IKARIKAR http://www.ikar.sk

Málo času (Ellen Olenska)21.2.2017
 

3
 počet hodnotení: 1
prečítané 134, Komentáre 9

 

Mária Baškircevová urobila ešte pár ťahov štetcom, keď sa jej zmocnil frustrujúci pocit. Pouličný výjav chudoby začala maľovať s jasným zámerom, ale výsledok ju neuspokojil. Odhodila štetec a vyzliekla maliarsku halenu. Pohľadom zavadila o ďalšie obrazy, opreté o stenu, nemo vyzývajúce k pozornosti. Ani s nimi nebola spokojná. Vyrušilo ju klopanie a vo dverách sa objavila kučeravá hlava slúžky Júlie. „Prišiel vám list, slečna.“
„Prines ho sem!“ zvolala Mária ostrým hlasom, za ktorý sa vzápätí zahanbila. Vylieva si zlosť na nepravej osobe. Chlad v ateliéri ju objal od nôh a vstúpil do  pľúc. Ešte kašľala, keď sa Júlia vrátila a podávala jej list. „Pach farieb dráždi hrdlo,“ povedala ustarostene, ale slečna netrpezlivo kývla, aby sa vzdialila.
Z písma okamžite poznala odosielateľa a na tvári sa jej zjavil zádumčivý úsmev. Odďaľovala chvíľu, kým nožom na rezanie plátna otvorí obálku. Tajomstvo zverené papieru, ukryté pred zrakmi ostatných a čakajúce na odhalenie, v nej vzbudzovalo príjemné vzrušenie.
Nezabudol na mňa, preletelo jej ako prvé hlavou a spomienka na súmernú tv...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Ellen Olenska2.4.2017
 

Vďaka p.balam za komentár, aj keď reagujem oneskorene. Som rada, že poviedka sa páčila. Ohľadne Alie (neviem, či tu ešte chodí) súhlasím. Ohľadne formy má skvelé pripomienky a veľa ma naučila. Ohľadne obsahu - bohužiaľ má určitý svoj rámec, (či klapky) a buď sa doňho trafíš alebo nie. Ak nie, tak je dielo podľa nej - ako to jemne povedať - nanič. Pri tom dnes už mnohé poviedky napr. nemajú koniec - iba naznačený, či do stratena - alebo majú inú skladbu, či autor hľadá inú novú formu. Taktiež si myslím - je dôležitejšie ak príbeh osloví, pretože ak nie, môže byť aj zlatým perom napísané - koho potom zaujíma? Mňa osobne tiež mnohé obsahy diel nezaujímajú, ale pokladám svoj názor za nie podstatný, a ak vidím že dielo má veľa čítaní a moje nie, tak je chyba asi vo mne. Na druhej strane - mám natoľko sebavedomia, (nehovorím že som v umení ako Gogh, ale použijem ho ako príklad), že keby som ako on predala za celý život iba jeden obraz, aj tak by som neklesala na duchu, verila by som si. Tým chcem povedať, že ani počet čítaní - tu na tomto webe - ešte nič nehovorí o kvalite, ale len o skladbe čitateľov.
Maj sa dobre, nech sa darí.

p.balam1.3.2017
 

Zaujala ma poviedka a aj komentáre. Dlhšie som váhal s vlastným, lebo je tu tá Alia.S. :). Takže na úvod : ak vyjadrím súhlas s A.S., tak to neznamená, že sa pchám do jej priazne. Ak s ňou vyjadrím nesúhlas, tak to neznamená že sa pchám do priazne tých, čo ju tu tvrdo kritizujú. Nejdem si tu nikoho kupovať.

Pri komentovaní toho čo si napísala, sa totiž názor A.S. nedá obísť, lebo si dala poctivú prácu a čo sa týka štylistiky, gramatiky napísala výstižné postrehy.
Aj ja patrím k tým, čo snoria a hľadajú jej komentáre. Sú užitočné.
Osobne mám voči A.S. výhradu v inom, čo sa u nej prejavilo aj pri komentovaní tvojej poviedky. A.S. asi preferuje výrazne epický, dejový posun. Mám totiž pocit, že jej chýba ( možno je to ale iba jej nami nepochopený úmysel) vnímanie \"psychodejov\", či ako by som to nazval. Upresním na príklade : A.S. vidí zápletku v doručení listu a v jej obsahu atď.a pointu k tomu zameranú. \"Poviedka\" sa jej preto zdá neukončená. Tvoj zámer bol očividne iný, vyvolať zvedavosť prečo mladá žena odmieta odpovedať na list a na konci ponúka vysvetlenie, lebo je smrteľne chorá ...
V tomto A.S.sa zdá nevidí dostatočnú zápletku pre dej a jeho pointu. V tomto s ňou nesúhlasím. Nedaj sa ňou odradiť od písania podobných prác. Zároveň si ale uvedom, že niekde si pri realizácii toho svojho zámeru urobila asi aj chyby. Niečo náznakové, otázkové malo viac vyniknúť ( napr. cez pocity pri maľovaní...), aby oslovil i takých ako je A.S. Je to ale ťažká úloha ... No čo už s ňou, keď má v tých komentároch toľko pravdy i nepochopenia.


Max28.2.2017
 

Ellen , ty pokušiteľka! Zase dávaš tie zlaté čudá za svojimi vetami ?Porozmýšľam o tom železe. Je len samozrejmé, že by ma téma WW2 ako chlapa zaujímala. Neobjavila si niečo z piatich najcennejších pokladov WW2, ktoré doteraz neboli objavené? To by bolo niečo! Zbožne sa večer pomodlím, aby to hneď nebol román . :):):) Tých je tu neúrekom. Nerozumiem, prečo chce každý druhý autor hneď napísať román. Čítam poviedky, ktoré mi nič nepovedia. Dokonca ani netuším, o čo sú. Čítam romány . Kapitolu za kapitolou . Poctivo sa prehrýzam. Najprv je to o zvieratách, potom neviem, ďalej dialóg s podrobnosťami ako zo Zakázaných stránok. Určite som hlupák, keď ma tu zatiaľ tak málo vecí nadchlo. V tom to bude. Moja prízemnosť a jednoduchosť. A tak strašne rád by som čítal sviežu literatúru. Aby mi to ako čitateľovi niečo dalo. S krásnou slovenčinou. Tento jazyk je taký nádherný, až mi srdce stíska. Chápem, že na MT sa každý učí . To je v poriadku. Ale aby to išlo lepšie, sme tu my, verní čitatelia. Nezabudni Ellen , som tu. Nech sa darí.

Max24.2.2017
 

Ellen, Ellen, veľmi milé , ako ma jemne provokuješ! Píšeš: „Už sa teším na Tvoju tvorbu/v dobrom samozrejme/“. Sem by som hodil to čudo, čo Ty niekedy dávaš za text s bodkami! Ha-ha-ha! Za predpokladu, ak by som to na klávesnici našiel. Celé zle! Jednoznačný záver: Musím kúpiť novú klávesnicu! Na druhej strane, pri ťukaní dvoma ukazovákmi tento problém nová klávesnica nevyrieši! Nech! Jedno by ma však veľmi zaujímalo. Odkiaľ si vzala, že ja mám akúsi svoju tvorbu? Nič také som v svojom komentári nepísal. To len tak mimochodom.
Hlavné je , že dostanem niečo zo svojich zhrdzavených závitov cez svoje ukazováky k Tebe. Predpokladal som-zrejme mylne-že si „píšuci autor odborných článkov z histórie...“ Zdroj/ profil autora/, ale toto bude u mňa jazykový problém. Pokúsim sa Ti byť oporou, tak ako si to spomenula. Som vytrvalý, verný, spoľahlivý a nesmierne trpezlivý. Jéj! Znelo to ako veta z môjho životopisu, keď som sa naposledy uchádzal o nejaké hlúpe pracovné miesto. Toto som nechcel. Ellen, len píš a píš, ja tu budem vždy. Nech sa Ti darí. :) :) :)

Ellen Olenska25.2.2017
 

Aké čudo? Myslíš toto ;?
No, škoda, že nepíšeš. Mala som dojem, že áno, že sa tu zatiaľ len rozhliadaš, kým sem vpáliš s plnou poľnou. :)
A nechceš vyskúšať niečo napísať? Možno by si bol prekvapený, že Ti to ide. (Ako správny pokušiteľ, kujem železo kým je horúce).:)
Apropo, potešila by Ťa poviedka z konca WW2? Ako chlapa by mohla a jeden nadšený čitateľ by sa mi hodil, aj keby dielko bolo neobratné.

Alia S.23.2.2017
 

Ellen, začnem pozitívami „poviedky“. Prečo je slovo v úvodzovkách, sa dozvieš po nich.

V texte nie sú nefunkčné veci, gramatika ani štylistika nezadrháva, prispieva k plynulosti čítania, neodvádza pozornosť. Dokonca v niektorých úsekoch, začiatok asi najviac, pôsobil text na mňa zimomriavkovo. Riadky si maľovala jemnými ťahmi umelca, cítila som sa pri plátne, do nosa mi udrela vôňa farieb.

Prejdem k nemenej dôležitému:
krátko po prvých slovách prichádza náznak zápletky: list, na ktorého obsah je čitateľ zvedavý. Isto v ňom bude niečo, čo dej skomplikuje. Pracuješ so stupňovaním napätia - neprezradila si obsah hneď.
Napokon som unavene vyfučala – niekto neznámy Máriu požiadal o schôdzku. Takže zápletka sa nekoná, škoda.

Rušilo ma náhle preskakovanie z rozprávača v 3. osobe do 1. osoby. Lepšie by bolo dať ho do nového riadku, ak už chceš rozprávať prostredníctvom dvoch pohľadov.

Ešte jedna vec mi prekážala: Mária. Pozrela som na internet, lebo knižné informácie o nej nemám. Marija (Konstantinovna). Rozhodne sa mi viac hodí k priezvisku ponechať pôvodné meno.

Už len pár odsekov a je koniec. Od inak pekne plynúceho textu odchádzam sklamaná. Pod čiarou/hviezdičkami sa síce dozviem, kto bola tá žena, čo je pre mňa plus, keďže som sa dozvedela niečo nové, ale vzhľadom na poviedku musím záver vytknúť a napísať: toto nie je poviedka. Preto tie úvodzovky.
V podstate mi stačilo prečítať si posledné fakty.

Ellen, prosím ťa, viac nevkladaj nedokončené texty. Nie je poviedkou, čo nemá odkaz alebo nepredvídanú pointu. Je to krátky útvar, na ktorom sa máme oboznámiť s postavou, predostrieť komplikáciu, nechať čitateľa v napätí, kedy správanie sa postáv, situácie, dej smeruje k prekvapivému koncu. Ale naozaj prekvapivému. Treba sa pohrávať s náznakmi predpokladaného konca a potom ponúknuť nečakaný. Iný, ale logický.
Prípadne napísať poviedku tak, aby sa nad ňou čitateľ zamyslel, aby v ňom rezonovala ešte chvíľu, aby poslednou bodkou neodišiel s tým, že sa vlastne nič nestalo, aktér pozeral televízor s napínavými filmami, zhaslo svetlo... úha, niečo sa bude diať! Ale nie, to len vypadla elektrina, sused ju nahodil, aktér dopozeral a po polnoci TV vypol. Bodka. Pod čiarou sa čitateľ síce dozvie, že hlavný hrdina mal nevyliečiteľnú chorobu, čoskoro zomrie, ale...
Odovzdala si svetu informáciu o Márii Baškircevovej, ktorú niekto má, niekto nie, nič viac.
Ak ponúkneš takú poviedku, aby sa čitateľ pobavil, zasmial alebo rozľútostil, rozplakal, prípadne zamyslel, možno si zanadával, možno aj tresol päsťou do stola, rozhodne je to viac ako krátky úsek, akoby odniekiaľ vytrhnutý, bez zvláštneho napätia, bez pointy alebo bez posolstva.

Už druhýkrát si sklamala moju zvedavosť. Ak budem čítať od teba niečo ďalšie, bude to iba preto, aby som zistila, či chceš pokračovať v neuzavretých alebo nerezonujúcich príbehoch, čo znamená, že viac nič nebudem chcieť čítať, veď načo. Alebo zmeníš, vymyslíš zápletku, originálnym spôsobom ju spracuješ a na konci ma zdvihneš zo stoličky. Aspoň trochu.

Ellen Olenska23.2.2017
 

Čakala som s búšiacim srdcom, čo povieš Alia. A som rada, že si si všimla, že niektoré pomocné zbytočné slovíčka som obmedzila.
Máš pravdu v tom, že poviedka by sa mala držať stanovenej formy, ktorá ju literárne určuje. Toto dielko - naozaj medzi klasické poviedky nepatrí. Neviem kde ho zaradiť, ale je fakt, že poviedka to nie je. Je to len krátky úsek, ukážka pocitov mladej osoby, ktorá musí čeliť smrti.

Chyba je asi na mojej strane, ak teraz musím vysvetliť, že list, ktorý Mária dostala, by bol dôležitý, a aj bol - ale ak by bola zdravá. Ona si nesmela pripustiť už nič z toho romantického, čo mohli ostatné dievčatá. Ten list bol v príbehu dôležitý práve kvôli tomu. Že pre zdravú dievčinu by bol tým najdôležitejším, čo sa jej mohlo stať. Pre Máriu nie - naopak. Ďalšia bolesť, ktorá jatrí ranu, čo všetko mohlo byť a nebude.

Príbeh bez zvláštneho napätia, pointy,bez posolstva. Ak by sme sa ale zhodli na tom, že výjav zo života Márie nie je poviedka - tak ja v ňom nejaké posolstvo vidím.Pointa ani napätie mne osobne nechýba. Ale ako vravím, ja mám rada to skryté, pomalé, no a vidíš- Max mi napísal, že všetko vo výjave bolo predložené akoby na lopate. V tom vidím veľkú svoju chybu.

Mrzí ma, ak by si od čítania mojich prác upustila. Ale beriem to zároveň ako výzvu. Pokúsim sa napísať niečo so zápletkou, aby to naozaj bola poviedka.

Vďaka za prečítanie a komentár.

Max23.2.2017
 

Ellen, prečítal som si všetko, čo máš na MT . Niekoľkokrát. Som nový čitateľ. Poviedky mám rád. Každý, kto sa do nich pustí veľmi dobre vie, že to nie je ľahký žáner. Prácu s textom nebudem komentovať, pretože predpokladám, že sa tým živíš. Takže len svoje dojmy. Laické. Historická poviedka je zaujímavá. Pre mňa niečo nové. Mám radšej poviedky zo súčasnosti, ale nebránim sa novinkám. Ja nemám pocit, že by mala pokračovať. Prišiel, urobil opak toho, kvôli čomu prišiel a letel s drakom proti výzve. Nechýba mi pokračovanie, pokiaľ je to krátka poviedka . Poviedka nemusí podľa mňa všetko doriešiť za každých okolností. Hlavná postava koná ako koná, ale chýbajú mi jej myšlienkové pochody. Prečo sa rozhodol tak, ako sa rozhodol. V kratučkom príbehu opisuješ udalosť ,kvôli ktorej tam Torba prišiel. Vykonať niekoho rozkaz. Chýba mi fakt, prečo vojak nesplnil rozkaz. Aké myšlienky zmenili jeho rozhodnutie. My chlapi musíme mať spravidla pádne dôvody na zmenu svojho konania.
-srdce mu vravelo niečo o nádeji a povinnosti“...viac som tam o rozhodnutí nenašiel. To by bolo málo pre mňa, ako chlapa. Ale ..zase....len môj čitateľský názor.
Málo času- je poviedka, ktorá sa mi páči viac. Mohla by sa odohrávať aj v súčasnosti. Téma smrteľnej choroby je vždy zaujímavá a aktuálna. Ale...
Zase ale...nenúti ma text k tomu, aby som sa zamýšľal, čo cíti Mária, ako by som sa cítil ja. S čím má najväčší problém? Nenútiš čitateľa, aby sa vžil do jej „kože“. Ponúkaš to ako na zlatej tácke, ja to musím len prečítať. Všetko je hotové. Nikdy sa nemusím vrátiť na začiatok vety, lebo som myšlienku nepochopil. Pritom nemyslím na zložitý spôsob vyjadrovania. Verím, že mi rozumieš.
K 1.kapitole románu Augusta. Priznám sa ,že nemám rád po-ma-ly sa rozbiehajúci text. Ale to je vec autorky. Pre mňa málo dynamické, veľmi naširoko opisné , veľmi veľa dialógov, ktoré v svojich poviedkach nemáš. Dialógy samozrejme navodzujú celkovú dobovú situáciu a postavy. To chápem. Len s formou podania mám problém. Páči sa mi jemný humor niektorých aktérov. Nemusí sa čitateľ nevyhnutne rehotať na plnú pusu, takže fajn. Domnievam sa, že by som radšej čítal takú formu textu, kde by mi to sprostredkovala Augusta. Ale ty si autor. To je len môj názor. Iste ma tu niekto kvôli slovenčine poriadne „spucuje“ , ale nevadí. Ja som veselý , otvorený a neurážlivý muž. Píšem to len pre Teba. Vďaka za Tvoj čas pri čítaní mojich postrehov. Nech sa ti darí.

Ellen Olenska23.2.2017
 

Vďaka Max za odozvu. Neživím sa písaním. Som len amatér, pre ktorého je internet možnosťou zavesiť tvorbu.

Som rada, že fantasy zaujala. Torba svoje myšlienkové pochody trocha priblížil, keď spomenul pochybnosti, ktoré ho v niektorých prípadoch prepadli. Aspoň takto v skratke som chcela objasniť jeho váhanie nad vykonaním rozsudku. Asi moja chyba, že som viac nezdôraznila, že keď sa drakovi zahľadel do očí, hneď po tom, čo drak pozrel do plameňa - že v nich videl, že drakovi môže veriť a aj keď si nebol úplne istý - najmä na základe toho, ho pustil na slobodu.
Asi poslabšie dielko, ak to takto musím vysvetľovať.
Málo času - to si ma prekvapil, že si dostal všetko na tácke. Nový pohľad. A ja som myslela, že niečo len naznačujem - ten strašný rozpor medzi tým, že niekto mladý, kto si má myslieť, že má všetko pred sebou a smrť neexituje a je v nedohľadne - naraz musí čeliť inej pravde. A to k mladosti nejde, je to proti prírode. Chcela som Máriu ukázať v zmätku toho, že mladosť jej hovorí, že má všetko pred sebou a kašeľ (choroba) ju upozorňuje, že nemá čas.

Vďaka, že si mi ukázal, že dielko mohlo byť ešte viac zahmlené. Len ja mám dnes skúsenosť, že ak ľudia nedostanú veci po lopate, tak sa im nechce rozmýšľať.

Augusta - to je dlhý projekt a zatiaľ ho nechám bokom, keďže sa musím ešte veľa učiť. Z I.kapitoly sa veľa určiť nedá. Mylne som sa domnievala, že ma niekto pochváli za dobovú atmosféru :). A naschvál je pomalá a bude ešte pomalšia, pretože v takejto literatúre plynie čas veľmi pomaly a len sem tam ukáže pazúre, ktoré posúvajú dej. Vďaka ale za názor. tento typ literatúre sedí dnes už málokomu, žiadnu dieru do sveta s ním neurobím. Ale ja takúto literatúru zbožňujem, takže si len chcem vyskúšať, či mi to pôjde alebo nie.
Už sa teším na Tvoju tvorbu (v dobrom samozrejme). Snáď si navzájom budeme oporou. Myslím si, že aj podľa úrovne komentárov sa dá zistiť o akého človeka a pisateľa ide. Veľa napovedajú, pričom nemusia byť gramaticky bezchybné.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Ellen Olenska

O mne

Som autor odborných článkov z histórie. Snažím sa aj o vlastnú tvorbu.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: