IKARIKAR http://www.ikar.sk

Návrat (Ingrid Rudavská)16.7.2011
 

3
 počet hodnotení: 3
prečítané 1043, Komentáre 15

 
1. kapitola

1.
Zdalo sa jej, akoby otca stratila iba včera, hoci od jeho smrti prešli dva roky. Spomienky na neho boli živé.

Bolo to zvláštne, lebo aj keď žili vedľa seba v jednej domácnosti, žili oddelene. Každý za inou stenou. Prehovorili spolu len pár slov, a aj to iba nutných. Nikdy si nesadli spolu k večeri, nepozerali spolu televízor. Všetko robili oddelene. Petrin otec bol mĺkvy, ona sa mu iba podriadila. Denno-denne sa pozerala na otcov neprítomný pohľad. Celý život bola svedkom jeho smútku a pritom si predstavovala, aké by to bolo mať zábavného a výrečného otca. Mohla by sa s ním porozprávať, nechať si poradiť. Chodili by spolu na prechádzky, alebo by sa na seba len tak pozerali, dohovárajúc sa pohľadmi. Napriek tomu bola nútená počúvať ticho, ktoré neznášala. To ticho v nej vyvolávalo prázdnotu. Zatláčalo ju k zemi. Niekedy v nej rástol pocit, že sa mu navždy poddá. Stále tu však bolo niečo, čo ju vytiahlo naspäť.

Najdlhšia veta, ktorú jej otec vyslovil bola: „Idem si ľahnúť, nie je mi dobre.“ Nezaujím...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

DARK30.7.2011
 

Návrat/2.časť - 1. kapitola

„O chvíľu jej stŕpli nohy. Túžila nimi pohnúť aspoň o centimeter, ale nedalo sa, lebo jednoducho nebolo kam.“ – tomu má čitateľ ako rozumieť, že v preplnenom kupé, t.j. zaplnenom ôsmimi ľuďmi na ôsmych sedadlách nie je kde pohnúť nohu ani o centimeter? To aké hrubé musia mať cestujúci nohy?

„Chodba bola taktiež preplnená, ale aspoň bola chvíľu vo vodorovnej polohe“ – poriadny lapsus, Ingrid, s tou vodorovnou polohou.

„Okuliare mu skĺzli na koreň nosa, ústa sa otvorili dokorán. Vyzerali ako veľká diera.“ – mno, poďme sa na to pozrieť z logického hĺadiska: skúsme si najskôr predstaviť ponúknutú situáciu so skĺznutím okuliarov na koniec nosa. Kedy sa tak môže stať? Iba vtedy, ak človeku klesne hlava smerom dopredu bradou na hruď. Opačne to nie je možné. Ak niekomu klesne hlava týmto smerom, je viac ako nemožné mať ústa otvorené dokorán. Pri spánku a súčasnom ochabnutí svalstva nie je mysliteľné v tejto polohe otvoriť ústa a už vôbec nie dokorán. Naopak, pery sú pevne zomknuté.

„Petra sledovala, ako sa mu kniha zviezla nižšie. Predpokladala, že o chvíľu bude na zemi.“... „Muž sa pred Margecanmi zobudil a knihu zachytil v úctyhodnej výške, asi dvadsať centimetrov nad zemou.“ – keď máme knihu položenú v lone, kam a ako nižšie môže spadnúť? Môže iba vtedy, ak človek vystrie nohy; vtedy sú v šikmej polohe a vtedy sa môže kniha po nich zviezť. A zosunie sa až na zem, nemá sa kde udržať.
O niekoľko odstavcov neskôr: „Spiaci muž, ktorého kniha visela asi tridsať centimetrov nad zemou, spal ďalej.“ – túto situáciu je nemožné si predstaviť: odkiaľ mu kniha visela nad zemou? Odmeraj si 30 cm od podlahy a zistíš, že to nie je ani po kolená. Knihu mal položenú v lone a to v nijakom prípade nemôže byť 30 cm. A z akého dôvodu je tá výška úctyhodná?

„Lúky, polia, a rieka boli statické.“ – lúky a polia sú vždy statické, rieka, keďže tečie, musí byť dynamická. Ani uzavretá plocha vodnej hladiny nie je statická, pôsobia na ňu rôzne vplyvy, nieto ešte plynúca rieka.

„Zrazu si všimla na brehu stáť človeka. Stál nehybne na mieste. Nevidela, či to bol muž, alebo žena, lebo bol veľmi ďaleko. Zazdalo sa jej, akoby vlak na chvíľu spomalil. Počula tiecť vodu.“ – aj keby rieka tiekla iba pár metrov od koľajníc, v hluku vlaku, klepote kolies, to nie je možné počuť ani sediacemu pri okne, nieto ešte pri dverách! A táto rieka bola veľmi ďaleko, keďže postava, ktorá stála pri jej brehu, bola, ako píšeš, veľmi ďaleko.

Píšeš niekde v 1., niekde v 3. osobe, ostatne, ako takmer v každej kapitole.

Opäť niekoľko príkladov na čudne tvorené vety:
O niekoľko minút aj so zvyškom vlaku vystúpila
Zo stanice sa vydala na hlavnú cestu
Námestie zívalo prázdnotou /klišé/
Rednúce svetlo náhle obalilo miesto do jedného dlhého tieňa
Ich rozhovory zostali pre ňu nemé, pre nich tajné.
Na dennom svetle by jeho fasáda bola krémovej farby – a teraz, keď nesvietilo svetlo, mala fasáda inú farbu? Predpokladám, že bola stále nemennej krémovej farby.
Potom jej pomohla vyzliecť kabát – koncom leta kabát?
V ústach jej zostala perfektná chuť.
Petra nevládala protestovať a pobrala sa do na teraz svojej izby.



Návrat/2.časť - 2. kapitola

A opäť písanie v 1. aj 3. osobe.

Opakovanie slov v krátkych úsekoch v 4 riadkoch: dom, domovom, domov, domovom, v iných pasážach sa opakuje dokola otec vo všetkých podobách, a pod.

Čudné slovné spojenia:
Sa črtalo zastreté ráno
Ponorila som sa do priestoru
Nemala ani šajnu
Pozrela som sa za horizontom
Otec vyhľadával fiktívny svet
Očami behala po knihách, koberci
„Chcela sa pozrieť koľko je hodín, ale hodinky, ktoré mala ešte včera na ruke, niekam zmizli. Asi ich Mária niekam odložila“ – keď ich mala na ruke, tak ich Mária nemohla odložiť. A potom, prečo by to robila? Prečo by jej vzala hodinky a odložila ich na neznáme miesto?

Započuť – v slovenskom jazyku je počuť, začuť

Nesúvislosť dvoch po sebe nasledujúcich viet:
„akoby izba nebola vetraná niekoľko dní. Určite ju Mária po dvoch rokoch otvorila tesne pre jej odchodom.“

V predošlej kapitole, keď cestovala do Gelnice, bol koniec leta, teplo, slnečno – v nasledujúcej, iba o deň neskôr, prichádza obraz trávy zasypanej lístím a úvaha o snehu a Vianociach, ktoré prídu čoskoro.

„V dome sa preto cítila cudzia. Steny, nábytok, všetko bolo cudzie, hoci dávno známe. Izby boli neosobné, vôbec nič jej nehovorili, okrem otcovej.“ /o Gelnici/
O niekoľko odstavcov ďalej: „Život v Bratislave jej v tej pripadal vzdialený. Nedokázala pochopiť, ako tam mohla toľké roky vydržať. Vždy, keď sem prišla /do Gelnice/, cítila, že tu patrí, že sa tu narodila.“ – tak ako teda?

Popis izby si žiada prepacovanie, vymenovanie predmetov nestačí.

A knižnica: dozvedáme sa o obsažnosti otcovej knižnice, kvantách kníh, ku ktorým sa utiekal z reálneho sveta, a o jeho nepretržitom čítaní. Ako je to možné? V prvej kapitole sa dozvedáme, citujem: „Dennodenne sa pozerala na otcov neprítomný pohľad. „ a neskôr: „Z práce sa vracal neskoro. Len, čo si sadol do kresla, zapol televízor a presedel pred ním do rána. Do práce odišiel bez raňajok. Tak to išlo dokola, až kým pred štyrmi rokmi nestratil prácu. Odvtedy sa z kresla ani nepohol. Jedno ráno zostal doma. Keď sa Petra vrátila z práce, sedel na rovnakom mieste.“
Je viac ako čudné, že mal knižnicu v sestrinom dome vzdialenom 7 hodín cesty a úplne nepochopiteľné, kedy tak veľa čítal, keď bol stále zatvorený v byte v Bratislave, denodenne hlavnej hrdinke na očiach?

Ingrid, naozaj je cítiť, že si nemala vopred danú dejovú líniu, premyslený obsah a postupnosť, ponáhľaš sa s písaním a píšeš iba aby si napĺňala stránky slovami. Nepamätáš si, čo si napísala pred niekoľkými stranami, riadkami, dokonca vo vete predtým. Neustále si protirečíš. A to je zlé. Nemôžeš chcieť od čitateĺa pozornosť tvojmu dielu, keď ty sama mu ju nevenuješ.
Dej doposiaľ pridaných 12tich kapitol sa vôjde do dvoch, troch, ostatné je omáčka, zbytočná omáčka, nekonečne zbytočné úvahy o ničom, myšlienkové pochody nikam nesmerujúce, scénky nesúvisiace s dejom, čitateľ sa musí zamýšľať: a načo nám toto vlastne je? S čím to má súvis?
Kapitolami sa nesú rovnaké úvahy, sebaľútosť, opakujúce sa myšlienky. Obsahovo je to naozaj zlé, logicky tiež. Pamätanie si predošlých strán je naozaj nevyhnutné.
Dialógy sú dialógmi jednej osoby, nijako neodlišujú postavy, necharakterizujú ich. Všetky sú ponuré, melancholické, Mária sa dvakrát usmiala či zasmiala, to je veľmi málo.
Takto to na mňa všetko pôsobí, možno na iných čitateľov nie a vyhovuje im to. Možno sa niekto ozve, komu záleží na takomto písaní, kto ťa podporí, že všetko je v poriadku, to iba DARK nemá vkus a pochopenie pre ponurosť, melanchóliu, úvahovosť, sebaľútosť, opakovanie, vo všetkom hľadá logiku...
Dokážeš vytvárať situácie, príbehy, no nevieš ich nikam posunúť, nepremýšľaš ich do detailov a možností a nechceš sa so situáciami a dialógmi pohrať, namiesto kontroly pridáš novú kapitolu.

Ingrid Rudavská12.8.2011
 

Ahoj Dark,
tak dôkladne som si prečítala, čo si mi napísala. Píšem až teraz, lebo som bola na dovolenke.
Máš pravdu, jniektoré vety sú čudne formulované. A tie nelogickosti, uvedomila som si ich, až keď som si prečítala, čo si o nich napísala. Napr. s tou 30 cm výškou knihy nad zemou. Vôbec mi to nenapadlo, a neprišlo čudné. Čítam si po sebe, ale všetci o mne vedia, teda, tí, ktorí ma poznajú, že nemám veľmi dobrú logiku. Ja som skôr intuitívna, emocionálna, a logika, to nie je moje, takže by som asi ani nemala písať, iba ak halucinácie, totálne sci-fi. V horore je to lepšie, aj keď mi neveríš. Mám tam fakt dobré komenty. A čo sa týka toho, že počula krik z jazera, aj keď bola vo vlaku, ty si nikdy nečítala horor, alebo mystery? Tam je to normálne. Veď sa to odohráva len v jej hlave. Nemusí byť zas fakt všetko reálne a dokázateľné. Veď aj môj štýl a žáner aj Návratu je mystery. Môžem si dovoliť mystériu, predstavy, sny, veď neskôr sa bude rozprávať s mŕtvym otcom. Ako mám dokázať, že sa človek rozpráva s mŕtvolou? Ďakujem Ti ešte raz za čas a za rady a budem po sebe čítať viac a oveľa dôkladnejšie. Veľa vecí, nelogických a štylistických mi odchádzalo. Nečítala som po sebe dôkladne a mám pocit, že mi chýba predstavivosť, že neviem vymyslieť skvelý príbeh a to je základ. Na príbehu sa dý skladať. Ja ho nemám premyslený, lebo si myslím, že všetko, čo vymyslím nie je dosť dobré, tak píšem len tak. Je to aj lenivost, pohodlnosť, len aby som písala, ako si napísala. Píšem, aby som len písala. Všetko treba premyslieť, len keby bolo čo. Asi si viac odo mňa už neprečítaš, ale aj tak Ti veľmi pekne ďakujem. Prečítam si aj Tvoje práce.

Ingrid Rudavská30.7.2011
 

Ahoj Dark,
musela si stráviť naozaj veľa času s tovjim komentárom. Veľmi pekne Ti ďakujem za Tvoju podrobnú analýzu. Vo veľa veciach máš pravdu, ja si len nerada uvedomujem, že na písanie nemám. Ak si Tvoje komentáre niekto prečíta, určite si moje \"dielko\" nebude čítať a pridá s ak Tvojmu názoru. Predsa len viac pridávaš,komentuješ, ako som videla, si čítaná. No,dnes odchádzam na dovolneku, prídem o dva týždne. Budem nad sebou uvažovať. Napíšem potom. Musím to stráviť. Je ťažké vdieť, že nie som dobrá, že mi nejde to, čo ma baví. Mne logika chýba nielen pri písaní, aj v života. Som celá nelogická, takže asi ani nikdy nenapíšem nič logické, takže by som ani nemala písať, že?

DARK1.8.2011
 

Prosim, Ingrid.
Písať či nepísať? Hlavne pouvažovať nad odstránením všetkých vytknutých nezrovnalostí /na tebe je, do akej miery sa stotožníš s vytknutými chybami, či ich uznáš za oprávnené alebo nie/, vrátiť sa, doplniť všetko zanedbané, premyslieť nový postup, dať dielu viac deja - alebo nedať a počkať si, či a koľkým čitateľom bude taká podoba vyhovovať -, vyvarovať sa omáčkovaniu, nesúvisiacim situáciám, ktoré hlavnú ideu utlmia, a vyvarovať sa rýchlosti písania bez predošlého čítania si napísaného textu z viacerých pohľadov, t.j. raz si skontrolovať gramatiku, potom diakritiku a interpunkciu, ďalší raz čítať kvôli postupnosti, nadväznosti, potom usledovať logické súvislosti... Domnievam sa, že takto to robia skutoční spisovatelia. Nie sme nimi, ale chceme sa k nim priblížiť a chceme byť čítaní, preto tu prispievame a pozorne čítame všetky ich dobré rady. A nielen na MT.

DARK30.7.2011
 

vojde, nie vôjde, to sa mi ako podarilo?

DARK17.7.2011
 

Ingrid, celá kapitola by sa vošla do umne spracovaného jediného odstavca asi tak v dĺžke toho druhého. Neustále sa vraciaš k rovnakému problému, predpokladám najdôležitejšiemu, že prehovorili s otcom za jeho života málo viet. Ešte som sa dozvedela, že život hrdinky bol popretkávaný iba pesimistickými náladami a udalosťami, pocitom apatie a samoty. Predpokladaný ďalší dej sa teda bude vinúť v tej istej rovine, keďže v 1. kapitole nebola jediná zmienka o inej nálade či udalosti. Okrem toho, myslím, že o chorobe svojej matky sa mala hrdinka dozvedieť z rozhovorov lekárov, susedov, z akýchkoľvek iných informácií, ak teda nebola aj úplne odizolovaná od sveta, ak nebola zatvorená v jedinej miestnosti, bez styku s okolím, spolužiakmi, predavačkami v obchode... a \"zomrel v päťdesiatych rokoch\" sa píše v \"päťdesiatich\". Ak majú mať ďalšie kapitoly spád, tempo, akcie, zápletku, iné témy a udalosti, nebudú korešpondovať s prvou. Snáď sa v nich nebudú opakovať rovnaké pesimistické úvahy a melancholická nálada.

Ingrid Rudavská17.7.2011
 

Ahoj Dark,
veľmi pekne Ti ďakujem za komentár a zároveň aj za pomoc.
Obávam sa, že ke´dže inklinujem k pesimistickým a melancholickým náladám a knihám, aj celý môj príbeh bude tak ladený ako prvá kapitola. Dej sa bude rozvíjať, ale skôr na mystickej, či psychologickej úrovni, čomu dávam prednosť. Akcia ma veľmi nebaví. Ono je to skôr novela, ako román, ale takýto žáner na stránke nie je v ponuke, tak som ho zaradila medzi romány. Novela sa vyznačuje malým dejom, malým zvratom, jednou postavou, skôr úsekom jej života. Máš pravdu s tou gramatickou chybou, ďakujem, a to so smrťou matky som si neuvedomila, i keď ako som písala, Petra žila sama, v izbe, medzi ľudí veľmi nechodila, ale mýš pravdu, že sa o smrti mohla dozvedieť v škole, kdekoľvek, to áno. Veľmi pekne Ti ďakujem za takéto super postrehy. Som Ti vďačná. A ak sa môžem opýtať, čo súdiš aspoň o štýle, keď Ťa obsah, ak sa nemýlim, neoslovil. Rada opisujem, mám rada úvahy, viem, že to dnes nefičí, ale je to môj štýl a rukopis, ale nie si jediná, čo mi to povedala, tak by som sa nad tým mala zamyslieť, lebo to bude stále také pasívne a nudné, ako hovoria iní.

DARK23.7.2011
 

Ingrid, máš pravdu. Pasívne a nudné. Dialógy štýlom: otázka, odpoveď, otázka, odpoveď. Horšie je, keď ju mnohých prípadoch čitateľ doslova vie. Neplynie z nich žiadny dej, čitateľ sa nič nové nedozvie. Je to horšie ako dialógy jednoduchých ženičiek - trhačiek lístkov do divadla. Od nich by sme sa dozvedeli aspoň klebety. Viem, že ťa nezaujímajú akcie, no som si istá, že čitateľov zaujíma posun deja a nemotanie sa stále okolo rovnakého problému, ktorým stále zostáva to, čo som písala v predošlom komentári. Ani žiadnu sľubovanú mystickú ani psychologickú sondu nenachádzam. Ostatné je iba na tebe - pokračovať alebo...

DARK23.7.2011
 

Ešte ti chcem poskytnúť ďalšie negatívne postrehy, keďže si si nekontrolovala po sebe napísané:

2. kapiola:
- vidieť ľudí z poschodia ako špendlíkové hlavičky je prehnaný výraz
- neviem si predstaviť, ako sa v okne oprela o rímsu: rímsa je horizontálna konštrukcia na priečelí budovy, zrejme si mala na mysli odtokovú rúru povedľa okna z vonkajšej strany, otázkou zostáva: ako sa o ňu môže kto oprieť, keď pri pozeraní z okna môže vysunúť iba hlavu?
– Nevedela si odpovedať na otázku: Kedy to stihla... - ak je to otázka, nasleduje po nej otáznik
- hí FBI veža – tu si si poplietla Hifi s FBI
– na zemi boli papieriky od cukríkov a lupienkov – aké sú papieriky od lupienkov?
- razila si cestu medzi AKTÍVNYMI zvieratami, ktoré ležali NEHYBNE
- čierno – biely sa buď píše čierno-biely alebo čiernobiely
- Nato, jej maturantky... = Na to jej maturantky..
3. kapitola
- nepodobali sa vo výzore ... = nepodobali sa výzorom...
- workaholic = workoholik

4. kapitola:
- práca jej PRIŠLA nudná, státie jej PRIŠLO ako strata času
- za krátko = zakrátko
- ľahký pohovor – taký neexistuje
- majiteľ si myslel, že svojim výzorov priláka zákazníkov: podľa doposiaľ podaných viet som mala pred sebou strhanú, nepriebojnú, zádumčivú, flegmatickú šedú myšku. Po tejto vete som mala viac ako zmiešané pocity, nikde predtým som sa nedočítala ani o jej atraktivite, starostlivosti o zovňajšok a pod., ktoré by ju robili vhodnou na prilákanie zákazníkov
- rovnako nelogické sa mi zdá ovoniavanie parfumov: mne vždy celá parfuméria vonia tak, že si nemyslím, že predavačky, ktoré sú v tej vôni denne niekoľko hodín, majú ešte chuť privoniavať si k nim
- každodenný stereotyp ju oberajú o vyhliadky do budúcna = oberá
- dozvedáme sa, že predtým učila na škole: veď to si spoločnosti užila až-až! Nie je možné, aby nemala žiadne kontakty, a pod. – opäť protirečenie: tak bola celý život sama alebo nie?
- kolegyňa z práce jej vnukla myšlienku.: nevnukla jej ju, priam jej ju musela povedať, iba ak by sa rozprávali telepaticky
- o pár dní rozoslala do firiem vizitky – vizitky sa nerozosielajú, vymieňajú sa pri stretnutí, do firiem sa posielajú ponuky, ponukové listy a pod.

Veľa zle formulovaných viet, pre príklad aspoň niekoľko:
- Spoločnosť sa pokazila...
- aby sa pustila do prekladu
- Prečo jej to neprišlo na um samej
- Navšetovoval základnú slabozrakú školu pre internátnych
- Vlasy jej padali po pás
- Jej boli na hony vzdialení
- Obľubovali podobné témy na diskusiu
- otázka: - Čo si robila predtým?
odpoveď: – Raz sa mi na mobil vylial jogurt.

Problémy s čiarkami, chýbajúce bodky, ale to sú menšie drobnosti.

Tiež sa mi zdá čudné, ak absolventka vysokej školy (učila predsa deti i dospelých) predáva v parfumérii a potom pukance, keďže je to jej životný sen. Chápem, život je zložitý, ale tebe sa príbeh rozpadáva ako domček z tŕstia pri púštnej búrke. Mnoho vecí do seba nezapadá. K absolútnemu neuvereniu je i skutočnosť, že nemá PC – bez neho by už na škole nemohal existovať a potom i v práci ako učiteľka.
Je to, sama uznáš, text dosť k nečítaniu, takže zostáva to \"alebo\".

DARK23.7.2011
 

oprava:
- vidieť ľudí z 10. poschodia ako špendlíkové hlavičky...

Ingrid Rudavská23.7.2011
 

Ahoj, dark,
veľmi pekne Ti ďakujem za čas a energiu, ktoré si mi venovala. Ďakujem Ti za podrobný opis, opravu chýb, to je veľmi dôležité. Nie je veľmi príjemné uvedomiť si, že moje písanie je strašné, ale tak čo už. Písať si môžem ďalej len tak pre radosť. A myslím, že tu nie som jediná, kto pridáva nezáživné a zlé príspevky. Ak by si mala chuť a čas, prečítaj si moje hororové poviekdy. Viacerí tvrdia, že tam som viac doma. Asi neviem písať o živote, ale o fantázii lepšie. Ja inak vnímam svet, nebaví ma nudný, reálny svet plný akcie, mám rada premýšľanie, rojčenie, nachádzanie nových zmyslov, iróniu, sarkazmus, ako aktívne psy, ktoré ležali nehybne na dlážke. Tam mi išlo o sarkazmus, ale zatiaľ to nikto nepochopil z tých, čo to čítali. No, máš pravdu je tam veľa nelogickostí, aspoň si na ne budem dávať väčší pozor. Opätovne Ti veľmi pekne ďakujem. Zhoduješ sa s názormi Mošku. Po jeho kritike som prestala uverejnňovať, a odvtečdy som zablokovaná. Teraz som sa prinútila uverejňovať ďalej, aby som získala nové názory, ale vidím, že písanie zostane ďalej len mojim snom. Dokončím aspoň jedno dielo, lebo stále len niečo nové začínam. Toto už dopíšem.

DARK24.7.2011
 

Ahoj Ingrid, popravde napísané nemám veľmi chuť púšťať sa do iných diel, ak ma autor nezaujal. Ak jednému dielu veľa chýba, druhému bude prebývať? Na to neverím. Uvidím, či sa nemýlim a niekedy v budúcnosti možno.
Ingrid, s tým sarkazmom si snáď zo mňa robíš žarty! \"Sarkazmus = uštipačný, bezohľadný výsmech sprevádzaný cynickým autorským postojom. Predstavuje najvyšší stupeň irónie.\" Ak nehybne ležiace psy sú aktívne a to chce by sarkazmus, iba čitateľ to nechápe, tak je namieste zamyslieť sa nad nechápavosťou pojmov.
K písaniu - si rozhodnutá pokračovať, pokračuj. Napriek tomu by som ti určite odporučila nerobiť to. Strácaš čas, ktorý by si mohla venovať návratu a aspoň z niečoho urobiť NIEČO. Skontrolovať si všetko po sebe a zamyslieť sa nad každý jedným detailom v logických súvislostiach s ostatným textom je veľmi dobrá rada pre všetkých. Inak autor na seba prezrádza, že píše iba pre chŕlenie, o tom sa denne presviedčame z mnohých písačiek tu na MT,keďže si nepamätá ani to, čo bolo v predošlej kapitole. Nezvážiš?

Ingrid Rudavská24.7.2011
 

Neviem ani sama, či mám talent na písanie, či sa oplatí v mojom písaní vôbec pokračovať, a keď čítam takéto komentáre, neverím si vôbec. Sú ľudia, ktorí radi pokopávajú, nie ako ty, a preto človek stratí chuť. Moško mi napísal, že síce je to pasívne, nudní, písať by som mala ďalej, lebo tam niečo je. Ak si len prečítaš komentáre na moje hororové poviedky, zistíš, že tam je to lepšie. Nechem ťa samozrejme presviedčať, keď máš právom taký názor, ale môže sa stať, že človeku ide niečo lepšie, a niečo horšie. Idú mi viac hororové poviekdy, ale vždy som chcela napoísať aj román. Najlepšie by to bolo skĺbiť do hororovej novely, alebo románu možno. Mám to v pláne, nejaký nápad sa mi zrodil v hlave, mohla by to byť sci fi novela, uvidíme. Snáď to bude o čosi lepšie, aj keď budem prihliadať na to, čo si ma varovala: moje nelogickosti. A prečo Petra teraz predáva pukance, keď predtým učila? Je to psycho, mne a to páči. Chce a potrebuje riadnu zmenu, niečo odveci, čudné. Ja zmýšľam inakšie ako masy, pre mňa je normálne, to, čo pre vás nie je, preto si každý hneď myslí, že je to zlé. Kontakty z čias keď učila na ZŠ? Aké? Ja som tiež učila, a nemám žiadne kontakty. Tiež som si urobila živnosť a začala učiť na vlastnú päsť. Škola v tomto určite nepomôže. Z vlastnej skúsenosti. Ostatné chyby si opravím, veľmi pekne za ne ďakujem. A tie aktívne psy, brala som to ako ironický zvrat, podľa teba asi nerozumiem sarkazmu a irónii. Ako tomu rozumieš ty? Ak môžeše, pridaj aj nejaký prípad. Budem rada, ak to pochopím. Myslela som si, že sa to dá uplatniť aj na tú vetu. Budem rada, ak mi odpíšeš. Škoda, že ťa príbeh nezaujíma, aby si čítala ďaľej. Veľmi by mi to pomohlo. Ďakujem ti za všetko.

Ingrid Rudavska16.7.2011
 

Ahoj, Naty, veľmi pekne Ti ďakujem za super komentár. Pridám novú kapitolu čo skoro. Na príbehu pracujem.

Naty16.7.2011
 

Ahoj Ingrid,
prvá kapitola ma veľmi upútala a už sa neviem dočkať pokračovania. Držím palce.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Ingrid Rudavská

Francees Line 29.10.09 COPY 9.JPG
O mne

V literatúre mám rada nevšednosť, v hudbe alternatívu. Nechápem načo je vrcholový šport.

Milujem umenie. Maľujem/obrazy na facebooku/, skladám hudbu/www.myspace.com/franceeslane/, hrám na husle, spievam...

Podľa mňa, práca a všedná realita zabíjajú, lebo kradnú čas na umenie.

Moje naj
www.myspace.com/franceeslane

moja hudba

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: