IKARIKAR http://www.ikar.sk

Kým nás smrť nespojí (Lenčuk)27.5.2014
 

3
 počet hodnotení: 7
prečítané 357, Komentáre 7

 
Prológ

Až kým nás smrť nerozdelí. Sľub, ktorý si sľúbia dvaja manželia, milenci, snúbenci, jednoducho t...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Zuz. 6.6.2014
 

Mne sa zdá začiatok a koniec perfektný. Stred trochu detinsky, ale možno to k tejto téme akurát.

Daisy5.6.2014
 

Ahoj, Lenčuk,
môj komentár bude trošku kritickejší, čo však neber ako niečo zlé, ale ako niečo, čo ti pomôže zlepšiť sa. Nikto učený totiž z neba nespadol a aj ja som robila na začiatku množstvo chýb. (Čím nechcem povedať, že teraz som dokonalá. Stále sa mám čo učiť.) Tu je zopár poznámok k prvej kapitole:
- pozor na bohemizmy (kľud), treba ich nahrádzať slovenským ekvivalentom (pokoj),
- sú trpaslíci a nie trpazlíci, primaľovať - s mäkčeňom na l,
- číslovky treba vypísať slovom, takže žiadnych 162 centimetrov, ale stošesťdesiatdva centimetrov....,
- pozor na obrovské množstvo preklepov, len v prvej kapitole som natrafila na tieto: \"Lepší trpazlík ako rozčapená na zemi,\". mrmala som..., náhdou, najelpších, tiredy, nehcápala, neorzprávali, namsiali, mylsím, príášerne. Predtým, než kapitolu zverejníš, prečítaj si ju viackrát po sebe, aj nahlas, ak sa dá. Tak lepšie zistíš, kde sa vety zadrhávajú.
- veľakrát sa píše spolu a nie oddelene,
- nelogické striedanie prítomného a minulého času,
- zbytočné používanie zámien, niekde sa dajú vynechať, pretože potom sa ti často opakuje mi, moje a podobne.

V prvej kapitole mi chýbal aj nejaký \"ťahač\", niečo kvôli čomu by som chcela pokračovať v čítaní. Ja sa v knihách často stretávam s tajomnom, ktoré potom túžim odhaliť, alebo s nejakým problémom a som zvedavá, ako ho hrdinka vyrieši. Neviem, či chápeš, čo chcem povedať. Tvoj román sa nesie v jednej rovine, čo možno nie je zlé, ale je dôležité zaujať čitateľa už na začiatku, podchytiť si ho, aby knihu nepustil z rúk a to sa dá najjednoduchšie spraviť nejakou zápletkou. Skús si zobrať nejaké knižky, čo máš doma na poličke a pozri sa na prvú kapitolu v nich. Nachádza sa v nej niečo, čo ťa núti prevracať stránky?

Tiež je lepšie mať menej postáv, ale pekne vyprofilovaných, ako veľa a všetky budú na jedno kopyto. Tiež si treba dávať pozor aj na rozhovory. V jednej knihe som čítala, že priama reč by mala spĺňať aspoň jednu z troch funkcií: mala by umožniť plynulosť deja; informovať alebo upresniť charakteristiku. V tej istej knihe sa spomínalo, že ak je rozhovorov príliš veľa alebo budú príliš dlhé, trpezlivosť čitateľov bude čoskoro vyčerpaná, čo sa týka tvojej tretej kapitoly. Tam je tých rozhovorov strašne veľa a tiež som sa pristihla pri tom, ako ich preskakujem a pátram po niečom, čo by ma zaujalo. Treba sa sústrediť na to podstatné - dejotvorné a zvyšok vyhodiť.

K organizačným veciam - je lepšie, ak pridávaš menšie množstvo textu. Ideálne je také, aké je na tretej \"strane\". Väčšina ľudí sem chodí na skok a veľké množstvo textu ich od čítania odradí.

Dúfam, že som ťa od písania neodradila. To nebolo mojím cieľom. Mne tiež pomohli rady čitateľov a preštudovanie si všetkých dostupných materiálov. Až potom som zbadala, kde všade robím chyby a bola schopná vytvoriť niečo lepšie.

Lenka5.6.2014
 

Ahoj Daisy :) Aj tebe ďakujem za komentár, neodradil ma, vzala som si z neho to podstatné.
Práve opravujem chyby a sľubujem, že si na ne už dám pozor. Ďakujem, že si ma upozornila, že kľud je bohemizmus, sama nemám rada ich používanie, ale o tomto slove som to nevedela. Naučila som sa niečo nové :).
Skracujem dlhé kapitoly a vymazala som už aj jednu postavu, ktorá tam bola podľa mňa skutočne navyše. K tomu, či sa má stať v prvej kapitole niečo \"strhujúce\" sa vyjadrím asi takto: prečítala som veľa kníh a nie všetky ma zo začiatku bavili, ale určite som ich po prvej kapitole nezatvorila. Niekedy proste musí začať dej tak viac voľne a naberať na \"obrátkach\" až neskôr. Dúfam, že keď budeš čítať ďalej, pochopíš môj zámer.
K priamej reči: v komentáre nižšie sa zase píše, že ju používam len keď posúvam dej dopredu (čo by sa prikláňalo k tvojej rade) a že mám používať viac rozhovorov. Aj ja ju občas preskakujem, najmä keď čakám na niečo dôležité, ale osobne si nemyslím, že je jej tam priveľa. Skôr si dám pozor na to, aby bola vždy pútavá ;).

Ďakujem za názor a dúfam, že ostaneš mojou čitateľkou aj naďalej :)

Daisy5.6.2014
 

Samozrejme, nemusí byť niečo strhujúce hneď v prvej kapitole, len mne sa to zdá zaujímavejšie a tiež si myslím, že si tak rýchlejšie podchytím čitateľov, ale počkám si na novšiu verziu tvojho diela.

Lily Angels3.6.2014
 

Milá Lenčuk

Musím oceniť svižnosť diela a rozhovorov, a že do modernej doby zapájaš moderné vymoženosti ako Facebook, emotikony a pod. Ja v zásade ženské romány nečítam, no upútal ma názov a popis Tvojho príspevku. Nebudem komentovať hrúbky, ani čiarky, ani to, čo tu bolo otrepané už dvadsaťdvatisíc raz (napr. že číslovky píšeme slovom). Pozrieme sa na tento román z nadhľadu.

V prvom rade musíš mať vždy na pamäti čitateľov a musíš mať jasno v tom, komu je dielo určené. Máš šestnásť a píšeš o osemnásťročnej hrdinke, teda predpokladám, že Tvoja cieľová skupina môže mať tých 16-18 rokov. Avšak, dôrazne neodporúčam voliť si za protagonistu niekoho staršieho (vedľajšie postavy sú irelevantné) a to z jedného dôvodu – starší čitateľ (ako napríklad ja) hneď uvidí, že autorovi chýbajú životné skúsenosti. To sa odráža najmä v dialógoch, ktoré často neprinášajú „šťavu“. Sú vtipné a akčné, pobavili ma, aj šokovali. Ale často slúžia iba na to, aby sa dej posunul nejakým spôsobom dopredu, čo je škoda. Talent máš, len musíš viac času venovať myšlienkam na zámer a obsah toho, čo hovoríš. Úplne ma sklamalo, keď sa na venčení s Leom nič nestalo; stačilo by, hoci keby si Liv iba všimla, že Leo je akýsi iný, niečo ho trápi, zvláštne na ňu pozerá atď. Náznak, znamenie, niečo... Možno to bol však zámer, netuším. Ešte horšie však bolo, keď sa Saša rozplakala potom, čo ju Kajo odstrčil – prišlo mi to úplne nelogické.

Ďalej poďme rozobrať starosti hlavnej hrdinky a jej kamarátok. Pamätám si na čas, keď som mala osemnásť. Riešili sme s kamoškami chlapov – a to hodne – ale boli aj iné veci, čo nás trápili. S nástupom dospelosti prichádzajú starosti o živobytie, o budúcnosť. Tvoj román je primárne zameraný na romantické vzťahy. To je v poriadku. Lenže, nejde o to, koľko dáš do polievky mrkvy. Ide o to, aby tam tá mrkva bola a k tomu aj nejaký petržlen, zemiak, alebo, ak chceš, aj klobása. Všetkého veľa škodí. A keď sme už pri dievčatách, dovoľ, aby som Ťa upozornila na jednu vec: v románe síce vystupujú desiatky postáv, no na to, aby si ich čitateľ neplietol, im musíš venovať výnimočné, alebo aspoň nápadné vlastnosti/zvyky/výzor... To ovládaš, ako som videla pri Zuzke a jej kriku. Tak skús niečo aj pri Líviiných kamarátkach, nech pre nás nie sú len kulisou.

Ako poslednú som si nechala pomerne zložitú tému – sex. Sex dnes nie je tabu. Dokonca ani v literárnych dielach pre neplnoletých. Avšak, inak je to s popisom sexuálnych scén. Nie je to len môj názor, že sú knihy, do ktorých sa priamy popis jednoducho nehodí. Čitateľ má vlastnú fantáziu a skúsenosti. Vie si predstaviť, čo nájde za dverami, kde sú dvaja nahí ľudia, rovnako ako si domyslí, čo asi partneri spolu budú robiť v sprche. Nevidím žiadny dôvod, prečo to rozpitvávať, pokiaľ sa nešpecializuješ na erotickú literatúru. Niekedy je naozaj lepšie len naznačovať.

Dúfam, že Ťa môj komentár neodradí. Úprimne, som zvedavá, čo sa stane ďalej, že láska bude musieť prekonávať smrť. Čitateľov však netreba podceňovať – veľmi ľahko odhalia povrchnú zápletku a Ty rýchlo stratíš ich dôveru. Preto zabudni na komentáre obsahujúce slová ako „dokonalé“ a pracuj na sebe. Vieš písať, potrebuješ len viac cviku. Prajem veľa literárnych zdarov :)

Lenka4.6.2014
 

Ahoj moja prvá hodnotiaca.

V prvom rade, veľká vďaka, že si môjmu dielu venovala čas. Skutočne ma tvoj komentár neodradil, práve naopak.
Spoznala som názor aj iného čitateľa (čitateľky), ktorý nie je z okruhu mojich priateľov.

Ako k prvému sa chcem vyjadriť k tomu, prečo píšem román z pohľadu staršej postavy ako som ja sama. Vždy som sa cítila vyspelejšia od svojich rovesníkov a veľa ľudí mi to potvrdilo. Máš pravdu v tom, že je to v istých častiach zrejme cítiť, ale posnažím sa na nich popracovať. A možno sa to tam nakoniec bude aj hodiť, Líviu čaká okrem maturity aj iná skúška jej dospelosti, kde bude musieť \"zahodiť\" svoju detinskosť. Navyše k téme, ktorú sa chystám rozoberať sa skutočne môj vek nehodí, ale ďakujem ti, že si ma upozornila na to, že mám pridať aj iné dialógy ako tie o láske. Možno aj tým Líviu urobím staršou.

Ďalej spomínaš niečo ako identifikačné znaky jednotlivých postáv. Na tomto sa skutočne pokúsim popracovať. Ja si ich viem vybaviť celkom presne a tak mi to ani nepríde, že s tým iní môžu mať problém, ale skutočne s tým skúsim niečo urobiť. Možno by pomohlo, keby som Lívií dala menej najlepších kamarátok, čo povieš?

To venčenie Rockyho s Leom naozaj nemalo byť nič romantické. Je to zámer, chcem aby sa ich vzťah vyvíjal skutočne veľmi pomaly. Sú kamaráti a do istej časti to ta chcem nechať. Ale som rada, že si si to všimla, aspoň ťa to nechá v napätí čo bude ďalej, keďže prológ vraví o ich láske.

Čo sa týka sexu máš pravdu, skutočne sa to všade nehodí. Isté časti skúsim upraviť a detaily vynechať. Určite tie scény však nechcem celkom zmazať, ukazuje sa v nich povaha Karola a celkovo vzťahu Lívia-Karol.

Som rada za tvoje rady i pochvaly a dúfam, že budeš čítať aj naďalej, že sa zlepším a nesklamem ťa ;).

kate31.5.2014
 

je to dokonalé, to už si veľakrát počula ;)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Lenčuk

1795499_10201461519966953_1847373083_n.jpg
O mne

Som 16 ročné dievča, ktoré svoje pocity a myšlienky najlepšie vyjadrí v písanej podobe. Už od malička som písala príbehy počnúc príbehom o Čarodejnici Rory až po môj (zatiaľ) posledný príbeh Až kým nás smrť nespojí, ktorý si máte možnosť prečítať.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: