IKARIKAR http://www.ikar.sk

Milan Kopecký hodnotí rukopis vtáčkar Celkový počet komentárov: 7
 

Hodnotí:
Milan Kopecký, prekladateľ beletrie z angličtiny a španielčiny
Rukopis: Vtáčkar (Marek Boško – Eksko)


    Nazdar, Marek, skúsime to žoviálne, podľa tvojej fotky od seba nebudeme vekom dosť ďaleko na vykanie a hodnotenie má byť adresované najmä tebe, keď chcú, nech si prečítajú aj iní.

    Ťažšie už to budú mať s čítaním tvojho rukopisu, lebo, aspoň pokiaľ viem, nie je dokončený ani tu na stránke, ani vo verzii, ktorú som dostal na posúdenie ja, čo vždy kazí dojem, lebo človek nevie, kam sa bude dej rozvíjať, ako vysoko sa vyklenie dramatický oblúk, ktoré z voľných koncov zviažeš nazad do klbka a tak.

    Zároveň však chápem, že tento internetový priestor je určený najmä na prezentáciu literárnych pokusov, ktoré nemusia byť nevyhnutne hotové, ale ponúknutým náhľadom svojich umeleckých kvalít hľadajú odpoveď na otázku: Ako ďalej, a či vôbec. A tak budem Vtáčkara aj posudzovať.

 

Rozprávanie ujde

    Jednou z najčastejších výčitiek začínajúcim autorom dlhších textov – a tvoj má vyše dvesto normostrán – býva neschopnosť udržať dej a postavy pokope, zachovať si jednotnú líniu. Tomuto nedostatku sa ti pomerne úspešne darí vyhýbať. Prvé kapitoly síce skáču od miesta k miestu, od postavy ku postave, ale sotva sa všetci aktéri dostanú do džungle, už dej plynie viac-menej súvisle. Pravdaže to neznamená, že by som sa v ňom miestami nestrácal, ale prisudzujem to skôr tvojej nevypísanej štylistickej ruke. K tej o chvíľu.

    Úvodné „predstavovacie“ kapitoly sú dosť rozvláčne a najmä odťažité, čitateľ sa dozvedá všeličo o brazílskych väzeniach, futbalových fanúšikoch, náznakoch tajomnej histórie profesora etnolingvistiky, jedného z protagonistov, no potom s nimi už nepracuješ, nemajú prepojenie s hlavným dejom, hoci, ako som napísal, kniha nie je dokončená, a ak má mať ďalších tristo strán, možno tie rôznorodé motívy nájdu svoje pokračovania či aspoň pendanty neskôr. Ale aby už nebolo neskoro.

    O hrdinovi, či čo to vlastne je, ktorý dal meno celému románu, ponúkaš s cieľom zahaliť ho tajomstvom tak málo informácií, že oňho čitateľ stráca záujem. Inak je dej prešpikovaný, či takpovediac zložený z všemožných klišé z amerických akčných filmov (hrdina s temnou minulosťou, zakomplexovaný ítečkár, drsný nemecký vojak, vzdelaná sebavedomá krásavica – a to rozprávam len o postavách), čo sa mi však zdá sympaticky a priznane „pulpové“, niekoľkokrát priamo odkazuješ na bondovky či iné produkty popkultúry, kam by si sa asi aj chcel týmto textom žánrovo zaradiť.

 

Štylistika škrípe

    Čiže z takéhoto širšieho rozprávačského, na akademickej pôde by sme povedali naratologického hľadiska to nie je najhorší pokus. Tvrdšie oriešky prichádzajú na nižších úrovniach, nazvime ich štylistická a jazyková. Keď sa povie štylistika, každý začínajúci autor si predstaví tú záhadnú stránku písomníctva, na ktorú dávajú profesori tým vágnejšie odpovede, čím konkrétnejšie sa ich študenti pýtajú.

    Teda aby som netáral do vetra: máš tam viacero akčných scén (napr. súboj s anakondou), ktoré by asi mali byť napínavé, ale nie sú, lebo sa v nich ťažko vyznať, kto vlastne čo robí. Už aj v kinematografii chvalabohu ustáva móda roztrasených akčných kamier, ktoré diváka iba mätú a znervózňujú, a v literatúre musia byť napínavé scény o to priezračnejšie, lebo čomu čitateľ neporozumie, čo si nebude vedieť predstaviť, to ho nezaujme. Napätie treba budovať a celý výjav preniesť na papier tak jasne, ako sa ti iste javí v hlave. Alebo sa k tomu aspoň priblížiť.

    Okrem toho, čo je opäť zrejme späté s tvojím vizualizačným prístupom k veci, miestami si hrozne urečnený, zbytočne konkrétny a doslovný, či už pri opisoch alebo pri vyratúvaní všemožných dĺžok a časových úsekov (veľký tridsaťpalcový monitor; až mu na predlaktiach nabehli žili ako oceľové prúty, ktoré sa používajú ako výstuže do betónu). Menej je viac, ako vždy. Občas používaš čosi, čo by som nazval „polovševediacim“ rozprávačom, napr. veta Posledným z podivuhodnej štvorice bol ako hora veľký černoch, tmavší ako väčšina Afroameričanov, takže rozhodne musel pochádzať z Konga, Nigérie, alebo z niektorej zo stredoafrických republík, znie akoby si ju myslel niekto, kto ešte postavu nevidel, no vraví to ten istý neosobný rozprávač, ktorý nám černocha predstavil pred niekoľkými stranami ako Nigérijca.

 

    Niekde celkom nefunguje časová konzistentnosť rozprávania (Kormidelník Mexičankine námietky vôbec nebral na vedomie a sústredil sa iba na výkon motora, pretože pás zeme, ktorý ich oddeľuje od Reevesovho člna, sa určite začne čochvíľa zužovať), vyskytne sa neobratný slovosled (V salóne stáli aj dve rovnaké kreslá, s malým starožitným stolíkom pochádzajúcim zrejme ešte z koloniálnych čias uprostred; Nemuseli dlho čakať, dvere sa otvorili a v nich stál vysoký, asi lokaj) alebo germánske vetné konštrukcie, tradične prenikajúce z českých prekladov (Keď sa strýko zastavil, bol už tak blízko, že Salvo mohol počuť ako sťažka vydychuje – mohol alebo naozaj počul?, inak povedané could alebo could?).

 

Škaredé bohemizmy

    Ale to už sa dostávam k jazykovej stránke, ktorá sa hodnotí najľahšie a najkonkrétnejšie, a nedá sa vyriešiť inak, než len nekonečným a vnímavým čítaním literatúry, najlepšie slovenskej. Potom by sa obmedzil výskyt škaredých bohemizmov (kľud; púťová atrakcia; dostáť sľubu; dobral sa poznania), nešikovných formulácií (latovaná podlaha; hmýril sa na gauči; tvár zaliata podkožným tukom – brr; povrchných slamených stavieb – to sú aké?, poklesli kútiky vo falošnom úsmeve – skús si to pred zrkadlom) či totálne anarchického používania čiarky [bodkočiarky v príkladoch sú moje] (Tereza, ktorá by svojimi mandľovými očami, nejedného s tých povaľačov; Ako keby ho to v jeho rodnej Nigérii, ani nenaučili; Výraz zvedavo, však len ťažko vystihoval).

    Oceňujem prirovnania s amazonskou tematikou či znalosti tamojšej fauny a flóry, hoci neviem, či sú presné, to som neskúmal, no pri takejto miere exotizácie sa potom treba vystríhať vtipných stredoeurópskych frazelogizmov a reálií (pohostinstvo najnižšej cenovej skupiny; ale vďaka tým niekoľkým turkom, ktorých do seba v noci nalial; nenápadný ako puk v múke; tequila s citrónom a so soľou – tak sa tam nepije). Chápem aj úsilie vymedziť sa voči odniekiaľ ustavične deklarovanej „mäkkosti“ slovenských prekladov expresív, ale tvoje kurva je často naozaj prisilné, nemiestne a najmä absolútne monotónne – máme aj iné nadávky.

    Gramatika s odretými, asi skôr nepozornými ako nevzdelanými ušami ujde.

    Napokon, a keby si to všetko, čo som sem napísal, pustil jedným okom dnu a druhým von, aspoň toto odveké si zapamätaj, lebo sa ti to zíde aj inde než za počítačom: Slovák slová pekne volí, vraví, pane, kde ste boli.
 



Komentáre

Eksko8.9.2014
 

Ahoj Milan,
najskôr by som sa chcel ospravedlniť, za te že reagujem s odstupom. Nie je to preto, že by som nevedel ako odpovedať, ale preto, že som a tu sa musím priznať ani nevedel, že mám na čo. Nejak som sa zmieril s tým, že hodnotenia na mamtalent už nie in a tak mi to jednoducho uniklo.
S hodnotením som spokojný, chcem lez zdôrazniť, že v čase keď som román na mamtalent umiestnil, bol hotový z 3/4. Ak sa ti zdalo, že sa v na začiatku v deji objavuje balast, nie je to tak. Ako kdesi napísala Alia S. - Ak sa v prvom dejstve objaví puška, v treťom musí vystreliť. - V tomto duchu som pracoval aj ja. Posledná zverejnená kapitola na mamtalent bola akýmsi vrcholom paraboly. Od nej sa začne všetko a veľmi rýchlo rozjasňovať, naoko zbytočné momenty, ktorými čitateľa zaťažujem počas celého diela sa stanú kľúčové.
Milan, Váčkara som už dokončil, niekoľkokrát som ho prečítal celého a dokonca som ho poslal do Ikaru. Ak si nájdeš čas a nadviažeš tam, kde si skončil, budem rád, až v závere sa totiž dozvieš ako nahusto je zápletka zamotaná.
Inak ti ešte raz ďakujem a ďakujem aj Majke, Kenjimu (jemu aj gratulujem k vydaniu knihy) a aj Alii S.

Kenji19.11.2014
 

Teraz som si všimol. Eksko už sem asi nechodíš, ale díky ku knihe :D
Inak rado sa stalo a ja si rád prečítam Vtáčkara keď raz bude...

Eksko8.9.2014
 

Ešte posledný postreh k vyčítaným záležitostiam. Nie je snáď jednoduchšie v zaujímavom príbehu odstrániť nadbytočné a preformulovať nestráviteľné, ako vybudovať nepútavý dej a zaodieť ho do korektného literárneho šatu?

Mária Blšáková24.6.2014
 

Vtáčkar je z môjho pohľadu jedno z najlepších diel na MT. Autor má evidentne talent a som rada, že sa po odmlke dostalo hodnotenia práve jemu. Verím, že ho to posunie a motivuje v ďalšej tvorbe.

Kenji23.6.2014
 

Konečne hodnotenie po dlhšom čase. Som rád, že sa práve Eksko dočkal.
Niektoré vyčítané veci prekážali aj mne, iné mi nevadili.
Ale hodnotenie slušné, rozhodne dáva šancu do budúcnosti :D
Veľa zdaru

Alia S.23.6.2014
 

Milan Kopecký veľmi vystihol Vtáčkara.
I mne dosť prekáža (ako všade:)) jazyková stránka, popri tom miestami štylistická, k tomu občasná rozvláčnosť. Aj klišé akčných filmov, ale zrejme je to zámer - autor si želá mať podobným štýlom vystavané scény. Ale zas mi neprekážajú informácie rôznymi smermi, ktorým viac verím ako nie. Čítam pomaly, takže som nedokázala postrehnúť, či neskôr majú priamu spätosť alebo sú navyše.
I taj je Vtáčkar, hoci potrebuje úpravy, jedno z mála lepších diel na MT, teším sa, že sa mu dostalo hodnotenia. Aspoň autor vie, na čom a ako pracovať.
Držm Ekskovi palce :).

Eksko8.9.2014
 

Klišé akčných filmov priznávam :-). Netvárim sa predsa, že píšem Dostojevského. Ale povedzme si otvorene, keby nebolo nadsadených akčných scén, asi by sa do kín nedostal ani jeden James Bond, či Desperado a vyslúžilí Postrádateľní už vôbec nie.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: