IKARIKAR http://www.ikar.sk

Objatie (Romana Valachová)25.9.2015
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 152, Komentáre 2

 

Stála na nástupišti a čakala na vlak. Tak ako každý týždeň, avšak tentoraz to bolo iné. Nechcela tu byť. Nechcela ísť domov. Do toho chaosu, pre ktorý sa trápila a prizerala sa mu. K problémom, ktoré nebolo v jej silách vyriešiť. K životu, ktorý ju prenasledoval a ničil.
Stála celá napnutá, ako sa snažila ubrániť plaču, avšak vzpriamená a pevná. Nikto nemohol vidieť, že v skutočnosti je popraskaná ako časom zvetraná skala.
Tak to šlo týždeň za týždňom už nejakú dobu. Pri každom odomykaní dverí si priala, aby aspoň jeden víkend bolo všetko v poriadku.
 
Okolité ticho prehlušil ostrý výkrik a zvuk rozbíjajúceho sa skla. Ostrá rana, ktorá sa premenila sa tisíc malých čriepkov klepotajúcich po podlahe, potichu sa kĺžucich ďalej do zdanlivo nekonečného priestoru. Kroky, vyplašené otázky, nezodpovedane visiace vo vzduchu, škripot protestujúceho skla pod podrážkami ťažkých papúč. Asi prázdna, ozdobná váza.
Vyšla z izby. Veľké kusy slka pozbierala a hodila do koša. Menšie pozmetala. Bolo všade. Po hladkej podlahe sa zošmyklo po celej izbe. Povysávala. Starostlivo, aby p...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Ella Lenart25.9.2015
 

Milá Romana,
prečítala som si zo zvedavosti, pretože názov \"Objatie\" je pekný a zaujímavý. Aj keď nie som dobrá v nájdení chýb, našla som. Chýbajú Ti čiarky, skontroluj si to. Niektorým slovám písmena.Prepáč, neviem to znova nájsť. Poviedka by mohla byť celkom dobrá, keby nebola mierne mätujúca. Pocitom hrdinky pri objatí sa venuješ dostatočne, no príliš málo pri jej \"probléme\", ak sa to tak dá nazvať. Aby sme vedeli pochopiť jej beznádej, musíme najprv spoznať jej beznádej. Chápem, že z tmy vyjde svetlo, ktoré vidí iba ona, no okolie existuje. Na nástupišti chápem, že čas zastal, ale v učebni, kde boli všetci pri jej \"beznádeji?\" Alebo je to sci fi a ja som to nepochopila? Nič v zlom, pre mňa sa to ťažko čítalo, neprišla som na to, čo si tým chcela povedať? Že existujú anjeli? Ak áno, daj im krídla. Vraj, čím viac píšeš, tým viacej sa formuješ.Tak nech ti to píše.

Romana5.10.2015
 

Ahoj, veľmi pekne Ti ďakujem za komentár. Ospravedlňuje sa za chyby a vynasnažím sa ich odstrániť. Snáď ich nájdem všetky.
Poviedka je nastavená tak trochu abstraktnejšie a objímajúci hrdina presahuje až k nadprirodzenu. Mojim cieľom bolo zobraziť, áno, že aj z tej zdanlivo najťažšej situácie vedie cesta von, ale predovšetkým, že v takejto situácii často pomôže obyčajné objatie. Bez otázok, rád, slov útechy, ktorých sa len málokto dokáže zdržať. Porozumenie a útech bez slov. Ale asi sa mi to nepodarilo do poviedky vsadiť dostatočne. Snáď nabudúce. Ešte raz ďakujem za komentár =)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Romana Valachová

O mne

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: