..ako z ropzrávky...veľa šťastia Alexa :)

Alexandra Enderle14.11.2010
 

Ariel ..láska je predsa rozprávková.. keď žena verí, že je pre svojho partnera, alebo manžela tá jediná princezná... ♥

Helcus11.11.2010
 

poslední kapitolu jsem přečetla jedním dechem, ostatně stejně tak jako celou knihu...Milá Alexo, jsem ráda, že jsi nalezla kousek štěstí a věřím, že to není jen v tomto románu. Tato kniha, pokud výjde, a v to věřím, je excelentní! Nádherně napsáná i přes veškeru bolest života.....♥ Držím ti palce♥ Tvoje H.

Alexandra Enderle14.11.2010
 

Helenka ďakujem. Slovo excelentní sa mi zdá luxusné, ale ty si to tak asi myslela. Chcela som ,len ukázať všetkým,ktorí neveria, alebo nevládzu..že nádej zomiera posledná a nie je to len slogan, aby sa človek nevzdal. Pre každého je tu, na zemi pripravená etapa, alebo kapitola života, kde pocíti svoje šťastie... a na každom z nás záleží, ako dlho nám bude trvať... Bolesť ustúpi, ale spomienka tá potvora zostáva... a možno práve preto, aby sme nezabudli, že keď´uvidím ženu, ktorá má na tvári modriny a v očiach bolesť, alebo bezdomovca, ktorý je ponížený životom a možno nie svojim pričinením a tá žena s modrinami svojim mužom nezabúdame preto, aby sme mohli pomôcť...♥

E.CH20.10.2010
 

Zaujímavé ukončenie tejto kapitoli...
myslím, že konečne nájde šťastie. držím palce.

Alexandra Enderle20.10.2010
 

Zaujímavá bude posledná kapitola zlatíčko..))

Helcus20.10.2010
 

Ahoj Alex, konečně jsem s dočkala další kapitoly/ jako vždy perfektní/, snad není předposlední...♥. to by byla škoda.

Alexandra Enderle20.10.2010
 

Ahoj, Helenka.)) Kapitola je naozaj predposledná, ale ďakujem, že to takto vnímaš...Dostala som ponuku na vydanie z iného vydavateľstva.Veľmi ich to oslovilo. Je to pre ženy, ktoré neveria, že im môže byť lepšie a strácajú nádej a silu, ale hlavne vieru na lepší život... Niektoré ženy sa stotožňujú so mnou a nachádzajú tam seba.. Možno , niektoré veci by urobili inak, ale niekedy to proste nejde, alebo musí prísť na to čas...ideálne by bolo vydanie na Vianoce, keď ľudia začínajú veriť na zázraky.. Z Ikaru mi bolo povedané, že záleží na tom, ako to ukončím. Rozmýšľala som. Mám spraviť to, že sa Alexa vráti k Romanovi? Aby to bolo reálnejšie? Ale prečo? Veď to nie je pravda. Som to ja. A v živote sa stávajú veci, keď pozeráme s otvorenými ústami, ako je to možné..

Oľga Kohútiková18.10.2010
 

Alex,

priateľsky.
Dopíš si priamu reč a oprav čiarky a niektoré chybičky. Sú to iba znamienka krásy, ktoré špatia pekné dielo.
Prepáč, dúfam, že som to neprehnala. OK

Oľga Kohútiková18.10.2010
 

Milá Alexandra,

no konečne!!!
Privítaj lásku, otvor jej náruč, zahoď zábrany a predsudky a ŽI, zaslúžiš si. Len dúfam, že tentoraz nebudeš zmätkovať a váhať a bude to Max. Veď ho ľúbiš...

Krásne, ľahučko napísané, veľmi príjemné čítanie. Len to čítanie... mať v ruke knihu a telu dopriať pohodlie... to by bolo SUPER.

Nech sa Ti podarí konečne spraviť zlom v Tvojom živote. Anjel strážny zariadi. :-)) OK

Alexandra Enderle20.10.2010
 

Ďakujem Olinka, že stále čítaš a, že zmýšľaš,ako ja..Naozaj otváram náruč láske a prečo nie? Len, niekedy môže byť všetko iné,ako sa zdá:))
Krásne si napísala, že by si chcela mať v ruke moju knihu... a čítať v pohodlí domova.. to je môj sen.. Kniha je skoro celá pravdivá a veľa ľudí sa v nej spozná..Myslím, že aj môj otec,Peter.Roman súhlasil a čítal..naozaj som mu za veľa vďačná a tá ťažoba na srdci,ktorá bola na začiatku jeho odchodu je za mnou. Linda je v poriadku a Marianna ..to je tiež, ako má byť.. len Kristián bude o necelý mesiac:)))

Alex Enderle30.10.2010
 

Kristián sa narodil dnes v noci.:) a o dva týždne skôr..ale je v poriadku aj jeho úžasná mamina.:)

Oľga Kohútiková13.10.2010
 

Milá Alexandra
a zverejnila si celý román na tomto portáli? Dúfam, že tu nebolo nejakých 100 - 200 strán a neviem o nich :-))
Všetko som prečítala, čo je ponúknuté...

Alex, potešíš ma, ak sa u mňa zastavíš.

Prajem príjemný večer. OK

Alexandra Enderle17.10.2010
 

Olinka začala som opravovať. Ale nestíham tak musím postupne. Chcem sa ospravedlniť všetkým za chyby a neprehľadnosť niektorých kapitol.A zajtra,alebo najneskôr v Pondelok vložím poslednú..))

Alexandra Enderle18.10.2010
 

Pomýlila som sa predposlednú:))

Dandelion13.10.2010
 

Alexandra,
reagujem na Tvoju odpoveď. Nepochybuj! Klaď si otázky, zamýšľaj sa nad tým z čoho všetkého môžeš sfúknuť prach, ale NEPOCHYBUJ. Má to význam. A nehnevaj sa na nás, ktorí nemôžeme, nechceme, nevládzeme otvárať staré rany. Ja sa už nechcem vracať a to ani v príbehoch iných, ale tí ktorí \"v tom práve lietajú\" a nájdu sa v Tvojom príbehu, chytia sa ho ako záchranného kolesa, pochopia, že nie sú v tom maraste sami a práve Tvoje riadky, medzi ktorými si nájdu svoje vlastné riešenia, im dodajú silu. A keď povzbudení vykročia na svoju novú cestu, možno si niekde nájdu zase moje malé príbehy a ja dúfam, že ich rozosmejú. :o)

Alexa Enderle13.10.2010
 

Ďakujem ♥

Oľga Kohútiková13.10.2010
 

Milá Alexandra,

nedá mi, nezamiešať sa k Tvojej úvahe, ak by to vadilo, veľmi sa ospravedlňujem. Som taká. Záleží mi na iných.
Milá Alex, tiež som zažila všeličo a nijako ma nezraňuje Tvoj prípad, práve naopak, zdá sa mi, že si mi svojim románom (aj keď som čítala iba časť) vliala viacej odvahy a rozhodnutia do môjho života, za čo som Ti vďačná. Netráp sa, viem, že je to ťažké, jednak pre Teba, jednak pre toho, čo číta Tvoj príbeh, pritom sa v ňom nachádza sám. Je mi ľúto aj Dandelion a viem, že nás je omnoho viacej. A práve preto potrebujeme takéto príbehy, dozvedáme sa, že netrpíme samé a odvážnejšie a skorej riešime nelichotivé situácie vo vlastnom živote. Dievčence, aj keď sme už čosi nepekné zažili, aj toto je dôkaz, keď píšeme, že nie sme až také zbabelé.
Nech svitne lepší život pre utláčané ženy. :-))
Prajem všetkým krajší svet. Ak som otravná, prepáč. OK

Alexa Enderle13.10.2010
 

Olinka mňa len teší keď vyjadríš svoj názor..má to odozvu a to sa mi páči. Ďakujem. A prečo si čítala iba časť?

Dandelion13.10.2010
 

Krásny štýl písania, ťažká a boľavá téma. Vlastná skúsenosť mi nedáva dosť sily prečítať si to celé a nezadusiť sa vlastnými spomienkami, neumrieť doráňaná ich stále ostrými hranami, ale aj tých pár strán stačí na to, aby som ocenila Tvoje majstrovstvo. Gratulujem k životnej sile a k schopnosti krásne písať.

Alexa13.10.2010
 

Ďakujem, vieš čo som si teraz prvý krát uvedomila? Niekomu môžem pomôcť, ale čo ak ublížim? čo ak otváram nezahojené rany? Ale spolieham sa na to, že si ženy, alebo aj muži uvedomia, že môže byť lepšie,ako je teraz mne. A keď sa niekedy zdá, že nastala bezvýchodisková situácia, alebo bolesť sa nedá uniesť, môže byť lepšie.V tom je ten život čarovný. Aj keď som tomu niekedy neverila, hlavne keď som živorila s Petrom, lebo to normálny život nebol..

Oľga Kohútiková12.10.2010
 

Milá Alexandra,

krásne Ti to napísala Tvoja dcéra...
Vidíš, Alex, život Ti vracia, čo Ti bol dlžen. :-))

Prajem Ti veľa, veľa šťastia a lásky. OK


Alex12.10.2010
 

Olinka ďakujem..Aj ja ti prajem, len samé šťastie a lásku, aby kráčali k tebe vždy navzájom. :)

Laura :)11.10.2010
 

Mama, krásne píšeš.
Mali sme to ťažké ale spolu sme to zvládli...
Som šťastná, že si moja mama...

Alex12.10.2010
 

Som šťastná, že si moja dcéra. Nemenila by som ťa...)))
Spolu vždy všetko zvládneme. A keď nebudem
pri tebe ty tiež všetko zvládneš, lebo si sa naučila byť silná.v Ale myšlienkach budem vždy s tebou. ♥

Oľga Kohútiková1.10.2010
 

Och, milá Alexandra,
krásne píšeš. Smútok mi zviera srdce, keď si pomyslím, že niektorí ľudia zažívajú peklo na zemi a niektorí nevedia od dobroty, čo so sebou. Život je krutý, ale aj krásny.

Zatúlala som sa, lebo mám u Teba absenciu pre nedostatok času. Dočítala som ostatné kapitoly.
Krásne si opísala prekvapivé stretnutie dvoch utajených sestier. Slzičky mi zastreli obzor. Krásne, dojemné šťastné. Ako v rozprávke.

Alexandra, iba mám jednu pripomienku. Prejdi si text a vyznač si priamu reč a hlas druhého Ja, bude to prehľadnejšie a lepšie sa to bude čítať, i keď mne to vôbec nevadilo, lebo som bola vžitá pri Vás. Aj v slove \"od mamy\" a podobné tvary mamy sa Ti opakuje \"i\" a má tam byť ypsilon. No a hneď z jednej, sú dve pripomienky.
Nič v zlom, iba priateľská rada. Viem, že si unavená a nechce sa Ti znova čítať a vracať sa k nepríjemným chvíľam, ktoré si musela prežívať a boriť sa utrpením. Život je krutý, ale zároveň krásny. Si silná bytosť, ver, že budeš ešte v živote šťastná a dobro i láska Ti naplní ostatné roky života.

Prajem Ti z úprimného srdca, aby Ti život vynahradil stratené roky Tvojho bytia. Ver tomu, že to bude ako v rozprávke. Zaslúžiš si aj dobrého princa. OK

Alexandra Enderle2.10.2010
 

Olinka ďakujem trochu som pozmenila názov, chcela som to spraviť dávno, ale uvedomila som si, že teraz je ten správny čas..... Chyby si opravím, celé to prelúskam,lebo čitateľ si to zaslúži. Viem, že život je krásny, ale aj veľmi ťažký...Horšie je na tom to, že nám sťažujú ten život práve ľudia, ktorí ním len preplávajú... máš pravdu naozaj som unavená, ale o to silnejšia, ako kedykoľvek pred tým...chcela som zverejniť moje meno a súhlasili aj dcéra, ale potom som si uvedomila, že ľudia by ma brali, ako obeť a o to nestojím...

E.CH16.9.2010
 

Veľmi silná báseň.
Ďakujem ti za to. Len tak ďalej. Podarí sa ti všetko. ♥

Alexandra Enderle16.9.2010
 

E.CH. Ďakujem... som rada, že sa stále vraciaš..♥

E.CH17.9.2010
 

Aj ja som rada...
Stále z nedočkavosťou čítam ďalej a som zvedavá ako to bude ďalej...
Len sa chcem ospravedlniť, že som teraz nemala veľa času, aby som sem prišla častejšie... Vieš o čom hovorím.
Tak dúfam, že už budem mať viac času a budem sa cítiť lepšie aby som mohla chodievať. Tak či tak, pamätaj že stále prídem. A stále napíšem nie len tu..

Alexandra Enderle17.9.2010
 

neospravedlňuj sa nedá sa stále robiť len to čo chceme...mne tiež niekedy nevychádza vložiť kapitolu..a dlhšie mi to trvá, lebo stále niečo do toho prichádza♥

Alexandra Enderle16.9.2010
 

Beatka to je... môj život, väčšinou ..Budem rada, ak si nájdeš viac času...

Helcus14.9.2010
 

Nejen výborná skoro spisovatelka, ale úžasná básnířka....♥♥♥ Nádhera..

Alexandra Enderle14.9.2010
 

Igor13.9.2010
 

Alex, tá posledná báseň je úžasná, najkrajšia čo si napísala. Si zase bližšie ku mne, k mojmu srdcu, k moje podstate. Veril som Ti a vždy budem. Pretože verím tomu čo je vo mne a k čomu prehovárajú tvoje básne. Akoby ten rozhovor, tie slová prúdili nie ku mne ako k osobe ale k tomu čo v sebe cítim.
Ďakujem

Alexandra Enderle16.9.2010
 

Ďakujem tvoje slová ma vždy zastavia a musím premýšľať....nad sebou...:)

E.CH19.8.2010
 

Krásne napísane...
mám pocit, ako by som to prežila ja sama... tak isto mám rodinu v Californii a nikdy som ich nevidela iba na fotografii... nepoznáme sa... vieme o sebe ale ... nepoznáme sa...

Alexandra Enderle10.9.2010
 

Ďakujem vážim si čo si napísala. ♥ Možno raz sa stretnete a budete sa celé hodiny rozprávať a spomínať. Prajem ti to z celého srdca.♥

Miriam17.8.2010
 

Fuuuha, tak to je čistá telenovela. Zostávam v nemom úžase čo dokáže láska. Zaujímavá zápletka, skoro až nereálna, ale dojímavá. Len neviem či sa mi to zdalo krátke, alebo som to tak hltala, že ani neviem ako rýchlo som to prečítala. Ale asi to bude tá druhá možnosť.

Alexandra Enderle17.8.2010
 

ja len dúfam, že druhá možnosť...Láska hory prenáša aj v reálnom živote ľudí na koniec sveta ...♥

Ariel17.8.2010
 

Tak to bol osud!!!

Alexandra Enderle17.8.2010
 

osud je niekedy nevyspytateľný...♥

Miriam13.8.2010
 

Myslím, že som sa prvý krát stretla s osudovou láskou (ako z filmu) v realite, a aj to z tvojho príbehu. Už som pochybovala, či vôbec taká existuje. Je tu aj úžasne vidieť, ako nám osud stále dáva ďalšie možnosti k lepšej a možno nám vhodnejšej budúcnosti, aj napriek tomu, že sme nemali dosť odvahy využiť predchádzajúcu ponuku. Takže nikdy nie je všetko stratené a stále máme nejakú nádej, či už v láske, alebo v iných životných situáciách. <3

Alexandra Enderle13.8.2010
 

Nepochybuj srdiečko existuje...ako aj láska na prvý pohľad. Mala som to šťastie, stretnúť sa s ňou..♥

Alexandra Enderle12.8.2010
 

Chcem poďakovať aj Igorovi a Oľga tebe. Veľmi si vážim slová, ktoré ste napísali. Aj tieto slová sú kúskom môjho šťastia.Podobne, prajem krásny život.

Oľga Kohútiková11.8.2010
 

Milý Igor,
ďakujem za krásne slová uznania. Iste si dobrý človek. Nech sa Ti darí. OK

Oľga Kohútiková11.8.2010
 

Milá Alexandra,

nemám právo sa miešať medzi komentáre Igora a Teba, ale mi nedá, prihovoriť sa. Je to iste človek, ktorý Ťa zrejme dosť miluje a veľa v živote prežil.

Iba toľko by som povedala: napísať pravdivý príbeh vlastného života je veľká odvaha a zároveň obrovská útecha a pomoc, pre ženy, ktoré sú na tom podobne, len nedokážu nahlas povedať, ako sa s nimi manipuluje. Nemusia byť týrané fyzicky, duševné bolí viac, a tíško trpia. Je to povzbudenie a výzva k odvahe.

Alexandra nie je typ človeka, čo čaká ľútosť, lebo útechu z komentárov, je to silná a statočná ŽENA, ktorá sa vie o seba (okrem iných) postarať.

Ospravedlňujem sa zároveň Igorovi, že som zareagovala na jeho komentár, iste to mienil s Alex dobre, ale Alex si nedáme. Je to hrdinka súčasnej doby.

Prajem Vám obom krajší život. OK

Igor11.8.2010
 

Krásne si to napísala Oľga, ďakujem. Všetky ženy sú nádherné stvorenia a každá je v určitom zmysle zázrak. Napriek všetkému sú schopné milovať. Máš pravdu, mienil som to dobre a vyšlo to. Dobrý a veľký spisovateľ, ktorým určite raz Alex bude, rastie hlavne s kritikou. A nielen spisovateľ. Kritika a prekážky nás posúvajú za obzor, ktorý nám nastavujú pochvaly. Verím že Alex chce ísť až za obzor svojich terajších možností. V tom bol zmysel celej mojej úvahy. Alex zase nesklamala. A je tu ešte jedna vec. Každý si zaslúžime pochavalu a ocenenie. Aj ty Oľga

Igor10.8.2010
 

Som si vedomí že tento môj komentár vyvolá nevôľu u ostatných a hlavne u Teba Alex. Ale vravím z vlastnej skúsenosti a nikomu svoj názor nevnucujem. Z nejakej divnej príčiny sa tešíme a pýšime všetkými ťažkosťami a traumami ktoré sme prežili. Ľudia pozrite čo som zažil, obdivujte ma, utešujte ma, dajte mi svoju pozornosť a energiu. Je to istý druh sadizmu. Alex, ak sa do seba veľmi zahĺbiš, poznáš to sama na sebe. Prezentuješ svoj príbeh a čakáš na komentáre ktoré Ťa ocenia. Tešia Ťa a žiješ z nich. Som na tom podobne a tisíce iných ľudí. Hráme sa na obete ale je to len naše rozhodnutie takto trpieť. Nevravím že je to dobré alebo zlé. Vravím uvedomme si to a ak nás to už ničím nenapĺňa prestaňme hrať toto divadlo. Milióny ľudí trpí a o moc viac, no svedkov k tomu nepotreujú. Tak prečo ty a prečo ja? Tak nič, zase jeden sprostý komentár. Dúfam že som nestratil tvoje priateľstvo. Maj sa

Alexandra Enderle10.8.2010
 

Mýliš sa nevyvolal vo mne nevôľu. Je to tvoj názor,ale keby si čítal od začiatku, vedel by si prečo píšem, prečo spomínam na strašné veci, ktoré nezažije, každá žena.Alebo,myslíš, že každá je týraná? svojim spôsobom sme všetci do niečoho nútení, alebo robíme niečo aj keď nás to neteší, lebo niekoho milujeme ... ale fyzicky? Igor nechcem, aby ma tu ženy, alebo muži ľutovali..preto som nedala svoje pravé meno...keby som o to stála, veľa ľudí by bolo prekvapených, kto som, že som zažila tieto veci...nevedia to..neznesiem ľútosť.Igor, ešte raz táto kniha je pre ženy alebo ľudí, ktorí nevedia, ako ďalej,že všetko sa dá zvládnuť a môže byť lepšie, lebo život je naše najväčšie tajomstvo, ktoré nás niekedy veľmi milo prekvapí...možno, práve vtedy,keď to najmenej čakáme...Igor, jasne, že veľa ľudí trpí a omnoho viac,ale ak by som mala rakovinu, kde je napísané, že by som nenapísala o tom ? Bola som týraná písala som ..rozumieš? všetci máme svoju voľbu

Helcus9.8.2010
 

dočetla jsem 28. kapitolu a po tváří mi stékají slzy...myslím, že tohle mluví za vše. Díky Alex

Alexandra Enderle10.8.2010
 

Poutierala by som ti ich objatím, ale si tak ďaleko ♥..

bzwehd14.9.2010
 

Děkuji...ty jsi ten nejúžasnější a nejstatečnější človíček co znám...♥...já věřím, že i přes tu dálku cítíš moje objetí a energií, kterou to posílám pokaždé, co čtu tvoje další a další kapitoly.
P.S. Pořád se to čte jedním dechem. ♥

Alexandra Enderle16.9.2010
 

Tvoje objatie cítim, naozaj aj keď sme ďaleko od seba aj tvoju energiu. Vždy keď ma trápi myšlienka....Nie je to zbytočné? Pomôže to naozaj ženám, že opisujem svoj minulý život a dávam na verejnosť svoje vnútro? ..Pochopia,že všetko sa dá zmeniť a posunie ich to ďalej, keď niečo takéto prežijú, že to nie koniec a budú silnejšie, ako si dokázali predstaviť..verím v Tajomstvo života..

Helcus14.9.2010
 

tak jsem z toho vedle, že jsem místo NICKu napsala kod :o))))..aspon jsem se posmála vlastní zmatenosti pa a drž se

Helcus9.8.2010
 

jedním slovem...skvělé!!! Jen ta hrůza mně pojímá....

Alexandra Enderle9.8.2010
 

Keď si na to spomeniem.. stiahne sa mi žalúdok.

E.CH6.8.2010
 

Obdivujem ťa pre tvoju silu a odvahu...
Byť na tvojom mieste,...
Nemám slov.

Alexandra Enderle9.8.2010
 

Neobdivuj ma, možno keby som vedela čo ma čaká.. Roman bol naozaj úžasný a veľmi mi pomohol... Bez neho by som niektoré veci zvládla naozaj ťažko, alebo vôbec čo sa týka Petra.

Ariel4.8.2010
 

Práve som dočítala 27. kapitolu a totálne mi vyrazila dych ....je strašne také niečo prežiť a ešte spomínať na to, určite toho nebolo málo a je to len špička ľadovca, ktorú opisuješ v tomto diele...veľmi si prajem, aby si bola šťastná, raz sa karta isto obráti!!! Verím, že už čoskoro si budem môcť prečítať pozitívnejšie kapitolky :D

\"Myšlienky sú energie, ktoré priťahujú to na čo myslíme.\"

Alexandra Enderle5.8.2010
 

Máš pravdu, nemohla som napísať všetko. človek by ani neveril. Ked polícia, úrady súdy stoja pri takom človeku a povedia: vieme, že máte pravdu, ale zákon nepustí.

Ariel5.8.2010
 

Presne tak...ako môžu takto stanovovať zákony...veď to je absolutne na hlavu...strašne smutné

Alexandra Enderle5.8.2010
 

Zlatko niektoré zákony sú robené dávno a tá novelizácia niekedy nepostačuje s prepáčením na vyčúraných ľudí.Podmienky pre takýchto ľudí sa uľahčujú nezmyselnými riešeniami. Ak sa nemýlim nemám to teraz overené, ale keď muž napadne manželku a ona zavolá políciu majú pravo zasiahnuť a vyhostiť ho z bytu na 10 dní.čo urobí muž keď príde po 10 dňoch domov? Ako sa zachová? Bude sa on báť? Nie, bude sa báť tá žena a radšej to nespraví. A v našej spoločnosti sa skôr riešia iné nepodstatnejšie veci..

Miriam4.8.2010
 

Stále rovnako pútavé. A napriek tomu, že som to všetko už dávno počula, nechápem ako je to všetko v živote možné. Ale každý sa musíme v živote niečo naučiť a niečo prekonať, len každý v inej miere.
A stále som si čím ďalej, tým viac istá, že si silná osoba a všetko čo si si zažila, s teba robí tú Osobnosť, ktorou si dnes. (možno keby si si nebola toto všetko zažila, by sme si tak nepadli do oka a nemala by som ťa tak veľmi rada ako dnes)
Všetko v našom živote má svoj význam aj keď niekedy nechápeme aký.

Alexandra Enderle5.8.2010
 

zlatíčko moje si jedna z najúžasnejších veci aj s Lindou čo ma stretla a považujem vás za mladšie sestry.Všetko má svoj význam. Máš pravdu a možno táto moja výpoveď je jeden z významov, pretože zo 630 žien sa určite nájde dosť týraných.A možno si niektoré uvedomili, že určité veci sa nestávali, iba im a nie my sme divné, ale niektorí muži. Ale musím povedať, že verím tomu, že takéto prípady sa stávajú aj mužom. Mám ťa veľmi rada.

Igor27.7.2010
 

Ja neviem naozaj čo mám napísať. Tak sa len usmievam. Každý hodnotí dielo ale ja poznám autora. Keď spoznáš autora a vieš kto to je, každé jeho dielo, prejav, čin môže byť len nádherné a dokonalé. A o tom je život. Je nádherný, pretože poznám autora. Hihi.

Miriam13.8.2010
 

Si na omyle. Nie každý hodnotí, len na základe prečítaných riadkov. A aj keby, tak by mi to vyrážalo dych, len by som si nebola istá, či obdivujem skutočný príbeh, alebo dobrú fantáziu.
Situácia je, ale taká, že autorku tak isto veľmi dobre poznám a viem, že príbeh je skutočný. Obdivovala som jej odvahu a postoj k životu vždy, ale tým, že dokázala dať všetko na papier a pomôcť tak ostatným ľudom je môj obdiv voči nej ešte väčší.

Alexandra Enderle13.8.2010
 

Dúfam, že pomáham. Veľmi chcem tomu veriť..Budem veriť, že áno ♥ Ďakujem osudu, že mám takých priateľov, ako si ty...♥

Alexandra Enderle27.7.2010
 

Najprv som nepochopila, ako si to myslel. Potom som si to prečítala znovu a uvedomila som si, že je to pre mňa, česť čo si napísal.Ďakujem

E.CH26.7.2010
 

Tvoja báseň ma neuveriteľne dojala...
Ak môžem, v duchu ju darujem aj Marekovi...

Alexandra Enderle26.7.2010
 

Zlatíčko moja báseň je: Pre všetkých skôr odídených. Aj Marek bol skôr, ako sa patrí na človeka, ktorý okúsi chuť staroby. Ďakujem, že ťa ta myšlienka napadla.

E.CH20.7.2010
 

Konečne po dlhom čase mám voľno a rýchlo som prišla sem, čo nové si pridala... a nič.. čo sa stalo?

Alexandra Enderle20.7.2010
 

Veľa práce a starostí nad hlavu.... ale zajtra večer bude, sľubujem. Asi bude najdlhšia, akú som doteraz vložila :)

ANDREA BUGÁTOVÁ12.7.2010
 

Ahoj Alex,
prečítala som si po 18. kapitolu a ďalej nevládzem čítať - prepáč. Nie je to tým, žeby som nemala čas, ale tým dejom, ktorý ma odpútal od reality a vohnal ma do tvojho diela. Je to veľmi dojemné, čítať tieto riadky. Veľmi, veľmi obdivujem hlavnú hrdinku, ako to všetko super zvláda, aj teba, že si to dala na obrazovku, aby sme to mohli aj my čítať.

Teraz ti niečo poviem mimo deja, ale k textu.
1/ Dosť mi tam chýbala priama reč. Ja používam úvodzovky, ale môžu sa aj pomlčky alebo iná vhodná forma oddelenia priamej od nepriamej reči. Hlavne v dialógoch medzi ňou, dcérou a synom, ale aj Romanom a Lindinou mamou...
2/ Pred spojkami aby a ale je vždy čiarka /13.kapitola/.
3/ Slovo na nič - oddelene, nie spolu /nanič - to je, keď ti je zle - 13. kap./
4/ V 15. kapitole ti PC zabudol za sloveso povedal,-a doplniť \"a\".
5/ slovo chtíč - je mäkké i, aj keď to nie je ani spisovné /chcem,...alebo ho nahrať iným, podobným slovom/
6/ V 17. kapitole zmeň tyká na týka.

Píš ďalej. Je to veľmi zaujímavý dej a veľmi autentický. Vžila som sa doň. Aj ja robím chyby, aj mne ich opravujú. Nech ťa neodradí, že som ti ich trošku zviditeľnila. Je to fakt dobre a napínavo napísané. Určite ma dej oslovil.

Alexandra Enderle20.7.2010
 

Andrejka ďakujem za námahu, ktorú si si dala takým dlhým komentárom. Vážim si to a chyby zajtra opravím :)

Miriam19.7.2010
 

Pre autora je určite príjemné, ak ani pravopisné chyby neodradia čitateľa od pútavého deja. Dovolím si teda aj ja malé doplnenie, ale nie k Alexe. Čiarky sa dávajú vždy pred spojkami, okrem spojky \"a\", kde je to veľmi zriedkavé.
Nič v zlom, len dopĺňam.

Alexandra Enderle20.7.2010
 

Jasne, že nič v zlom. Kto by sa už len hneval? Andreja to myslela v dobrom a ty zlatíčko tiež.:))

Miriam4.8.2010
 

Ale ja som opravovala Andreu

ANDREA BUGÁTOVÁ5.8.2010
 

Milá Miriam.
Dovolím si pridať komentár, lebo asi ste ma nepochopili. V mojom komentári /asi ste mysleli toto??? - bod 2/ pred spojkami aby a ale sa píše čiarka. To \"a\" je len spojka medzi aby, ale.
A ešte niečo pre Vás a aj pre Alex. Nepíšu sa pred všetky spojky čiarky!

Pred spojky priraďovacie:
Čiarku NEPÍŠEME, ak sa jedná o spojky:
zlučovacie: a, i, aj, ani, či, ako, najprv... potom...
vylučovacie: alebo, buď...
Príklady: Edward Bellu prebehol a galantne jej otvoril dvere.
Pôjde von s Edwardom alebo navštívi Jacoba?

Výnimky: Prudko pršalo, aj hladina riek sa zdvihla. (Ak má spojka “aj“ stupňovací význam, píše sa pred ňou čiarka.)
Má 80, a rozumu pomenej. (Ak spojku “a“ môžeme naradiť spojkou “ale“, potom pred ňou píšeme čiarku.)

Ďakujem za pochopenie a samozrejme som to myslela v dobrom, lebo sa poznáme a Alex vie prečo to tu píšem. Jej príbeh je napísaný s veľkým citom a keby len bolo viac toho času na čítanie.

P.S.: Alex - radšej ti asi budem posielať správy na FB, aby to nedopadlo tak, ako teraz. Mrzí ma to... Pošlem ti tam link, čo sa týka gramatiky a čiarok, lebo tie robia aj mne problém, ale to som tu už myslím aj písala.

Miriam13.8.2010
 

Tiež som to nemyslela zle, tak isto nie som neomylná. Pochopila som to tak, že niekto náhodne chcel poradiť. Ale, ak sa poznáte osobne, je to o niečom inom. A aspoň ja osobne si myslím, že by bolo vhodnejšie dávať podobné pomocné lekcie v súkromných správach (ako napr. FB a pod.).
Inak je fajn, keď má kto poradiť. :)

Igor2.7.2010
 

Ali, láska. Teraz vravím za tvojho otca, za tvoje duchovné srdiečko, za tvoju celú skotočnú rodinu. Som stále s Tebou dieťa moje, všetko čo si prežila som prežíval s Tebou. S tebou som trpel, s Tebou plakal, s Tebou preklínal žívot, s Tebou hľadal všetky odpovede. S tebou znova a znova vstával. Prosím odpisti mi, nedokázal som ti pomôcť. Všetko boli tvoje rozhodnutia aby si sa stala tým, čím si teraz. Nádhernou, zrelou a milujúcou ženou. Mojim najkrajším dievčatkom. Odpusti mi, že som Ťa nechal aby si odomňa odišla, aby si pocítila že si odomňa oddelená. Bolelo ma srdce z tvojho rozhodnutia, z každej tvoje básne z ktorej šiel smútok. Zlvádla si to a teraz už zvládneš všetko. Ty budeš tá, ktorá povie. Prežila som peklo no aj tam ma otec našiel. Bola som v totálnej tme, no i tam zasvietilo svetlo, bola som na všetko sama, no zvládla som to a som na seba pyšná. Nestratila som ľudskosť, svoje srdce a svoju lásku.
Milujem ŤA A SOM NA TEBA PYŠNÝ. SI MOJE NAJDARHŠIE DIEŤA. Poznám tvoje skutočné meno. Nosím si ho v srdci ako perlu. Je veľmi krátke a prosté.

Alexandra Enderle4.7.2010
 

Igor, ak by si bol môj otec a povedal by si mi toto, ver tomu že máš všetko odpustené. Mala by som iba jednu vec,ktorú by si musel napraviť. Nesmel by si mi hovoriť Ali ..:) Alex, Alexa môžeš, ale mne dala meno moja mama, ktorú si ty zavrhol aj so mnou.Odpustila by som ti pre moje deti. Je to také prosté. Dakujem

Edit Nemcová1.7.2010
 

Ahoj Alexandra,
konečne som si ukradla trochu času a ponorila sa do pokračovania Tvojho príbehu. Je to naozaj výborné. Pri čítaní poslednej kapitoly som si spomenula na vlastnú mamu, tiež sme mali medzi sebou veľmi silné puto. A napriek tomu, že jej už vyše 13 rokov niet, ešte stále sa mi stáva, že si niekedy pomyslím \"O tomto musím povedať mame, určite ju to bude zaujímať\". Takže presne viem, o čom píšeš. Nech sa Ti darí aj naďalej.

Alexandra Enderle2.7.2010
 

Edit to, že si zavítala pozrieť sa ku mne o čom píšem ma veľmi teší. Je to hlavne preto, že som bola z tvojho dielka paf a to som ti aj napísala. A niekedy všetko nie je tak, ako sa zdá.Som rada, že som ti pripomenula tvoju mamu a zabudla si na chvíľu na prítomnosť a spomenula si si na niečo neprítomné a krásne, napr silné puto mami a dcéry.Moja je pri mne stále a som jej vďačná dokonca aj za to,že ma niekedy vyhreší. Aj ja prajem tebe, aby sa ti darilo všetko, ako si praješ.

Helena29.6.2010
 

skvělé pokračuješ Alexandro, jen tak dál. ♥

Alexandra Enderle30.6.2010
 

Napísala si pracujem,ale pre mňa je to únik z reality. Aj keď do krutej minulosti.Povzniesla ma a otvorila mi oči a možno som aj trochu vďačná aj keď to bolo také tvrdé poznanie...

Alexandra Enderle30.6.2010
 

Helenka ospravedlňujem sa nenapísala si pracujem, ale pokračujem. No nevadí, aspoň som ti vysvetlila, ako to cítim..

E.CH29.6.2010
 

Prvý krát nemám slov.
Stalo sa aj mne , že som v inom človeku poznala človeka, ktorý už nebol medzi nami. Asi aj vieš o kom hovorím.
Je to neuveriteľné, ako si človek po takomto niečom začne všímať iných ľudí a hľadať na nich niečo, čo by im pripomínalo toho ich milovaného človeka.

Alexandra Enderle29.6.2010
 

Poznám ten pocit, niekto niekoho stratí a hľadá ho v každej bytosti. Na ulici v obchode v dave ľudí, len na chvíľu vidieť ten pohľad a cítiť blízkosť stratenej bytosti, ktorú sme milovali...

Miriam28.6.2010
 

Popoluška bez princa
Máš pravdu, si popoluška bez princa, ale ani ona ho dlhé roky nemala. A ty si mala aspoň niekoho podobného na pár rokov. Tak ten pravý princ možno ešte len čaká.
Alebo si princa predstav ako metaforu lepšieho života (pre popolušku bol sobáš s princom cesta k novému lepšiemu životu). Ešte si stále ufúľaná popoluška, ktorá sa roky snaží každým dňom prežiť útrapy od svojej macochy(života). Ale krásny princ(život) niekde vo svete na teba čaká. A viem, že si po teba príde na bielom koni. Lebo ty si to zaslúžiš aj s deťmi. A máš dokonca perfektnú mamu, ktorá stojí stále pri tebe, čo popoluška nemala. :)

Alexandra Enderle28.6.2010
 

Neviem, čo napísať? Plakala som. Tak, krásne si to vysvetlila, nebolo to pre iných, ale pre mňa. Tak som to cítila,ked som to písala. Aj ty si,pre mňa s Lindou, ako nevylusknutý oriešok.Vždy ma niečím prekvapíte. Každá v svojich možnostiach, nezištne, lebo ja Vám nemám čo dať okrem úprimného priateľstva, alebo zložením basne...

Miriam4.7.2010
 

A my nič viac od teba ani nepotrebujeme. No, ešte niečo áno, aby si bola s deťmi šťastná. :*

Alexandra Enderle6.7.2010
 

Ďakujem,som šťastná, že mám takých priateľov. Ani tých popoluška nemala...:)

E.CH22.6.2010
 

Drahá, viem o ktorej knihe hovoríš... ty si ma k tomu priviedla..
Na tú knihu som sa pozerala v Tescu ale nemohla som si ju kúpiť.
V sobotu mám narodeniny a keď som bola v Tescu so sestou, povedala som jej \" Keď mi chceš niečo dať na narodky, kúp mi túto knihu.\" a ona ju hneď vložila do košíka... a povedala \" Dám ti ju až v sobozu, ale tvár sa prekvapene dobre? \"
ha ha tak že sa neviem dočkať soboty, kedy si ju konečne prečítam. Predpokladám, že ju zvládnem prečítať na jeden nádych...
dokument čo som videla mi nešiel, nanečítalo mi ho celí. ALe kniha je niečo iné ako dokument...
Kapitola je podľa môjho názoru taká rozbiehacia, čakám že v ďalšej sa toho zomelie viac... :)

Alexandra Enderle23.6.2010
 

Uvidíš, kniha ti otvorí oči.Jasne zomelie, sa toho viac. Všetko sa zrazu zvrtne a naberie iné obrátky. Chce to len trochu trpezlivosti... A nezabudni sa tváriť v sobotu prekvapene.

Helčus21.6.2010
 

Alexandro, skvělé píšeš! Chce se mi pokračovat ve čtení, ale zatím nemohu....takže budu čekat na další díl.

Alexandra Enderle22.6.2010
 

Dakujem, a budem sa ponáhľať s novou kapitolou, aby si prišla čím skôr...

Peter Elena Michael19.6.2010
 

Pán Banáš napísal svoje hodnotenie svojim srdcom. Niet viac čo dodať. Moje slová sú dávno napísané v mojich komentároch k tomuto dielku.

Alexandra Enderle21.6.2010
 

Pán Banáš je pre mňa človek s veľkým Č. P.E.M som šťastná,že si na mňa nezabudol...<3

Via Sendera14.6.2010
 

Milá Alexandra,
Ľudské utrpenie má veľa podôb. Či je horšie fyzické týranie, alebo psychické utrpenie, ťažko povedať, asi naozaj záleží od okolností. Osobne predpokladám, že fyzické týranie ide s tým psychickým ruka v ruke, a zvlášť ak sú súčasťou týchto smutných príbehov deti.
Tvoj román vyvoláva naozaj diskusiu na túto tému, a ja Ti môžem a chcem predovšetkým vyjadriť hlbokú úctu, že dokážeš vôbec písať o bolesti, ktorú si prežila.

Náš svet, do ktorého sme sa narodili, skutočne vytvára istú nerovnováhu medzi ženami a mužmi. Myslím tým nielen fyzickú silu, ale aj istú závislosť od partnera.
Príbeh si spracovala skutočne pútavo, sama podľa komentárov vidíš, koľko emócií si v svojich čitateľoch vzbudila.

Prajem Ti veľa úspechov, možno raz Tvoj príbeh pomôže nejakej inej žene, s novou silou ráno vstať a pozrieť sa krutej realite do očí.

Alexandra Enderle14.6.2010
 

Tak si sa rozhodla a zareagovala.:) Urobila si mi veľkú radosť, a ak sa nemýlim podla písania si myslím, že si študovaná. To by znamenalo aj to, že nezáleží ani na tom a my ženy sme si v tomto cítení rovné.Dakujem za prejavenie úcty, ale myslím že tú si zaslúži každá žena lebo dnešná doba nám hádže polená pod nohy, ako sa len dá. Je jedno či niektorým zákonom alebo nerovnováhou (ja by som povedala nerovnoprávnosťou) od mužov, ako si ty spomenula. Tak hold všetkým ženám, ktoré si to aspoň trošičku zaslúžia.A tá posledná veta bol prvý dôvod, prečo som začala.

Ariel9.6.2010
 

Alexa si úžasná !!! Drž sa aj tvoje skvelé detičky !!! =)

Alexandra Enderle9.6.2010
 

Ariel ďakujem. Teším ma, že si zavítala pozrieť dalšiu kapitolu.....:)

Alexandra Enderle9.6.2010
 

Teší ma......... prepáč, akosi mi písmenka skáču......)

E.CH9.6.2010
 

Táto kapitola ma dostala.
Mám za sebou takúto skúsenosť ako ty. Silueta v tmavej noci. Pozeraš sa na ňu, máš milión otázok, ale nedá sa ani pohnúť. ♥

Alexandra Enderle9.6.2010
 

Zlatko, naozaj sa mi niečo také stalo. Nemohla som dýchať hrudník som mala, akoby prevalený a už som si myslela,že sú to je posledné sekundy...Stalo sa mi to keď mi zomrel kamarát ........:( tej noci povedal ,že mi musí niečo povedať. Vedela som, že ma miluje a v noci ho brali do nemocnice a doma som mala vo váze ruže puky. Naraz tá jedna z ničoho nič odpadla a volali,že zomrel.....

E.CH4.6.2010
 

Posledné slová básne ma donútili plakať.
Veľmi výstižné.
Som zvedavá, či tá záhadná pani v Alexandrinom živote zohrá nejakú rolu...

Alexandra Enderle4.6.2010
 

Erika ďakujem za komentár. Som rada ,že sa stále vraciaš a čítaš nové a nové kapitoly.

Lýdia3.6.2010
 

Milá Alexandra,
po krásnom hodnotení je už potrebné venovať čas aj gramatike. Chápem, že pri takom ťažkom námete uniká pozornosť - tak, prosím, prijmite aspoň malé rady k chybičkám, ktoré ma najviac vyrušili pri čítaní:
- pred: aby, prečo - ide vždy čiarka;
- určité slovesá - ak ich je vo vete viac a nie je medzi nimi spojka, potom musia byť vetné súvetia oddelené čiarkou;
- zmetená - opraviť na: zmätená;
- po Slovensky - na: po slovensky;
- s farbená - na: sfarbená,

ďakujem a prajem veľa šťastia,
Vaša čitateľka

Alexandra Enderle4.6.2010
 

Milá Lýdia máte pravdu a veľmi sa za to ospravedlňujem. Chyby ,ako sfarbená sú z nepozornosti. Som dosť roztržitý človek a máte pravdu uniká to mojej pozornosti. Možno ste učiteľka..:) Ale potešilo ma,že ste sa vrátili a čítate. Máte pravdu aj v tom,že treba sa venovať všetkému nie len písaniu,ale aj gramatike.Máte pravdu aj v tom, že hodnotenie bolo krásne a krajšie ani nemohlo byť.

Helena1.6.2010
 

Moje milá Alexando, holka moje zlatá. Jsem za tebe tak štastná, že se ti dostalo takové pocty od pana Josefa Banáše...co víc si přát...jen to, že Kousek štěstí přišlo k tobě a já ti to z celého srdce přejí! ♥♥♥ Já ti říkala pořád, piš , piš , piš. Máš talent. A ONO se štěstí na tebe usmálo. Jen to všechno dotáhni do úplného konce a knihu vydej, za jakoukoliv cenu. Na slib co jsi mi dala, že budu první, kdo bude mít tvou novelu i s podpisem, se moc těším.
Mám tě ráda.
P.S. jsem na Tebe pyšná....

Alexandra Enderle2.6.2010
 

cítila som tvoje šťastie za mňa aj na diaľku.Raz sa určite objímeme verím tomu. Ano ja som písala v niektorom komentári,že priateľka povedala píš,píš a som rada,že si na to nezabudla ani ty.Aj ja som pyšná,ale na svojich priateľov medzi, ktorých patríš. Mám ťa rada.

Helena3.6.2010
 

Zlatíčko, moc děkuji. Jsem ráda, dobří přátelé jsou jako dobří holubi...vždycky vědí, kde je jejich místo.
P.S. Tvůj román se čte jedním dechem....

Alexandra Enderle1.6.2010
 

Pán Banáš spravili ste ma veľmi šťastnou. Musím povedať,že v tajných snoch som mala,že budem aspoň medzi tipmi.O niečom takomto sami naozaj ani nesnívalo. Odhadli ste ma presne som racionálne uvažujúca žena, ale naučil ma to život. Máte pravdu aj v tom, že šťastie som našla v písaní a niekedy sa mi zdá ,že deň má málo hodín:) Musím povedať,že ja som sa chcela odhaliť,aby som mohla napísať napríklad aj vám, aby ste vedeli kto som ako ja viem kto ste vy,ale nemôžem to urobiť kvôli deťom.Ja sa nehanbím a myslím si,že ani nemám za čo.Ale deti to tiež pochopia. Možno trošku neskôr, ale raz určite.Dakujem ešte raz za všetko aj za Kúsok šťastia ktoré ste dnes venovali vy mne. Na poslednú otázku vám nemôžem odpovedať.To bude až na konci mojej knihy.

Alexandra Enderle2.6.2010
 

prepáčte,ale ked som to písala som bola tak rozrušená, že sa mi aj písmenká pospájali.Dakujem ešte raz.

Oľga Kohútiková1.6.2010
 

Milá Alexandra,
v prvom rade... blahoželám k úspechu a ku krásnym vetám od pána Banáša... úprimne sa teším s Tebou.
V druhom rade... ako som Ti sľúbila, (snažím sa vždy dodržať slovo, ak sa dá), že určite sa vrátim, práve sa stalo a dočítala som Tvoje kapitoly života, ktoré pozná veľa žien. Verím, že je to Tvoj pravdivý smutný príbeh a každým riadkom sa mi zdá, že Ťa poznám, ako seba..., máme neuveriteľne veľa spoločného, spôsob písania, vyjadrovania, myšlienky, až som chvíľami strnula, že je toľko náhod a niekto taký žije, skoro ako ja. Neboj sa, nie je to vyznanie lásky, ale iba obdivu, vážim si Ťa a želám Ti, aby sa Ti podarilo vydať knihu a keby bolo v mojej moci, rada by som Ti pomohla, len neviem ako... (adresu mám na mojej stránke)
Ako píše pán Banáš, šťastie už Ťa stretlo, lebo máš dar od Pána Boha, píšeš, a to veľmi pekne.
Teším sa na ďalšie kapitoly, vždy sa zastavím. :-)
Prajem Ti lepší život, ako si mala doteraz. OK

Alexandra Enderle1.6.2010
 

Životy žien sú si niekedy veľmi podobné.Záleží im hlavne na šťastí ich detí a spravili by pre ne čokoľvek na svete.Beriem,že to nie je vyznanie lásky.ÁLE KEBY AJ BOLO DNES MI TO NEVADíííííí.....:) Nikdy by som si nepredstavila,že niekto napíše: máš dar od Boha. Aj ja ti prajem lepší život a všetkým ženám, ktoré sa skláňajú pod ťarchou svojho bremena, ktoré im niekto naložil na chrbát.Možno práve preto,aby si viac vážili to čo majú.

ANDREA BUGÁTOVÁ1.6.2010
 

Alexandra, gratulujem k pozitívnemu hodnoteniu a prajem veľa pozitívnych reakcií, aj v živote.
Už som prečítala 12.kapitol z terajších 21. Tak som zvedavá, ako to ďalej pokračuje. Len keby toho času bolo viac, ako je. Ďakujem.

Alexandra Enderle1.6.2010
 

Andrejka dakujem.Som neopísateľne šťastná.

Lýdia1.6.2010
 

Milá Alexandra,
gratulujem k hodnoteniu, je úžasné a určite Vás nezastaví v ďalšej tvorbe (dokonca aj tie hrúbky sú vďaka obsahu textu považované iba za drobné chybičky).
Čo sa týka krátkych básnických predelov - fakt ma nesmierne emotívne oslovili a asi sú tam potrebné. Z nich som cítila Vašu energiu a chuť žiť, napriek takým otrasným podmienkam, aké ste mali.
Veľa šťastia a len dobré v ďalšom živote Vám praje čitateľka MT

P.S. Zdá sa, že vďaka Vám sa konečne prelomí hrádza medzi tzv. \"ženskou\" a tzv. \"dobrou\" literatúrou.

Alexandra Enderle1.6.2010
 

Dakujem za gratuláciu. Nikto si nevie ani predstaviť aká som šťastná.Snáď len najbližší priatelia a rodina. Neviem,aká je ženská literatúra a dobrá, ale to len na okraj. Naozaj som básne mala napísané veľmi dávno. Nikdy by ma ani nenapadlo niečo začať písať,ale akosi som bola toho plná a priateľka povedala:mňa ked niečo trápi dám to na papier tak píš aj ty.Píš, Píš tak som to skúsila. A tie básne som len pohľadala a vložila ktorá kam sa hodila. :)

Macka29.5.2010
 

Tak tu poslednú kapitolu som ledva ledva dočítala na viac krát lebo mi bolo horúco ako keby som stala ja pri tom vrelom kutáči. Alex len píš je to skvelé aj keď strašne boľavé.

Alexandra Enderle1.6.2010
 

A ja to tak cítim,že ty vždy pri mne stojíš.A aj ked som ťa vtedy nepoznala bolo mi dopriate stretnúť ťa, aby sme si pomáhali.Ďakujem za všetko. Verím,že keby si tam bola,že aj za cenu svojho života mu to nedovolíš.

E.CH27.5.2010
 

Nemám slov...

Alexandra Enderle27.5.2010
 

myslím,že toto bol vrchol ľadovca,ktorý sa aj tak neodlomil.Zlomila ma totálna banalita ale o tom v inej kapitole.

Helčus25.5.2010
 

Jsi úžasná, zlatíčko moje, jen tak dále...moc dobře se to čte. Jen v podvědomí mně strašně bolí, že toto je reálné...Myslím na tebe každý den...Hlavně piš, piš a piš. Těším se na tvou první knihu ♥♥♥

Alexandra Enderle25.5.2010
 

dakujem <3 veľmi si ma potešila,že si si našla čas na prečítanie novej kapitoly. Aj ja na teba myslím každý deň.

Oľga Kohútiková20.5.2010
 

Milá Alexandra,
ďakujem Ti, že si mi dala komentár na moju báseň \"Stvoriteľ\", inak by som ťa asi nenašla... Vždy verím osudu a ten mi zavial do cesty práve Teba, pretože mám rozpísaný román o mojom ťažkom, ale aj šťastnom živote, tým istým spôsobom, ako Ty... aj s básňami..., iba že mená sú zmenené. Chcela by som napísať, hlavne pre druhé ženy, že čo je ozajstná láska a čo iba ilúzia a že nádej na zlepšenie neexistuje, to je iba nádej, ktorá sa zakaždým rozplynie ako ranná hmla. Zlé je, ak ťa tyran \"vychováva\" rukou, ale ešte horšie... slovom a správaním, ktoré nikto nechápe, ani Ty sama. Prestala som písať moju spoveď, lebo niekedy je mi až trápne a hanbím sa za svoje dávnejšie správanie, ale ak nemáš inú voľbu... Tiež by som to dnes určite riešila inak.
Dodala si mi odvahu k dopísaniu môjho románu \"Žiť silou vôle\", za čo Ti veľmi pekne ďakujem.
Tvoj román je nádherne, otvorene napísaný a Ty sa nemáš za čo hanbiť a je potrebný pre mnoho, mnoho žien. Nedá sa nedočítať. Mám síce prečítaných iba 6 strán (nie pre nezáujem, ale pre nedostatok času), ale sľubujem na 100%, že sa vrátim a dočítam. Nie som sama na počítač, mám určený limit.
Milá Alexandra, obdivujem Ťa a verím, že Tvoja kniha sa raz bude predávať s veľkým záujmom. Nech sa Ti darí... OK

Alexandra Enderle20.5.2010
 

Olinka som rada, že som tvoju báseň našla.Viem o čom hovoríš, že psychické tyranie je zlé.Ty sa nemáš za čo hanbiť, ale ten čo ti to spôsoboval.Čím je človek starší tým je múdrejší.Preto si veľmi vážim čo mi kto povie.Nie naučené frázy,ktorým ani nerozumie a má plno titulov pred a za menom,ale rady ktoré dal sám život.A, že som ti dodala odvahu? Tak to ma potešilo Olinka naozaj.A nech sa darí aj tebe.Ozaj názov Źiť silou vôle vystihuje krásne názov pre knihu.

ANDREA BUGÁTOVÁ19.5.2010
 

Milá Alexandra,
nebyť Facebooku Mámtalent - dá sa to aj odtiaľto dostať - a Eriky Chautovej, ktorá ho dala do statusu, že zaujímavé, nevidela by som tento úžasný príbeh.
Prečítala som si zľahka 5 kapitol zo zatiaľ 20 a musím napísať - som skormútená životom takýchto žien a je mi ich veľmi ľúto a tobôž detičiek, ktoré zažívajú peklo s otcom a ženy manželom tyranom. Inak je tam dosť gramatických chýb, ale to mi vôbec nevadilo, keďže som to doslova hltala.
Ak ste tam aj vy účinkovali, ako píšete, tak klobúk dole pred Vami, že ste sa takto odvážili tu tento príbeh, aj osobný vložiť. Obdivujem Vás, aj Vám podobných žien.
Nemáte to ľahké, ale dúfam, že je to už lepšie, ako bolo. Každej takejto žene držím veľmi, veľmi palce. Hlavne v tom, aby sa odhodlala urobiť razantné rozhodnutie, ktoré jej určite zmení život, ale určite k lepšiemu. Horšie bolo. :)
Tak sa držte a aj slniečko vyjde, určite. Ďakujem za zážitok.
P.S. Keby bolo len viac času na čítanie, čo nie je. Ale pokúsim sa to dočítať do konca.
P.S.2: toto som napísala do komentáru pod statusom Eriky Chauturovej, ak nie ste na Facebooku:...ľahko písané, autentické a vierohodné, teda aspoň zatiaľ to, čo som čítala. Ľutujem týrané ženy a deti...Neznášam nespravodlivosť a v tomto príbehu je veľa nespravodlivosti... :(

Alexandra Enderle20.5.2010
 

Andrejka dakujem. Chcem sa ospravedlniť za chyby, ale stalo sa.:) Aj ja si myslím,že je málo času na čítanie.A niekedy aj na žitie. Myslím vychutnávať si detstvo svojich detí,ale aj svoj život.Som rada,že si mala zážitok z čítania.Ani ja nedokážem zniesť nespravodlivosť. Nie na svojich bedrách tú človek väčšinou musí niesť,ale na cudzích chrbtoch. Vtedy sa ohlásim. No čo,som taká.Píšem to hlavne pre týrané ženy,aby vedeli,že nie sú samé.Ale aj pre tie ktoré sú slobodné a toho svojho princa hľadajú.Možno aby sa z neho nevykľul kat. Je to ako ked alkoholik abstinuje. Vždy bude abstinujúci alkoholik Já budem vždy týranou ženou.Nikdy na to nezabudnem.Som šťastná,že som našla slová ktoré dokážu opísať moje pocity,strachu a bez nádeje.Aj ked je pravda,že som si povedala,že všetko nemôžem napísať. Pamäť štrajkuje a nie a nie si spomenúť.Dakujem za komentár.

Miriam17.5.2010
 

Zase krásne a dojímavé kapitoly. Som rada, že si si zobrala moju radu k srdcu. Už je to lepšie. Aj keď na kapitole o Lindinej nehode nemám čo dodať. Dokonca som pri jej čítaní veľmi plakala, ale musela som si ju prečítať aj tak znova. Tak isto ma potešila aj nová kapitola, ktorá bola tiež dojímavá a s veľmi krásnym opisom Marianny. Vlastne celá tá scéna bola krásna a dojímavá. Keby som bola v tej chvíli sama, bola by som si aj poplakala. Ale musela som sa zdržať. :)
Ďakujem :*

Alexandra Enderle18.5.2010
 

Opis Marianny bol presne podla skutočnosti. Tak som to videla, cítila a bol to neopakovateľný zážitok.Aj ja dakujem :)

E.CH17.5.2010
 

Nádherná báseň.

Alexandra Enderle18.5.2010
 

Písaná s tou najväčšou láskou na svete.

E.CH14.5.2010
 

Čo dodať. Ďalšia skvelá kapitola.

Alexandra Enderle15.5.2010
 

čo dodať dakujem pekne.........<3

E.CH7.5.2010
 

Prepáč, že som tu dlho nebola. Mala som veľa iných povinností. No dobehla som zameškaný čas a prečítala som si pokračovanie.
Alex, je to výborné. Veľmi sa mi páčilo ako si písala o tom, ako ti Hugo niesol kytičku kvetov, priznám sa že mi vypadli aj slzy. No zarazilo ma Romanové správanie a jeho opovážlivosť... som zvedavá ako sa to bude ďalej vyvíjať...

Alexandra Enderle11.5.2010
 

E.CH. Dakujem som rada že si dobehla čas a nakoniec si našla kúsok času aj pre môj kúsok šťastia.

Lipárová Vlasta4.5.2010
 

Mila Alexandra,úsmev deti sú lúče ktoré hrejú najviac a vy tu radosť poznáte a to je dôležité. Súhlasím aj s názorom,že tajomstvo života je vo viere v lepší život.

Alexandra Enderle4.5.2010
 

Milá Vlastička dakujem že ste sa vrátili a čakali na moju odpoved.Veľmi si to vážim.

Lipárová Vlasta3.5.2010
 

Milá Alexandra,nedá mi ,aby som nereagovala na vaše dielko.Je správne,že ste sa rozhodla napísať o svojom,ťažkom živote.Nie každá žena, ktorá ma podobný osud by to dokázala.Najlepší scenárista je skutočne život sám.Píšete pútavo uveriteľné.Váš román je veľmi dobré podaný.Určite ste silná žena, ktorá sa nevzdáva,verím,že spoznáte aj krásne slnečné a lepšie časy a ja vám ich zo srdca prajem.

Alexandra Enderle3.5.2010
 

Mila Vlastička dakujem za komentár.Každý jeden si veľmi vážim. Vypovedá veľa o človeku.Niekedy ma desí ako si veľa ľudí myslí že som stále smutná.Zmenili sa mi hodnoty ktore ma uspokojujú v mojom živote. A ja mám slnečné lúče vždy na mňa zasvietia cez úsmev mojich detí. A lepšie časy? Dúfam že budú pevne to verím.Zistila som že tajomstvo života je vo viere v lepší život.Aj ja vám prajem zo srdca len to najlepšie.

Ariel3.5.2010
 

Naozaj veľmi smutná kapitola.... ....dúfam, že sa z toho čím skôr dostane!!!

Alexandra Enderle3.5.2010
 

dakujem Ariel.

sashen23.4.2010
 

tento smutny pribeh je tak krasne napisany, ze mam zimomriavky na celom tele.. dostal sa mi pod kozu, ale mila Alexandra..pises nadhern...

Alexandra Enderle23.4.2010
 

Dakujem neviem kto si,ale veľmi ma potešil tvoj komentár.Píšem,ako obyčajná žena, mama. Je nás takých strašne veľa,ale ja mam to šťastie že som našla odvahu vyrozprávať,aké to je žiť s takým prepáčením blbom, akým bol môj prvý muž.

A môj druhy? No takých nás je strašne veľa.A počula som názory veľa žien, že by to ukončili s manželstvom,ale finančne by to nezvládli.Mňa sa môj manžel nepýtal či zvládnem alebo nezvládnem. Takže som sa nerozhodovala ja.Nenašla by som tu odvahu práve kvôli tomu čo všetko som musela prežiť.Je smutné, že náš štát si viac neváži ženy a matky ktoré sú samé s deťmi.Mali by mať výhody.Prečo sa napr neplatia úroky aj z omeškaného výživného. Ale čo sa čudujem. Ked som pozerala Modré z neba a videla som ženu s troma deťmi v pivnici myslela som že mi odtrhne srdce. Dúfam,že to pozerali aj tí čo rozhodujú o našej budúcnosti.Ale ako sa hovorí zabudol vôl čím bol. Prepáč trochu som sa rozpísala.

Peter Elena Michael22.4.2010
 

Neha-život-úzky kabát...jedného prežitého dňa...tak málo slovami, tak veľa povedané

Alexandra Enderle23.4.2010
 

Dakujem. Krásne si to vystihol. To najdôležitejšie čo som myslela - si napísal.

Marcel Páleš11.4.2010
 

Asi najkráľovskejším scenáristom je samotný život - ten dokáže napísať najkvalitnejšie príbehy, i keď sú neraz založené na smutnom základnom kameni, vždy tam v pozadí bliká svetielko nádeje, že to horšie je už za Tebou a kdesi v diaľke Ti už máva krajšia budúcnosť. Ono, život sa mi javí presne ako napínavá hudobná skladba od niektorého z klasikov - sem-tam Ťa svojou jemnousťou uspí, občas vytrhne zo sedačky a miestami nevieš, ako sa máš tváriť. Preto je život krásny - nie je jednotvárny a učí nás bojovať, podstatné je nezostať na dne, ale vždy sa od neho odraziť. Verím, že Tebe sa to podarí, Alex. :) ľudia, ktorí ťa obklopujú, sú kvetmi na Tvojej lúke - spoločne žiarite.
držím palce v tejto Tvojej literárnej terapii :o)

Alexandra Enderle12.4.2010
 

Marcel musím ti povedať, že tvoj komentár je nádherný a ked píšeš o živote ako hudobnej skladbe tak nikdy som nič krajšie nepočula.Svetlo čo spomínaš kvety no nádhera.dakujem,že veríš že ja to zvládnem

Peter Elena Michael15.4.2010
 

Marcel to napísal veľmi pekne... poeticky

Alexandra Enderle20.5.2010
 

Ale ty si dlho nepozeral moje kapitoly:(

Alexandra Enderle23.4.2010
 

Krajšie sa ani nedalo.

miriam11.4.2010
 

Uz som sa nevedela dockat dalsej kapitoly ako si mi slubovala. Len tak dalej. Pisanie ti urcite pomoze, aspon ciastocne. Vsetko to zo seba strasies na papier a bude dobre.
Neboj zlatko. Stojim pri tebe, stale.

Alexandra Enderle11.4.2010
 

Písanie mi naozaj pomáha.Ale aj povzbudivé slová od priateľov, ako si ty. Mám ťa veľmi rada.Aj moje deti. <3

Peter Elena Michael10.4.2010
 

Píšeš ľudsky jednoducho...pritom nič nie je jednoduché...

Alexandra Enderle11.4.2010
 

život je veľmi komplikovaný a pri tom niektorí ľudia túžia životom preplávať ako pokojnou riekou. Bohužiaľ nedarí sa to všetkým.

reňa10.4.2010
 

Milá Saška,
píšeš s citom, jednoducho a pritom pútavo.
...myslím, že je tvoja spoveď je nielen pre teba, ale pre všetky ženy, čo okúsili teror, ponižovanie, násilie zo strany mimovaného muža, akási terapia.
Nech ti to aj naďalej dobre píše
reńa

Alexandra Enderle10.4.2010
 

reňka veľmi ma potešilo, že si mi napísala pretože viem že píšeš podobný príbeh ženy.Ano zažila som to a mám pamiatku na celý život.No nemôžem povedať že mi to iba vzalo. Vyformovalo ma to a posilnilo to neznamená že súhlasím s násilím. Len práve tu platí čo ťa nezabije ťa posilní.dakujem za komentár o mojom písaní.

Helcus10.4.2010
 

Saško,úžasně napsané, čte se to jedním dechem, ovšem to utrpení, ta bolest, ale i láska a radost....vůbec nevím, co na to říct. Znám tvůj skutečný příběh..o to je to horší....Chce se mi plakat a také budu, vím jaké to je. Moc na tebe myslím.
Najdi si vydavatelé, píšeš nádherně a já budu první , kdo si knihu koupí. Drž se.

Alexandra Enderle10.4.2010
 

zlatíčko mojím priateľom by som knihu venovala.To len na okraj.Nemám ich tak veľa.Ale o to sú vzácnejší.Patríš medzi nich. Už viem že na slovensku to funguje všetko inak a je tu dosť vecí postavených na hlavu. A vydavatelia si radšej nájdu niekoho kto si príbeh vymyslí.

Peter Elena Michael6.4.2010
 

Už tým, že to píšeš si výnimočná...

Alexandra Enderle6.4.2010
 

Niekedy sa cítim,že dokážem všetko na svete.A niekedy, že nezvládnem nič.Som introvertný ex trovert.Niekedy sa prebíja vo mne dravá žena, aká som bola pred prvým manželstvom a inokedy som to schúlené bojazlivé dievčatko so zápalkami, akým som bola po ňom.Stále s tým bojujem.Dakujem

E.CH4.4.2010
 

Skvelé. Dobre spracovaný text a premyslené slová. Pokračuj v tom a dotiahneš ďaleko.

Alexandra Enderle4.4.2010
 

dakujem každé milé slovko ma neuveriteľne poteší.

babatko4.4.2010
 

Takých priateľov ti môže každý len ticho závidieť...Niekto ich nestretne za celý svoj život...

Alexandra Enderle4.4.2010
 

Ano je to môj kúsok šťastia...<3

miriam3.4.2010
 

som rada, ze sa uz v pribehu zacinaju vynarat aj chvilky stastia a verim, ze tam kazdu chvilu budu cele stastne obdobia.
tie basne za kazdou kapitolou su uzasny napad. to je vsetko tvoja vlastna tvorba, ze?
ps: potesil ma aj prichod novych postav :) :*
mam ta velmi rada zlatko

Alexandra Enderle3.4.2010
 

Ano zlatíčko ja ta mam tiež veľmi rada ved sa to volá kúsok šťastia musia tam byť aj šťastné chvíľky a som hrdá na to že mám takých priateľov lebo také šťastie nemá každý. Som rada že sa ti básne páčia tiež si myslím že je to také spestrenie a dodáva to trochu zaujímavosti do všetkého. Dakujem

babatko1.4.2010
 

Tá báseň je mrazivá

Alexandra Enderle5.4.2010
 

Tie básne som písala v daných momentoch väčšinou som to tak cítila, ako je napísané.Nemala som ani predstavu že skúsim písať knihu a sama som prekvapená, aký dávajú význam každej kapitole.

babatko2.4.2010
 

Myslela som tú v 9.kapitole.

Alexandra Enderle1.4.2010
 

Je tým myslené že ma nemá pravo súdiť živý,nikto nevie,ako by sa zachoval v danej situáciach alebo konkrétnych momentoch ktoré určujú tvoj daľší život.

Peter Elena Michael28.3.2010
 

Vždy stojí za to žiť...nemáme právo vziať život...ani sebe...

Alexandra Enderle29.3.2010
 

Áno to je pravda, vždy stojí za to žiť, ale niekedy si to človek nemyslí hlavne ked je zúfalý vtedy si myslí že život nemá zmysel a nehladí na budúcnosť ani na minulosť vidí len prítomnosť ktorá je pre neho neznesiteľná a neriešiteľná a preto je tak veľa samovrážd. Najhoršie je že blízka rodina niekedy vôbec netuší že ich najbližší trpí a ma v pláne niečo také vykonať.Myslím si že je to hlavne pre to, že taký človek si myslí že zlyhal a najviac sa hanbí pred rodinou a priateľmi.

miriam28.3.2010
 

zlaticko, strasne perfektne napisane. tie spomienky, ktore nie su vobec na silu natlacene, ale krasne splyvaju s dejom. strasne dobre sa to cita, a clovek vobec nestraca prehlad.
viem o tvojom zivote uz dost vela, ale citat to takto v sukromi je skusenost sama o sebe. po vsetkom co si prezila a to tu este urcite nie je vsetko , to vsetko z teba spravilo osobnost, aka si dnes. velmi si ta vazim, za vsetko: za to aka si (mila, dobrosrdecna a statocna), ako si sa vyrovanala so svojim nelahkym zivotom a napriek tomu vies byt stastna aj ked to nie je vzdy lahke.
uz sa tesim na pokracovanie, ale zaroven uz vidim buduce kapitoly, ktore este zivot nenapisal. aj ked sa to mozno niekedy nezda, ale tvoj zivot ide stale dopredu a si na tom stale lepsie. uz teraz vidim ako sa budu pisat stastne stranky novych kapitol. tvoje deti su uz teraz osobnosti na ktore mozes byt hrda a do buducna budes urcite este viac. a ktovie mozno sa ti raz splni aj predpoved z vlaku. :D
som rada, ze si sa odvazila takto verejne odhalit aj to najtajnejsie z tvojho zivota. pomoze to vela zenam (a mozno aj muzom)
mam ta velmi rada a bud hrda sama na seba, na to co si dokazala a za to ake krasne a inteligentne deti si vychovala

Alexandra Enderle28.3.2010
 

Som šťastná že práve tebe sa to páči pretože viem že ty si jeden z tých ľudí čo prečítali veľmi veľa kníh a na tvojom názore mi strašne záležalo to neznamená že na ostatných mi nezáleží tak to nie je.Mám písanie o to ťažšie lebo som pochopila že mnohí tu mali čo to popísane a ja píšem dá sa povedať na kolene v práci a trošku doma ked mám čas.Dakujem ešte raz

Alexandra Enderle6.4.2010
 

Vôbec som si neuvedomila,že som ti nepodakovala,ako krásne si o mne a mojich detoch napísala.Cítila som sa veľmi hrdá ked som to čítala.Som šťastná že mňa aj moje deti tak vidíš. Dúfam že raz budú mať lepší život,ako ja.

E.CH27.3.2010
 

Si úžasná.
Mám ťa rada.
E.CH

Alexandra Enderle26.3.2010
 

Ked mi zmizol Banner bol som z toho smutná lebo som si myslela že zrazu si nikto nebude čítať čo píšem.dakujem všetkým ktorý sa sem vrátia aj bez toho že by som tu mala tri reklamy.Ked som sa na to pýtala povedali mi že záleží od toho aké je zaujímavé aj čítanie a ja ked sa pozriem 193 wau tak to je niečo ved je predsa rozdiel že niekto tu ma vložené príspevky od minulého roku áno česť výnimkám ale ked si predstavím 190 ľudí v kníhkupectve tak to je niečo .dakujem A hlavne ked som tu pod cudzím menom tak že nikto si to nepozrie zo zvedavosti čo ta naša známa napísala.

Ariel25.3.2010
 

Mám dojem, že ten sen, nebol sen, ale živé stretnutie s anjelikom ...tvoj anjel strážny je vždy pri tebe!!! Anjeli nám nemôžu sami pomôcť, ak ich o to mi nepožiadame, ale veď to vieš ....

VIEš ,kde ma nájdeš.....anjelici.....tak už vieš kto som

Alexandra Enderle26.3.2010
 

Prepáč že som ta hned nespoznala r ked som si už myslela že si to ty a napisem ti tak neišla mi načitať stránka. dakujem

Ariel24.3.2010
 

Postupne si čítam tvoje jednotlivé kapitoly života a som nedočkavá na ďalšie pokračovanie :) Myslím na Teba a želám TI veľa šťastia, zvládneš to, chvíľku to potrvá, ale nájdeš svoje šťastie, je to pre teba určite hrôzostrašné listovať spätne do minulosti bolí to v srdiečku-cítiš všetky tie emócie čo si vtedy cítila, ale zároveň sa tvoja duša očisťuje od veľkej bolesti!

Drž sa moja. Kiežby boli všetky matky takou oporou svojim deťom, ako si TY! Nie každý má to šťastie ....

Mám Ťa rada :)

Alexandra Enderle25.3.2010
 

Asi už tuším M.H. Aj ja ťa mám rada

Alexandra Enderle25.3.2010
 

zlatíčko neviem kto si ale strašne ma potešil tvoj komentár a áno cítim presne čo píšem hlavne minulosť sa mi vynára a dcéra povedala mami nepíš to nerozmýšľaj nad tým ked ti to ubližuje ale ja som jej povedala že musím nechcem si vymýšľať nech ľudia vedia ako sa cíti týraná žena prečo nerozmýšľa racionálne prečo neudá takého muža na začiatku na políciu prečo všetko znáša ako sa mení jej pohľad na svet.Ako sa môže stať z človeka troska.

Ariel25.3.2010
 

Presne tak, ty sa nemáš za čo hanbiť, len píš ďalej a nepremýšľaj, pomôž ostatným ženám otvoriť oči a dodať im síl, ktoré tak potrebujú, uľaví sa nielen im ale aj Tebe

Erika24.3.2010
 

Je to neuveritelný príbeh.
Po tvári sa mi kotúľajú slzy...
Budem sem chodievať a čítať...
Držím palce Alexe a jej deťom.
Veľmi dojímavé...

Alexandra Enderle25.3.2010
 

Erika dakujem za tvoj komentár.Nemusíš plakať ja už nie som tá žena. Dnes by som sa v mnohých situáciach zachovala úplne inak.

babatko25.3.2010
 

Ako? čo by si spravila inak?

Alexandra Enderle25.3.2010
 

Všetko. Zlatíčko snažila by som sa zachovať úctu k sebe za každú cenu lebo to je jediné čo ti nemôže nikto vziať iba ak sama dovolíš.

Alexandra Enderle22.3.2010
 

Ked som ju raz dávno prečítala mojej mame tak veľmi plakala a hovorila dakujem.to bolo pre mňa najväčšie ocenenie.. Alexa je silná máš pravdu a najviac síl potrebuje na spomienky o ktorých si myslela že sú pochované.Nebola to pravda.Vynárajú sa nové a nové.

babatko22.3.2010
 

Tá báseň pre mamu sa mi veľmi páči. Som zvedavá čo bude dalej.Ako to všetko bude Alexa zvládať.Je to silná žena a držim jej palce.

neggy21.3.2010
 

Bohužel je to příběh mnohých žen, ne všechny to ale mohou nebo umí napsat.Prosím o pokračování.....
Zdravím

Alexandra Enderle21.3.2010
 

Neggy dakujem moja som veľmi rada že čakáš na pokračovanie chcela som spraviť vedomú chybu v texte aby som zistila či je to iba odklikané zo zvedavosti alebo by si tú chybu niekto všimol a bola by som si vedomá že to niekto naozaj číta celé.Ty sa ma len utvrdila že to niektorí čitaju celé.dakujem a veľmi si to važim.

beruška17.3.2010
 

Veľmi smutny príbeh ale žiaľ aj veľmi reálny. Pači sa mi ako vieš prejst s pritomnosti do minulosti a naopak. Ked si predstavim zúfalosť, bolesť a bezmocnosť ženy ktorá take niečo prežila srdce ma boli a rozum zostava stať a aj hlavne kôli detom ktore za nič nemožu a citia sa niekdy vinné a chcu nejako pomôcť (hugo a ukradnute peniaze, dcera a brigada). Všetkým ženám ktoré sa našli v tomto pribehu želám veľa veľa síl na krajši život. Čakam a som zvedavá na pokračovanie.

Alexandra Enderle16.9.2010
 

Myslím, že je načase, aby ľudia vedeli, že ty si Linda...♥ A mám ťa veľmi, veľmi rada...Som šťastná, že Boh mi doprial mať ťa stále pri sebe..možno som sebec...ale bez teba a Marianny by som kopec vecí nezvládla..♥

Alexandra Enderle18.3.2010
 

Je to ako spoved .Ako by som zmývala špinu zo seba a bolesť sa stráca sama.

babatko17.3.2010
 

Tak toto bolo niečo .Uprimne a desive. Prečo jeden človek tolko toho musí niesť:(

Alexandra Enderle10.3.2010
 

Ano máš pravdu. Povedala by som, že nie len téma pranieruje ale celá dnešná spoločnosť a ľahostajnosť nás všetkých. Dakujem za komentár.

babatko14.3.2010
 

Je to veľmi smutné hlavne aj ked sú do toho zapletené malé deti ,ako Hugo.Ked som čítala o tých peniažkoch čo vzal na Vianoce to mi bolo veľmi ľúto.Nemyslel to zle bol to detsky pohľad na tuto situáciu pretože veľmi ľúbi svoju mamu.

Peter Elena Michael10.3.2010
 

téma pranieruje. dievčatko so zápalkami...dobrý obraz. prijmite múdre rady kurzu tvorivého písania.

Alexandra Enderle9.3.2010
 

Verím, že príbeh tejto ženy vás osloví a možno niekto z vás sa v ňom bude vidieť ako odraz v zrkadle. A ked nebude vládať životom dalej kráčať a tešiť sa na nový deň, spomenie si, že nie je sama a je nás viac.

Beata Punová21.8.2010
 

Prečítala som si z Tvojho dila aspoň kúsok,potrebujem viac času na to, ale klaniam sa, ako krásne píšeš, veľmi zaujímavé,akoby písaný vlastný život ...

Alexandra Enderle23.9.2010
 

Beatka to je môj život...

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Alexandra Enderle

O mne

Píšem, lebo musím
čítate, lebo chcete
milujeme, lebo vieme
umierame, lebo smieme
len na život, aký chceme
sa nás nikto nepýtal...

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: