IKARIKAR http://www.ikar.sk

Môj krutý šéf (Prajete si, šéfe?) (vcielka)22.3.2019
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 23, Komentáre 1

 

Môj krutý šéf (1. polovica 4. kapitoly) Prajete si, šéfe?

Kapitola 4


 







„Dnes ma povodili po kope ruín. Boli sme v Byblose. Všade len kamene a kamene a kamene. V Byblose je takmer všetko z kameňa. Inak, mesto pekné. Tebe by sa páčilo.“ 


 

Ameliinou mantrou sa stalo Lukovo meno. Muselo, inak by to v Hunt Gaming Industries zabalila na druhý deň. Hunt ju nešetril a na lepšie časy sa neblýskalo. Nebola zvyknutá, aby s ňou niekto zaobchádzal takým arogantným spôsobom. Začínala si uvedomovať, aké má vlastne šťastie, že nie je závislá na povolaniach, v ktorých sa musí podriaďovať iným autoritám. Možno len bola príliš rozmaznaná slobodným štýlom života.


Plán bol ale plán a už bol v pohybe. Bola by škoda teraz to zabaliť. Bez prekážok nemôže byť nič, a aj každý princ sa musí pobiť s drakom, aby sa dostal k svojej princeznej. V tomto prípade sa s ním však musí pobiť sama princezná. Ale princíp bol rovnaký. Musí si postriehnuť na Luka a medzitým bude musieť pretrpieť toho hulváta Hunta. Bola rozhodnutá zaťať zuby a úp ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Alia S. 22.4.2019
 

Môj krutý šéf – okrem toho, že názov prezrádza dosť o obsahu, je predpoklad, že text bude písaný v 1. osobe jednotného čísla. Prvá veta to i potvrdzuje, ale zvyšok je zrazu písaný tzv. „vševediacim“, ktorý všetko vidí zhora.
Treba sa rozhodnúť, kto príbeh bude rozprávať a nepomýliť čitateľa hneď na začiatku.

Aj ďalší text je neistý: pomedzi rozprávanie nezainteresovanej osoby, rozprávajúcej „zhora“, sa zrazu objavujú otázky/konštatovania/obavy hlavnej postavy: Čo mi to vôbec napadlo? Určite tu hráva minigolf. To je dostatočný dôvod na to, aby som rýchlo doviedla svoj plán do konca a vypadla odtiaľto. Alebo: Rozhodne sa nemám čo obávať, či: Na to si nezvyknem! Atď, atď.

Neisté konštatovania: Našťastie to vypadá tak, že nie je jeho typ. Asi by ju nemalo prekvapiť – tiež nie sú namieste.

Aj tu si zabudla, kto je rozprávač: „Okolo stola stálo odhadom dvadsať stoličiek“ – kto to má vedieť, ak nie vševediaci rozprávač?

Radšej sa vyvaruj opisov za pomoci: mať a byť, prípadne „pozostávajúce z“, keďže to zaváňa slohovou prácou na tému “Popíš kanceláriu/človeka/zviera/vec“.
Vzhľad či vlastnosti zakomponuj do textu sofistikovane, napríklad ak napíšeš: „Vybral z vrecka cigarety a jednu si nepokojne zapálil“ vždy znie lepšie a čitateľ sa dozvie, že je fajčiarom, ako priamočiaro: „Bol fajčiar“.

V texte je dosť chýb, pr.“
- pohľadenie: medzi hľadieť a hladiť je rozdiel
- aj medzi „pritom“ a „pri tom“ je značný rozdiel
- aj medzi „na to“ a „nato“ atď.

Pozor na nesprávne vyjadrenia: „lepkavé ruky“ – ak sa o niekom povie, že má lepkavé ruky, lepšie povedané prsty, je to zlodej. V tvojom prípade šéf nie je zlodej, ak (potenciálne) spáva s asistentkou.

Nevhodné je používanie ukazovacích zámen bezprostrednej blízkosti – tu. Nie je to správne, keďže nič z opisovaného nie je pri čitateľovi, aby mohlo byť označené ako tu, odtiaľto a pod.

Máš mnohokrát zle umiestňované čiarky.

Vyvaruj sa neustáleho opakovania slova, napríklad „blondínka“. Neustále to čitateľovi pripomínaš, menuj ju aj inak, nie rovnakým prívlastkom.

Pojmy ako: „nabúchal ju“, „akoby ju mechom udreli“ patria do pouličného slovníka, nie do reči autora, pokiaľ ním nie je osoba, ktorú aj takéto výrazy majú charakterizovať. Ak rozpráva nezainteresovaný rozprávač, rozhodne takto poulične nie.

Po prečítaní prvej kapitoly (pre mňa nezáživnej) sa natíska niekoľko otázok:

Naozaj existuje firma, v ktorej si šéf nevyberá asistentku, je mu jedno, koho mu vyberú druhí? (Dokonca mu vybrali šedú myš. Divné, keď jej predchodkyňa je úplný opak.)

Naozaj existuje firma, v ktorej v rámci „politiky firmy“ majú spoločné toalety? To akože muži stoja pri pisoároch a ženy pokojne chodia okolo? Nezachádzam do iných detailov, ale neviem si ani trochu predstaviť, že by podnik, v ktorom má šéf luxusnú kanceláriu vybavenú „ultramoderným zariadením“, akú si len vieme predstaviť, nerešpektoval intimitu zamestnancov a postavil im spoločné toalety!

Naozaj existuje firma, kde sa asistentka od šéfa celý deň nepohne? Píšeš, že Amelia bude jeho „osobná asistentka“ a bude ho sprevádzať úplne všade. Úplne. O niečo neskôr jej odchádzajúca tehotka, ktorú má Amelia nahradiť, povie: „Keď absentuje asistent, preberám jeho povinnosti.“ Kto je teda osobný asistent šéfa? Ona či niekto iný? Aj jej funkcia je pritiahnutá za vlasy: nemôže sa od neho pohnúť a bude zapisovať všetko, čo povie šéf i ostatní na poradách. To sa ani nedá.

Naozaj existuje človek (šéf), ktorý namiesto telefonovania len píše?

Nepochopila som: „Dom a jeho ľudia často hádžu svoje postrehy len tak z fleku počas svojich diskusií a nezapisujú si ich.“ – Kto už si zapisuje postrehy = schopnosti vnímať, pozorovania? Nesnaž sa čitateľovi nahovoriť, že ak sa bavia viacerí, tak jedna asistentka stíha písať. Ak píše vynikajúco stenograficky, môže stíhať zapisovať všetky slová jedného človeka, ale viacerých, ak sa bavia naraz, súčasne, rozhodne nie. Načo vôbec ich bude ich „schopnosti vnímať“ zapisovať?

A nepochopila som ani: „Musíš fungovať ako jeho procesor“ - prečítaj si, prosím ťa, čo to slovo znamená a pouvažuj, či si ho použila vhodne.

Vcielka, tvoj príbeh je vytrhnutý z reality každým odsekom.
„Budeš zdvíhať a vybavovať všetky jeho hovory, budeš jeho živý záznamník“ – predstav si do detailu, čo si napísala, predstav si, že ona bude dvíhať jeho telefonáty. To sa potom bude všetko jeho pýtať, ako má zareagovať a odpovie do telefónu, vypočuje ďalšiu vetu z druhej strany linky, pretlmočí ju šéfovi, on odpovie a takto sa budú baviť, namiesto toho, aby si on zdvihol telefón a rovno, bez nej, všetko vybavil? Alebo ona bude fungovať zaňho a o všetkom rozhodovať? Tak načo je potom šéf? Včielka, toto je absurdné!
Ak on preferuje namiesto telefonovania esemesky, emaily a skype, tak potom, podľa teba, je aj skype písomný prejav.

A, napokon, ak bude ona celý deň pri ňom, bude dvíhať všetky telefóny, zapisovať všetko, čo povie on aj ostatní, kedy spraví ostatnú prácu, t.j. tebou popísanú – plánovanie schôdzok, dokonca aj súkromných vybavovanie emailov (však on rád píše a všetko vybavuje emailami či ako je to vlastne?) – však ten človek je absolútne neschopný, nekomunikatívny, nesamostatný.

Jednou informáciou vylučuješ inú často.


Zdvorilosť je vlastnosť ľudí, nie predmetov ani abstraktných pojmov – „hlas jej zdvorilo otvoril dvere výťahu“.

Ocitla sa v priestorovo veľkorysej miestnosti – to sú pojmy ako z ponuky realitky a do literárneho textu nepatria.

Vcielka, druhú kapitolu som len začala čítať, a presvedčila sa opäť, že ideš aj do iných absurdít: Dozvedám sa, že Amelii zohnala prácu kamarátka. Len tak (asi niekde pri pive) dohodla, že Amelia nastúpi na post osobnej asistentky vysokopostaveného orangutana, ktorý má (ako z 1. kapitoly vyplynulo) prehnané požiadavky a zároveň mu absolútne nezáleží, kto bude denne celé hodiny tráviť po jeho boku – bez pohovoru, životopisu, bez toho, aby vedel, ako vyzerá, či vie písať stenograficky, aké má skúsenosti, znalosti, prax, školy... A dokonca za „veľké prachy“. Kamarátka jej teda dohodí prácu u človeka, ktorý dupe po sebavedomí asistentov, máva s nimi ako s handrami, ničí ich ego. Podľa doterajších informácií ani iné robiť nevie a vlastne ani nemusí, keď celé dni len deptá toho, kto je pri ňom neustále. Kedy by stíhal robiť inú prácu?

A Amelia priznáva, že nevie zhola nič o práci asistentky (s PC, organizáciou práce nadriadeného, vybavovanie pošty, komunikácia s okolím, stenografia, strojopis...), keďže je umelkyňa – fajn, takže na to miesto bude priam ideálna. Ona tú gorila ju rada zaplatí veľkými prachmi za to, že nič nevie.

Náhľad na začiatok tretej kapitoly, v ktorej sa Amelia dozvedá, že bude musieť so šéfom aj cestovať na služobky a po pätnásť hodinovom lete príde do práce spolu s ním, t.j. bežný 8-hodinový pracovný čas je v tvojej krajine absurdít čistá utópia, ma odradil úplne.

Vcielka, ničomu, čo som prečítala, som neuverila. A viac ani nechcem vedieť, nezmysly sa budú len kopiť. Pre tvoje dielo existuje jediné odporúčanie – vygumovať.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

vcielka

O mne

Píšem pre moje potešenie. Pred spaním zatvorím oči, príbeh príde vždy sám. Som romantička a aj to čo píšem je niečo, čo nakŕmi hladnú ženskú dušu. Je to len také ľahké čítanie, nič svetoborné, ale svoje miesto si nájde. Zverejním sem postupne jeden svoj príbeh. Chcem sa dozvedieť, aké sú ľudské pohľady naň. Chcem zistiť, či sa dokážem posunúť i ďalej alebo nie. Budem vďačná za každé hodnotenie a príspevok, aby som sa niečo nové od vás naučila a z vlastných chýb poučila.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: