IKARIKAR http://www.ikar.sk

Maranata (Eva Wilson)5.11.2017
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 93, Komentáre 1

 
...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S.23.11.2017
 

Konečne prísľub diela na trochu vyššej úrovni, aká tu vládne. Akurát sa divím, prečo jemu vládnu chyby, keď text vyšiel spod rúk človeka, čo slovenčinu študoval.

Ako prvé by som „skritizovala“ Profil autora. Ak sa volá „O mne“, je nevhodné písať o sebe v 3. osobe. Aj v ňom sú chyby:
za Mgr. patrí medzera,
malba sa píše s „ľ“,
povesť malým „p“,
súčastnosť = súčasnosť.
Radšej by som si prečítala niečo netradičné, niečo, čo sa odkláňa od priemeru ako titul či dátum narodenia. Záľuby nechaj, sú zaujímavé. Aj knihy.

Prásk a aú – mne sa citoslovcia do seriózne sa tváriaceho diela nehodia, nech už sú názory na ne rôzne a nech už je obhajoba hoci aj taká, že aj Stephen King ich používa. Podľa mňa tieto výrazové prostriedky patria do detských knižiek.

Ak niečo hovorí jeden človek, musí byť v jednej priamej reči, nie vo viacerých, inak to vyzerá, že hovoria niekoľkí.
„Haló!“
„Počujete ma, slečna““
„Haló! Ste v poriadku?“
„Čo vás bolí?“

Hučí mi v hlave, na ruke štípe koža. – Chýba „ma“.

A znovu tri priame reči, ktoré patria jednému človeku. Treba upraviť.

Striedanie času prítomného tiež znie rušivo – Odvetila som a skúšam sa postaviť. Radšej: Odvetím a skúšam, keď už väčšinu píšeš v prítomnom čase.

Uvádzacia veta patrí k priamej reči, nie do nového riadku:
„Zostaňte ležať!“ Prikázal energicky...
„Dobre,“ súhlasím. Nech...

Text je rozkúskovaný do neprimerane krátkych odsekov, takmer každá veta stojí na samostatnom riadku. Aj to treba upraviť.

Cudzinka – turistka sa píše s medzerami pred a po pomlčke, nie použiť spojovník, nemôžeme predsa spojiť tieto dve slová v jedno. Medzi pomlčkou a spojovníkom je veľký rozdiel. Ale prečo ti to vlastne vysvetľujem, keď si to vyštudovala?

„Kenan,“ skonštatoval.
Skonštatovať = zistiť. On svoje meno nezistil, takže nesprávne volený výraz.
Podobne za nesprávny výraz považujem „jej sa zaliečali duchovné hodnoty“. Zaliečať sa znamení získať si priazeň niekoho vo vlastný prospech, teda slovo patrí k ľuďom, nie k predmetom/abstraktným pojmom. Myslela si to dobre, ale kto pozná presný význam, neocení zvolený výraz.

Často sa v texte vyskytuje za priamou rečou „povedal.“ Je to tiež zbytočné slovo, rovnako ako položiť v priamej reči otázku a doplniť ju slovom „opýtal sa“ a pod.
„Viem, no aj tak ma to mrzí.“ (Povedal a) prerušil očný kontakt.
„Konečne!“ zvolal. (Netreba zvolal, veď vidíme výkričník.)

„Prada – Luna Rosa“. Už si nás raz informovala o značke, netreba duplikovať.

Prestávam chápať poradové čísla. Zdali sa ako kapitoly, ale nie sú, keďže sekajú scénky. Uprav, nech neodpútavajú od textu a nenútia čitateľa zamýšľať sa nad chybovosťou namiesto nad dejom, hrdinami. Opraviť treba aj priamu reč, mnohokrát máš po dolných úvodzovkách medzeru. A vôbec ich treba upraviť, keďže sa ti často objavuje rozkúskovanie reči jedného aktéra v dvoch PR, nielen v prípade vytknutom na začiatku. Raz máš na začiatku reči dolné, teda správne, raz horné, teda nesprávne úvodzovky. Naštuduj si, kedy nasleduje po PR malé a kedy veľké písmeno.

Ideme sa zasnubovať – nekostrbato bude znieť: chceme sa zasnúbiť, prípadne inak, hlavne bez „ideme“.

Po „zblízka“ pred „som“ nie je čiarka. Občas sa vyskytne chýbajúca, prípadne nesprávne vložená.

Obidvomi rukami = obidvoma.

Ja ...ja som len = Ja... ja som len (ide o tri bodky a ich správne umiestnenie, ak by sa ti zdalo, že som napísala to isté).

Jááá? Výýý? by som nechala bez zduplikovaných á a ý, i tak majú zámená rovnaký význam, nie sú iné.

KOC Univerzita s veľkým U, je to jej názov. Príliš často vkladáš KOC. Ak už čitateľ vie, že ju hlavná hrdinka navštevuje, netreba opakovať. Stačí napísať univerzita. Vtedy malým „u“, to vlastne vieš.

Priveľa prechodníkov. Dnes sa píše skôr úderne ako kvetnato. Zváž.

Takže opravuj a upravuj. Nemusíš ma poslúchnuť, ale ak tak urobíš, urobíš pre svoje dielo viac.

Noch einmal. Wir sind hier! - toto ma pobavilo, keďže som vyznávačom kvalitnej pôvodnej slovenskej tvorby a Pacho medzi ňu patrí. Aj bez vysvetlenia sa mi vybavila scénka z neho.
Chválim, že aj napriek tragickému začiatku nachádzaš priestor pre humor. A nielen v spojení s Pachom.

História Istanbulu je nesmierna – toto neznie dobre, niečo tomu chýba. Je nesmierne zaujímavá, prípadne vymysli niečo iné, len informáciu tak nezmyselne neusekni.
Príklad: „Krajina nesmierna.“ Ale čo nesmierna? Svojou krásou či rozlohou? Že to znie divne?

Design = dizajn.
Weekend = víkend.

Štyridsať minút prebehlo ako voda, týždeň prebehol ako voda, dopoludnie prebehlo ako voda – zbav text tohto klišé.

„Ako zbeháme Istanbul“ – kostrbaté, opraviť.

„Vrtela sa na stoličke a chcela odtiaľto vypadnúť.“ Odtiaľto je výraz bezprostrednej blízkosti. Približuješ nám dej, ktorý sa stal ďaleko od miesta, kde sa nachádza čitateľ. Preto je „odtiaľto“ nevhodne volený výraz. Oprav na odtiaľ.
Podobne je to s „tento deň“ – keďže už pominul a ty píšeš v minulom čase, vhodný výraz je „ten deň“, teda tamten minulý, nie tento, ktorý prežívame.
Rovnako zámeno „tu“: „Nechával tu nemálo peňazí“. Nie tu, ale tam niekde v diaľke. Chápeme sa? Píšem polopatisticky, ale v tomto prípade sa inak nedá, aby sme sa pochopili.

Iste sa mi zmenila mimika („v tvári“ vyhoď, veď kde inde?)

Vysvetlivku v zátvorke daj radšej pod čiaru.

„Pozeral na taniere, kde bolo hodne zvýšené“. Netuším, čo si chcela povedať.

Nadužívaš až a už, povyhadzuj ich.

Sekundy ticho bežali - sú schopné inokedy bežať nahlas? Okrem toho, že vhodnejší výraz je plynúť.

„Spravíme svadbu“ – radšej „vystrojíme“.

„Stískala Omara za ruku“ = stískala Omarovi ruku.

Korektorky a poradkyne by mali vrátiť honorár :)

Ešte jedna pripomienka záverom:
Dielo je písane v „ich“ osobe. Je teda podané z pohľadu osoby, ktorá vie o sebe, svojich pocitoch, okolí, ktoré vidí a pozoruje. Ale nemôže do detailov vidieť a popísať svet iných. Ide o scénku so Šemou a Omarom. Hlavná hrdinka nie je vševediaca a vševidiaca, aby dokázala popísať podrobnosti, keď pri nich nesedela. Buď píš len to, čo dokážeš svojim zrakom a ostatnými zmyslami postihnúť a postrehnúť, alebo zvoľ iný pohľad, 3. osobu. Prípadne situáciu popíš tak, akoby ju Leyle rozprávala Šema. Záverom sú dokonca otázky, ktoré si pokladá Šema. To nie je dobre. Nemôže si ich pokladať, keďže nie je rozprávačom. Pokladať si ich môže ten, kto rozpráva. Naštuduj si rozprávačské pohľady, aby si pochopila viac, a potom sa rozhodla, v akej osobe bude dielo písané. Nemôžeš skákať z prvej osoby na vševediaceho rozprávača, musíš sa držať zvoleného pohľadu.

Na mňa je to opäť dielo s množstvom chýb a neznalostí, ale nezatracujem ho, keďže mi ponúka viac. Prídem si po ďalšie kapitoly a vydržím, až kým sa nezvrhne v lacný ženský román s pitvaním posteľných scén, vŕtaním sa v telesných tekutinách a pôrodoch. Také sú totiž všetky dnešné romány. Alebo aspoň drvivá väčšina. Dúfam, že k tomu nedôjde, že si si vytýčila iné priority a ja sa budem tešiť na zaujímavý dej so zvratmi, na nové poznatky, čo sa ti zatiaľ darí. Až som dostala chuť preštudovať si Sulejmana a Turecko v 16. storočí. Určite tak spravím. Ďakujem za podnet.
Tvoje dielo som vydržala čítať do konca. Teda zatiaľ jeho časť, čo sa mi nestalo dávno. Je takým malým balzamom na moju dušu, keď som nadobudla presvedčenie, že noví spisovatelia sa prestali rodiť a že temer všade na mňa číhajú plytké grafomanské výčiny. Takto to vnímam, preto hodnotím toto dielo, no, povedzme, že vysoko. Zatiaľ. Pokojne mu dám 5 hviezd, ale o ne nejde. Skôr mu, ak si latku udržíš a ja ti verím, držím palce, aby sa objavilo na pultoch ako niečo, čo chýba. Len nepodliezť.

Ešte by som rada nezakopávať o superlatívy - perfektný, krásny, nádherný, nesmierny, obrovský a pod. Už ich nenávidím, keďže sa každý snaží podsúvať nám ideálny svet a nik sa nesnaží popísať situáciu tak, aby sme veľkoleposť osoby/predmetu cítili, nie si prostredníctvom superlatívu iba prečítali. Pôsobia kontraproduktívne, navyše, keď nie pre každého je rovnako skvelé to, čo pre iného. Mne sa napríklad páči Jack Nicholson a nie Brad Pitt, John Gilkey (Cirque du Soleil), nie Tom Cruise. Podobne nie je potrebné zveličovať ani prostredníctvom iných výrazov - (direktívne) zavelil a pod.

Tiež by som ti chcela odporučiť vkladať kratšie kapitoly. Okrem toho, že uverejnené upravíš do logických celkov a odstrániš tie nezmyslené čísla a nahráš ešte raz. Pre lepší zážitok z čítania.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Eva Wilson

O mne

Mgr.Eva Wilson, narodená 9.11.1958 v Jelšave. Absolventka Strednej umelecko-priemselnej školy v Bratislave, odbor drevorezba. Vysoká škola pedagogická fakulta v Banskej Bystrici - slovenčina, výtvarná výchova. Žije a tvorí v Revúckej Lehote, pracuje ako špeciálny pedagóg a výtvarník v Jelšave. Venuje sa malbe, drevorezbe a písaniu. Vydala knihy pre deti a dospelých: Šibal Macko, Gemerskí škriatkovia, Jelšavské Povesti a historické povesti Turci v Jelšave.
Tvorbou sa snaží pohladiť dušu uponáhľaného človeka v hektickej súčastnosti.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: