IKARIKAR http://www.ikar.sk

Modrá hortenzia (Ellia S.)20.11.2018
 

4
 počet hodnotení: 5
prečítané 48, Komentáre 15

 
Modrá hortenzia
„Prenajímam chalúpku v malebnom prostredí pokojnej dedinky. V blízkosti obchod s potravinami, kostol, pekáreň a pošta. Chalúpka je zrenovovaná, zariadená. Cena dohodou podľa počtu nocí a osôb.“

Niekto sa nad inzerátom možno pousmeje, no mne svietia oči radosťou. Predstavujem si dva týždne na odľahlom mieste v prírode, na čerstvom vzduchu, ďaleko od mesta plného ľudí a smogu. Mám dosť uponáhľaného života, práce, neprajných a závistlivých ľudí. Aj budúcich, zároveň bývalých, svokrovcov, večne sa mi vŕtajúcich v súkromí. Potrebujem vypnúť od všetkého a hlavne od Michala. Konečne som urobila definitívnu bodku za vzťahom plným žiarlivosti, ponižovania. Stratila som dva roky života i priateľov. Zostal mi iba zlý pocit.
Mám dvadsaťštyri a chuť začať odznova. Bývať budem u mamy a jej priateľa. Skôr si však chcem užiť dva týždne slobody a inzerát ponúka všetko, po čom túžim.

............................................

„Vždy si mala uletené nápady, Lucia! Si si istá, že vieš, čo robíš? Ešte stále si odchod môžeš rozmyslieť a zostať doma. Kto to kedy videl, ab...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Simona4.2.2019
 

Ahoj, veľmi sa mi páči poviedka a nie len táto, ale aj tá, ktorú som čítala od teba pred tým. Prosím, nechaj mi na seba kontakt - asi najlepšie email takto do komentáru, mám niečo čo ťa možno zaujme :)

Ellia S. 5.2.2019
 

Ahoj, dakujem pekne za komentar. :) Mas nejaky email, kam ti mozem poslat adresu?

Ellia S. 5.2.2019
 

*internetovu adresu :)

Alia S. 24.11.2018
 

Na čitateľa skôr zaberajú texty, keď autor vie, ako zaujať, kde pribrať a kde povoliť, ako pracovať s gradáciou, ako udržať napätie, zvedavosť.
V poviedke, v ktorej žena po ukončení patetického (?) vzťahu odchádza nachvíľu z civilizovaného sveta do prírody, na samotu pod lesom, aby stretla bytosť z iného sveta a odkryla jej hrob, vykopala ju a pochovala, vymyká sa spod kontroly a odpútava od deja, ruší plynulosť nasledovné:

Zbytočnosti:
- (malá) chalúpka – chalúpka je malý dom, má teda zakomponované priam v slove (zdrobnenine), akej je veľkosti, netreba určujúci prívlastok. Podobne: malý lesík, malá dedinka, malá kuchynka, malý zvonček,
- „svoj“ život a pod. - privlastňovacie zámená netreba, ak je jasné, koho čo je,
- „(veľmi prijateľnú) sumu jej mám poslať“ – netreba sa venovať každej drobnosti, ktorá nemá podstatný vplyv na dej,
- popisné presnosti radšej nie: „po mojej pravici sa nachádza“, „po mojej ľavici je“, „asi desať metrov“, „asi tristo metrov“, aby text nepôsobil ako slohová práca
- „kolesá sa pasujú s kostrbatým a nerovným povrchom“ – kostrbatý = nerovný
- „waw“, keď už, tak sa píše wau, je nespisovné a hlavne je vhodné do chatovej komunikácie, medzi adolescentov - v literárnom diele radšej nie, ak nerozpráva príbeh osoba v pubertálnom veku. Podobných pojmov sa treba vyvarovať, ak je snaha vytvoriť seriózne dielo.
- „budí ma kikiríkanie (kohútov)“ – však čoho iného?
Zbytočné sú aj dodatky za priamou rečou na konci s otáznikom: „pýtam sa jej“ a mnoho iných slov, slovných spojení.

Veci/javy, ktoré rozprávač nemôže vedieť:
„o čom svedčí nulová odozva“ – ako hlavná hrdinka vie, aká je odozva na cudzí inzerát? Isto, keď majiteľke volala, nevypytovala sa ošemetné a pre ňu nepodstatné informácie (Je vaša chata obsadzovaná často?), ale to, čo potrebovala vedieť.

Nejasnosť pojmov, resp. neznalosť ich významu:
- „každý sa nad týmto inzerátom“ – tento (inzerát), táto (dedinka), tu (sa musím spoliehať) atď. sú ukazovacie zámená, ktoré ukazujú na bezprostrednú blízkosť. Keďže čitateľ nie je priamo v deji, nemôže mu rozprávačka prstom ukázať: „nad týmto inzerátom sa každý pousmeje“,
- podobne: „sem“, ktoré označuje smer k hovoriacemu. Keďže čitateľ nie je súčasťou príbehu, aby vedel (videl), kam presne „sem“ autor myslí, je to ďalšie nevhodne zvolené slovo (zámeno).
Celkovo rada používaš ukazovacie zámená všade, kde sa dá i nedá, pričom aj bez nich vety nestratia zmysel. Pr.: „A (tento) inzerát ponúka všetko (to), po čom (tak) veľmi túžim.“ – Skratkovitosť je pre dielo lepšia ako rozvláčnosť.
- „večne sa čmuchajúcich“ –
1. čmuchať (bez sa) je bohemizmus
2. v SJ znamená ňuchať, sliediť a píše sa tiež bez „sa“, čiže ak budeš prekladať, tak nie „večne sa sliediacich v mojom súkromí“, ale „večne sliediacich po mojom súkromí“
- tri bodky znamenajú vypustené slovo. Ak za ne dopíšeš, čo mali znamenať, tak sú vložené zbytočne: „a hlavne... od Michala“,
- „okenice sa pozerajú na lúku“ – v snahe písať vzletne sa ti podaril nezmysel, veď okenice sú zábrany, ktoré zacláňajú výhľadu cez okno.


Rozvláčnosť:
- „Mám (už) dosť (toho) uponáhľaného života“
- „Pociťujem (obrovskú) úľavu a radosť (z toho), že som (cestou ani raz) nezablúdila“
- „šomrem si v sprche (sama pre seba)“
- „Taký(to) (prízvuk – už je v predošlej vete spomenutý) (kedysi) m(áv)ala moja nebohá prababička“ – ak máš z toľkých zátvoriek zmätok, okresaná o zbytočnosti bude veta vyzerať: „Taký mala moja nebohá prababička.“
- „že sa (ešte ani) nerozbrieždilo“
- „Otočím sa a (v bezprostrednej blízkosti) vidím (za sebou) Pavla.“ atď.
Snažíš sa pridávať k podstatným menám prídavné, vety rozširovať o príslovky, zámená, častice, čím textu robíš medvediu službu.

Chyby:
- „je mi dvadsať“ – platí v Česku, na Slovensku je spisovné „mám dvadsať“
- bývať u mami = u mamy
- „máš tak uletené nápady“, „ste tak mladá“, „tak chutné“ = také nápady, taká mladá... (pomôcka: Aké nápady? Také nápady.)
- prerobil do pojazdného auta = prerobil na pojazdné auto
- zaradzujem rýchlosť = zaraďujem
- mení sa v kľukaté cesty – mení sa na
- zastavujem si – buď zastavujem sa, alebo len zastavujem bez „si“; podobne „zbierať (si) vajíčka, pliesť (si) vence
- pri ceste preteká = popri
- „mama s papou“ – „papá“ je mužský rod, nemôže byť s papou, ale s papá (nesklonné). Nepochopila som, prečo ho tak volá, v texte nie je zmienka, že má cudzí pôvod, dokonca sa papá do írečitého slovenského prostredia (svadobný obrad, kroje), ak chceš vytvoriť správnu atmosféru, nehodí. V buržoázii tento výraz používali deti šľachticov, možno občas jednoduchší ľud, ale, ako píšem, do tebou zvoleného prostredia sa skôr nehodí ako áno.
- alej = aleja
- pre zásoby = po zásoby
- nevadí = neprekáža
- overál = overal
- típek je nespisovné, ak už, tak týpek, keďže je odvodené od slova typ, nie tip
- ukľudňovať = upokojovať, kľud = pokoj
- „vyučila som sa, ale o (nie „za“) pár dní sa budem vydávať“ – „ale“ je odporovacia spojka, a to že sa vyučila, neodporuje vydaju, do súvetia sa hodí spojka „a“
- „pani hádžem úprimný kompliment“ – komplimenty nehádžeme
- „kľuješ“ je odvodené od slova kľuť, ďobať. Mala si na mysli kliať, nadávať, správne bude: prečo kľaješ
- ztuhne = stuhne
- uväzujem si na krku = na krk
- úctivo sa zdraviť = zdraviť (bez sa)
- či jej búrka nepoškodila = či ju nepoškodila
- som v hobiťom dome - ???
- zasviecuje lampu = zažína
- nespočetne krát = nespočetnekrát
- šmátra v skrine = v skrini
- priniesla som hosťa – musela by ho niesť na rukách, správne je: priviedla som
- sústo – nespisovné
- dážďová = dažďová
- blišťať = blyšťať
- kývem = kývam.
Chýb je veľa, a to nie sú vypísané všetky. Nastav si vo Worde opravy a mnoho ti opraví, podčiarkne.

Kostrbatosť a podivné vyjadrenia:
- často vznikajú snahou o nadnesenosť: naberám nový nádych do života; si chcem venovať dva týždne pre seba; mám ešte asi sto kilometrov; čo nevidieť, približujem sa k oblasti, kde sa má nachádzať dedina (ak môžeš čokoľvek napísať skratkou, neváhaj: „blížim sa k cieľu“ je výstižné a neutárané); pomaly sa staviam zo zeme; povedz mi slová; ak mám byť k sebe úprimná...


Určite by som z dôvodu rozvláčnosti, kostrbatosti a chýb prerobila veľa, temer všetko, v mnohých vetách je viac chýb. Za všetky jedna:
„Cvrčky si poctivo cvrlíkajú svoju poobedňajšiu choródiu.“
1. cvrlikať nie je zvratné sloveso,
2. cvrlikať píšeme s krátkym „i“,
3. „choródia“ je čo?


Obdraté slovné spojenia znehodnocujú text (vyhoď ich do budúcna žiadne nepoužívaj):
- postaviť sa na vlastné nohy,
- pastva pre oči,
- hotový raj na zemi,
- držím sa ako kliešť,
- akoby sa po ňom (nie za ním) zem zľahla,
- srdce podskočí/poskočí od radosti,
- navždy ostať v srdci.


Opakovanie informácií:
Na začiatku sa dozvedáme, že chalúpka je zrenovovaná, potom sa dozvedáme to isté.
Aj že „drevenica je malá“ – vieme od prvej vety, netreba duplikovať.

Viac prídavných mien po sebe:
Pr.: nádherný zelený hustý les: veď aký iný ako zelený môže byť v júli? Stačí iba hustý les, alebo ešte lepšie len les. Netreba ho obdarovávať superlatívmi.


Pouličná reč:
Ak sa jedná o dospelú ženu, mala by sa tak správať, rozprávať, a nepoužívať (už vytknuté) wau a týpek. Ani foťák a pod., radšej písať literárne ako rečou ulice, ak je rozprávačkou dospelá vážená osoba, nie bezdomovec, dieťa, adolescent a pod..


Dievča je rodu stredného, čiže je TO dievča:
púšťam sa za ŇOU, vlasy sa JEJ vlnia, každý JU mal rád, pamätám sa na ŇU = zle.

Občas nesadli čiarky na správne miesta.

„Prosím?!“ len tak pohodené v texte patrí komu? Je to tiež klišé, ktoré by sa nemalo vyslovovať ani voči inému, ak povie niečo, s čím sa druhá strana nestotožňuje, nieto sebe, lebo tak bolo zrejme myslené.

„Keď sa vydám, už s tebou nebudem môcť tráviť toľko času“ – poznajú sa prvý deň, pár chvíľ, a zaznie upozornenie: „toľko času“.

„šeré (tmavé) svetlo“ je podobný nezmysel ako športová elegancia – nič také neexistuje.

Ak píšeš v prítomnom čase, nemôžeš predsa vedieť, čo ťa čaká, teda čo hrdinku čaká:
„moje nadšenie ale nebude trvať dlho“ = zle.

Podobne nesprávnych z hľadiska logiky je pár informácií, v ktorých sa nachádzajú podivnosti:
1. On sa spýta: „na dovolenku?“, ona vysvetľuje „áno, niečo ako prázdniny, voľné dni“ – veď vtedy ona ešte nevie, že chlapík je iba prízrak, že je dávno mŕtvy, nemôže mu vysvetľovať, čo znamená dovolenka, ak má pocit, že je to nové slovo, skôr má jeho začudovanie prejsť bez vysvetľovania, alebo sa ona má začudovať, čo mu nie je na pojme jasné.
Mimochodom, dovolenka nie je slovom posledných 50 rokov, poznali ho aj vtedy, keď sa stalo, čo sa stalo v tvojom príbehu, takže ďalší omyl.
2. Farára sa Lucia spýta, čo sa stalo s Magdou, a on hneď vie, ktorú Magdu má Lucia na mysli.
3. Logiku nemá ani farárovo vysvetlenie Magdinho konca – zabil ju koniar, jej telo ukryl, tri dni po jej zmiznutí ho rozdupali kone. Za tri dni zrejme vtedajšie policajné metódy nestihli odhaliť, že on je vrah, on im teda nemohol prezradiť, že ju zmárnil, ani ľudia to nemali odkiaľ vedieť, ani farár. Keďže sa nenašla mŕtvola, ani nebolo podľa čoho usvedčiť koniara, je nezmysel označiť ho za vraha. Alebo, ak ho stihli vypátrať a on sa priznal, že ju zabil, tak mal byť v žalári, nie pri koňoch, keďže ho udupali. Jedno vylučuje druhé.
4. Nevysvetľujúco pôsobí farárova veta o Magde, ktorej „duša sa každý rok jedenásteho júla túla po okolí“. Nič viac. Zjavuje sa žijúcim? Straší? Rozhadzuje, rozbíja predmety? Robí iné neprístojnosti? Nič bližšie nespomenul. A „po jedenástom nastáva pokoj“ – takže jedenásteho pokoj nie je. Len treba napísať prečo, čo vlastne duch vyvádza.
5. Je k neuvereniu, že nikam neoznámili podozrenie o zakopanom tele, že sa vychytili oni dvaja na základe jej informácie, farár aj s lopatou (skôr by bol vhodný krompáč, rýľ), a šli vyhrabávať Magdinu mŕtvolu, holými rukami čistiť kostru od hliny. Ani jeden nevie, že vražda a miesto zahrabania mŕtvoly sa rieši políciou a nie že ju vyhrabú sami a dokonca jej vystroja (za svoje peniaze?) pohreb! Veď nie sú deti, aby nevedeli, čo sa robí v takom prípade. Predpokladám, že jej kosti povyberali z hrobu, vhodili do tašky a doma podľa knihy anatómie pre medikov naskladali úhľadne na rozťahovací stôl alebo na zem a potom preložili do truhly, aby ju mohli dôstojne pochovať.
Predstavuj si situácie do detailov a premýšľaj, či sa dejú logicky a uveriteľne, alebo náhodne a neuveriteľne, iba preto, že si ich také praješ ty ako autor.

Aj prílišná vzletnosť odradzuje od čítania, neustále si niečo nadniesla: magická čistinka, panenské prostredie, často na mňa útočilo niečo nádherné (dni, záhradka, kytica, úsmev, ker, svetlo, les, drevenice, zvieratá...), krásne (drevenica, srsť, Magda, obrad, motýľ), dych berúce, až sa mi všetko protivilo.
Nevnucuj čitateľovi zveličovanie, neidealizuj, na čokoľvek sa pozrieš, pôsobí to kontraproduktívne, ponúkni radšej prijateľnú realitu a ukáž predmety/javy/osoby tak, aby si čitateľ utvoril predstavu bez priamych a prehnaných príkras. Dá sa písať bez nich, chce to viac času, ale vyplatí sa. Predstav si, že by si navštívila niekoho bývanie a domáca pani by ťa vodila po izbách (použila som viac začiatočníckych nerestí, nielen prehnané prívlastky):
tu máme našu nádhernú obývačku, v nej máme po pravej ruke krásne umelecké farebné olejomaľby, tu za ňou je naša nádherná spálňa s prekrásnymi drevenými vyrezávanými skriňami a magickým benátskym zrkadlom v zlatom prekrásnom ráme a tento tu nádherný intarzovaný stôl s empírovými nohami vyrábal môj ochotný šikovný manžel v našej novej farebnej dych berúcej záhradke pred jeho krásnou stolárskou dielňou, z ktorej je vľavo asi dvesto metrov vidno na veľkolepý zelený malý svetlom zaliaty lesík...
Nič uchu lahodiace - súhlasíš, dúfam. Veď, popravde, les, lúka, kvety, motýľ, potok, dedina i slnečné lúče – čo je na nich nezvyčajné, keď sú všade a slnko svieti tiež všade rovnako? Nič z menovaného nie je zvláštny prírodný úkaz, vyskytujúci sa raz za sto rokov, aby bolo nutné písať o ňom ako o čomsi mimoriadnom.
Podobne odpudzujúco na mňa pôsobilo moralizovanie o súčasných ľuďoch a ich „začiernenej mysli“ a „prázdnych cieľoch“.

Ocenila by som údernú, nerozvláčnu poviedku, v ktorej je povedané všetko bez naťahovania, bez vaty, klišé a toho vnucujúceho sa pátosu.

Ak ju mám zhodnotiť - žiada si mnoho času, riadne prepracovanie, kontrolu po stránke obsahovej, významovej, logickej, odstrániť chyby, omyly, aby bola príjemným čítaním bez zádrhov, s prekvapivou pointou, ak už nie s odkazom (nemýliť si s moralizovaním), aby nevyvolávala pocit prepiatosti a nesprávneho prístupu autora.

Úmysel dobrý, síce nie príliš originálny, ale ak bude spracovaný originálnym spôsobom, takým, že naozaj zoberie dych nie preto, že sa slovné spojenie v texte vyskytne, a napokon zanechá dojem, aký zanechať má, tak sa čitateľ rád vráti aj nabudúce, keď pribudne nová poviedka.

Musíš písať, aby si sa „vypísala“, aby text hladko plynul, aby si sa cibrila v štylizácii, vo volení správnych pojmov, aby dielo pôsobilo uhladene, jasne, neuchyľovalo sa k teatrálnosti. Ak napíšeš čokoľvek, nechaj uležať, vráť sa po čase, škrtaj, pozri na text z pohľadu čitateľa, a ak chyby nezvládneš opraviť sama, daj si skontrolovať niekomu, kto SJ ovláda dobre. Pravopis a gramatika je základ.

Radšej by si si prečítala iný, uznanlivý komentár, ale chvály by ti uškodili, ako že ti aj škodia.

Veľa zdaru a trpezlivosti pri písaní nového a prepisovaní starého.

Ellia S.24.11.2018
 

Alia, chcem sa Ti poďakovať za čas, námahu a úprimnosť. Prečítala som si pozorne každý tvoj postreh a nemôžem ti oponovať. Chápem, čo mi chceš vysvetliť. Kiežby som dokázala písať hladko, nerušivo a bez chýb, čo sa asi nikdy nestane, pretože žijem a som vydatá v cudzom štáte, ktorého mentalita a jazyk sa diametrálne líšia od našeho, čo je aj na mojej slovenčine riadne cítiť. No napriek tomu je to môj rodný jazyk a ten milujem nadovšetko.
O poviedke som si myslela, že je celkom dobrá, ale po tvojom rozbore sa mi otvorili oči. Radšej spadnúť na zem a začať odznova, ako iba lietať v oblakoch. Každopádne ti ešte raz ďakujem, a keď budem mať čas, tak si ju prepíšem podľa tvojich rád, pretože sama som zvedavá, ako bude vyzerať, keď bude napísaná správne. Aj keď, možno si dám v písaní menšiu prestávku...

Alia S. 25.11.2018
 

:)

Začať môžeš napríklad:

„Prenajímam chalúpku v malebnom prostredí pokojnej dedinky. V blízkosti obchod s potravinami, kostol, pekáreň a pošta. Chalúpka je zrenovovaná, zariadená. Cena dohodou podľa počtu nocí a osôb.“

Niekto sa nad inzerátom možno pousmeje, no mne svietia oči radosťou. Predstavujem si dva týždne na odľahlom mieste v prírode, na čerstvom vzduchu, ďaleko od mesta plného ľudí a smogu. Mám dosť uponáhľaného života, práce, neprajných a závistlivých ľudí. Aj budúcich, zároveň bývalých, svokrovcov, večne sa mi vŕtajúcich v súkromí. Potrebujem vypnúť od všetkého a hlavne od Michala. Konečne som urobila definitívnu bodku za vzťahom plným žiarlivosti, ponižovania. Stratila som dva roky života i priateľov. Zostal mi iba zlý pocit.
Mám dvadsaťštyri a chuť začať odznova. Bývať budem u mamy a jej priateľa. Skôr si však chcem užiť dva týždne slobody a inzerát ponúka všetko, po čom túžim.

............................................

„Vždy si mala uletené nápady, Lucia! Si si istá, že vieš, čo robíš? Ešte stále si odchod môžeš rozmyslieť a zostať doma. Kto to kedy videl, aby mladé žieňa odišlo na dovolenku samo a na miesto, ktoré nikto nepozná?“
Mama sa ma snaží prehovoriť. Márne. Som rozhodnutá. V práci som si vzala dovolenku, kufre sú v aute a neexistuje nič, čo by ma mohlo zastaviť.
„Mami, neboj sa, som dospelá, viem, čo robím. Sľubujem, že ti zavolám, len čo budem na mieste.“ Letmo ju pobozkám na líce. Rýchlo nastupujem do auta, aby som sa vyhla ďalším litániám.
Stojí pred domom ako bohyňa; bezchybne upravená ako vždy, s blond vlasmi úhľadne vyčesanými dohora.

Ellia S.26.11.2018
 

Ahoj, Alia. Prepísala som celú poviedku. Vyškrtla som veľa slov, upravila vety a logický pochod. Teraz vidím, aký je to rozdiel. Príbeh je plynulejší a vety zrozumiteľnejšie. Veľmi mi pomohol tvoj začiatok, ale aj rozbor celkovo. Budem sa snažiť písať čistejšie, bez zbytočných slov. Ak budeš mať čas, prosím, prečítaj si poviedku znova. Určite tám nájdeš niečo nesprávne, som amatér :), ale tiež uvidíš rozdiel. Ďakujem pekne.

Alia S. 27.11.2018
 

Ellia, unáhlila si sa. Nenechala si poviedku poriadne odležať a rady si poriadne v hlave rozležať. Ani si neopravila všetky chyby, na ktoré som upozornila, škoda. Text je síce čitateľnejší vyškrtaním ukazovacích zámen, superlatívov..., je v ňom viac jednoduchších a kratších viet, ale i tak v ňom dosť zostalo. Píš, cibri sa neustále a hlavne veľa čítaj.

Ellis S. 27.11.2018
 

Dakujem, Alia. Citam rada, bez knih si neviem predstavit zivot :) Dost citam v grectine, lebo slovenske knihy tu nedostat a potom to aj tak vyzera. Pisem ako mongol. :) Zacnem sa vsak cibrit viac a pisat viac. Tvoje rady mi pomohli a nakopli ma. :) Dakujem.

Ellia S.26.11.2018
 

*tam

Ellia S.22.11.2018
 

Alia S., ak sem náhodou zablúdiš a budeš mať čas, rada by som vedela tvoj názor na tento text. Ďakujem pekne.

Eva21.11.2018
 

Ellia...hororove:) pekne!

Ellia S. 21.11.2018
 

Dakujem, Evka :)

Eva H20.11.2018
 

Pekná poviedka. Už keď sa po prvý krát Magdaléna ukázala Lucii, mala som takého tušáka, že je len prízrakom. Takéto príbehy mám rada. Záhady, tajomstvá, napätie, nečakané prekvapenia...to zbožňujem.

Ellia S. 20.11.2018
 

Dakujem krasne, Evička, potesilo. :)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Ellia S.

O mne

Milujem písanie.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: