IKARIKAR http://www.ikar.sk

Literárny stĺpček: Spisovateľ je vždy nespokojný! Celkový počet komentárov: 4
 

     Minulý týždeň sme krstili tri novinky z edície Mám talent a počas diskusie Literárnej stredy odznelo veľa zaujímavých názorov a skúseností o písaní, začínajúcich autoroch, o spisovateľstve ako takom. Dado Nagy, Jozef Heriban či Peter Holka – dnešný Literárny stĺpček je zostavený z najzaujímavejších pasáží diskusie týchto troch pánov. Budeme radi, ak pridáte svoj názor, zážitok, pohľad na túto tému.

 

     „Život spisovateľa na Slovensku je ťažký,“ myslí si Jozef Heriban. „Keď vydáte knihu povedzme v Amerike a je úspešná, ste občas zabezpečený na pol života, alebo výnimočne aj na celý život...minimálne však na pár rokov, počas ktorých môžete písať ďalej, zbierať materiál, chystať sa pokojne na novú knihu. Podobne je to vo Francúzsku, Nemecku či Anglicku. Úplne inak je to však na Slovensku, kde ani po úspechu nemá spisovateľ inú pozíciu, nie je taký uznávaný, ako by sa patrilo a nežije sa mu tak ľahko, ako v spomínaných krajinách.“

 

     Dado Nagy si spomenul na stretnutie s Julianom Barnesom, držiteľom tohtoročnej Man Bookerovej ceny, ktorý mu vysvetľoval, že život spisovateľa je nielen ťažký, ale aj samotný autor je vždy nespokojný. „Najskôr preto, že mu nevydávajú rukopisy, o ktorých si myslí, že by rozhodne mali vyjsť. Potom, že mu ich vydávajú v nízkom náklade. Následne je nespokojný kvôli malým predajom a že vlastne nedostal žiadnu vážnejšiu literárnu cenu. Potom je zasa zúfalý, že dostal literárnu cenu a že čo bude robiť ďalej...atď., atď. Jednoducho, spisovateľ je tvor večne nespokojný,“ usmieval sa Dado Nagy.

 

     Slovenský autor má na nespokojnosť o dôvod viac - kniha u nás nemá takú životnosť ako v zahraničí. „Ja som doslova nadšený, ak v rebríčkoch predajnosti porážajú pôvodné, slovenské knihy svetové bestsellery,“ vysvetľuje Heriban. „To je naozaj úžasné a preto aj fandím projektu Mám talent, ktorého knihy, prvotiny dobýjajú rebríčky predajnosti na Bux.sk, Martinuse či Gorile.“ To sa na Slovensku podľa neho málokomu podarí – napríklad Stačí si (ne)želať bola šestka na Martinuse, do TOP 50 sa dostali aj zvyšné dve novinky...podľa Heribana je to skvelý úspech, ktorý poteší autora, dodá mu elán, energiu a povzbudí. Sú autori, ktorí to nezažijú nikdy a pritom píšu skvelé knihy.

     A kto vraví, že mu na tom nezáleží, tak prinajmenšom zavádza. Je to ako s tým masturbovaním...

 
     Podľa Petra Holku však nemožno písať pre rebríčky, s čím súhlasil aj Heriban, no isto je to povzbudivé pre daného autora. Nikto nechce písať do šuplíka alebo príbehy, z ktorých sa predá sotva dvesto kusov a jeho knižka je potom zastrčená niekde v najspodnejšej poličke. Chceme písať, lebo nás to baví. Chceme písať to, čo nás zaujíma, čo chceme sprostredkovať čitateľom a ak sa to navyše dobre predáva, dostáva sa to do rebríčkov a tým aj k väčšiemu počtu čitateľov, misia je splnená. O to predsa ide spisovateľovi – aby bol čítaný, myslí si Heriban.

 

Čo si myslíte vy o živote spisovateľa na Slovensku?
O rebríčkoch a životnosti kníh?


 



Komentáre

Elena E.31.10.2011
 

Do prvej vety by som za slovo \"spisovateľ\"dosadila takmer ľubovoľnú pracovnú pozíciu, či povolanie, možno prednostne aj tú, kt. súvisí s umením, takže by som povedala, že veľmi niet nad čím plakať a asi v tomto bude mať pravdu Dado Nagy:-). Tiež som celkom nepochopila, čo p. Heriban myslel tým, že úspešný spisovateľ u nás nie je taký uznávaný, ako by mal byť\", \"nežije sa mu tak ľahko\" - nemyslím si, že sú to privilégiá, kt. by komukoľvek mali patriť len preto, lebo vytvoril niečo umelecké, hodnotné, či nebodaj aj celkom lapidárne prospešné. Určite sa však u nás dostáva málo uznania a priestoru samotnému umeniu a skutočným hodnotám.
A že všetkým spisovateľom ide o čítanosť - isteže, no tá nie je celkom v priamej úmere k predajnosti a už vôbec nie k tomu, či kniha splnila svoj účel. Napríklad taký, aký spomínal p. Holka. Toľko môj čerstvý názor na vec a samotnú diskusiu, kt. som mala tú česť počuť celú.

E.E.31.10.2011
 

Tou prvou vetou som myslela úvod z preslovu p. Heribana: \"Život spisovateľa na Slovensku\"...:-)

Silvia Havelková1.11.2011
 

Samozrejme, že človek píše preto, lebo má takú potrebu, nie pre rebríčky. Zvlášť keď píše niečo jednoduché, v čom necháva kúsok seba, niečo, z čo má v dnešných ťažkých časoch radosť. V každom prípade ho poteší každá spätná väzba, aj tá v podobe \"nejakého\" sa umiestenia sa v \"nejakom\" (určite nie celkom objektívnom) rebríčku. Vstupom do TOP sa učite zvyšujú jeho šance na vydanie ďalšej knihy u seba samého (to je motivácia, ktorú spomínal aj pán Heriban), ale aj u vydavateľa. A to je dôležité.

Jara Hribiková Bertolasi31.10.2011
 

V prvom rade si myslím, že na Slovensku oficiálny rebríček neexistuje. Jediný údaj, ktorý je ako-tak k dispozícii, je rebríček internetových kníhkupectiev, ale to je veľmi relatívne, keďže na Slovensku sa knihy cez internet kupujú v obmedzenom množstve.
V každom prípade, byť spisovateľom na Slovensku je skôr koníček. Česť trom či štyrom výnimkám.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: