IKARIKAR http://www.ikar.sk

Nie je ťažké knihu vyrobiť, ale predať! Celkový počet komentárov: 1
 

     Áno, každý vydavateľ pozná mantru o tom, že „nie je ťažké knihu vyrobiť, ale predať!“ Ročne vychádza na Slovensku 6 až 8-tisíc kníh, s učebnicami až 13-tisíc, a je prirodzene ťažké presadiť medzi nimi práve tú vašu. „Autori bývajú zriedkavo spokojní s propagáciou svojich kníh, pričom si neuvedomujú, že vedľa ich vlastných knižiek je tu obrovské množstvo iných, ktoré sa snažia rovnako usilovne o svoj hlas a zviditeľnenie. Náklady na propagáciu pritom musia byť vynaložené efektívne, aby sa vydavateľovi daným zvýšením predaja vrátili,“ píše vo svojej knihe Jak se dělá kniha Vladimír Pistorius.

     Drahá propagácia knihy, ktorá síce predaj zvýši, nie však dostatočne, môže byť pre vydavateľa stratová. Ak si má čitateľ knihu kúpiť, musí sa o jej existencii predovšetkým dozvedieť, všimnúť si ju v kníhkupectve. V nedávnej minulosti sa nerobil žiadny relevantný prieskum informovanosti slovenských čitateľov, preto možno inšpiruje britský vydavateľ Stanley Unwin. V knihe Pravda o vydavateľskom podnikaní uvádza štatistiku, ako sa ľudia o knihách, ktoré si kúpili, dozvedali v minulosti:

                                             Muži       Ženy
Recenzie                                  18,1%   17,6%
Odporúčanie priateľov                14,2%    17%
Iné diela daného autora              13,8%    12%
Prospekty, letáky ai.                   9,8%     5%
Katalógy vydavateľov                 6,7%     4,5%
Výklady                                    8,6       5%
Odporúčanie kníhkupcov              5,2%     7%
Študijný záujem                         4,7%     3,3%
Inzeráty                                   4%        1,2%

 

     Táto tabuľka je desiatky rokov stará a odvtedy sa význam jednotlivých informačných kanálov určite zmenil, pribudol najmä internet, televízia, rádiá, špecializované rubriky a periodiká. Podľa V.Pistoriusa však zvyšné čísla nebudú príliš odlišné od dnešných – najdôležitejším zdrojom informácií zostávajú recenzie, odporúčanie priateľov a tiež zostáva tendencia kupovať si ďalšie knihy daného autora. Podľa zistení Unwina tvoria tieto tri zložky polovicu informovanosti.

     Vydavateľ by preto nemal šetriť recenznými výtlačkami a samotný autor by mal vyvíjať v tomto smere vlastnú iniciatívu: osloviť blogerov, trendsetterov či ďalších odborníkov/popularizátorov, ktorí majú v knižnom svete dôležité slovo. Nakúpiť od vydavateľa istý počet kníh a rozdať vopred vytipovaným ľuďom.

     Mimoriadne dôležité sú v tomto smere rôzne besedy, diskusie, stretnutia s čitateľmi. Niekedy príde 10 ľudí, inokedy ešte menej, no ak kniha zaujme, postupne sa vytvorí efekt snehovej gule. Spočiatku si čitatelia odovzdávajú po jednom informáciu, neskôr pribudne nadšený blog, autora si všimne regionálne periodikum a lavína sa spúšťa. Tento záujem však treba stále živiť, podnecovať, podporovať.
 

     Podľa Pistoriusa musí vydavateľ venovať mimoriadnu pozornosť informáciám na obálke a prebale knihy, ako aj na internetových stránkach (e-shopy, porovnávače cien ap.). V minulosti i dnes platí – čitateľ v kníhkupectve, hoci prišiel za konkrétnou knihou, neodolá a náhodne si prezerá knihy, ktoré ho na prvý pohľad zaujali. Ako prvé si pozrie informáciu na záložke/prebale knihy – niektorí autori tomu neprikladajú dôležitosť s tým, že veď sa o knihe čitatelia dozvedia z médií a potom si prídu priamo po ňu. Prípadne argumentujú, že čitateľ si knihu (moju knihu) aj tak nájde. Omyl.
Pravdou však je, že napísať výstižný popis na prebal či záložku je ťažké. Stanley Unwin tvrdí:

     „Napísať tieto krátke článočky je umenie. Angličania im hovoria blurbs, čo doslovne preložené znamená kecy. Tieto informácie musia byť krátke, aby ich ľudia čítali; aby upútali redaktora novín, musia obsahovať nejakú novinku, zaujímavú informáciu; aby poslúžili kníhkupcom a knihovníkom, musia podať dostatočný opis príbehu, a popri tom niečo povedať o autorovi... Ak niekto pochybuje o zložitosti tejto práce, nech sa pokúsi napísať niečo také o niektorom slávnom diele z minulosti.“

     Text záložky a teda aj anotácia musia byť návnadou, na ktorú vydavateľ nerozhodnutého čitateľa naláka, ale aj chytí. O tom, čo má dobrá záložka/anotácia obsahovať, nabudúce.
 

Spracované s pomocou publikácie Jak se dělá kniha (V.Pistorius)
 



Komentáre

L.V.31.7.2018
 

To je pravda. Málokedy si kúpim knihu bez odporučenia najmenej štyroch priateliek, dobrého popisu knihy, pozitívnych recenzií atď. Ak na ňu nie som namotaná z predchádzajúceho dielu, prečítam si prvú stranu - ak ma to trochu zaujíma prečítam ďalšiu. Ak prečítam 1. kapitolu a ľutujem že sa skončila čítam ďalej až kým neprečítam polovicu knihy. Potom mi mamina povie že už sme v kníhkupectve dve hodiny a dlhšie sa jej tam trčať nechce. (Škoda že ja jej to nemôžem povedať keď nekonečne kecá s kamoškami 😊)A ak sa nechcem s knižkou rozlúčiť, kúpim ju. No má to (pre autora, vydavateľa atď.)aj zlú stránku: Ak je kniha krátka, prečítam ju celú a nič nekupujem. Z toho asi vyššie (v zátvorke)spomenuté osoby nie sú dvakrát nadšené...

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: