IKARIKAR http://www.ikar.sk

Leto na dedine (Eva H.)13.2.2020
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 9, Komentáre 2

 


2.kapitola


Cesta do Oravskej Polhory trvala približne hodinu a dvadsať minút. Veľká dedina obklopená pohorím na severnom okraji Oravy, na hraniciach s Poľskom nás privítala slnečným počasím. Tešila som sa, aj keď nás otec ráno informoval, že má len štyri dni dovolenky. To znamenalo, že spolu s víkendom šesť. Pred sebou mal najdlhšie premrhané dni v živote. Bol ako na ihlách. On bol jeden z tých, čo nepozerali na hodiny kedy sa im skončí pracovný deň, bol ochotný pracovať okamžite ako mu zazvonil mobil a bolo jedno, kde sa nachádza, či doma alebo niekde na dovolenke pri vode. Priala som si, aby mu klient nezavolal. Nechápala som ho, bol radšej v práci ako s rodinou. Zmýšľanie a činy dospelých ma občas privádzali do rozpakov.

„Dedo ahoooj," roztvorila som náruč. Môj jedinečný dedo kráčal pomaly v papučiach ku hnedej bránke, spoza ktorej som vykukla. Otec už otváral bránu, aby auto zaparkoval dnu do dvora. Za mnou išla mama s Renátou. Deda som vystískala, bol vychudnutý, ale tvár mal sviežu, na sedemdesiatdva rokov vyzeral lepšie, než môj päťdesiat ročný učiteľ informatiky. So st ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S. 24.2.2020
 

Neotrepané, nebanálne, originálne, pútavé. Čím?

Aj veľmi zaujímavým, zrak ťahajúcim nadpisom, po ktorom musí siahnuť každý, kto neznáša obžuté a nevzrušujúce slovné spojenia.

Žiadne klišé v podobe: konečne prázdniny!, odchod na vidiek plus viera v nájdenie skutočnej lásky.
A už vôbec nie spresnenie ako pre mentálne menej obdareného čitateľa dátumom v zátvorke, ak by nechápal:
„Posledný júnový deň v škole (30.6.2020)“ – to predsa nemôže uraziť nikoho.
Koniec júna 2020 a písanie príbehu v minulom čase, keďže ešte len február 2020 - pochopiteľne, je to logické.

Žiadne podrobné vymenovania, napríklad čo si obliecť, čo si zbaliť (veď nikoho nezaujímajú detaily, akými sú spodná bielizeň či hygienické potreby).

Nevymenovávanie ani jedál, tobôž nie ich preklad do češtiny a už vôbec nie zopakovanie toho istého českého názvu len v kráľovsky modrom.

Keď je človeku teplo a prevaľuje sa, treba napísať aj na jeden, aj na druhý bok, veď v každej situácii sú kvôli údernosti a rezkému posunu deja treba všetky retardácie. A keď sa človek ležiaci v posteli postaví, netreba napísať, že „z postele“, ani mnoho iných spresnení, ktoré by fakt, ale fakt vyznievali otravne, ak by tam boli.

Text je riadne a logicky oddelený odsekmi, každá priama reč na novom riadku, takže si čitateľ nemusí namáhať zrak, keďže je všetko prehľadné.

Žiadne chyby ako napríklad:
- do destinácii (dlhé í na konci by klalo oči),
- kraťasy: jedno z najslizkejších českých slov, netreba ho preto vôbec používať, už vôbec nie opakovať,
- „jedna k druhej sme vzdialené“ – správne, ľudia sú vzdialení k sebe, nie OD seba,
- ku skrini, ku terase,
- nespisovné zbrklý,
- „ju nevyviedla zmieri“ - lebo „z miery“ by sa nehodilo

atď.

Keď sa stretne blízka rodina, treba ju dôsledne vymenovať, nik si totiž nevie predstaviť, čo sa pod pojmom môže skrývať.

Treba presné údaje, bez nich by to nebolo ono, čitateľ by mal chaos: večer po šiestej, hodinu a dvadsať minút, len necelý meter a pol, približne dva deci, vstávala som doobeda po jedenástej hodine - lebo ak by bolo len po jedenástej, nik by sa nedovtípil, že pred obedom a naopak.

Správna je aj interpunkcia, taktiež sa v texte nevyskytuje žiadne otravné opakovanie „som“ či „bol“, ba ani „mal“.

90 % autorov na mám talent nevie, že dievča je stredného rodu, dokonca vzor stredného rodu, preto píše napríklad: „Má dievča. Nevidela som JU... je peknÁ“, čo sa v tomto diele nestalo.

Žiadne obdraté frázy: hodiť za hlavu; pes, ktorý šteká, nehryzie; vrtuľa v zadku.

Tri kapitoly a v každej sa udialo niečo mimoriadne, niečo mimo bežného života. Len tak ďalej. Lebo najdôležitejšia je prvá časť príbehu, prvé vety – to rozhoduje, či čitateľ zotrvá pre zvedavosť, keďže sú stále otvorené a nezodpovedané otázky a nie tuctový život plný nudy, klišé, predvídateľného deja.


P. S.
Postava hlavnej hrdinky je na začiatok vykreslená vcelku plasticky, viem si ju predstaviť ako normálnu, priemernú, s chybami, neposednú až akčnú, konečne to nie je nastajlovaná dlhonohá bezchybná blondínka, študujúca na najprestížnejšej strednej škole, vykresľovaná najmä pomocou dotieravých superlatívov v každom odseku, s vlastným autom, značkovými vecami, niekoľkocentimetrovými pestrými nechtami, ktoré jej závidí celé júesej, ideál všetkých mužov, čo sa pred ňou denne plazia, vrátane učiteľov,
alebo jej protipól - nízka objemná okuliarnatá nevýrazná na hrudi plochá chuderka, ktorá čaká na svojho princa, bicepsáka s minimálne dvanástimi fárami, s X-izbovým bytom na celom najvrchnejšom poschodí 1000 poschodového drakomrapu, kde býva 1000 najzámožnejších ľudí Mliečnej dráhy, ktorý príde do III. Cé vyššej strednej odbornej školy v Čikágu, kde práve prebieha výučba slovenského jazyka, aj učka ide do kolien, no on sa zahľadí práve do tej v zadnej lavici s prasknutými okuliarmi, čo nevie ani chytiť loptu a... takto podobne sa dejú skoro všetky úúúžastnééé romantisch príbehy teenageriek.
Takže hodnotím kladne, že nevytváraš prílišné extrémy, ale v podstate normálnu rodinu, kde je síce otec workoholik ako 90 % otcov v ružových románoch, ale čo už, a aj sa aký-taký posun deje, no väčšie percento tvorí hŕba zbytočných informácií.
Konflikt je ťahúňom príbehu a čím skôr príde, tým lepšie. Ale nie je ním ani koniec školského roka, ani sestra, čo len číta zamilované romány, ani pobyt u starých rodičov, ani zamilovanosť do chalana, ktorý už frajerku má.

:)26.2.2020
 

Koľko irónie. To človeka tak vždy poteší. Príbeh s chybami sa dá vždy opraviť, ak by som ho chcela niekam poslať, (okrem tejto stránky) ale nemienim to robiť. Viem, že nepíšem dokonale, nikdy nebudem ako Stephen King či iný spisovateľ. Aj ten dátum, vedela som že bude problém, pôvodne som nechcela príbeh dávať sem tento rok. Používam otrepané frázy, ktoré používajú ľudia v bežnom živote...nie som jediná, ktorá sa toho dopúšťa. Vždy ma pichne v zadku, (och) keď vidím dlhý komentár. TO dievča... Ja viem že je stredného rodu. No čo... Má priateľku (TÁ priateľka), nevidela som ju. Je pekná. Som, bol, mal, to som akosi nekontrolovala a chudák korektor tiež nie je perfektný, keď neopravil „z miery„ Škoda, že neopravuje čiarky. Aj tak som rada, že si napísala, aspoň je tu čo čítať :) Len dúfam, že povahovo nie si taká ako tvoja kritika a že si celkom milá, usmievavá žena, ktorá neberie všetko tak vážne. Rada by som ťa spoznala.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec




 

Projekt

mediálne
podporujú: