Miš Maš (Anna Hrabalová)12.11.2009
počet hodnotení: 63
Komentáre
Lýdia Š.13.12.2011
Milá Anka,
si šikulka!! Mladí ľudia obľubujú možné iné žánre a poviedky, ale na net chodia a radi si prečítajú niečo čo je im srdcu blízke aj seniori a staršie ročníky. Tak len píš, veď priestor patrí všetkým.
Možno je len na škodu, že nie je kategória pre seniorov, napr. od 50 rokov
Lýdia J.9.12.2011
KattyNka. Katuška?? Zdá sa, že sa rozliezate, aj keď niekedy trošičku - mimo.:)))
DARK9.12.2011
Nielen trošku. Toto má toľko prešľapov voči literárnemu základu, že už v prvých vetách je zrejmá autorova nečítanosť, iba písanosť. Mno, každý si určuje svoju latku, každý sa prezentuje, ako vie a na čo má. Keby každý mal v sebe toľko sebareflexie ako nesúdnosti a odvahy, nemuseli by sme zakopávať o takéto \"poklady\".
Anna9.12.2011
Ano, presne, pán Dark,
každý sa prezentuje ako vie.
Ďakujem Vám a srdečnbe zdravím
DARK9.12.2011
Anna, aj ja Vás srdečne zdravím. Domnievala som sa, že napíšete, že sa aspoň trochu zamyslíte nad tým, čo a ako píšete. Že sa budete snažiť prepracovať svoje diela do prijateľnejšej podoby s posunom do vyššieho levelu hodného čitateľského oka nielen najnižších kategórií, ktorým je zhola jedno čo čítajú, len nech to pochvália. Tešila som sa na priznanie z Vašej strany, že konečne Vám niekto napísal, čo si o hodnote vašich diel skutočne myslí a nielen to, čo chcete počuť. Že nemáte záujem na planých pochvalách, ale že sa chcete naozaj odraziť od zeme na vyššie priečky. Že sa zahĺbite do čítania a ozrejmíte a privlasníte si všetko nutné k vyzretému písaniu pre tých, ktorí radšej čítajú zaujímavo napísané diela, ako podpriemer zoskladaných slov ledabolo zavesených na MT.
No nič, no, napísala som to za Vás a na Vás je to ostatné. Veľa šťastia Vám želám k tomu odhodlaniu.
Andrea Emily31.3.2010
Anna, súhlasím s Vami, že deti sú... máte pravdu. Problematika rozvodu sa hlboko dotýka nielen samotných zúčastnených, ale aj okolia a blízkych priateľov, ktorí tiež musia riešiť dilemu na čiu stranu sa pridať, koho z dvojice uprednostniť, lebo toho druhého svojim rozhodnutím strácajú. A deti? Tie to so svojou nevinnou dušičkou vnímajú veľmi citlivo, nakoľko častokrát mávajú pocit, že je to kvôli nim. Váš syn to pojal po svojom, ale jeho odpoveď skrýva naozaj veľa pravdy. Pekný príbeh z ktorého plynie jedno veľké ponaučenie do života.
eva kuciaková25.3.2010
Milá pani Anna, so záujmom sledujem všetky Vaše príspevky,týkajúce sa otázkam staroby a hodnotím ich vysoko pozitívne. Najzraniteľnejšie obdobia v živote človeka sú detstvo, puberta a staroba.Káždý jeden prechádzame úskaliami týchto období, preto vítam, ak im je venovaná pozornosť,dobrá rada,i usmernenie.Samozrejmá by mala byť tolerancia i pochopenie. Najideálnejšie by bolo, keby tolerancia a pochopenie, sprevádzali náš život na každom kroku.
Tomas Nevermore11.3.2010
Drahá Anna, je až neuveriteľné, ako sa Johanka presne trafila do Vášho štýlu písania.
Nela3.1.2010
V mojom veku sdielam tie isté pocity ako ich Vy popisujete.Som v ôsmom decéniu a tiež sa snažím s mladými držať krok. Pomáha mi vnučka. Mladí ľudia to hravo zvládajú,no my starší to máme ťažšie. Rada Vás čítam. Pokračujte. Veľa zdravia a radosti z úspechov pri počítač.
Anna5.1.2010
Milé Nela, Ďakujem Vám za Vaše milé slová , dnes sa mi nechcelo písať, povzbudila ste ma, ďakujem Vám. Aj ja Vám želám všetko to najlepšie, aby ste všetko hravo a pri zdraví zvládala.
Anna4.1.2010
Drahá Nela, srdečne Vás pozdravujem a ďakujem Vám za Vaše milé slová. Som rada, že tu stretávam i takýchto letitých účastníkov, ktorí to tiež sami na svojej koži skúšajú a vedia, zač je toho lokeť. Želám Vám veľa zdravia, úspechov a vytrvalosti a poslušný počítač. Moc ste mi pomohli. Ďakujem.
mária1.1.2010
Ďakujem...a prajem menej trapasov a viacej ciest do Juhoslávie...
