IKARIKAR http://www.ikar.sk

Literárny vedec Alexander Halvoník hodnotí rukopis Rozhranie Celkový počet komentárov: 24
 

Hodnotí: literárny vedec a porotca LC MT Alexander Halvoník
Rukopis: Rozhranie (Alia S.)

 

     Som presvedčený, že keby si Alia S. (ach, tie pseudonymy!) ako čitateľ prečítala svoj nevydaný rukopis s názvom Rozhranie s odstupom niekoľkých rokov, mala by ťažkosti porozumieť mu. Nie preto, že nie je dosť inteligentná, ale preto, že je napísaný na jednej strane neurčito a nedbanlivo, na druhej strane prekomplikovane a nekonkrétne. Motivácie, ktoré sa jej možno pri písaní zdali samozrejmé, jej ako čitateľovi budú nepochybne chýbať, po tajomstvách, ktoré možno podnecovali pisateľku k písaniu, bude možno musieť krvopotne pátrať a možno sa ich v neprehľadných húštinách nekonkrétneho textu ani nedopátra. Tak, ako sa to prihodilo aj mne – čitateľovi.

 

      Alia S. chce napísať „príbehy, založené na reálnych udalostiach,“ ktoré „dopĺňa fikcia. Hranicu je možné ťažko určiť, a nie je ani potrebná.“ Majú to byť príbehy o opustených ľuďoch, o ich ťažkom živote a ešte ťažších životných skúškach. Všetky sa možno aj naozaj stali a možno aj tak, ako ich pozná autorka. To však pre literatúru nie je žiadnym kritériom. Pre ich literárne vyznenie je oveľa dôležitejšie, akú podobu dostanú v literárnom tvare. A tvar, ktorý im dala autorka im dáva len mizivú šancu.

     Už tým, že svoju prózu rozčlenila na kapitoly nazvané podľa postáv (Albert 1994, Klára, Karla 2005), potom podľa rokov (2006, 2007, 2010 Neznáma, 2011 Slavomír), potom opäť podľa postáv (Klárka, Filip) a napokon dátumom 31. 10. 2012, sa ochudobnila o možnosti hlbšie sa zamerať na vzťahy postáv, ktoré sú korením prózy.
Kapitolami a ich pomenovaním si autorka vytvorila obmedzujúci rámec pre príbehy, ktoré sa doň jednoducho nezmestia. Navyše ich spracováva veľmi nesústavne: príbeh bezdomovca Alberta tvorí asi tretinu rukopisu, príbeh Karly druhú, ostatné príbehy sa musia zmestiť do niekoľkých menších kapitol.

     Navyše, postavy sa navzájom nepoznajú a ich peripetie sa stretnú až v závere rukopisu, kde sa vlastne má vyjasniť, ako to všetko naozaj bolo, čo mali postavy spoločné a čo pre ne z toho vyplýva. Na to však už v záverečných kapitolách neostáva priestor a zdá sa, že ani autorských síl: hromadia sa síce tragické okolnosti v osudoch postáv, ale ich zmysel je prvoplánový, pretože autorka sa uspokojuje s tým, že dojímajú a sú výnimočné.

     Možno by však aj to nemuselo vypáliť najhoršie, možno by sme sa z textu dozvedeli aj niečo poučné, zaujímavé, pekné, objavné a príťažlivé, keby nám to zbytočne nekazila svojím tajnostkárením, vágnosťou, zámerným zamlčovaním či jednoducho lajdáckym vynechávaním základných informácií, ktoré sú dôležité pre čitateľovu orientáciu v príbehoch a osudoch postáv a bez ktorých sa čítanie stáva skôr útrpným pátraním po obyčajnej logike, časovej následnosti, či zmysle vyrozprávaného.

     Autorka totiž často popíše udalosť, prostredie či dej, ale akoby zabudla kto, kde a prečo je predmetom rozprávania. Nepovie to vtedy, keď je to rozhodujúce pre plynulosť a zrozumiteľnosť rozprávania, a často to nepovie nikdy. Možno si myslí, že tým vytvára potrebné tajomstvo, možno tým sleduje úspornosť výrazu. Účinok je však opačný.

     Navyše, pričasto obťažuje čitateľa krkolomnými vetnými konštrukciami, jazykovými „originálnosťami“ či nepresnými opismi a výpoveďami.

     Jej najslabšou stránkou je určite zmysel pre presnosť vyjadrenia: jej opisy sú vágne, abstraktné a nadnesené prebytočným pátosom, z dialógov priam trčí úsilie kopírovať skutočnosť, jej akčnosť je spomalená prebytočným psychologizovaním, jej presvedčivosť spochybňuje nadmerné vciťovanie sa do postáv. Do svojich postáv však vkladá celé reťazce tragických udalostí, ktoré majú azda zdôvodniť jej sympatizačný jemnocit.

     Prinajmenej naivné pripadá čarovanie so symbolikou mien, ktorou azda chce dodať postavám akúsi hlbinnú, či až vesmírnu auru spriaznenosti. Keď k tomu pridáme neujasnenú koncepciu rozprávača, ktorý dosť svojvoľne vstupuje do svojbytnosti postáv a obťažuje ich svojimi nezakrytými sympatiami, je toho azda dosť, prečo sa nedá text Alice S. pokladať za viac ako začiatočnícky pokus autorky, ktorá si ešte nestihla zvyknúť na zásadu, že aj rozprávačská próza je predovšetkým záležitosťou autorskej disciplíny, ktorej zmyslom je presnosť výrazu i významu.

 

      Autorka mala nepochybne dobrý úmysel vyjadriť svoju spoluúčasť s trpiacimi a poníženými spoločenskými menšinami. Hlavnými aktérmi jej prózy sú bezdomovec Albert a odhodené dieťa Slávko. Sú to v podstate postavy plné tragiky vyplývajúcej z krutosti okolitého sveta, no autorka im dáva vlastnú šancu. Bolo by to v poriadku, keby im k tomu nepridala plnú nošu svojich obdivných a nemenej naivných sympatií, ktoré ako literárne postavy nevládzu uniesť. To isté platí aj o ďalších postavách, ktoré síce nie sú hlavné, ale bez toľkej tragiky, čo sa do nich naukladala, by mohli možno znamenať viac než výron sentimentu autorky chlapiacej sa do porozumenia drsnému svetu.

 

Literárna polepšovňa

     Keby existovala nejaká literárna polepšovňa, autorka by si ju zaslúžila aj za takého povykrúcané, krkolomné, prekombinované a nič nehovoriace vety:


Sychravosť ladila s odumierajúcou trávou i so životom jeho starého maskáčového zvrchníka, takmer po členky dlhého,/7/

Chcel zabaliť identitu rovnako ako hlavu do šálu, zastrčiť ju spolu s ňou medzi ramená a ukázať neďalekému vchodu do sveta zhmotnených ilúzií zadnú časť vyťahaného kabáta./8/

nevysvetliteľným počinom spadla zo skrinky/20/

nadýchať sa kyslíka a vypľuť ťažké splodiny tlenia/21/

žiadnu z dennej tlače, plnej podobných palcových titulkov, si nekúpil /22/

policajná hliadka ich vykázala z neoprávneného a nebezpečného obývania priestorov bez vlastníckeho listu.
občas vychádzali na povrch sa tlačiace bublinky z vypitých mokov./46/

Po návrate z niekoľkotýždňového liečenia sa zo závislosti na droge, ktorá Adelaide zničila osobnosť, vzhľad i rodinné vzťahy /47/

Čoraz častejšie sa prepadala do náručia tekutého priateľa/ 47/

Adelaida Huščiaková, kedysi rozvážny tvor, sa teraz zrkadlil na dne pohárika./49/

kým dcéra vylievala na ňu výčitky rozbíjajúceho sa charakteru a pošramotenej povesti /52/

Mladšia zo sestier prevádzala pravidelné úkony./65/

Dejiny opustenia dieťaťa otcom sa v jej živote zopakovali znovu,/68/

predá vám službu/71)

Vždy ju napĺňal nezodpovedanými otázkami, aký myšlienkový pochod predchádza tomu, v ktorom zlyhá racionálne myslenie /72/

Nikdy netušila, že ju zastihne krutý osud
Prúžky soli jej prilepili žiaľ na hruď, zaťažili ju ako mramorový náhrobok a zastavili ďalší príval/73/

Tmavá samota aspoň trochu utíšila jej rozjatrené vnútro./75/

prvý dúšok spojila až so súčasným ponorením lyžičiek do našľahaných vysokých zákuskov dvoch starších dám sediacich oproti nej/75/

Nezapnuté okraje svetra rozvievali jej zvnútra prýštiace chaotické myšlienky spolu s nenávisťou do okolia./78/

Sekundy plynuli v tichu strnulosti váhania/83/

rozhodla Karla vstúpením do predpokladov/85

Prebrala sa na výraznú kňazovu vetu. Myšlienky ju odnášali k poslednej spoločnej dovolenke pri mori, keď ju do reality vrátil menlivý hlas. Odtrhla pohľad od zosýpajúcej sa hliny, miešajúci sa so spomienkou na pohľad do pokojných vĺn, aby vzhliadla k nemu./97/

Na tele ju pálilo ponuré okolie, vnorené do neviditeľného, vtierajúceho sa oparu, v žilách jed bezmocnosti a pomsty./97/

ani leto nedovolilo upustiť od myšlienok na priateľku/102/

Vo víre pracovných povinností, za občasného venovania pozornosti mladej kolegyni s cieľom pomôcť a podporiť,/105/

Krátko pred obednou prestávkou vzrastala a víťazila nechuť zdvihnúť drnčanie s nadpisom niekto, kto sa potrebuje vykecávať./106/

Svaly na tvári mu hrali chémiou, splašené feromóny spúšťali citeľné reakcie, neomylné signály a túžba zmocniť sa nedotknuteľnej ženy, bytosti, akú dávno nezovrel vo svojom objatí, sa vyplavovali na povrch ako olejová škvrna klzkosti jeho myšlienok, nadľahčovaná vlastnou túžbou prelomiť jej zábrany. Dlhotrvajúci celibát ho viedol snahou dostať túto ženu pod svoju kontrolu./118/

v bezmocnom pohľade, ponoriacom sa do čírej tekutiny, prerývanej drobnými perličkami, tlačiacimi sa na povrch, sa zračilo všetko zadosťučinenie, ktoré spôsobil najlepšej priateľke./143/

Obávala sa zazretia satana, obávala sa jeho nemilosrdného úškrnu za to, čo urobila, za to, že vzala súd boží do vlastného objatia/143/

byť blízko a musieť sa vzdať dosiahnutia./199/

Mame sa ospravedlnil zdržaním sa so spolužiakmi./199/

s blížením sa dohodnutej hodiny /204/

Obávala sa pohľadu na hroby, uhýbala ho niekam do miesta pri nohách. Nevedela, kam ho uložiť, aby sa vyhla spozorovaniu duchov, vychádzajúcich po zotmení z hrboľov. /206/

 

Verdikt LC MT 2013
NEPOSTUPUJE

 

 

 

 



Komentáre

Ľubica Bystrická19.3.2014
 

Vysvetliteľným počinom spadla netalentovaná autorka do pozície talentovanej (?) učiteľky gramatiky. A tak snaživo plieska bičom a všetky ypsilony a čiarky sú v pozore a všetky egá okolo toho jej (s chápavosťou a pre ich vlastné dobro) podupané. Veľa zdaru!

hana montana27.6.2015
 

to vies lubica, ona to uz nejako obkeca, aby mala vzdy pravdu. Podla mna pisat vôbec nevie, ale mudra je ako televizne noviny.

Gretka21.6.2013
 

Tak či tak, nepostúpila si. Myslím, že je na čase začať hľadať chybu v sebe a nie vo všetkých naokolo :-)

Marta B.18.6.2013
 

Milá DARK alias Alia S., viem si predstaviť ako si sa cítila po prečítaní si neľútostnej kritiky literárneho vedca a porotcu LC MT pána Halvoníka. Zober si z toho čo uznáš za vhodné, nie však záver, že Tvoje dielo nemá nádej na vydanie. Napr. v minulom roku bolo jedno dielo skritizované pod čiernu zem, ale práve p. Halvoník ho hodnotil vysoko pozitívne. Podľa mňa je to iba otázka toho, kto je hodnotiteľom. Niektorým z nich záleží v prvom rade na gramatike, možno by im \"vypichnuté\" slovné spojenia ani nevadili.(Nech mi je odpustené, že to takto vnímam.) V tomto hodnotení mi totiž chýba čosi pozitívne, čo by Ťa povzbudilo do budúcna, ako je to bežné v literárnej kritike. Žiaľ, bola si zaradená na najspodnejšiu možnú hranicu nedokonalosti. Obávam sa, že víťazné dielo môže mať k dokonalosti oveľa ďalej. A možno tento ročník ani víťaza nebude mať.

Christian Heffner16.6.2013
 

Dark, schválne ťa oslovím týmto pseudonymom. Tie tvoje detailné rozbory diel tu budú chýbať :(, pomáhaš ľudom, aj mne si pomohla. Schválne si nechávam aj veci, čo som napísal dávnejšie, teda zatiaľ je to časový úsek trištvrte roka, presne taký čas, odkedy som začal písať. Tvoja kritika mi pomohla, aspoň sčasti som odstránil nejaké chyby, aj ked sa ich tam stále nájde kopa, myslím si, že na MT tu budeš chýbať :(.

S pozdravom Ch.Heffner.

DARK17.6.2013
 

Ďakujem, Christian, želám ti veľa síl a po rokoch aj to, aby si si privoňal k vlastnej knihe. Je to jedna z najkrajších vôní na svete.

Christian Heffner14.6.2013
 

Komentár som písal vtedy, ked tu bol iba ten tvoj prvý príspevok. Som rád, že tak ten môj komentár nevyznel, podľa mňa treba na rukopise popracovať, alebo začať písať niečo iné, zbaviť sa zložitosti, nahradiť ju jednoduchosťou(samozrejme netreba to s ňou preháňať.), ved sa hovorí \"V jednoduchosti je krása\" :), prečo toto príslovie, či porekadlo, či čo to je :D, neuplatniť sčasti aj pri písaní. Držím ti palce v písaní, tak aj v ostatných veciach, ja si vážim to, že si sa pristavila pri mojich \"výtvoroch\", pretože tvoje rady pomohli a chyby sa snažím pomaličky odstrániť.

Christian Heffner14.6.2013
 

Alia, asi si teraz nedám pozor na slová a najskôr sa zasmeješ, že si ti sem niečo dovolí napísať pätnásť ročný chalan, ktorý sa borí so so štylistikov a gramatikou.
Tvoj komentár vyznel až egoisticky. (Na mňa sa asi už teraz hneváš.)
Myslím si, že väčšina vecí, čo ti vytkol pán Halvovník, tak to urobil oprávnene, dielo nie je na zahodenie, s tým nesúhlasím, ale žiadá si úpravy, ale z tvojho komentáru mi je jasné, že si z tejto kritiky takmer nič nezoberieš k srdcu.
Skús sa nad tou kritikou zamyslieť a prečítať si svoj rukopis tak, akoby to bola nejaká kniha od cudzieho autora .
Ked neodstrániš ten zmätok, ktorý tam je(Tvoje dielo mám rozčítané a niekedy sa v ňom strácam.), tak hádam dáš aspoň preč tie niektoré \"prečačkané\" vety.
Odpusť mi, ak tento komentár vyznel útočne.

Alia S.14.6.2013
 

Nevyznel, Christian, ja vždy viem čo píšem, preto je ešte ďalší komentár pod tvojim, zrejme sme ich vkladali súčasne a nestihol si si prečítať.
Nechám odležať, možno i niekoľko rokov, život beží ďalej, teraz sa venujem niečomu inému a nič sa nestane, ak svet (či IKAR?:)) príde o ďalšieho spisovateľa, no nie?

Alia S.14.6.2013
 

Ale áno, hodnotenie pána Hlavoníka má aj pozitíva, nepopieram.
Ani o tom nevie, ale pripíšem mu ešte jedno: nakŕmil supa, ktorý rád prilieta v rúchu baránka, no s krvavou papuľou a radosťou v nenávistných očiach, masírujúc si ego, veriac vo vlastné zadosťučinenie aspoň touto cestou. Snáď ešte nejaké prídu, aby sa mohli potešiť spolu s prvým najsupovitejším. Budem sa tešiť.

Alia S.14.6.2013
 

Ospravedlňujem sa, potvorenie mien nie je mojou doménou (to prenechávam nemóresným indivíduám, ktoré tak rady činia úmyselne), nechtiac sa mi prehodili písmenká, opravujem: \"Halvoníka\".

Alia S.14.6.2013
 

Tak nič, no.
Nehnevám sa na pána Halvoníka za vyjadrenie, že nemám najmenšiu šancu, za to, že (vraj) nerozumiem voleným pojmom, ani za to, že dĺžka kapitol venovaných hrdinom mala byť striktne rovnaká a nie rôzna, ani za to, že mi vytkol, že som zatajila základné informácie (neviem ktoré, ale hlavne s tým, že som lajdák, sa nestotožňujem a nezmierim), ani za to, že podľa neho som nemala ujasnenú koncepciu, ani za to, že sa mu nepáčili symbolicky naivne (?) volené mená, ani za upozornenie, že do tragických postáv som nemala vkladať tragiku, ani za vytknutie, že mi moje postavy boli miestami sympatické, nehnevám sa ani za vyčítanie inak (a teda úplne nevhodne) prejaveného autorského súcitu so zmienenými hrdinami, ako by to urobil niekto iný a ako by to teda malo byť. Ba ani za to, že si povzdychol už pri vyjadrení sa k môjmu pseudonymu. Dokonca ani za to, že jeho cítenie a chápanie deja sa nestretlo s mojím - rukopis som písala tak a s takými udalosťami a hrdinami, ako som chcela, a chápem, že sa vôbec nemusí stretnúť s porozumením hodnotiteľa. Priznávam, a to už dávnejšie, že snáď v snahe nepísať príliš jednoducho občas vyčačkám a možno i prekombinujem, čo môže byť na škodu.
Neďakujem za hodnotenie a negativizmus, prýštiaci z každého odseku, to by som sa hrala na neúprimnosť, poďakujem sa snáď iba za čas. Mohla by som aj za to, že venoval rukopisu toľko priestoru a vytkol všetko tak, ako chcel.
Viac otázok ma sprevádzalo čítaním hodnotenia, najviac vo mne rezonovala táto: Až v závere rukopisu sa vyjasní, ako to všetko bolo? Nebudem sa dohadovať, no viem, že z každej kapitoly je zrejmé už v začiatku, a na tom som si dala extra záležať, aby čitateľ netápal a bezpečne spoznal, kto je to a aký má súvis - preto mali kapitoly okrem rokov v titule aj mená, ak vstupoval na scénu nový, viac či menej podstatný element, snáď okrem kapitoly s názvom Karla, kde sa až neskôr vyjasnilo, akú má spojitosť, keďže jej priateľka zomrela a prostredníctvom Karly mal čitateľ pochopiť obe, ich povahy, myslenie a konanie, a hlavne ich priateľskú spriaznenosť takmer až za hrob (je na tom niečo zlé, ak som zvolila nepriamu cestu?), keď chcela vykonať spravodlivosť, takže som sa viac motala okolo nej, ale asi som mala nechať Lotu žiť. Ale to už by bolo iné, inak sa vyvíjajúce dielo. A možno ešte jedna kapitola je taká, kde sa neskôr napojí hrdina na predošlú niť.
Nespýtam sa, čo som kedy nepriamo pánovi Halvoníkovi vyviedla, ale vyvŕšil sa na mne statočne. Ak nie, tak zostáva už iba konštatovanie, že moje snaženia sú bez šance a naozaj nestoja ani za fajku močky. Ja si to však nemyslím.

maxima17.6.2013
 

Alia S, aj tak si to ako tak zvládla, reagovať, viem, o čom píšem, ja kritiku nezvládam vôbec.
Nevzdávaj tú knihu.
Chceš vypovedať veľa.
Raz na to prídeš, si myslím, ako.
Nachaj si to trochu odležať.
Možno chvíľu niečo iné a potom si to preber. Mala si podporovateľov, priateľov, čitateľov. Nech sú ti oporou uniesť ťažkú kritiku.
Keby to bolo do koša, tak ti tu nenpíše litánie, asi kritik verí, že sa vypracuješ.

jana tichá14.6.2013
 

Ahoj Dark, to \"vyvŕšenie\" pána Havolníka je len prísnosť k usilovnému žiakovi. To je, ako keď učiteľka chváli päťkára za to, že v slohu urobil \"len\" dvadsaťpäť pravopisných chýb, ale zato jednotkára drbe celú hodinu za zlú štylistiku v bezvýznamnom odseku.
Keď sa ti podarí odosobniť, jasne uvidíš, že to s tebou myslel dobre.

A ešte: Tvoje snaženia vôbec nie sú bez šance. Ja si dokonca myslím, že máš všetky predpoklady vyhrať LC hoci aj na budúci rok. Teda - keby napísala knihu o svojom fiktívnom živote sama Dark, bolo by to isto pikantné vtipné adrenalínové moderné a pútavé čítanie. AliaS písať nevie.

Lýdia J.16.6.2013
 

Jana T.: Musím sa usmievať.:) Vďaka.

Lýdia J.16.6.2013
 

Alia S.? V žiadnom prípade si nemyslím, že Rozhranie je napísané nedbanlivo. Skôr príliš \"perfektcionisticky\". Ale! Toto hodnotenie by malo mať pre Teba veľkú výpovednú hodnotu, dúfam, že sa už konečne poučíš, a nebudeš brať odborných hodnotiteľov za bohov. Prepáč, ten sarkazmus.:)

Alia S. alias DARK16.6.2013
 

Nepovažujem ich za bohov, no vždy som v nich videla vysokú mieru profesionálnej neomylnosti, zmysel pre nezaujatosť. Len neviem, pri všetkej úcte, či si to mám myslieť i naďalej.
Napokon, všetko je o uhle pohľadu, momentálnej nálade, preferenciách i iných okolnostiach.
Zároveň mi do karát hrajú slová jany tichej, ktorej, mimochodom, tiež ďakujem za podporu rovnako ako tebe, rovnako ako ostatným, o viac významovom \"drbaní\" - a teda pán Halvoník ma buď miluje a chce zo mňa ako z jednotkárky mať ešte lepšie prosperujôceho poslucháča alebo neznáša, lebo... lebo.

Tak či onak, obe moje ja sa musia na dlhšie (alebo navždy?) odmlčať, budú pracovať na inom poli, napokon, tu chýbať zas až tak nebudú.
Neplačte, priatelia, mala som (mám) vás rada, ostatní, môžete sa tešiť.

Možno zbohom, možno dopísania.

Pete Elena Michael14.6.2013
 

Hodnotenia tohto hodnotiteľa sú vždy maximálne profesionálne, korektné, konkrétne, výstižné, komplexné. S jeho názorom môžem iba súhlasiť. Obzvlášť preto, lebo pán Havolník inými slovami konkretizoval výhrady, na ktoré som poukázala vo svojom komentári pod jej rukopisom na MT. Možno však, keď sú napísané perom odborníka, autorka im lepšie porozumie a vezme si ich k srdcu bez akýchkoľvek postranných úmyslov hodnotiteľa.

Christian Heffner14.6.2013
 

Hodnotiteľ si dal záležať, lenže sa tu jedná o skôr štýl, akým Alia píše, takže ta korektúra zaberie dosť času. Takúto zápornú kritiku som na toto dielo neočakával.

matasaska14.6.2013
 

Netvrdím, že na to stačí týždeň, Christian :)
Ale vie, čo má zmeniť, prepísať,na čo si má dávať pozor....koľkí sa to nedozvedeli...:)

matasaska14.6.2013
 

Ako som na FB písala, čo sa tipovania týka: sme iba opatrní....zase o jedno dielo, ktorému som fandila, menej...ale kvitujem komplexný rozbor hodnotiteľa, myslím, že pri prípadnej korektúre diela, veľmi nápomocný.

Alia S.14.6.2013
 

Ďakujem za podporu, no ako som už písala na fb, dielo je podľa tohoto hodnotenia vlastne neopraviteľné, je skrátka celé zle a tak skončí v koši. Možno?

maxima17.6.2013
 

Ja ti tu alisia asi budem písať na každú reakciu. Iste pamätáš, ako si pod moje dielo tak srandovne písala, myslím, že to ty, kostrbatý text.
No, keď si čítaš zhrnutú kritiku, naraz by si mala vidieť chyby, ktoré ked čítaš len sem tam, tak si ich neuvedomíš.
Tie vypísané vety ide opraviť. To vieš. Čo sa týka ale postavenia a popisu príbehov, tam asi je to práca na dlhšie, to je to, čo som po pár stránkych od teba vycítila a čo sa ti snažím napísať. Naozaj nestačí napísať príbeh, smutný, strašný a postaviť sa do role ľutovača, to je to, ti píšem, chýba tam tým \"dobrým\" postavám, vyprávačke, či komu, úplný rozmer, zápor s kladom.
Ja neviem, ja mám prežitý príbeh, ťažký, mama, brat, okolo nemocníc.
Napadlo mi, možno by sa to dalo dať spolu dokopy, vniesť do tvojho diela dej cez moje zážitky, ale ten dej aj so zápormi, nie ľutovačský postoj, to len tak mi napadlo a dať to dokopy a prekopať od základu, posedieť, pokecať, nájsť priestor otvorenia sa, svojej povahy. Aby to žilo. Ja som čítala málo, ale už to podanie sa mi nepáčilo. Však vieš. Zlomiť v tebe len výpoved biedy a nastoliť tam živšie podanie.
Ja mám v tomto velkú fantáziu, ako radiť iným. Ja viem, velmi sa to nedá.
Ja by som sa s tebou stretla a porozprávala príbeh môj, s tým, kolko chybného sa mi podarilo, z povahy plynúceho. A čo som v sebe musela zmeniť, čo ako som si pripadala jak anjel záchrany. Aby si pochopila čo tým myslím.

Christian Heffner14.6.2013
 

Snád najdlhšie hodnotenie, aké som si kedy na MT čítal.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: