IKARIKAR http://www.ikar.sk

Mia Madness (Nooxx)14.8.2016
 

3
 počet hodnotení: 11
prečítané 315, Komentáre 12

 
Prológ
Som tu opäť, zas na kraji. Na kraji síl, na hranici života a smrti, na streche dvanásťposchodovej budovy.
Tentoraz však nie som sama.
Dva páry očí ma sledujú, horúce hnedé a mrazivé modré.
Jedny ma naliehavo žiadajú, aby som spoza zábradlia zliezla.
Druhé na mňa upierajú trpký, sčasti zvedavý, vyzývavý pohľad. Neveria mi. Pravdaže nie, keď som na okraji už za svoj život druhýkrát.
Čo povedať? Nie som práve najlepší vzor a najpríkladnejší človek. Poznám takých ľudí- bezvýhradne dobrosrdečných, usilovných, statočných, nezlomných, nezištných- ale veľa sa z nich na mňa za celé tie roky nenalepilo. Jasné, nie som žiadne ľudské monštrum, nie som príšera: len som občas príšerná. Anezvládnuteľná. A nepoučiteľná, slabá a nešťastná. Niekedy problémy spôsobujem, a niekedy to vyzerá, že hádky priam...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

zhutniť, prevzdušniť, posunúť! 1.9.2016
 

možno by bolo vhodnejšie začať písať P.R.Í.B.E.H
lebo
je to len hlušina bez posunu bez komplikácie.
Obsedantne opakovať ako chce umrieť medzitým tie bútle rozhovory a pseudointelektuálne vypchanie priestoru medzi nimi.....
to si koleduje o nezáujem.

Matt van den Bryll28.8.2016
 

Ahoj Nooxx,
úvodom len upozorním, že ženské/dievčenské romány nie sú môj šálok kávy, ale prečítal som:) Prvú vec by som vytkol - chyby z nepozornosti auhne, ahladu, vpohode atď. ďalej tam máš veľa zámien - nie neprišiel som za nou ale prisiel som kvôli nej. To druhe som už nemusí byť:) Ďalej by som škrtal, máš tam veľa vaty - mám asi pätnásť minút, potraviny máme na dosah - už tam odznela info, že ju poslala do obchodu, vieš, že máš 15 minut a info o blízkosti potravín už nie je potrebná. Sú tam informácie, ktoré zahlcujú a neviem, na čo sa mám sústrediť - postavim sa koknu aspoza /o týchto nedostatkoch som už písal/záclony sledujem vchod obchodu na druhej strane jednoprúdovej cesty - tu som dostal info, že cesta je jednoprúdová, čo ak teda v ďalšom deji nie je podstatné, navrhujem vyhodiť - spoza záclony sledujem vchod do obchodu pri ceste, prípadne za cestou, resp. ak nie je potrebné vyhodil by som aj samotnú cestu:) Spoza záclony sledujem vchod do obchodu alebo cez okno sledujem vchod do obchodu, verím, že mi rozumieš:) Ďalej sú podľa mňa navyše opisy typu-Moja urputná dychtivosť po informáciách je očividná. Nemusíš všetko vysvetľovať a oznamovať, na to máme prísť my, čitatelia:) Toto je asi najväčší problém, ktorý vidím v tvojom texte. Veľa informácii navyše, ktoré dej neovplyvnia a vysvetľovanie čitateľovi. Kedysi mi poradili, že lepšie ako opis povahových čŕt, je ponúknuť situáciu, z ktorej to vyplynie a čitateľ pochopí sám. Takže škrtať:) Túto činnosť nikto z nás nemá rád, ale bez toho je to veľká masa textu, v ktorej som sa miestami strácal:) Poradím ešte pridávať kratšie kapitoly, resp. kapitolu rozdeliť na kratšie úseky, budeš mať viac čitateľov, nie každý má čas čítať dlhé texty:) Posledná vec, ktorá mi nesedela boli extrémne vypäté vzťahy, ale potom som si povedal, že to tie mladšie ročníky naozaj tak prežívajú a uznal to:) Držím palce.
Pekný zvyšok nedele

Nooxx31.8.2016
 

Ahoj Matt.
Veľa suchých nitiek si na mne teda nenechal. Celý tvoj komentár, jedna letná, ľahko nepríjemná spŕška.
Povedz, prečo si si odpil z tejto šálky? :-)
\"Chyby z nepozornosti\" má na svedomí systém copy & paste, neviem prečo, ale pekne ma vytáča.
Zámená môžu byť mätúce, ale nerada by som sa vzdala použitia \"dvojhlasu\"- \"hlasu hrdla\" a \"hlasu mysle\". Jednu vetu postava hovorí, druhú si myslí, kde kade je na niečo dôraz. No ale uvidím.
Veľa vaty? Iba ak taký chumáčik. Isté epické dielo má opisy hostín, jedál a nápojov na tri strany. Ja len vypĺňam prázdne rohy miestnosti vôkol dvojice postáv. Podobne je to aj s tým množstvom informácii. Som človek dialógov, rada ich čítam, rada ich píšem. Spomienky som vsunula teraz na začiatok, aby som nemusela písať verziu 0.0 a vnútorné monológy predstavujú akýsi \"interlude\", ktorý má odľahčiť tú vypätú atmosféru (tak ako ty odľahčuješ svoju kritiku smajlami, za čo som vdačná, lebo vážnosť ma ubíja).
S dĺžkou kapitol máš zrejme pravdu, len my nepríde, že 5 wordovských strán je veľa. Dám si ale limit na max 4 a možno sa raz dostanem aj k iba trom :-).
A napokon, mladšie ročníky :-). Pane, Vy máte hádam štyridsať? :-) Mladosť- pochabosť, energia, výbušnosť, zúrivosť, vášnivosť- presne!! To je téma, ktorou sa chcem zaoberať. Enormné emócie mladosti, prvé lásky, sklamania, bolesti duše, postoje rozumu, všetko v danom momente skutočné a pravdivé, neskôr možno prehnané a šialené, jednoducho divoká zmes ľudských vlastností, čŕt, pováh a schopností.
Ty si sa nikdy nesprával/ necítil ako blázon? :-)

Thnks za tvoj názor. Pričasto snívam, takže prebudenie iba uvítam.

Slavette19.8.2016
 

Troška patetické zobrazenie mladej hysterky, páčia sa mi ale isté umelecké prostriedky,ktoré boli použité. Mohli by sme to zaradiť k dievčenským románom EMO mládeže nultých rokov (tak nech už autor (alebo zrejme teda autorka :) ) posúdi, či je so zaradením spokojná). Možno pokračovanie príjemne prekvapí a nebude to klišé love story :)

Nooxx20.8.2016
 

Ešteže len troška :) Nuž ale zaradenie k emo subkultúry mi neveľmi vyhovuje. Chcem sa venovať EMOcionálnym náladám a stavom, ale nehodám zahrnúť ofinky a čiernu linku vôkol oči. Štýl emo nemusí byť práve zlý, len bol podľa mňa veľmi zle prezentovaný. Daná pochmúrna téma nie je doménou deciek, čo počúvajú zdrvujúce rockové skladby. Týka sa aj tých milých usmievavých ľudí. Takže ja sa nehnevám, ale k emo kultúre sa naozaj nehlásim :) A klišé love story- nie je to takmer každá story, kde sú dvaja ľudia a láska? Klišé romanca je aktuálne panna a prachatý prenádherný chlap. Tak tomuto sa chcem vskutku vyhnúť, verte mi..

Nooxx20.8.2016
 

*k emo subkultúrE. Opravujem svoj sebestačný telefón :)

Tinuš17.8.2016
 

Pútavé a ťažké čítanie. Na začiatok zaujme a pritiahne zvedavosť čitateľa ... som zvedavá ako sa hlavná hrdinka dostala do daného stavu a ako sa z neho dostane von... moju zvedavosť uspokojí asi len pokračovanie :) takže budem čakať :)

Nooxx20.8.2016
 

Mám pripravených veľa veľa strán, dúfam, že vydržíš do konca :)

Naty17.8.2016
 

Číta sa to jedným dychom. Pekný výlet do vnútra človeka. Chýba tomu iba jedno, pokračovanie. ;)

Nooxx20.8.2016
 

Vďaka, slovo \"pekný\" som nečakala, o to viac potešilo :)

Who am I 16.8.2016
 

haha :-D perfektná veta s tým hovnom, pobavila ... začiatok pre mňa ihneď pútavý a v každej dobe aktuálny, myslím si, že každý človek sa často zatúla do podsvetia svojej duše, asi veľa ľudí by vedelo postavu v tomto príbehu pochopiť (resp. túto jej chmuravo-temnú myšlienku) :-) len taká malá výtka - neviem sa popasovať s vetou \"škrabalo mi v mysli\", také to je nejaké rušivé na mňa alebo čo :-D a riadne silná veta: \"S dovolením - a zle skrytou úľavou - mojich rodičov som si zvolila útek sem.

Nooxx20.8.2016
 

Škriabalo mi v mysli- v istom anglickom seriály bolo použité \"chtelo se to prodrápat ven z mé mysli\". Išlo o postavu posadnutú démonom a okamžite ma to zaujalo. Nie sú predsa skleslé zúfalé myšlienky ako démoni, čo týrajú dušu krehkého človeka? Ale áno, v súvislosti s gramofónom.to asi nevyznelo celk naj..dám si pozor. Vďaka za názor, som tiež rovnakej mienky, že ide o aktuálnu tému.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Nooxx

O mne

Všetky struny, čo v sebe má, praskajú.
Ako lanká pavučín, ako kosti vtáčatiek.
Cíti chaos pod ilúziou pokoja a smútok v každej radosti.
Tam, kde nik nedovidí...

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: