IKARIKAR http://www.ikar.sk

Manifest 3: Kto neprišiel, môže iba ľutovať Celkový počet komentárov: 0
 

     Martin, 18.september 2010. Priestory divadelnej scény v Slovenskom národnom múzeu sa pomaličky zapĺňajú, blíži sa šiesta hodina a s ňou tretí Manifest. Čítačka autorov a fanúšikov literárneho projektu Mám talent. Hoci historická budova dávala organizátorom, ale i všetkým zúčastneným najavo svoj vek technickými problémami na začiatku, či chladnejším prostredím, nik nepochyboval o fantastickej atmosfére a skutočnosti, že Manifesty bývajú čoraz atraktívnejšie...aj keď ide len o amatérske akcie.


     V poradí tretí Manifest otvoril hlavný organizátor Zandelee, ktorý spoločne so Zuzanou Nox Mariankovou hostí sprevádzal celým večerom. Úvod patril dvom najvyšším dámam vydavateľstva Ikar, ktoré je najväčšie na Slovensku – ročne vydáva vyše 200 titulov vrátane tých najznámejších mien ako J. Grisham, D.Steelová, J.K.Rowlingová, P.Coelho, R.Cook či Táňa Keleová-Vasilková. K týmto menám sa postupne pridajú aj autori z Mám talent.

     „Strašne veľa ľudí chce a vie písať, ale nie každý si trúfa. Niekto si trúfa priveľa, iný píše skvele, no hanbí sa,“ povedala na margo vzniku literárneho portálu Mám talent Gabriela Belopotocká, generálna manažérka Euromedie, pod ktorú spadá Ikar. Prezradila aj čo-to zo zákulisia a zrodenia myšlienky dávať šancu novým talentom.

     Riaditeľka Ikaru Valeria Malíková hovorila najmä o hodnoteniach a kritike, ktorá k portálu už neodmysliteľne patrí. „Je skvelé, keď autori chcú po hodnoteniach na sebe pracovať, zlepšovať sa, nechajú si poradiť. Hoci ide občas aj o negatívnu, pitvúcu kritiku, ktorá môže autora zraniť, V.Malíková odkazuje – neberte to osobne a urážlivo. Zmyslom projektu je nájsť talenty, dať im šancu ukázať sa, zlepšovať, cibriť svoje majstrovstvo. „Písanie je nielen nápad, schopnosť spracovať zaujímavú a pútavú myšlienku, ale je to aj tvrdá rehoľa, remeslo,“ upozornila. A každá dobrá rada, postreh, tip od skúseného autora vie pomôcť...hoci ako sama priznáva, hodnotenia sú vždy z veľkej miery subjektívne.

 

     Po krátkom vydavateľskom entrée odštartovala prvý blok Soňa Glendová Kysucká, ktorá prečítala úryvok z diela Tajomstvá minulosti. Napriek prechladeniu svoj výkon zvládla bravúrne. Nasledovala ďalšia dáma, ktorá je už stabilnou účinkujúcou na mámtalenťáckych čítačkách – Nox. Hoci je na portáli známa ako poetka, na martinskom Manifeste sa predstavila vynikajúcou prózou a nejeden pán počas počúvania isto blúdil aj po autorkiných krivkách, ktoré zvýrazňovali biele minišaty:-).

     Dve krásne ženy doplnil osobitý mladík Marek Mittaš, ktorý svojim typickým spôsobom prečítal ukážku z aktuálnej knihy Hriechy v rukavičkách - Bezpečnný kufor. Jemný inteligentný humor v spojení s vážnou témou vyčaril úsmev na tvárach asi 60 divákov a určite pobavil.

     Po prvom vstupe zahrala formácia First Touch v podaní Róberta Martinčeka, Mareka Šataru a Jakuba Branického. Chalani, hoci to bol ich prvý väčší koncert hrali výborne, a pripravené cover verzie známych hitov vo vlastných aranžmánoch zožali búrlivý potlesk. Hudobná vsuvka určite skvele podčiarkla pohodovú atmosféru v priestoroch SNM. Melodické, miestami clivé, melancholické skladby.


     Druhý blok otvoril Desmodus so svojim sci-fi príbehom Bunka Boha. Originálny odkaz na Douglasa Adamsa o chlapcovi, ktorý sa vyberie do budúcnosti, aby našiel liek na svoju chorobu, navodil príjemnú atmosféru. Po ňom prišlo trošku netradičné čítanie Miroslavy Ábelovej, ktorá sa ako novinárka musela venovať referendu a tak sa predstavila prostredníctvom videa. Na veľkom plátne interaktívne komunikovala s divákmi a prečítala svoju kontroverznú poviedku Posratá. Divákov zaujal hlavne jej zmysel pre exibicionizmus, ale aj špecifický kameramanov humor, ktorý... ale nechceme prezrádzať, mali ste prísť, ktorí ste neboli:-) Rozhodne to bolo oživenie celého Manifestu!

     Druhý blok ukončil Zandelee, ktorý svojim fantastickým herecko-komediálnym výkonom potvrdil, že dokáže rozosmiať a pobaviť. Opäť bol vtipný, zábavný, ironický so zmyslom vystihnúť drobné nuansy bežného života a pridať to správne korenie. Prečítal ukážku z pripravovaného diela Makovica, pretože podľa jeho slov, ak si robil v Blbcoch srandu z druhých, tak tu si ju robí zo seba. Vyslúžil si potlesk i osobné gratulácie.

 

     Vyvrcholením programu bola otvorená diskusia s riaditeľkami vydavateľstva Ikar, ktoré odpovedali na otázky divákov. Hovorilo sa o zrode vydavateľstva, autoroch, zákulisí, ale nechýbali ani rady, vlastné postrehy a návrhy smerujúce mámtalenťákom. „Myšlienkou večera sa stala veta, ktorú obe zdôraznili, a síce že spisovateľstvo nie je jednoduché, ale je to drina. Ak chcete písať, a dobre písať, treba si to odsedieť,“ tvrdí organizátor Zandelee, ktorý vzápätí prekvapil kapelu First Touch požiadavkou o náhlu improvizáciu. Chalani sa však nezľakli a potešili skvelým vystúpením.


     Program sa prehupol do druhej polovice, ktorá bola venovaná čisto poetickej tvorbe. Otvoril ho autorský minifilm z dielne Marusha.

     Prvým poetom na pódiu a vysokej stoličke bol Tono Mello. A hoci sa poetický blok niesol v takmer čisto katarznom duchu, Tono potvrdil svoje kvality, a perfektným prednesom podfarbeným citlivou gitarou kapely vytvoril nezabudnuteľnú atmosféru, a zároveň potvrdil, že pochvala od Ľuboša Zemana bola zaslúžená. Druhou účinkujúcou bola AmiaTamealla, ktorá síce mala problém posadiť sa na vysokú stoličku na javisku, no vzápätí svoje kvality preukázala a prečítala ukážky zo svojej tvorby. Nasledoval Strix, ktorý bol síce „čítačkovým“ nováčikom, no po prednese nik nepochyboval o jeho kvalitách. Lukáš Katuščák netradične prečítal svoje mikropoviedky a ako sám povedal - práve preto, lebo je v poetickom bloku. Potvrdil, že je majstrom minimalizmu, a na malom priestore dokázal fantastickým prednesom, ale i majstrovstvom slova vytvoriť nezabudnuteľnú a silnú atmosféru. Ďalší autor, tiež už „čítačkový“ mazák Richard Miške, opäť nesklamal, a nielen že čítal svoje básne, ale nimi divákov aj sprevádzal. Zaznela aj kultová báseň Kurevsky citlivý na lásku.
Poslednou autorkou - last but not least- bola Penelope Toomey, ktoré vystúpenie bolo v meradle manifestu najrôznorodejšie. Pred samotným čítaním pustila hosťom komorný videoklip, ktorý bol údajne jednou z jej inšpirácií. Potom prečítala ukážky svojich básní, a záver venovala prednesu jej obľúbeného autora Jána Ondruša.


     Zandelee tiež nezabudol pozvať všetkých na vyvrcholenie prvého ročníka literárnej súťaže – už zajtra, 21.septembra bude vyhlásená víťazka Literárnej ceny Mám talent. Spolu s ňou uvedú do života ďalšie štyri knihy, z nich jedna je už štvrtý týždeň jednotkou medzi najpredávanejšími kniha na Martinuse, Knižnom webe a v top 10 siete kníhkupectiev Panta Rhei.

     Takže titulok článku „Kto neprišiel, môže iba ľutovať“ platí. Snáď vás presvedčili predchádzajúce riadky a budúcu čítačku si už nenecháte ujsť. Záverečná afterparty sa niesla v skvelej atmosfére a zazneli na nej aj nápady do budúcna...a je už takmer isté, že tretí manifest nebola posledná akcia...
Dočítania.

Z+MT
 



Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: