IKARIKAR http://www.ikar.sk

O ženách, chľaste, hajzloch (WC) a odpúšťaní (Matúš Zahradník)31.1.2016
 

2
 počet hodnotení: 3
prečítané 42, Komentáre 1

 

1#
 
Bolo to klišé
Každý piatok to isté
Ten ples príšer
Je mi z toho príšerne
Ráno v hlave dynamit
Vieš ako sa ho bojím?
Že vybuchne
Tresk!
Mozog ošpliecha monitor
A zdúchne
Aj s myšlienkou
Tá je len prievan
Čo pustím dnu
 keď nechám otvorené ústa
To je len prievan
V sobotu zabuchne oči
Až sa odrú mihalnice
Keď ťa uvidia
Ako ležíš vedľa mňa
Vyskočí zo mňa svedomie
Zas to sklamanie
Drbne mi po hlave
Že som to znova nebral na vedomie
To že slnko sa mi bude rehotať
Až všetko osvetlí
Prečo raz kurva mňa neosvieti?
Veď rolety mám furt hore!
Ach, tá love
Nech vojde kus svetla
Do tej čiernej
Nie, to nie!
 Ja nemám čiernu dušu
Som dobrý čarodej
 
 
 
2#
 
Vieš čo je najhoršie?
To že neviem vymyslieť metaforu!
Je to ako nemôcť sa vysrať!
Len sedíš na hajzli
Písmenká z novín otláčajú sa na stehná
A ty stenáš
A stenáš
No ide už?
No nejde!
Do riti!
Nie do nej
Naopak!
Čo sa tak hlúpo pýtaš?...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Ppčnjd31.1.2016
 

Ppčnjd

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Matúš Zahradník

1-DSCF4045.JPG
O mne

Svoje oči som prvýkrát otvoril v Liptovskom (ne)svätom Mikuláši. Stalo sa tak akurát v čase keď sa tatko Mečiar pokúšal zostrojiť hviezdu smrti s cieľom ovládnuť galaxiu, alebo aspoň Detvu keď už nič.
Pán farári ma pokrstili ako Matúša a odvtedy mi každý hovorí „Matúš“. Po hĺbavom dogmatizovaní o menách usudzujem že sa tak aj volám. Teda sem-tam mi hovoria skrátene „hej ty“.
Tu na Liptove inakšie máme skratky radi, všetko voláme onô a každý hneď vie čvô má podať.
Miesto slín sa nám tu tvorí v ústach žinčica vraj v dôsledkom pedantného pôsobenia výparov horského vzduchu ktorý reaguje s materinským mliekom. No ono to omrzí po čase furt pľuť žinčicu preto niektorý z nás (a takých bolo na Liptove nie málo!! ) radšej píše ako hovorí.
Raz sa ma jeden môj kamarát spýtal „Onô Matúš a reku to prečo ty tu onô píšeš?“ Nenašiel som pre môjho kamaráta odpoveď. Našťastie je tu taký zvyk že keď nevieš odpovedať tak sa naleje ako mi hovoríme „onô, takô pálivô“ a potom už na odpoveď nik nie je zvedavý.
Inak píšem rád preto, asi len preto lebo stále niečo hľadám a ani neviem čo.
Ale keď to nájdem tak sa rozdelím! Sľubujem.
Ak sa niekomu moja tvorba zapáči tak vrelá vďaka, ak niekoho pohorším tak prosím o odpustenie, ak sa niekomu nebude páčiť tak nech má na pamäti že som len človek. :)

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: