Môže dostať hrniec zaucho? (Vilmuša)8.2.2020
 

 


 


Kde bolo, tam bolo, za zelenými lúkami a modrými jazerami, uprostred zlatistého poľa stála chalúpka, v tej chalúpke bola kuchyňa a v tej kuchyni polica a na tej polici stál... úplne obyčajný hrniec. V tej chalúpke žila babička, dedko a vnučka.


Raz na obed sa rozhodli, že si uvaria halušky. Hrniec bol však špinavý. Bodaj by aj nie, keď celé predpoludnie strávil tým, že sa natruc váľal v blate pred stodolou. Bol to totiž hrniec rozprávkový, ktorý vedel chodiť, tenkými ručičkami ukazovať, obrovskými ušami kývať, ústami ako vráta sa škodoradostne smiať a okáľmi gúľať, až hrôza. Vôbec sa mi nepozdávalo, že by sa v ňom na obed mali variť halušky. Oveľa radšej by bol, keby sa v ňom uvarila nejaká poriadna dobrota, napríklad torta, mňam! Keď to však povedal vnučke, tá sa iba zasmiala,, Ale veď torty sa v hrncoch nerobia, hlupáčik! V hrncoch sa varí polievka a mäso, zemiaky a halušky!“. A to sa hrncu nijakovsky nepáčilo. Čo tam po nejakých nudných zemiakoch! Tie nemajú šľahačku, a veru ani cukríkmi sa nezdobia. Nebude torta – nebudú halušky!, zastrájal sa hrniec a zoskočil z  ...