IKARIKAR http://www.ikar.sk

Nebuďme nemé (Katarína Hrušíková)7.3.2020
 

5
 počet hodnotení: 1
prečítané 14, Komentáre 0

 

 
 
 
Kus nábytku 
 
Ona sedí za kuchynským stolom.
Na môj dušu, už s tým stolom splýva. 
Sama nevie, či to tak vždy bolo. 
On si prišiel zobrať fľašu piva. 
 
Denno-denne okolo nej chodí, 
ale už ju ani nevníma. 
Pridlho sú na deravej lodi. 
Tento obraz vskutku desí ma. 
 
Aj na bitku pri ňom privykla si. 
Je to hrozné. Už aj na bitku. 
Z trápenia jej vypadali vlasy. 
Zmenila sa na kus nábytku. 
 
On ju zmenil. Zničil celkom celú. 
Vyplakať sa môže do vôle.
Čo Boh spojil, človek nerozdeľuj, 
vraveli im vtedy v kostole. 
 
Ale veď už ani slzy nemá. 
Aj tie slzy už jej zobrali. 
Len ozvena prázdna, hluchonemá
letí s vetrom kamsi do diali. 
 
 
Sen
 
Aspoň keď zaspím, sníva sa mi, 
že som zas v dome mojej mamy,
že ma tam nikto nebude
vyslýchať ako na súde. 
 
Nie „Kde si bola? S kým si bola?“
Nie toto stále dookola. 
Len „Ahoj, moja. Ako sa máš?!
Odpoviem „Dobre. Dobre, mama.“
(Ešte aj vo sne budem klamať.)
 
B...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Katarína Hrušíková

O mne

Toto je moje pravé meno.
Nechcem sa skrývať za iné.
Som obyčajnou malou ženou
v nádhernej rodnej krajine.

Mám rada, keď je všetko pravé:
radosť i bolesť, smiech i žiaľ.
Radšej sa vyhnem hlasnej vrave
a sama stojím opodiaľ.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: