IKARIKAR http://www.ikar.sk

Mravec a cikáda (Viktoria Laurent)2.10.2014
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 238, Komentáre 0

 

Stál nad kopou a ruky mu bezvládne viseli popri tele. Nozdry sa mu jemne chveli. Snažil sa príliš nedýchať. Sladkatý zápach tela v rozklade sa ťahal rozvláčne po okolí. Okoloidúci prechádzali na opačnú stranu ulice, niektorí sa nenápadne obzerali za seba. Akoby sa báli, že sa to na nich nalepilo. Smrad sa rozliehal uličkou ako posledný, nemý výkrik.
V kúte medzi obytným domom a parkom si ľudia vytvorili skládku. Jean-Marc sa opäť zadíval na zdochnutú mačku, ktorej vypleštené oči vyliezali spod zhrdzavenej chladničky. Periny, motory, hnijúce pozostatky čínskej kuchyne a dokonca aj tento starý typ chladničky. Nik ich už nepotreboval! Tak ako to chúďa rozmliaždené zviera. Spotrebič vymenili za nový model. Miesto mačky v reťazci nahradila iná. Možno chlpatejšia, možno vypĺznutejšia, s niekoľkými škvrnami navyše alebo jednofarebná. V parku sa ich potulovali desiatky. Ryšavá, pritiahnutá zmesou pachov, upierala teraz na neho sklenený pohľad.
 
Z rozjímania ho prebral piskot. Kolega širokými gestami naznačoval, že bolo načase pohnúť kostrou. Neochotne si povytiahol pracovné ru...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Viktoria Laurent

Retro_fauxcils_noir.jpg
O mne

Som obyčajne neobyčajná žena, ktorá opustila domovinu pre lásku.
Zmena mi priniesla inšpiráciu a práve v cudzej krajine som našla svoj štýl.
Naučila som sa položiť na papier vlastné obavy, nočné mory a výplody fantázie.
Naučila som sa byť tisícami postáv.
Písanie je vlastne hra s odrazmi samého seba.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: