Nech si vezme tú listinu a ide s ňou do čerta (Jaro Kizek)9.9.2012
 

V sále zemianskeho domu bliká z ohniska už len slabé svetlo. Za stolom sedia traja chlapi a nahlas diskutujú. Pomaly sa stmieva, vo vzduchu stále cítiť dym.
„Dobre sme sa dohodli, Literát,“ zhodnotil Zbyslav. Má červenú tvár a oči podliate krvou. Práve tresol Jána po chrbte, tomu zabehlo víno, čo chcel prehltnúť. Rozkašlal sa a prešiel do hlasného rehotu.
„Máš pravdu, dobre,“ odvetil Ján, aj keď vedel, že ho zas čaká nepríjemná povinnosť. Víno však urobilo svoje a tak o ničom nepochyboval. 
Zeman Zbyslav sa ľavou rukou opieral o masívny drevený stôl a pravačkou zaťatou v päsť do neho mlátil. Popri tom prisahal vernosť svojmu pánovi Stiborovi. Slávnostne vyhlasoval, že je pripravený ísť za ním vždy, keď ho pán zavolá.
„Všetci vedia, kto je Zbyslav z Liptovskej svätej Mary. Tu prisahám, že nikdy nášho svätého panovníka nezradím. Môže sa spoľahnúť na moje služby a na...,“ Zbyslav prerušil svoj sľub, asi si nevedel spomenúť, čo by ešte mohol vrchnosti v tejto ťažkej opitosti sľúbiť.
&bd...