IKARIKAR http://www.ikar.sk

Maroš Kramár: Spisovateľ je tak trošku ako Boh... Celkový počet komentárov: 0
 

Šanca potešiť iných...

     Mám talent je úžasný projekt, ktorý dáva šancu ukázať sa ľudom talentovaným, šikovným. Ľuďom, ktorí čosi vedia a môžu tým potešiť iných. Keď niekto niečo vie, ale je doma schovaný a nikomu to neukáže, to je veľká škoda a doslova hriech. Veď talent, ktorý sa objaví v tomto projekte, možno dá tisíckam čitateľov nielen zo Slovenska, ale aj v zahraničí radosť z čítania. A na toto je internet vynikajúci spôsob a cesta, ako sa naozaj zviditeľniť.

     Ja osobne si pri čítaní vyberám knihy podľa nálady, nie je to vždy to isté. Najviac prirodzene čítam scenáre a hneď ako prvé ma zaujíma, či je to hrateľné. Predstavujem si to ako film alebo ako divadlo. Jednoducho, či sa to dá zahrať, či by to bolo pútavé, zaujímavé a vtiahlo by to divákov do deja. Takto podľa mňa musia uvažovať aj nádejné pisateľské talenty.

 

Úprimne vám závidím.

     Ja osobne nie som veľký grafoman, ani som to v detstve neskúšal a musím povedať – bohužiaľ. Mrzí ma totiž, že neviem písať a úprimne závidím ľuďom, ktorí píšu, tvoria nádherné príbehy, oživujú postavy, vymýšľajú úžasné situácie. Z titulu môjho povolania musím byť vždy na mieste, kde sa točí film, kde sa hrá divadlo, musím byť vždy v dobrej nálade, aj keď nie som... ale spisovatelia, skladatelia hudby, maliari – to sú úžasné profesie, kde ste voľní, slobodní a to by sa mi páčilo. Byť niekde pri krbe na horách alebo sedieť na jachte, mať na nohách laptop a vymýšľať, písať, tvoriť.

     A čo ešte spisovateľom závidím je, že sú trošku ako pán Boh – dávajú totiž život. Vdýchnu svojim postavám život, nechávajú ich zomrieť, manipulujú nimi, vedú ich cez rôzne miesta, „stretáva ich“ so zaujímavými ľuďmi. To je podľa mňa neskutočný pocit, keď vie niekto tak brilantne manipulovať postavami, že im to čitatelia zhltnú a nechajú sa doslova stiahnuť.

 

Zrušme ypsilon!

     Ja som vyštudoval základnú deväťročenku v Bratislave a potom som odišiel do Brna, kde som aj zmaturoval. Mám teda slovenské i české školy a možno aj preto sa mi doteraz pletú „i“. Myslím, že toto zabíja aj mnohé talenty, pretože sa boja, hanbia písať, lebo si nie sú istí, aké „i“. A to je škoda. Ja by som hneď zrušil ypsilony, aby sme sa takpovediac oslobodili, uvoľnili... a snáď by sa našlo ešte viac talentov, ktoré by zažiarili.

     Takže, milí taleňtáci, fandím vám a držím palce.

 

Maroš Kramár

* 26.04.1959 v Bratislave.

     V roku 1978 absolvoval štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Brne. Na brnianskych divadelných doskách pôsobil prvé dva roky po ukončení konzervatória. V roku 1979 nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre, v roku 1985 sa stal členom Činohry SND v Bratislave, kde pôsobil do roku 2007.

     Hereckú kariéru odštartoval už ako malý chlapec. V dvanástich rokoch debutoval v televíznej inscenácii Ivkova biela mať (1971). O dva roky neskôr ho obsadil režisér František Vláčil do filmu Pověst o stříbrné jedli (1973). V osemdesiatych rokoch stvárnil takmer tridsať televíznych a filmových úloh a stal sa členom. V slovenskej kinematografii zarezonoval televízny seriál Andreja Lettricha Alžbetin dvor (1986), kde si zahral po boku svojho otca Jána Kramára a ďalších hereckých legiend ako Radoslav Brzobohatý, Vlado Müller, Dušan Jamrich, Marián Slovák, Štefan Kvietik či Magda Vášáryová.

     Nové storočie prinieslo Marošovi Kramárovi niekoľko ponúk na účinkovanie v televíznych seriáloch. Zahral si v seriáli Medzi nami, v českom seriáli Letiště a v slovenskej Ordinácii v ružovej záhrade. V roku 2007 sa objavil v slovenských kinách ako jeden z hrdinov dobrodružného fantastického príbehu Maharal - Tajomstvo talizmanu.

     Maroš Kramár sa príležitostne venuje aj moderovaniu. Vlani účinkoval v tanečnej súťaži Let`s Dance. V roku 2006 sa stal absolútnym víťazom diváckej ankety Osobnosť televíznej obrazovky (OTO). Je ženatý. S manželkou Natašou Nikitinovou má tri deti - dievča Tamaru a chlapcov Timura a Marka. Údajne by sa nebránil ani štvrtému dieťaťu. „Mám Timura a ten potrebuje družinu,“ smeje sa Maroš Kramár.


Foto: Ikar, Pravda, Nový čas, Sme



Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: