Navždy spolu... (Andrej Mondočko)27.8.2016
 

Stretol som jedno dievča. Stále na ňu myslím pretože neviem myslieť na nič iné, hoci prešlo už veľa času od kedy som ju videl. Tá anjelská tvár, hnedé vlasy a nádherné modré oči. Človek by musel byť blázon aby sa do nej nezamiloval na prvý pohľad. Spoznali sme sa, hoci to nebolo ako z romantického filmu, no neľutujem že som ju oslovil. Ako plynul čas tak sa aj naše priateľstvo utužovalo a vídavali sme sa stále častejšie a častejšie. Prekvapilo ma že mala chuť stretávať sa so mnou, mal som pocit že jej nemám čo ponúknuť, že na svete sú oveľa lepší chlapci ktorý by ju urobili šťastnou. Zopár krát som sa jej na to aj spýtal, čo na mne vlastne vidí, proste to zo mňa vyhŕklo, neviem čo mi napadlo pýtať sa také veci. Jej reakcia ma prekvapila, síce som nezistil prečo vlastne, no nezabudnem na jej úsmev a slová ktoré vyšli z jej nádherných pier ... Proste ťa mám rada, ani sama neviem prečo. V tom momente som nevedel ako na to reagovať, zostalo ticho priam až to trápne ticho ktoré tak neradi zažívame. Od tohto okamihu sme sa dlhšie nevideli, bol som z toho smutný a nechápal čo sa stalo... ...