IKARIKAR http://www.ikar.sk

Malebná cesta dolu Dunajom (P.BALÁM)27.1.2017
 

2
 počet hodnotení: 1
prečítané 88, Komentáre 4

 
Malebná cesta dolu Dunajom

„Poďme ešte von. Aby sme videli vodu,” navrhol po zaplatení kávy. Pozrela na hodinky a prikývla. „Dobre, ale nie na dlho.”
Ticho a prázdno nábrežia, kam vyšli z nákupného centra, ho vyzývali začať dôvernejší rozhovor. Ich vzájomná konverzácia sa doteraz týkala iba výberu a objednávania kávy. Pri jej pití už len s tichými úškrnmi pozerali jeden na druhého.
Tréma ho neopustila ani na čerstvom vzduchu. Dnešné opätovné stretnutie prišlo nečakane a po dlhej dobe ... Stále nevedel ako začať a otázka „Čo máš ešte nové ?” mu prišla zbytočná. Vie predsa čo má nové. Aj predvčerom mu písala ...
„Čo máš ešte nové ?” spýtala sa ona. Ženská zvedavosť sa nedá uspokojiť zopár krátkymi riadkami.
„No... že ťa predsa konečne znovu vidím. Naživo,” zakontroval. Vyhýbavé odpovede boli pre neho typické. Dnes ale ich stretnutie bolo pre neho naozaj to podstatné, čo vnímal.
Zišli až k brehu rieky. Odpoveď mu dala odvahu dlhšie si ju poobzerať. Skutočne si ešte môže dovoliť dať na seba vyzývavo priliehavé oblečenie, skonštatoval.
Odstúpila a teatrálne zap...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S.1.3.2017
 

Mylne som považovala text za 1. kapitolu či možno prológ. Nepridávaš, vyšlo mi, že je to celé. Znovu som si \"poviedku\" prečítala. Podstatné zostalo navždy skryté. Aby som bola ešte úprimnejšia, ako vždy som, nesnažil si sa dať do nej nič podstatné. Len si zdokumentoval útržok zo vzťahu dvoch.
Aj to akosi chaoticky, akoby si predtým napísal pár čriepkov a potom ich splietol do celku. Veta/myšlienka príde, odíde bez toho, aby dávala zmysel, rezonovala či viedla k pointe. Každá (veta) sa chce hrať na efekt. Čoho - to zostalo skryté. Ak by si predostrel bežnú každodennú cestu do práce pomedzi jablkovú aleju, počmárané ploty a priemyslený park v čase od 6.00 do 6.15 bez toho, aby si zažil čokoľvek, čo stojí za povšimnutie a sprostredkovanie ostatným, nech by si každý krok popísal akokoľvek vzletne, vyvolal by si rovnaký efekt: nuž ale čo s tým?
Prvoplánové vulgarizmy sa do textu hodia asi tak ako hrable do vačku.
Ani neviem, prečo som mala potrebu znovu sa vyjadriť. Neviem. Ale keď už som si ukrojila ďalších pár minút, snáď ťa... snáď sa raz nasmeruješ do iných sfér.

p.balam2.3.2017
 

Alia, vďaka za snahu nájsť v \"poviedke\" niečo ..., čo tam asi fakt nebolo.
Odpísal som pred chvíľou Maxovi na komentár k Súboju, venoval sa v ňom práve tejto \"Ceste ...\" Takže zopakujem i tu, moje príspevky boli pôvodne určené jednej konkrétnej osobe, tej boli zrejmé isté súvislosti a pozadie, takže ich prijala a rozumela im.
Dal som to tu na MT neupravené do foriem vhodných pre nezainteresovaného čitateľa, jasný prešľap.
Zatiaľ toľko...

Alia S.12.2.2017
 

Moja predstava mojich preferovaných čítaných textov od rôznych kadejakých autorov je čítať texty, ktoré sú schopné posúvať príbeh k rôznym nejakým zaujímavým a pozoruhodným zápletkám. Tak, aby ma zaujali a zároveň aj však ponúkli mi spletené zapeklité zložité osudy ich jasných a určitých hrdinov. Aj tak písaného textu tak, že vidím čierne na bielom. Také autorské texty a písania, ktoré ma nudia, ba priam ma strašne hrozne stále otravujú a ponúkajú mi dlhé nekonečné špagátovité myšlienky za pomoci podobných a na seba nakumulovaných a nahromadených už aj tak všetkých slov a pojmov a slovných spojení, skrátka a dobre ťahajú sa ako dlhá červeno-rudá guma vytiahnutá akoby z modrého blankytného plastového puzdra, vyrobeného a už aj hneď vyprodukovaného z umelej hmoty, mi vlastne teda hlavne asi nemajú čo povedať. Veď kým sa k tomu, čo vlastne chcú povedať, dostanem, zabudnem, čo mi vlastne autor chcel a mienil tým všetkým asi tak povedať. Myslím a dúfam a zároveň aj tiež verím, že nejaká zápletka, na ktorú tu vlastne čakám, sa nikdy asi zrejme ani nedostaví. Sám autor k nej akosi akoby nespeje. Iba ma obmotáva a zaťažuje čímsi nejako podivným, nepriehľadným, ťažkým. Zároveň nikdy tu ani tam nerozumiem a nechápem, prečo sa autor musí vyjadriť tak mnohými slovami, príslovkami a hlavne zámenami a príslovkami, to jest mnohými slovami a pojmami a znásobenými zbytočnými nepodstatnými pridanými všelijakými prídavnými menami, keď sa môže vyjadriť úplne normálne a prirodzene najjednoduchšie. Takže teda vlastne vyhodením zbytočných znásobených slov a pojmov s rovnakým podobným vlastne ale pritom tým takým istým významom. Tiež sa dá aj bez vkladania pridaných prídavných mien a ostatných balastných dovysvetľovacích pojmov, poukazujúcich na kontext. Áno, p. balam, je otravné čítať to, čo stále tak vytrvalo neúnavne úporne tu teraz produkuješ, s vytrvalým akoby takým úsilím. Už som to tu niekoľkokrát kedysi tak obdobne napísala, dnes som sa však radšej tak nejako akosi predsa rozhodla pár krátkymi mojimi riadkami a vetami zopakovať. Veď rezko plynúci text je to, čo nateraz tu a tak zaujme viac ako balast, p. balam.

Ak by bola pochybnosť porozumieť skratkovitosti hore, ponúkam obšírne:
- čo sa dá napísať pár slovami, napíš pár slovami,
- konflikt ponúkni čím skôr, rozvíjaj ho, nepotápaj nepodstatnými scénami a príbeh nikam neposúvajúcimi dialógmi,
- z prvej kapitoly by malo vyplynúť, že sa niečo mení,
- snaž sa udržať pozornosť čitateľa od prvých viet.

p.balam13.2.2017
 

Ďakujem za komentár. Postrehol som jeho vtipnú formu, takže asi už lepšie rozumiem, čo vyčítaš :), aj keď som pôvodnú verziu dva týždne škrtal ...
Postreh, že poradie scénok, deja mohlo byť asi iné, aby dej plynul epickejšie už od začiatku, je objektívny, napadlo ma to tiež včera večer.
Zatiaľ toľko.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

P.BALÁM

O mne



 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: