IKARIKAR http://www.ikar.sk

Na druhej strane (Jaroslav Kollár)19.2.2020
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 26, Komentáre 6

 
Na druhej strane (1. časť)
Stojíme na rohu ulice. Je zima. Jožo mi ukazuje chlapa pri bankomate.
„To je náš človek. Toho dáme dolu.“
„Prečo tohto?“ pýtam sa ho.
„Nevidíš ten oblek? A má po štyridsiatke. Pestovaná brada, drahé okuliare. Ten netrpí biedou. Poznám takých. Určite vyberá aspoň štyri kilá. Takí majú denný limit pekne vysoko. A keď mu šlohneme hodinky a mobil, tak máme Igiho z krku.“
„Ako to vieš? Veď odtiaľto ledva vidím, že má oblek a nie koľko vyberá.“
„Vravím ti, že na takých mám čuch. Cítim z neho peniaze až sem.“
„Ja ti neviem, si si istý?“
„Boha, Filip, už ma neser, tak chceš tie prachy alebo nie?“
„Hej, hej, len...“
„Čo? Zabudol si na Igiho? Ak mu dnes nezaplatíme, dajú jeho chlapi dole nás.“
„Nezabudol, ale tento sa mi nezdá,“ vyhováram sa. Najradšej by som sa na to vysral. Cítim, že toto môže vystreliť zle, ale neviem prečo.
„Čo sa bojíš? Jedného sme minule zložili, tak zložíme aj druhého. Vtedy som mal tiež pravdu, keď vyberal päť kíl. Tento vyberie minimálne štyri a to nám stačí.“
„Nejak sa mi do toho nechce.“ ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

čitateľka26.2.2020
 

Ahoj Jaroslav. Začiatok musí zaujať, aby čitateľ pokračoval v čítaní. Tebe sa to podarilo a aj veľkosť písma si vystihol čo je príťažlivejšie. :) Kapitoly nie sú pridlhé, čo mi vyhovuje, dobre sa to číta. Rýchli spád. Až ma rozčuľuje, keď niekto má priveľa vaty, pridáva úplne nepodstatné informácie, jednu vec dokáže opisovať do bla bla bla. Čo by mohol napísať v jednej kapitole, ťahá to aj na dve, no žiaľ vtedy príbeh opúšťam. Si asi jediný, ktorého som obe kapitoly prečítala a budem pokračovať. Človek sa nenudí ako pri dlhej kapitole, z ktorej napokon zistím, že som sa dozvedela len o spoznávaní dvoch osôb a ich zdĺhavom rozhovore a každej prkotine čo si povedali, o každých dopodrobna opakovaných pocitoch, pohyboch, minúta po minúte čo sa deje...to môžem pozerať aj na leňochoda. Takže pre mňa dobré aj keď s nejakými chybičkami ako napísala Alia. Ja som sa tiež zasekla, keď sa prebudil z hypnózy, netušila som čo, kde, ako, prečo...preto som hneď zrolovala na komentáre a pochopila som. Kapitolu som znovu prečítala a teraz už mám vo všetkom jasno. Pokračuj zaujímavo, s napätím, záhadne a ja budem čítať. Teším sa.

Jaro26.2.2020
 

Ďakujem čitateľka za príjemný komentár. Budem musieť prerobiť koniec prvej časti, keďže si už druhá, ktorá s tým mala problém, znamená to, že to fakt škrípe. Pokiaľ ide o napätie, tiež som toho názoru, že by to malo mať energiu, život, aby to malo zmysel čítať. Nie som zástancom príliš filozofických textov z bežného života, ktoré sa ani nesnažia z neho vystúpiť. Myslím, že ľudia ho majú plno každý deň a knihu otvárajú preto, aby aspoň tam zažili niečo viac.
Budem sa snažiť nenudiť ťa, dúfam, že sa mi to podarí :)
Ty tiež píšeš?

Alia S. 20.2.2020
 

Zatiaľ nerozumiem, čo a prečo sa deje aj prečo Filip (ak som dobre rozumela, je to druhý z dvojice zlodejov) zrazu nerozpráva príbeh v 1. osobe, keď v prvej polovici, kým chlapíka okrádali, rozprával.
Vyrušovali ma občasné chyby či gramatické nesprávnosti, ale hlavne pretlak ukazovacích zámen - treba ich povyhadzovať, kde sa dá, pretože sú v každej vete, a ak nie, tak v ďalšej tri.
\"Smrdieť grošom\" si si pretransformoval do vlastnej reči - \"smrdieť peniazmi\", no význam je rovnaký a znamená, že je niekto chudobný, nie naopak, ako si nesprávne vysvetľuješ.

Jaro20.2.2020
 

Filip rozpráva v 1. osobe Tomášovi čo vidí do momentu kým je v hypnóze. Myslel som, že to bude jasné, ale vidím, že asi nie je. Mal by som to zmeniť, ale neviem ako to urobiť jasnejšie. Máš nejaký návrh? Ostatné návrhy skúsim zrealizovať. Vďaka Alia za konštruktívnu reakciu.

Alia S.24.2.2020
 

Musela som si ešte raz prečítať prvú časť, či mi neušlo meno, aby som pochopila, že druhá časť je Filipovo rozprávanie, preto som ťa upozornila. Vymysli vhodný mostík, prípadne rozprávaj príbeh i ďalej v 1. osobe (len potom pozor na opakovanie \"som\", čo býva časté, prípadne iné záludnosti, ako je vyjadrovanie myšlienok iných osôb, do ktorých hlavný hrdina nevidí, čo sa tiež stáva autorom). Alebo možnosťou je aj rozprávanie príbehu lúpeže bez priamej reči oboch aktérov, ale len ako reč jedného z nich. Lenže to by príbehu chýbala autentičnosť, ktorú si jej dal dialógmi, vcelku vystihli postavy a \"jednoduchosť\" vyjadrovanie i vulgarizmy neboli prvoplánové, sedeli.
Dá sa vymyslieť viac spôsobov.

Jaro24.2.2020
 

Až teraz mi došlo, prečo ti nie je jasné, že ide o Filipovo rozprávanie. Máš pravdu, v prvej časti naozaj nie je spomenuté meno Filip. Preto je dobre keď si to prečíta niekto iný, lebo uvidí to čo autor prehliadne, až je to neuveriteľné vzhľadom na to, koľkokrát som to čítal :)
Myslím, že bude stačiť, keď Tomáš povie: \"Filip, pomaly sa otoč a povedz čo vidí!\"
a potom znovu: \"Filip, nič sa ti nestane. Pozri sa tam!\"

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Jaroslav Kollár

O mne

Písanie je zaujímavý spôsob, ako oslobodiť uväznené myšlienky z ľudskej mysle, tak prečo to neurobiť?

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: