IKARIKAR http://www.ikar.sk

Oheň v duši (Mária Blšáková)21.1.2016
 

4
 počet hodnotení: 54
prečítané 2839, Komentáre 604

 
Oheň v duši (1)
H.
Spomaľujem zo stovky na nulu v priebehu pár sekúnd. Snažím sa upokojiť a dýchať zhlboka. Veď sa vlastne nič nedeje, len niekto zažal malé, mihotavé svetielko, ktoré mi neublíži. Napriek tomu ho vždy vycítim, akoby som pre tento živel, mala vyvinutý špeciálny senzor.
„Sviňucha jedna škamravá. Vie dobre, čo robí. Boh jej to na súdny deň zráta. Kašli na ňu.“ Lujza zazrie na Bianku, sesternicu nášho šéfa a krátko ma objíme okolo pliec. Následne mizne medzi stolmi prepchatej pizzerie. Fascinuje ma, ako sa v nej snúbi tvrdosť a bohabojnosť. V jej podaní je to dokonalá kombinácia. Obzerám sa okolo seba a zachytávam chmúrny pohľad Francesca. Napriek svojej cholerickej povahe, nie je zlým človekom a ja rozhodne nemám v úmysle, pridať mu na čelo vrásku. Rýchlo si na podnos beriem nápoje, oblúkom sa vyhnem zapálenej sviečke a mierim k rozosmiatej, sporo odetej skupinke tenageriek.  Nasadzujem profesionálny úsmev a tohto času už slušnou taliančinou sa pýtam, či si vybrali čo budú jesť. Pri zapisovaní objednávky mi neujde, ako si prezerajú môj outfit, pozostávajúci z p...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Jj15.11.2016
 

Preco mi to ukazuje len 10 stran? :(

Mária Blšáková15.11.2016
 

Lebo som ostatné zmazala. Celé dielko som nechala dva týždne, ale ak chceš, vrátim ho ešte na pár dní :)

Jj15.11.2016
 

Dakujeem velmi pekne. :)

Marta Bielska15.11.2016
 

Majka, dočítané... Záver je v pohode. Úprimne Ti už želám aj oddychový čas :-)
Všetko dobré!

Mária Blšáková15.11.2016
 

Ahoj Marti. Cez víkend som to chcela už stiahnuť, ale akosi nezvýšil čas a teraz som rada, že som nestiahla a stihla si prečítať. Ďakujem.

Sofia Filo9.11.2016
 

Tak tu už máme koniec! Pekné vysvetlenie na záver. Dúfam, že sa čoskoro dočkáme knižnej verzie a že hneď začneš pridávať nové dielko. :-)

Mária Blšáková10.11.2016
 

Ahoj Sofi. Bábo s názvom Oheň v duši je ešte v brušku a aj keď je dopísané, ešte potrvá, kým sa narodí. Mám toho veľa na opravovanie a kým to nespravím, nepustím sa do ničoho nového, i keď cukatúra je obrovská. Ďakujem, že si čítala.

Michaela Dz.5.11.2016
 

Ostalo mi dobre na duši. Majka, rento román bol iný, ako tvoje ostatné, ale pre mňa bol veľmi osviežujúci. Dúfam, že čoskoro budem môcť čítať od teba niečo ďalšie. Držím knihe palce, nech skoro vyjde.

Mária Blšáková5.11.2016
 

Ďakujem, Miška. Tak skoro to nebude. Ako som už kdesi dolu písala, na opravu čakajú tri rukopisy. Hlavne ten, na ktorom práve robím mi dáva poriadne zabrať. Volá sa Za dverami číha život. Teší ma, že si Oheň dočítala do konca.<3

SD4.11.2016
 

Pre mňa bol zlatý klinec ten neumytý riad :-) Ja môžem aj romantiku, aj humor :-) Gratulujem, Majka, veľmi dobre sa to čítalo. Príjemné, bez veľkých turbulencií, hoci zopár prekvapivých zvratov ma dostalo. Páčila sa mi Henina skromnosť, Alanova neistota, láska, ktorá bublala na povrchu aj pod ním. Teším sa na papierovú formu :-)

Mária Blšáková4.11.2016
 

Moje najpokojnejšie dielko :) Popri Eme je Hentieta ako rosa proti búrke. Chcela som si vyskúšať i takéto niečo, no v hlave sa mi už rodí odvážnejší námet. Ďakujem Silvia za mnoho povzbudzujúcich slov.

janča3.11.2016
 

Urobila si mi veľkú radosť s tým záverom. Tak, ako písala Magduška podo mnou, neprekombinované, krásne, oslobodzujúce. Také knižky ja môžem. Mária, ďakujem za tvoj Oheň, pri ktorom som sa zohrievala niekoľko mesiacov.

Mária Blšáková4.11.2016
 

Janka, patrila si medzi pravidelných čitateľov a pri aj tvojej priazni som sa zohrievala aj ja. Dúfam, že sa mi podarí Oheň pretaviť do komaktnejšej podoby, lebo zatiaľ je dosť rozhrkaný. Vďaka za pozornosť a čas, ktorý si tým dvom venovala.

Monika Jalakšová3.11.2016
 

48) Krásny koniec :-) Cítim smútok, lebo príbeh skončil, ale skončil s láskou, nádejou a odpustením a takto sa mi to páči :-) Pri Henrietke a Alanovi som rada trávila svoj čas, ďakujem Majka.

Monika Jalakšová3.11.2016
 

47) Majočka pekná kapitolka, prečítala som dvakrát po sebe. Mám rada druhé šance(v prípade, že to má zmysel), zmierenia, aj náznak nádeje, že to vyjde. Už mi k tomu len treba horúca čokoláda. Bavila som sa.

Mária Blšáková3.11.2016
 

Milá Monička. Prvýkrát som v písaní vycestovala za hranice a vďaka googlu spoznala krásnu Apúliu. Čo-to (nemnožko) som sa naučila po Taliansky, pomotala sa po letiskách a zorientovala sa v mapách. Aj mne bude Alan s Henrietou chýbať, tak, ako všetci moji hrdinovia. Ďakujem, že si čítala <3

Peter3.11.2016
 

K poslednej kapitole:
Tak... a je dobojované! Všetko do seba zapadlo a odpovede na všetky otázky „prečo?“ sú vypovedané, vysvetlené, poznané, pochopené... až je zrazu človeku ľúto, že to skončilo. I keď niektoré veci ťažko pochopiť, lebo nie sú celkom logické (napr. prečo Alan posielal Henriete knihu svojej mami, keď ju písala pod pseudonymom... žeby čakal, že si autorku vygoogli?), ale ani samotná naša realita nie je vždy logická, nato ešte príbeh, na ktorý sú kladené iné nároky a očakávania... a tento príbeh bola predsa fajn jazda. Ostáva už len zaželať Henriete a Alanovi šťastný spoločný život!

Mária Blšáková3.11.2016
 

Peter, Alan sa chytal slamky a to, že jej poslal knižku v čase, keď spolu nekomunikovali malo vyburcovať jej zvedavosť. \"Prečo mi ju poslal? Čo tým chcel povedať?\" Ženy sú od prírody zvedavé stvorenia. Henrieta chcela vedieť, čo ma v knihe nájsť. Nechcela prehliadnúť niečo podstatné. Keď sa ozvala, Alan si tak zabezpečil priestor, v ktorom jej mohol osobne vysvetliť. Predstav si, že by jej toto všetko napísal v liste. To by bolo čudné. Chcel ju predovšetkým mať blízko, keď jej to povie. Ďakujem ti za množstvo komentárov a predovšetkým za to, že si s mojimi hrdinami doslova žil. Prajem pekný deň.

Magdalénka3.11.2016
 

Majka, si kúzelníčka :-). Krásne si to ukončila, žiadne zložité zápletky, cítim, že sa dnes budem celý deň usmievať nad šťastným koncom. A myslím, že nás bude viac, len ti všetci nenapíšu :-)). Drž sa a pokračuj ďalej :-)!

Mária Blšáková3.11.2016
 

Magdalénka, nevieš si predstaviť, ako sa teším, že sa ti páči záver. Minimálne Peter s ním spokojný nebude, lebo chcel, aby boli rodičia Alana upírmi. Neviem veru, či bude stačiť, že v podstate tiež cicali :)

Peter3.11.2016
 

Mňamka, bude mi to stačiť, lebo ich forma upírstva bola dosť hrozná...

Mária Blšáková3.11.2016
 

Nabudúce ti napíšem horor :)

Marcela30.10.2016
 

Alan a Amadeo. Fotrovci boli na práškoch, keď ich zapisovali do matriky? :-)
Teším sa na ďalšiu. To už bude záverečná?

Mária Blšáková30.10.2016
 

Veľakrát je krstné meno pre deti trestom :)
Áno, už bude záver, Marcelka.

Peter29.10.2016
 

K 47-ke:
Tak sa to pekne komunikačne medzi nimi rozbehlo... Dúfam, že sa Alan poučil a už viacej nebude uplatňovať svoj ochranársky syndróm vo vzťahu k Henriete a síce dobre mienenej snahe ochrániť ju pred démonmi svojej minulosti. Snáď prišiel k poznaniu že „chrániť ju“ je v tomto prípade to najhoršie čo mohol spraviť a čo mohlo znamenať koniec ich vzťahu. Nie, žiadna ochrana, všetky informácie o minulosti pekne na drevo! Bez obalov a vykrúcania. Bude to jeho veľká katarzia, uľaví sa mu, aj keď teraz o tom ešte nevie, no musí to spraviť... Henrieta má právo to poznať, precítiť , urobiť si vlastný názor a... vyjadriť sa. Tak Alan... do toho!

Mária Blšáková30.10.2016
 

Ja mu teda vôbec nezávidím. Nie je rozmarný typ a s Heňou si to nepokašľal z dlhej chvíle. Musel sa veľmi trápiť, keď sa pár týždňov bez nej na jeho vzhľade tak podpísalo. Myslím, že väčšina démonov sa v utajení nafúkne do astronomických rozmerov, ale keď ich opíše nahlas, keď sa jej zverí, prasknú ako mydlová bublina.

Michaela Dz.27.10.2016
 

To bolo pekné :x) Normálne som ti naletela s tou hrúbkou. Nešlo mi do hlavy, že ti ušlo niečo také očividné. Teším sa na rozuzlenie.

Mária Blšáková27.10.2016
 

Ahoj, Miška. Pozerám starý rukopis a tam je takýchto vtípkov neúrekom, i keď bez úmyslu. Normálne zalamujem rukami. Gramatika je naozaj dôležitejšia ako si myslíme :)

M.G26.10.2016
 

Majka, konečne doháňam zameškané kapitoly. Píšeš dobre, to vieš, len v kapitole, kde P. obťažuje Henrietu a Alan mu neverí, mi to jednoducho nereže. Neviem si predstaviť, že by jednoducho „nevidel“ že ide o oťažovanie, nie flirtovanie. Veď ju prakticky držal násilím. A A. sa mi nezdá taký slepý, že by si to nevšimol. Aj na vzdory predchádzajúcim skúsenostiam. Heňu som si obľúbila, taká normálna ženská, ale Alan, akosi mi nereže. Ale nie je cieľom autorky, aby sme milovali všetkých hrdinov, však? :-) PS: By ma zaujímalo, kto je tá stará vražda. Som sa rozosmiala...

Mária Blšáková26.10.2016
 

Miška, vďaka za zhovievavosť, ale ja viem o viacerých slabších miestach. Keď píšem jednu kapitolu týždenne, niekedy akoby ušiel synchrón a veľa vecí vyskočí pri opravách. Oheň nechám trochu odležať, a potom sa pustím do prerábok. Ďakujem za upozornenie. Neskôr prebehnem ešte raz všetky komentáre, nech mi neujdú výhrady. :)

Monika Jalakšová25.10.2016
 

Majka, krásna kapitola, trošíčku si pohla ľadmi. ( snom si dala nám dala najavo, že Henrietka stále ľúbi...)Vyčarilo mi úsmev na tvári, ako Henrietka nakoniec nevydržala a napísala mu o knihe. Dávaš nám nádej, že sa to predsa dobre skončí... :-) Alan sa teraz držal dobre a to som rada, hoci stále si nám neprezradila, čo tkvie v tej knihe a čo tým chcel povedať..ty to už zrejme vieš, však?

Mária Blšáková26.10.2016
 

Moje hrdinky bývajú trošku živšie, ako je Henrieta. Pôsobí až chladne, preto som jej podsunula trochu akčnosti. A jasné, že viem, kde je pes zakopaný, ale na rozuzlenie už naozaj nebudeš dlho čakať :)
Pekný večer.

janča24.10.2016
 

Bola zlatá, ako hypnotizovala telefón. Neviem si predstaviť, čo má znamenať kniha, ale aspoň sú zasa v kontakte. Zaujímalo by ma, ktorú starú vraždu mala na mysli Lenka. Jedna mi napadla :))))

Mária Blšáková24.10.2016
 

Pobavila si ma. Nemôžem ti povedať, prečo som napísala to o starej vražde, lebo by som prezradila, čo bude ďalej. Cítila som potrebu zakomponovať do deja jeden názor na margo píšucich žien, ktorý som počula už niekoľkokrát. Som rada, že stále čítaš.

Sofia Filo24.10.2016
 

Ahoj, Majka,
oprav si na začiatku preklepík: Prepáč, Henrierka...
Som rada, že sa už čoskoro dočkáme rozuzlenia, ale zároveň ma neteší, že už si na konci. Tipujem, že kniha, ktorú dostala Henrieta, opisuje Alanov manželský trojuholník. Alebo sa mýlim? ;-)

Mária Blšáková24.10.2016
 

Mýliš :) Samozrejme nie s preklepom :) Pri Monikinom bujarom živote by tá knižka musela byť aspoň o hexagone :)
Ja sa naopak veľmi teším, že sú v závere, lebo mi hlavu už okupuje iný námet, ale najprv ma čakajú rozsiahle úpravy.

Peter24.10.2016
 

K 46-tke:
Tak ani Henrieta nevie čo tá kniha má znamenať... Z toho som blázon. Ale Lujzina svadba v Taliansku možno prinesie nejaké možnosti ako by sa Alan mohol zmieriť s Henrietou a možno ich bude inšpirovať. Len či tam Alan pôjde s Henrietou... Hlavne, že spolu začali komunikovať, lebo nekomunikovať je to najhoršie čo môže byť. No... Alan má druhú šancu. Čo urobí?

Mária Blšáková24.10.2016
 

Milý Peter.
Vždy som v komentoch písala, že ešte sama neviem, že uvidím, ako sa mi to v hlave vyvŕbi, ako dozrie. Tentokrát viem všetko. Včera som príbeh Henriety a Alana uzavrela. Dúfam, že sa vám budú páčiť i posledné dve kapitoly, ktoré mám na vás prichystané :)

Monika Jalakšová18.10.2016
 

Majka, teším sa, že si nám prestrela až život Henrietky a Alana v jednom balíčku. :-) Keby som vedela skákať, tak by som skočila od radosti, pri časti, keď Henrietka vošla do vody za svetla, mám z toho naozaj radosť a za túto časť, ti nesmierne ďakujem. Hm.. Ale si beťárka, lebo si nám podsunula témy a nevysvetlila. Je mi jasné, že sa rozuzlenie dozvieme neskôr a som veľmi zvedavá. Teším sa na záhadu o knihe. Veľmi by ma tiež zaujímalo, prečo nenávidí Peter Alana. Ja viem, musím si počkať :-)

Mária Blšáková18.10.2016
 

Teším sa, že som ťa potešila. Henrieta si toho na pleciach niesla dosť, tak som jej urobila liposukciu svedomia :) Keď som dopísala kapitolu, mala som chuť pokračovať v písaní ďalej, ale chcem ďalšej kapitole dopriať dostatok času na dozrievanie. O Petrových dôvodoch, knihe i Alanovi sa dozvieš všetko a čoskoro. Pekný večer.

janča18.10.2016
 

Mám nesmiernu radosť, že sa Henrieta vyzliekla. Akoby so šatami zhodila vinu, ktorú si niesla na pleciach. Zasa si nám podsunula dva otázniky. Obsah rozhovoru Alana s Petrom a knižku. Napísal ju on a chce jej tým niečo osvetliť?

Mária Blšáková18.10.2016
 

Vidíš? To nie je zlý nápad :) žeby sa Alan schovával za menom na knižke :) Janka, už nebudem zamotávať. Ak, tak len málinko. Zasa ma totiž straší rozsahový limit. Už hornej hranici prešľapávam na rohožke :)

Peter18.10.2016
 

K 45-ke:
Henrieta si ďalej vylaďuje vzťahy so svojimi najbližšími, je tam pohoda, pod ktorou sa akoby niečo ešte skrývalo, niečo ešte stále nevypovedané, nedotiahnuté... taký je môj pocit z tejto časti kapitoly. No a Alan? Hmmm... teraz nielen ja rozmýšľam čo to za knihu našiel.... Nespomínam si, žeby s Henrietou v niektorých predchádzajúcich kapitolách riešili alebo spomínali niečo o nejakej knihe... Čo to Alan posiela Henriete a čo si od toho sľubuje? Ale evidentne objav tej knihy v ňom excitoval novú energiu a snahu niečo urobiť... akoby v ňom znova skrsla nádej... Mílim sa veľmi?

Mária Blšáková18.10.2016
 

Ahoj Peter. Dobrý postreh s knihou. Nie, nespomenula som ju doteraz, napriek tomu má veľký význam. Alan ešte nevie, či jeho balíček vôbec splní nejaký účel, ale potreboval ho poslať. Zvláštne je, že ťa viac zaujala kniha ako to, čo mu povedal tvoj menovec. Dala som si záležať na tom, aby som nepovedala viac :) Vďaka za komentár.

Marcela Janíková16.10.2016
 

Chudák, Henrieta. Muselo to byť strašné, žiť s takýmto tajomstvom. Páčilo sa mi, ako si rozhohrala celý ich rozhovor. Tá kaucia bola veľmi výstižná. Zas budem čakať niekoľko dní, ale teraz mi to nevadí, lebo keď tento príbeh skončí, bude mi chýbať.

Mária Blšáková17.10.2016
 

Aj mne bude chýbať, Marcelka. Zakaždým si na svoje postavy zvyknem tak, že keď sa príbeh uzavrie, mám pocit, že z môjho života nenávratne odišli blízki priatelia a chvíľu potrvá, kým si vytvorím \"vzťah\" k ďalším :)

Monika Jalakšová14.10.2016
 

Majka,mám v očiach slzy, veľmi silná kapitola, ktorá veľa vystvetlila, Henrietke sa dúfam uľaví. Od tejto chvíle sa jej bude žiť lepšie a nebude sa toľko trápiť. Veľmi jej to prajem.

Mária Blšáková15.10.2016
 

Príbeh sa blíži ku koncu a tak je na čase niektoré veci začať odkrývať. V podstate si všetci so sebou vlečieme nejaké bremeno z minulosti. Som rada, že sa ti kapitolka páčila. Peknú sobotku.

Michaela Dz.14.10.2016
 

Už som novú kapitolu vyzerala. Bola som zvedavá, čo povedala Henrieta doma a zrazu takáto vec. Dozvedela som sa viac, ako som dúfala. Teším sa, že sa jej uľaví. Veľa vecí teraz prehodnotí. Držím jej palce.

Mária Blšáková15.10.2016
 

V Henrietinom živote sa udialo veľa zmien. Nie všetky boli dobré a v konečnom dôsledku zaplatila za lásku viac, ako za ňu dostala. Je smutná, nevie, čo bude ďalej, preto som jej dopriala odmenu, ktorá jej hádam pomôže začať iný život.

Peter14.10.2016
 

K 44-ke:
Je ťažké niečo povedať k tejto kapitole... v tejto chvíli sa k tomu nedá veľa čo povedať, ale dá sa veľa čo k tomu mlčať a prežívať všetky tie pocity spolu s Henrietou v tichom osamení svojho vedomia... Henrieta až teraz odhalila pred svojimi najbližšími, že si nesie smrť svojich rodičov ako svoju vinu celým životom a to čo sa jej dialo a deje, je len karmický trest za svoj... skutok. Dosť hrozná predstava... a ešte horšie mi znejú jej rezignačné slová, že sa už nebude snažiť byť šťastná... Toto nie je dobré východisko pre Alana, ktorý cíti a rozmýšľa presne opačne. Bude musieť skúsiť a spraviť nemožné, aby sa Henrieta k nemu vrátila. Ako to spraví...netuším a nevedel by som mu ani nič poradiť.

Mária Blšáková14.10.2016
 

Každý si so sebou nesieme svoje viny, či už skutočné, alebo vsugerované. Henrieta sa od začiatku javila ako veľmi tolerantný pokojný človek, ktorý koná neunáhlene, ale za všetkým stálo vedomie, že \"spáchala\" niečo hrozné a nezaslúži si to čo iní. Keď som začala písať túto kapitolu, nevedela som, koľko toho prezradí. Vravela som si, že záleží od Lenky, nakoľko bude vyzvedať, ale nakoniec som sa rozhodla odvaliť jej kameň zo srdca a dopriať jej aspoň niečo pekné. Ďakujem za krásny komentár. :)

SD11.10.2016
 

Majka, ja už ani neviem, čo mám povedať na Alana. Majetnícky, ješitný, a teraz zrazu aj hlúpy a urážlivý a slepý... Škoda, že takí ľudia existujú aj mimo kníh. No a Peter? Ja by som vedela Alanovi povedať, aké sú Petrove dôvody na všeličo... Ako to, že taký inteligentný chlap to nevidí? Ach jaj, som zvedavá, ako to vyriešiš.

Mária Blšáková11.10.2016
 

Alan je hrdý a hrdosť mu tlačí na očne nervy, preto nevidí poriadne :) Vsugeroval si, že z neho Heňa robí blázna a keď sa chce, potom už človek posplieta i neexistujúce vlákna. O dva dni by som chcela napísať novú kapitolu, ale zatiaľ nedozrela, lebo mám povinnosti pri inej písomnosti. :) Ďakujem za komentár.

Monika Jalakšová7.10.2016
 

Majka, táto kapitola vo mne vyvolala smútok. Ja veru neviem, či by som Alanovi odpustila. Úprimne. Tak ju ľúbi, že po príchode hladá \"malú omrvinku\", hoc čo, ako dôkaz, že mu neodišla. On jej vlastne vydláždil cestu smerom na východ. Aj keď ja som si myslela, že jej kroky budú viesť priamo do Talianska. Skvelo napísané :-) Som veľmi zvedavá, ako to s nimi skončí. Aké kroky podnikne Alan, aby si ju získal späť. Prosím si ďalšiu kapitolu :-)

Mária Blšáková7.10.2016
 

Človek je zvláštny tvor, Monička. To, čo mu bolo dopriate často ocení až vtedy, keď o to príde. Alan potreboval viac dôkazov, že ho Henrieta miluje, pritom to musel cítiť aj bez veľkých gest. Tiež by som dopriala Henriete Taliansko, ale to naozaj nie len tak. Radšej som jej dopriala spoločnosť blízkych ľudí, pri ktorých sa jej hádam podarí zotaviť boľavú dušičku :)

Peter7.10.2016
 

K 42-ke:

Alan videl len to čo chcel vidieť a čo v jeho fantazijnom vedomí narástlo do obludných rozmerov, čo však nemalo nič spoločné s objektívnou realitou, ktorá jeho ani nezaujímala, nevidel ju, lebo nechcel vidieť... Zo svojich indícií, ktoré si pospájal mal Alan zatmenie slnka. Tma sa rozhostila v jeho duši... a tma vyvoláva k životu príšery. Toto sa stalo teraz Alanovi. Ale čo a ako ďalej? Ako nájde opäť svetlo? A už mu to začína pomaly dochádzať... A čo urobí Henrieta? Netrúfam si odhadnúť...

Mária Blšáková7.10.2016
 

Vraví sa, že koho najviac milujeme, tomu i najviac ubližujeme. Alan už vie, že jeho teórie majú trhliny. Znova ostal sám. Je to iná samota, akú zažil po rozvode. Bude si musieť poriadne premyslieť, ako vybŕdnuť z tejto kaše a ja si to budem musieť premyslieť tiež. Pekný deň, Peter.

janča6.10.2016
 

To o štvorlístku bolo výborné. Kristína mu poriadne vytmavila. Majka, máš pár preklepov. Ešte si prejdi.

Mária Blšáková6.10.2016
 

Ahoj Janka. Viem o dreváku i o zdupľovaných cigaretách, áčku naviac... Po zavesení ešte kadečo objavím, ale niečo sa mi deje na stránke a aj keď opravím, neuloží mi. Možno zajtra.

Sofia Filo3.10.2016
 

Tak teraz ma Alan naozaj šokoval! Vari nevidel, že sa Heňa bráni? A ani ju nenechal nič povedať! Dúfala som, že sa trochu spamätá a začne komunikovať.

Aj dnes si dovolím upozorniť na nejaký ten preklepík:
Kráčame ulicou k domu, kam by sme, navigovaný hudbou a hlučnou vravou, trafili i po slepiačky. – navigovaní, poslepiačky

Kto vie – ktovie

No ani to s nim nepohne – s ním

Posledný krát – Poslednýkrát alebo posledný raz

Mária Blšáková3.10.2016
 

Keď je človek nahnevaný, vidí len to, čo chce. Bol napálený a všetko sa mu zdalo jasné. Zapadlo mu to do celkovej mozaiky. Nechcela svadbu, neplánovala s ním dieťa a priveľa sa vypytovala. Alan mal pocit, že jej prestal stačiť.
Milá Sofi, vďaka za postreh. Pekný večer prajem.

Michaela Dz.3.10.2016
 

Toto Alanovi nevyšlo. Muselo byť hrozné vidieť ich tam, ale najprv sa jej mal zastať, až potom v súkromí riešiť prečo a začo. Som zvedavá, ako z tejto kaše vybŕdne.

Mária Blšáková3.10.2016
 

A vieš, že aj ja, Miška? Teraz som ich trochu vypustila z hlavy, lebo som doma a užívam si voľno so synmi, ale už onedlho sa im povenujem. Nerada by som záver uponáhľala. Ďakujem za komentár.

Monika Jalakšová30.9.2016
 

Majka, chcem aby si vedela, že pre mňa si pani spisovateľka, lebo sa vieš popasovať a vcítiť do každej postavy a človek to berie tak, ako keby to naozaj reálne, teraz a nie vymyslený príbeh. Ale táto kapitola, čo sa týka pocitov, juj nahnevala ma. (hoci to považujem za skvelo napísané a ako autorke ti ani za mak nevyčítam!)Henrieta ide tancovať s cudzím mužom, keď stoja s Alanom na popraskanom ľade? To vážne. Nič viac netreba smutnému, životom dokopanému chlapovi a žiarlivcovi v jednej osobe. Čo sa týka Alana, hladám pre neho také slovo, aby som tu verejne nemusela nadávať, vážne! Neodstrčí Petra a nedá mu aspoň jednu po papuli? Ako keby svojho kamaráta nepoznal. Nech už má za sebou akúkoľvek minulosť a nech sa zožiera čímkoľvek tak mal Hentrietu brániť. Vziať ju domov a ráno jej dať hoc aj kopačky, ak by to cítil, aj v prípade, že by vychladol. Nuž sám si v tomto prípade ničí to najcenejšie, čo doma má,lásku.

Mária Blšáková30.9.2016
 

Ahoj Monička. Ja si naopak myslím, že urobila dobre, že šla tancovať a nepristúpila na Alanovu muróznosť. Prišli na oslavu a ona predsa netancovala s niekým, kto ju balil, len ju vyzval do tanca. Ak by také niečo malo totálne zničiť popraskaný ľad, tak nestál vôbec za záchranu. Faktom je, že chápem oboch. (Ako inak, keď sú to moje deti) Alanovi slúži ku cti aspoň to, že nepoužil tvrdšie slová. Ďakujem za komentár :)

Peter30.9.2016
 

K 41-tke:
Celý čas od začiatku príbehu som Alanovi držal palce a bol napriek všetkému (výhrady čitateľov, resp. čitateliek) viac-menej na jeho strane. Ale ako sa zachoval teraz, tak to neznesie žiadne ospravedlnenie. A je mi pritom úplne jedno čo spravila alebo nespravila Henrieta! (alebo čo si on myslí, že spravila...). Alan svoju hru neuhral a u mňa skončil! A u Henriety by mal skončiť tiež, lebo inak si ťažko môže vážiť samú seba... ale takto sa literárne príbehy s touto tematikou nekončia. Najskôr v štýle: „...ale na koniec sa všetko na dobré obrátilo a oni žili spolu šťastne až kým nepomreli...“ Alebo...? (Môjtykvet či som nasraný!)

Mária Blšáková30.9.2016
 

Peter, ono to nie je také ľahké len tak sa odmilovať, keď niekto urobí chybu, ale uznávam, že Henrieta má dôvod cítiť sa dotknutá. Prinajmenšom si mal dať námahu vypočuť ju a zistiť, čo sa stalo, nie zbrklo súdiť, no po druhom odmietnutí žiadosti o ruku, po jeho objave v jej nočnom stolíku sa mu zdá, že všetko je jasné a jednoducho rezignoval. Fú, jakú dlhú vetu som splodila. Mrzí ma, že si napálený, ale už po niekoľkýkrát opakujem, som rada, že sa hneváš na moje postavy, nie na mňa :)

Sofia Filo26.9.2016
 

Ahoj, Majka, v 40. kapitole si nám ponúkla zaujímavý pohľad do Alanovej mysle. Vidím, že aj on je v ich vzťahu frustrovaný. Som veľmi zvedavá na vysvetlenie a odhalenie jeho minulosti. :-)
Dovolím si ešte upozorniť na zopár drobností:
Poťahujem si s cigarety – oprav si „s“ na „z“
... že ten prsteň príme – prijme
... rozhovory cez skyp – Skype
Keby že kopú viac... – Kebyže

Mimochodom, pobavila ma narážka na kopanie zemiakov na Liptove. :-)

Mária Blšáková26.9.2016
 

Ďakujem, gute Fee. To z,s, je moja achilovka. (len medzi nami, tých piet mám ako stonožka. Idem poopravovať. Pekný deň prajem.

SD25.9.2016
 

Fiha, tak toto je celkom iny Alan, nez ktoreho som si doteraz predstavovala. Cynicky. Frustrovany. Na pochybach, ci miluje a je milovany. Na jednej strane ho chapem, kazdy ma obcas zly den a chmurne myslienky, na druhej strane, ak by mu prave pri tejto kapitole Hena videla do hlavy, striasla by sa, zbalila a v sekunde zmizla. Ani by som sa jej necudovala. Som zvedava, ako to cele vyriesis.

Mária Blšáková25.9.2016
 

Práve dnes som písala ďalšiu kapitolu, lebo zajtra cestujem domov a nebude veľa času. Alan je vážne rozhodený. Má rád veci pod kontrolou a napriek tomu sa mu tak často vymykajú z rúk. Všetko si predstavoval inak. Bude mať pri sebe milovanú ženu, s ktorou vytvorí rodinu podľa svojich predstáv. Zatiaľ sa však prizerá, ako si Henrieta nachádza nové priateľstvá, prácu, kontakty. Najviac sa paradoxne bojí Kristíny, no mal by sa báť niekoho iného. Koho, to sa dozviete čoskoro. :)

Peter24.9.2016
 

K 40-tke:
Prečo Alan neznáša Kristínu? Nechápem... To mu vadí, že si našla Henrieta kamošku? Alebo ju nemá rád a priori ? Po tejto kapitole ale nie som so svojimi sympatiami jednoznačne len na Alanovej strane. Zo situácie v ktorej sa ocitol a zo svojich pocitov, ktoré prežíva a nechápe že prečo, prečo sa mu deje práve toto... obviňuje všetkých: Henrietu, Kristínu, toho tam hore a čojaviem ešte koho alebo čo... len seba nie! Nevidí, že príčinou je on sám. No ale na druhej strane, nám sa to s odstupom a nadhľadom dobre kritizuje... ale Alan objektívne zo svojho uhla pohľadu tento nadhľad a odstup v tejto fáze na ceste poznania v ktorej sa práve nachádza mať proste nemôže, fyzicky ani psychicky... Musí si to pretrpieť do konca, lebo niektoré skúsenosti a poznania sú proste neprenosné, prichádzajú a napĺňajú len pri osobnom strete (ktorý má niekedy charakter zrážky) s realitou, človek si ich musí prežiť osobne, nesprostredkovane, a veľakrát bolestne... ale také je poznanie. Alan ale príde (dúfam) do fázy v ktorej tú hlavu z piesku vytiahne, rozhliadne sa a pochopí...

Mária Blšáková24.9.2016
 

Peter, nedá sa povedať, že Alan neznáša Kristínu ako človeka, veď ju vlastne ani poriadne nepozná. Z princípu nemá rád jej spôsob života, bohémskosť v človeku, vzletné myšlienky, o ktorých si myslí, že sú vyprodukované umelo. Jeho najväčšou chybou je, že hľadí na svet čierno-bielou optikou, ale tak ako každého z nás, i jeho do tejto podoby a prílišnej opatrnosti niečo vyformovalo. Spomínaš si na to, ako ťa rozčuľoval Šimon? I Alan má svoje dôvody. Ostáva nám len dúfať, že láska k Henriete je silnejšia ako démoni, s ktorými bojuje. Veľmi sa mi páčia tvoje analýzy.Si veľmi pozorný čitateľ. Ďakujem za komentár. Peknú sobotu.

janča23.9.2016
 

Akého pekného chlapca si nám tu dala. Radosť si ho \"prečítať.\" Ešte keby sa tak dal stiahnuť :x) Majka, dobre si vykreslila Alanovo rozpoloženie. Má to ťažké.

Mária Blšáková23.9.2016
 

Ahoj Janka. Som rada, že som dobre vybrala. Kamarátka písala, že by mu vyšklbala obočie, ale fakt je to fešák :)

Monika Jalakšová23.9.2016
 

Ahoj Majka, v prvom rade, obrázok je ako uliaty na túto kapitolku. Úprimne, chápem Alana. Správa sa adekvátne k situácii do ktorej sa dostal. Patrí k nej hnev, sklamania a pochyby. Viem, že ich oboch ešte čaká veľa vysvetľovania a pochopia, no dúfam, že to dopadne dobre ... nakoniec. Krásna kapitolka, oplatila sa nakuknúť a prečítať.

Mária Blšáková23.9.2016
 

Dúfam aj ja, Monči. Zbožňujem keď sa príbeh schyľuje ku koncu. Zdá sa mi také čarovné zapletať to, čo sa na začiatku rozplstilo do tenkých vlákien. Tento príbeh je jednoduchší, nie je tu veľa postáv. Oveľa viac mám tak priestor pohrať sa s hlavnými postavami. Teším sa, že ťa neomrzelo čítanie. :)

nova23.9.2016
 

Ahojte, sice nekomentujem vela , ale citam ...teraz mi vsak nedalo neozvat sa...
Mne sa Alan paci ( teda to ako si ho stvarnila), paci sa mi , ze nie je tym princom na bielom koni, cele toto dielko nie sladke, ale realne ...Alan je proste zraneny, odmietnuty muz a divim sa, ze mal este tolko sil, ze s Henrietou ostal, ked ho odmietla aj ona ....bez vysvetlenia (neviem, ktory muz by to stravil)....Alana zrejme odmietli rodicia (aj ked to je len v naznakoch ), prva zena svojou neverou ....a este ktovie co je za tym vydieranim ....na to, ake udery dostal do zivota sa sprava super .....
Henrieta sa sice snazi, ale myslim, ze by sa viac mala zamysliet nad tym preco sa Alan tak sprava ....a donutit ho rozpravat ....
inac , nikdy nepochopim vztahy , kde sa problemy riesia mlcky ....to je asi taky knizno-televizny sposob ....
ale je to super mile dielko.....

Mária Blšáková23.9.2016
 

Ahoj nova,
ani ja nechápem, keď sa problémy prechádzajú mlčaním, s nádejou, že sa sami utrasú. Neutrasú, len sa nabaľujú ako snehová guľa. Henrieta sa párkrát pokúšala z Alana niečo vydolovať, ale keďže sama ukrýva z jej pohľadu obrovské tajomstvo, rešpektuje jeho mlčanie a trpezlivo čaká. Alan je muž z druhu pštrosovitých. Verí, že keď o niečom nebude rozprávať, vyhne sa reakciám, súdu, posmechu. V podstate sú to obaja fajn ľudia, len si k sebe akosi nevedia nájsť cestu.
Ďakujem za pekný komentár. Potešil.

Galamboška22.9.2016
 

Silvia, podľa mňa Kika naozaj pripomína Ivetu, majú v sebe niečo podobné. :-) Majka, k Henriete.. ja mám stále pocit, že ju je pre Alana škoda. vadí mi čoraz viac, a keď musí o svojej láske premýšľať, už to nie je ono..

Mária Blšáková22.9.2016
 

Och, Miška a keď si ešte prečítaš nasledujúcu kapitolu, počkáš si na neho za rohom. Nikdy nepíšem dopredu, ale mala som slinu. V cieľovej rovinke sa to vždy akosi samo poukladá v hlave. Inak, Iveta mala britkejší humor a podrezanejší jazyk.:)

Monika Jalakšová21.9.2016
 

39)Majka, teším sa, že sa pomaly začína odhaľovať dôvod Alanovho správania, aj keď určite to zatiaľ nie je všetko a ty dáš ešte na konci nejakú čerešničku na tortu...hm.. po tejto vete ma napadla tá mačka. :-D. Si svelá a písanie ti jednoducho ide jedna báseň, neuveriteľný talent. :-)

Mária Blšáková21.9.2016
 

Aj mňa tá zmienka o zabitých mačatách tu na MT poznačila. Odvtedy sa snažím vyhýbať klišé ako čert krížu. Niekedy mi to napadne i pri bežnom rozhovore :)
Alan si z minulého života nesie viacero mindrákov a naozaj pomaly začnú vychádzať na povrch. Uvidíme, čo z toho rozchodia a čo nie. Pokračovanie v sobotu :) Ďakujem za komentáre.

Mária Blšáková21.9.2016
 

Čert krížu... mňau, zabitô :(

Monika Jalakšová21.9.2016
 

38) Majka, viedieť, že sa Hentrietka cíti v práci dobre. Nečakala som však, že Alan bude lustrovať pána majiteľa. Ale to sa už môže brať aj ako profesionálna deformácia z práce. Takže som voči tomu zhovievavá :-) Pekná kapitlka Majka, fakt sa vydarila.

Marcela Janíková20.9.2016
 

Páči sa mi teória s mačkami i názorný výklad. Majka, ako si ďaleko s týmto románom? Koľko kapitol máme ešte pred sebou?

Mária Blšáková20.9.2016
 

Marcelka, ako vravieva Jano Króner, neviem ti takto z hlavy povedať :) ale v podstate už veľa nie. Možno nejakých päť kapitol. Ale to sa ukáže až pri písaní. Teší ma, že stále čítaš.

janča18.9.2016
 

Alan nepochopil, čo od neho Henrieta chcela. Myslí si, že keď ju požiada o ruku, na všetko sa zabudne, ale raz by sa ho na rodinu znova spýtala. To by ich nepozval ani na svadbu? Aj mne sa Kristína páči. Tie mačatá nemajú chybu.

Mária Blšáková18.9.2016
 

A predstav si, že aj mne sa Kristínka páči :) Mám to šťastie, že ju poznám osobne. Často žartujeme na margo mačiatok a klišé. Táto kapitola pobavila aj ju. Inak, tie čierne šaty jej seknú, no musí sa v nich variť :))

SD18.9.2016
 

Je zvlastne, ako moze uz po kratkom case vztah sklznut do fazy, ze toho druheho milujeme, ale uz ho akosi nemame radi. Verim, ze Alan ma za sebou neprijemnu minulost, nechce nou Henu zatazovat, sam na nu nechce mysliet a rad by sa jej vyhol, ale minulost nas vzdy dobehne, preto je lepsie od zaciatku sa jej postavit celom. Hena to s nim este bude mat tazke. Som zvedava, ci ho napokon neopusti. Inak Kika je mi velmi sympaticka, niecim mi pripomina moju Ivetu z Mostov, mam rada taketo typy:-)

Mária Blšáková18.9.2016
 

Ahoj Silvia, Alan je tvrdá palica. Myslí si, že keď niečo nevysloví, akoby to neexistovalo, alebo existovalo menej. Svoju minulosť považuje za démona, ktorého sa mu podarilo uväzniť, no keď ho vypustí, bojí sa, že narobí veľa škody a tak len mlčí, miluje a bojí sa. Niekedy však láska nestačí.

Peter18.9.2016
 

K 39-tke:
Na tejto kapitole ma najviac prekvapila informácia, že Alan požiadal Henrietu o ruku... Ale ako to Henrieta interpretovala Kristíne... len tak mimochodom... akoby nič. A kde je entuziazmus, tešenie a ostatné sprievodné emócie? (predpokladám, že Alan tento akt rozpíše zo svojho uhla pohľadu a prežívania vo svojej kapitole... a bude to zrejme studená sprcha...). Inak plne súhlasím s Henrietou, že ak chcú ísť dvaja do manželstva mali by sa poznať. A Henrieta aj my ostatní čitatelia čo vieme dokopy o Alanovi? O jeho minulosti, ktorá ho formovala, o rodine o jeho „kostlivcoch v skrini“... len dohady, odhady, domnienky... zatiaľ. Na ťahu je v každom prípade Alan. Snáď svoju partiu uhrá...

Mária Blšáková18.9.2016
 

Dala som si záležať na tom, aby som info o požiadaní o ruku len tak podsunula. Henrieta nám na začiatku kapitoly naznačovala, že práve teraz, viac, ako kedykoľvek predtým by potrebovala spriaznenú dušu. Jej nové kolegyne sú fajn, ale o takýchto chúlostivých a súkromných veciach by im nepovedala. Lenka s Edom si zas vzťah Alana s Henrietou zidealizovali. Princ, ktorý navrátil ich dievča na rodnú hrudu a ktorý ju miluje. Kristína bola tá najpravejšia osoba na zverenie sa. Je diskrétna, bystrá a neklebetí. Ešte k minimálnemu nadšeniu. Alan ju síce požiadal o ruku, ale čo pre to urobil, aby sa ich vzťah vylepšil? Naďalej má hlavu v piesku až po lopatky.

M.G13.9.2016
 

Fíha, aký nečakaný zvrat.. som zvedavá, čo tají..

Mária Blšáková13.9.2016
 

Každý má nejaké tajomstvo, ktoré chráni, alebo sa za neho hanbí. Za niečo môžeme, niektoré tajomstvá podedíme a často sa hanbíme i za cudzie chyby. Na odhalenie si ešte chvíľku počkáš :)

Peter12.9.2016
 

K 38-ke:
Tak Henrieta už pracuje a v podobnom podniku ako v Taliansku, i keď určite menej hektickom. Ale čo ten vydieračský telefonát? Alan sa zjavne necháva niekým pre niečo vydierať. S týmto by mal seknúť a to za každú cenu, za každú! Ale cítim z neho odhodlanie spraviť to. Do toho Alan, idéš!

Mária Blšáková13.9.2016
 

Už potrebovala vypadnúť medzi ľudí. Moja predloha pre Henrietu, ktorá jej prepožičala priezvisko Galdúnová, sa včera proti práci čašníčky vzbúrila. Vraj chce byť vydržiavaná, keďže je Alan pri peniazoch. Tak veru neviem, či neprídem o kámošku :)

Galamboška8.9.2016
 

Majka, super. Páči sa mi, že Henrieta sa vzbúrila. Fandím jej :-)

Mária Blšáková8.9.2016
 

Už bolo veru na čase, lebo inak by sa jej trpezlivosť už dala považovať za hlúposť :)

Michaela Dzúriková7.9.2016
 

Sedia v base, alebo dali Alana s bratom do domova? Vymýšľam dôvody, pre ktoré nechce Henrietu zoznámiť s rodinou.

Peter10.9.2016
 

Ja viem prečo... jeho rodičia sú upíri.

Mária Blšáková8.9.2016
 

Miška, zoberiem si ťa za poradcu, keď mi dôjde fantázia :)Samozrejme ti neprezradím, prečo sa Alan bráni. Poviem len toľko, že si sa netrafila :)

SD5.9.2016
 

Veľmi ma potešilo, že Heňa v sebe konečne nabrala odvahu, Alan ju dosť dusil. Viem si predstaviť, aké to je milovať niekoho tak veľmi, že by si ho najradšej zatvorila do zlatej klietky, ale pokiaľ to ten druhý nechce, tak zlatá klietka sa zmení na väzenie a láska na nenávisť. Som zvedavá, či sa Alan donúti kvôli Heni vzdať svojej vysokej latky. Výborná kapitola.

Mária Blšáková6.9.2016
 

Presne tak, Silvia. Často sa z milovanej osoby stáva súkromný majetok, niekedy dokonca marioneta poťahovaná za šnúrky. Henrieta je dostatočne trpezlivá, ale subka to nie je a i jej pohár pretiekol. Krásny vzťah na diaľku mala kontaktná vzdialenosť ešte vylepšiť, no po šiestich týždňoch je to horšie, ako predtým. Aj ja som zvedavá, čo bude, lebo ďalšia kapitola mi musí v hlave dozrieť.

janča5.9.2016
 

Bola som na dovolenke a pár razy mi napadlo, čo nové sa udeje v Ohni. Som veľmi spokojná, že sa Henrieta vzbúrila. Musela byť zlatá s tou cigaretou a spupnosťou. Som veľmi zvedavá, čo bude ďalej. Škoda, že nejdú na dovolenku.

Mária Blšáková5.9.2016
 

Ísť teraz na dovolenku by bolo ako podsunúť jej pod nos všetko, čo opustila a vymenila za šmiráka. Alan sa musí nad sebou zamyslieť :)

Peter5.9.2016
 

K 37-čke:
Tak... Henrieta preberá veci do svojich rúk. Teraz už Alan nebude môcť cúvnuť... alebo? Stretnutie s jeho rodičmi bude zrejme kľúčové a Henrieta sa niečo dozvie... Či už od Alana alebo od jeho rodičov. Ale nemám ani len predstavu čo by to mohlo byť a prečo sa Alan tomu tak bráni... no nemám z toho dobrý pocit...

Mária Blšáková5.9.2016
 

Nepreberá, len jej došla trpezlivosť. Ani sa jej nečudujem:) Alan je ako slon v porceláne. Henrietina vzbura bola len otázkou času.

Monika Jalakšová1.9.2016
 

36) Ehm... Majka, si majsterka v tom ako končiť kapitoly! :-) Zas tam niečo zostalo vysieť vo vzduchu. Alan ma potešil tým Talianskom a veľmi, len to zas na konci pokazil. Stačilo inak formulovať, či dohodnúť sa s Lujzou, že to bude prekvapko. On urobí rovno to, že na konci wau spôsobil dodatok, ktorý nepotešil \"aha, urobil to znova\". Som zvedavá, ako výlet k moru skončí.

Monika Jalakšová1.9.2016
 

Nuž, čo aj majster tesár sa utne,zle som pochopila veci, každopádne Alan by občas mohol Heni radšej objať a zostať ticho ( neprezrádzať sa, keď je už raz taký )a hovoriť hlavne o veciach, ktoré by mali byť povedané.

Monika Jalakšová1.9.2016
 

35) Ahoj Majka, dobieham v čítaní, chvíľu som tu nebola. Toto je veľmi pekná kapitolka. Potešilo ma, že si návštevu všetci užili :-) Som zvedavá, kto sa to tam objavil. Idem čítať ďalej. :-)

Mária Blšáková2.9.2016
 

Ahoj, Monička. Alan by v prvom rada nemal robiť opatrenia, ktoré mu v konečnom dôsledku len uškodia. Je prirodzené báť sa o toho druhého, no špehovaním a izolovaním si lásku nezabezpečí. Henrieta už vie, že rád rozhoduje za oboch, ale vedomie, že natŕčal uši za dverami sa jej poriadne dotklo. Uvidíme, či z toho Talianska vôbec niečo bude. Alan má čo naprávať, i keď chyby ktoré robí sú z lásky, nie zákernosti. Teší ma, že stále čítaš. Pekný deň prajem.

Eva 29.8.2016
 

Ahoj Majka. Este som na tvojej stranke nebola. Citam len 13. kapitolu. Majka uzastne. Vzila som sa do pribehu, vtiahlo ma do deja. Skvele sa to cita, plynulo, lahunko... Ten pocit z kazdej jednej vety je...ako keby som pozerala film v telke. Vsetko sa mi odohrava pred zrakom. (Tu na MT sa v niektorých pribehoch stracam a hladam cestu - kde som teraz? co to citam? Aha.) Prezivam zivot s tvojimi hrdinami. A...pohladilo ma na dusi Taliansko. Spomenula som si na Lignano, na pekne spomienky, dovolenku som si uzila. (svadobna cesta) Urcite budem pokracovat v citani. Majka, chcela by som vediet pre a proti... Pouzivanie pritomneho casu: „Hlas sa mi na chvíľu zasekne.\" a toho minuleho „Hlas sa mi na chvíľu zasekol.\" Alebo nieco okolo toho. (Dufam ze to nie je cudna otazka) Majka prajem vsetko naj, naj, naj a vela uspechov. „Svet v knihách je nám často bližší, ako svet, v ktorom žijeme.\" :))

Mária Blšáková30.8.2016
 

Ahoj, Evka. Tvoj komentár ma veľmi potešil. V Taliansku som bola len raz, pred deviatimi rokmi, ale živo si viem vybaviť atmosféru letoviska, ruch na uliciach, temperamentnú náruru domácich. Apúliu som si dôkladne naštudovala a pomocou googla máp som sa hádam i hodiny prechádzala mestom Lecce, tak mám pocit, že som tam naozaj bola.
A otázka vôbec nebola čudná. Často s kamarátkami rozobráme práve toto. Niekto tvrdí, že minulý čas je hodnotnejší, vyžaduje viac spisovateľstej zdatnosti. Na druhej strane že je prítomný čas svižnejší, reálnejší. Nie som odborník na posúdenie. Písala som aj v minulom, ale viac mi sedí prítomný. Čitateľ sa vernejšie dozvie, čo sa odohráva v mysli hrdinov a zároveň sa autor vyhne somom a bolom, ktoré sa spájajú s minulým časom. Zas, ak je dej v prítomnom čase, prvej osobe, autor môže písať len o tom, čo hlavný hrdina vidí, počuje. Myslím, že najdôležitejšia je myšlienka a autor intuitívne začne písať v čase, ktorý sa ku nej viac hodí. Ďakujem za komentár. Prajem pekný deň.

Eva H31.8.2016
 

Dakujem Majka.Prajem pekný den.:)

Peter29.8.2016
 

Mám veľmi nepríjemný pocit z toho Petra... je to typ človeka, ktorý pokazí akúkoľvek náladu a atmosféru v spoločnosti v ktorej sa ocitne, takých ja nemusím a na Alanovom mieste by som mu dal stopku. Nápad z cestou do Talianska na Lujzin podnet je super... to zrejme Henrieta nečakala a myslím, že je naozaj príjemne prekvapená, len tomu záveru, keď pripomenul výročie a ona sa odtiahla k hrncom... tomu som nerozumel. Celkovo sa mi ale zdá, že Alan robí čokoľvek, len aby sa vyhol nepríjemným skutočnostiam a ich vysvetľovaniu, tomu sa ale nevyhne... a bude to mať vtedy o to ťažšie, že už nebude mať veci ako tak pod kontrolou... no uvidíme.

Mária Blšáková29.8.2016
 

Ahoj, Peter.
Keď prišiel Alan s tým Talianskom, Henrieta sa veľmi tešila. Po Vilminej návšteve, i pri pohľade na knihu od Kristíny sa choval zvláštne. Tak isto pri návštevách Petra. Nesúhlasil s robotou, akoby si ju chcel rezervovať pre seba. Nepovedal jej nič o svojej rodine, minulosti, dokonca jej ani nevysvetlil, kto mu to volal.Všetko toto vnieslo medzi nich napätie a zrazu pozve jej rodinu, čo je fajn a k tomu ten nápad s Talianskom.
Lenže keď ich Lujza pozvala, bola Heňa s tabletom zavretá v hosťovskej a o pozvaní mu nevravela. Ako o ňom vedel?
Prajem pekný deň a do čítania, priateľu :)

Marta Bielska26.8.2016
 

Milá Majka, už sa snažím ustriehnuť kapitoly po jednej. Páčili sa mi hneď úvodné vety:
„Keď večer volá Edo, už z Alanovho výrazu viem, že prídu.“ Alebo: „S Lujzou v skypovom okienku zaliezam do hosťovskej a rozprávam jej novinky.“ V každej takejto vete povieš viac ako je tam skutočne uvedené, takže netreba ju rozpisovať.
Celý ich deň som si vedela živo predstaviť.
Záverečnú vetu navrhujem trochu upraviť. Namiesto: „Tak tu robí párty a mňa nik nepozve. To sú mi ale veci.“ Dať: „Tak tu sa robí párty...“ alebo „Tak tu je párty a mňa nik pozve...“
Ak je to myslené iba na Alana, tak potom: \"Tak tu robí párty a mňa nepozve.\" Možno je to tá, čo telefonovala (?).
Pekný deň :-)

Mária Blšáková26.8.2016
 

Anciáša, Marti, to \"sa\" mi vypadlo :) Asi ho zožral literárny škriatok.:) Okamžite doplním. Včera večer som trochu šprtala do nasledujúcej kapitoly, tak môj Word už vie, kto prišiel :) Alana tá návšteva nepotešila tak, ako mňa tvoja :) Vďaka za postreh.

SD25.8.2016
 

Touto kapitolou si Alan napravil naštrbenú reputáciu. Milý, pozorný, priateľský. Aj mne bolo smutno, keď Heňa myslela na Apúliu. Ale máš pravdu, človek nemôže mať všetko...len občas premýšľa, či sa správne rozhodol.

Mária Blšáková26.8.2016
 

Kiež by mu to vydržalo a svoju reputáciu kvôli prílišnej opatrnosti nenaštrboval opakovane. :)

Marcela Janíková24.8.2016
 

Prečítala som zmeškané tri kapitoly a hnevá ma Alan. Zdanlivo je všetko v poriadku, ale s Henrietou zaobchádza ako s nesvojprávnou. Už by mala ráznejšie zakročiť, lebo si na seba upletie bič.

Mária Blšáková24.8.2016
 

Upozorňuje ho na to, ale zatiaľ mierne, lebo ho ľúbi a nechce niečo pokaziť, ale poriadne jej to prekáža. Ak neprestane, pošlem ho kľačať :)

Peter23.8.2016
 

K 35-ke:
Vidíš, keď nakoniec aj sama Henrieta uznala, že je rada a v konečnom dôsledku ju teší Alanova samostatná iniciatíva pozvať jej najbližších k nim na návštevu aj bez predchádzajúcej konzultácii s ňou... tak by to mohol uznať každý... všetko by bolo teda v poriadku, atmosféra medzi zúčastnenými viac než príjemne pozitívna, až na ten záver... Každý z čitateľov si teraz v duchu kladie otázku: Kto vyriekol tie slová nesúce v sebe nástojčivé tušenie nastávajúcich problémov...?

Mária Blšáková23.8.2016
 

Peter, veď ja sa nehádam, že to bol zlý nápad :) Ale to, že mávame dobré nápady nám predsa nedovoľuje bezmedzne rozhodovať o druhých a stavať ich neustále pred hotovú vedz. Alan by mal pochopiť, že sa treba spýtať i na jej názor. A faktom tiež je, že sa jeho geniálny nápad zrodil z paniky, aby Heňa nechcela ísť k jeho rodičom.
Túto kapitolu som dopisovala tesne po polnoci a myslela na to, ako si povieš: dočerta, kto sa to vlastne dotrepal? :)
Ďakujem za komentár.

Mária Blšáková23.8.2016
 

(vedz, že to mala byť vec) :)

Marta Bielska19.8.2016
 

Ahoj, Majka, to, že častejšie nereagujem, neznamená, že nečítam. Zatiaľ je to v pohode. Iba v 33. kapitole ma vyrušila reklama na Kristínkinu knihu.Keby tam bol iba jej portrét, dajme tomu, ale takto mi to pripadá nasilu a zbytočné. Do deja si ju pekne zakomponovala, to by mohlo úplne stačiť. V 34. kapitole bolo zvláštne, že kávu varil Alan, ak bola Heňa v kuchyni.

Tie \"preskačky\" ona a on ma niekedy mýlia.
A držím palce s Hybaj na pokec.
Pekný deň. M.

Mária Blšáková19.8.2016
 

Ahoj, Marti. Predpokladám, že myslíš ten obrázok :) V deji naozaj nebola zmienka o názve knihy, tak mi to prišlo celkom zábavné, dať tam tú fotočku. Veď čo sa stane, nevydá ma Ikar? :)
Tú kávu by Henrieta bola uvarila, ale ostala zaskočená tým telefonátom. Alan sa pustil do jej varenia, aby sa mohol odvrátiť, keď mu povedala, čo sa stalo. Je ťažké čítať niečo po jednej kapitole raz za čas. Človek sa tak nezžije. Viem to i podľa seba. Pri prerábkach mi nezvýšil čas na moje obľúbené diela a teraz, keď som dobiehala po 10-15 strán, bolo to úplne iné. Ďakujem za komentár. Veľmi ma teší, že stále čítaš. Pekný deň.

janča18.8.2016
 

To čo bolo s tým telefonátom? Alan sa chová, akoby tam Henrieta ani nebola. A čo je čudné, akoby si to neuvedomoval a robí to automaticky. Páčilo sa mi, že ona mäkla a on naopak. Krátke a výstižné. Kto je tá ženská, čo volala?

Mária Blšáková18.8.2016
 

Myslel, že keď zapne hlasný odposluch, tak je to ok a nerobí jej nič za chrbátom. Neuvedomuje si, že je ešte stále za čiarou. Asi mu mala tým telefónom pobúchať po čele a možno by mu došlo. :)

Peter18.8.2016
 

K 34-ke:
Síce patrím k Alanovým priaznivcom, ale.... neviem a som v rozpakoch... Nie je Alanovo pozvanie len snahou odviesť pozornosť od problémov a strkaním hlavy do piesku? Ale Alan sa mýli, ak si myslí, že takto unikne pred svojimi démonmi minulosti a že pred nimi ochráni Henrietu... Ja si myslím, že by jej mal všetko vysvetliť ako prvý, teda skôr, než jej to „vysvetlí“ niekto iný... Aj si uvedomuje, že sa správa ako somár, ale... nevie prekročiť svoj vlastný tieň... Toto je zrejme kritický bod ich vzťahu, prekonať ho musia ale spoločne... Ustoja obaja túto situáciu? No... uvidíme aké odpovede na tieto otázky prinesie ďalší dej príbehu...

Mária Blšáková18.8.2016
 

Jasné, že odvracia pozornosť. Svoju rodinu si úzkostlivo stráži, no Henrietinu akoby si privlastnil. To jeho strkanie hlavy do piesku je spôsobené tým, že si myslí, že i tak nič nevyrieši, tak načo to rozpitvávať. Henrietu miluje a tak ju chráni i tam, kde nie je treba. Vzťahy sú naozaj zložitá záležitosť. Ďakujem za komentár.

Monika Jalakšová17.8.2016
 

Majka teším sa, že pribudla kapitola :-). Naťahuješ nás s tým šekom čo? :-D. Ale veď tak to má byť. Alan je Alan. Má pravdu, že susedky klebetnice nerobia nikdy dobrú krv, ale asi sa veľmi sklame, keď jeho plány nebudú prebiehať tak, ako by chcel. Henika, má tiež svoje predstavy a ... veď uvidíme ...teším sa na ďalšiu kapitolku. Pekný večer :-)

Mária Blšáková18.8.2016
 

Ahoj, Monička. Alan vie, akú škodu vedia napáchať polopravdy a ak by Henriete povedal o čo ide, mohla by si myslieť, že si tú svoju pravdu prispôsobil, aby sa obhájil. Je to inteligentný a hrdý muž. Minulosť pochoval a na jej hrobe kvety nepolieva. Len chce žiť a byť šťastný po svojom.

Gabko Šiška16.8.2016
 

Majka, priznám sa, že veľmi nevyhľadávam ženské romány, no keď sa chcem niečo priučiť, pozerám si práve tieto tvoje a musím uznať, že ani neviem ako a som až po uši začítaný. Každopádne, pri pohľade na tieto riadky priznávam veľký obdiv :)

Mária Blšáková16.8.2016
 

Gabko, Oheň v duši je trochu komornejší príbeh, postavený na dvoch hlavných hrdinoch, ktorí si hľadajú svoje šťastie. Ak vzbudili tvoje sympatie, veľmi ma to teší. Ďakujem za komentár :ň

SD11.8.2016
 

Dúfam, že Agátu už máš prerobenú k spokojnosti a budeš mať konečne viac času na Heňu. Koniec kapitoly bol dosť prekvapivý, viem si predstaviť jej šok. Alan mi čím ďalej, tým viac pripomína Zaninho Olivera z Nevery, takzvaný \"control freak\". Tvári sa, že sa stará, v podstate to aj myslí dobre, ale partnerku dusí. No a Kristína mi je viac než sympatická. Nie, že sa viem vžiť do jej situácie, ja v nej žijem :-) Píšem na materskej, aby mi neodhnil mozog od izolácie a večných rozhovoroch o konzistencii exkrementov :-)Pri varení a vešaní prádla sa totiž čítať nedá, ale stále sa dá v hlave vymýšľať príbeh a viesť imaginárne dialógy s ľuďmi. Čo na tom, že sú tí ľudia imaginárni, hlavne, keď sú dospelí :-DDD

Mária Blšáková11.8.2016
 

Neuveríš, ale presne na toto som minule myslela. Je skvelé, že hlava môže tvoriť a vymýšľať, aj keď ruky krájajú cibuľu, vysávajú, utierajú prach. Nohy kráčajú do práce, či obchodu. Písanie nám dáva slobodu, doslova krídla. Kristína by ti bola sympatická i naživo :)
Agáta je po diéte. Podarilo sa mi ju skresať takmer na polovicu, bez toho, aby som narušila dej. Pri opravách som si znova uvedomila, že stále je čo škrtať. Budem už len dúfať, že sa bude páčiť i vydavateľovi a že jej dá zelenú :)

Sofia Filo11.8.2016
 

Som rada, že si si konečne našla čas na Henrietu. Až keď to napísala Miška, uvedomila som si, kto je Kristína. :-) Zaujímavý nápad, príbeh je tak ešte realistickejší. A som tiež som zvedavá, čo (alebo kto) sa ukrýva za tým šekom.

Mária Blšáková11.8.2016
 

Ahoj, Sofi. Ja sa teším na všetky moje obľúbené diela, ktoré mi tu pretekali cez prsty. Ešte šťastie, že sa môžem spätne vrátiť a dobehnúť. Ten šek, už mi chodili tipivačky, že alimenty, či ex :) Je príjemné vedieť, že ste na A & H nezabudli :)

M.G11.8.2016
 

Vynikajúci nápad dať do príbehu reálnu postavu, vieš, že ti fandím :-)

Mária Blšáková11.8.2016
 

Napadlo mi to až pri písaní. Chcela som Henriete dopriať kamarátku a pátrala som v pamäti, kto by sa jej hodil.:)
Teším sa, že čítaš.:)

Stella Maris11.8.2016
 

Milá Majka,
už sa teším, kedy začneš odhaľovať Alanove tajomstvá. Predpokladám, že príčiny jeho obsedantného správania sa ukrývajú práve v jeho minulosti. Zatiaľ sa to snažia ustáť obaja a celkom dobre to zvládajú, ale, ako ťa poznám, raz príde bod zlomu a iba potom sa ukáže, či ich vzťah obstojí. Ešteže je to v tvojich rukách :)
P.S. pozdravuj odo mňa Kristínku a odkáž jej, že jej detektívny román si rozhodne nenechám ujsť:)

Mária Blšáková11.8.2016
 

Áno, ešte zvládajú. Milujú sa a Henrieta je na Slovensku ešte len šesť týždňov, tak ešte vládzu :)
Kristínku pozdravím. Detektívka: Sestra, s podtitulom Krvavé Šenky sú tentokrát naozaj krvavé, ktorú napísala s Evkou Hraškovou vyjde čo nevidieť. Tiež sa na ňu teším :)

janča11.8.2016
 

No sláva. Už som sa bála, že si to zabalila, lebo som pár týždňov nakúkala a nič. Som rada, že si späť. Pobavilo ma, ako si tam zakomponovala susedku :o) Možno bude Alan nakoniec rád, keď Henrieta pôjde do práce. Aspoň sa prestane zbližovať so susedmi. Už žiadne odmlky, Mária!

Mária Blšáková11.8.2016
 

Ahoj, Janka. Tri týždne som upravovala Agátu a bola som tak sústredená na postavy z Hybaja, že som si nechcela v hlave robiť ešte väčší chaos ako zvyčajne, ale písanie Henriety už chýbalo i mne.

Monika Jalakšová10.8.2016
 

Majka, už mi Henrieta s Alanom chýbali. Dúfala som, že Alan pribrzdí a mám pocit, že sa aj snaží. Neurobil scénu a išiel sa upokojiť za dvere spálne. Henriete držím palce v novej práci a už nedočkavo čakám čo bude za tým šekom. Krásny večer :-)

Mária Blšáková11.8.2016
 

Veľa žien by z jeho správania bolo otrávených, ja tiež, ale zároveň mu i rozumiem. Chcel ju mať pri sebe, teraz ju však začínajú okupovať susedia a mohla by sa dozvedieť niečo, čo by mu nepadlo dobre. Ešte uvidím, ako s nimi naložím ďalej. Ďakujem za komentár, Monička.

Galamboška7.8.2016
 

Páči sa mi to napätie, ktoré vytváraš. Vidíš, všetci vieme, ako riešiť cudzie problémy, no nikto nekráčame v topánkach hlavných hrdinov.. budem sa tešiť na pokračovanie...

Mária Blšáková10.8.2016
 

Mala som malú odmlku, kvôli opravám Agáty a tak nebol čas písať ani čítať, no už som späť. Ďakujem Miška za komentár.

Sofia Filo18.7.2016
 

Ach, Alan, ale si to pohnojil! Prečo nepovieš Henriete priamo, čo ťa hnevá?!
Ako vidím, Alanove „muchy“ sa už začínajú prejavovať. Vidno, že mal v predchádzajúcom vzťahu zlé skúsenosti, ale prehnané ochraňovanie a žiarlivosť vzťahu nikdy neprospieva.

Mária Blšáková18.7.2016
 

Ak by jej povedal, bol by koniec knižky :)
Ahoj, Sofi. Alan si nesie na duši viac defektov ako Heňa na tele a tak sa niekedy, v snahe uchrániť si kúsok šťastia chová ako magor :)

Peter17.7.2016
 

K 32-ke:
No... dlho som sa nevyjadroval... lebo.... absolútne nezdieľam postoje prezentované v komentároch k tejto kapitole... Ja neviem, čo chcete od Alana... Robí presne to, čo robiť má... Nech to robí ďalej, presne takto, lebo to robí dobre! Alan, pokračuj, nenechaj sa odradiť...

Mária Blšáková17.7.2016
 

Ahoj, Alan :)
Ja viem, že si chceš Henrietu ochrániť pred všetkými a všetkým, ale daj jej trochu slobody, lebo ti utečie :)
Peter, aj ja chápem Alana a jeho pohnútky. Veď v podstate zatiaľ nevieme, čo ho ku prílišnej opatrnosti vedie. Som rada, že Alanovi veríš a fandíš. Pekný nedeľný večer prajem.

Monika Jalakšová17.7.2016
 

Majočka, nuž beriem späť slová, kde som napísala, že Alana začínam mať rada. Poriadkumilovnosť je jedna vec, ale toto je hrozné. To je jeho zmýšľanie. Nebola som dlhšie a čo nevidím, aha ho čo sa z neho vykľulo. Na jeho obranu len jedna vec, \"prajné\" susedky vedia vo svojich hlavách spriadať všelijaké konšpirácie. Ak potrebuje vychladnúť, tak prosím, stačí studené vedro s vodou a ľadom. Možno sa spamätá :-) Majka krásne napísané. Ale dúfam, že Henrietka si to len tak nenechá. Peknú nedeľu :-)

Mária Blšáková17.7.2016
 

Ahoj, Monička.
Henrietu v živote už postretlo všeličo. V cudzom svete si musela poradiť sama. Čelila výsmechu i podivínstvu rôzneho druhu, tak je zvyknutá nekonať unáhlene, ale určite ju viacero vecí mrzí a prekvapuje. Odišla z milovanej krajiny kvôli mužovi, ktorý by si ju najradšej posadil na kozub a prilepil chemoprénom. Sama neviem, ako zareaguje. Keby bola ako jej autorka, už by mal cirkus bez platenia :)

SD16.7.2016
 

Viem, ze Alan sa v minulosti popalil. Miluje Henu, dal by jej vsetko, co potrebuje - ale bohuzial to, co si mysli on, ze je pre nu dobre, nie to, co by si zelala ona. Tieto sklony vsetko riadit a kontrolovat vacsinou nedopadnu najlepsie:-(

Mária Blšáková17.7.2016
 

Alan chce prehnane eliminovať riziká. Už nechce zažiť sklamanie a tak sa mu snaží predchádzať. Faktom je, že lásku si človek neudrží tým, že si milovaného človeka zoberie za rukojemníka.
Ďakujem za komentár. Peknú nedeľu.

janča16.7.2016
 

To aby jej stĺkol búdu a pripol na reťaz. Mala by ho niekam nakopať. Poriadne ma naštval.

Mária Blšáková17.7.2016
 

Vyzerá to tak, ale Vilma pred časom narobila poriadne reči v súvislosti s Monikou a on ju videl na svojom vlastnom dvore, ako sa vtiera jeho priateľke. :)

MG11.7.2016
 

Joj, ako mi ide na nervy Alanove naplánovanie všetkého. Som zvedavá, ako mu Heňa vyčistí žalúdok.

Mária Blšáková15.7.2016
 

Alan sa takýmto spôsobom teší a prejavuje svoju lásku. V podstate to nemyslí zle, len jej chce veci uľahčiť. Sama ešte neviem, ako Heňa zareaguje. Nechávam ju trochu vychladnúť :)

Peter11.7.2016
 

K 31-tke:
Rodinná sešlost (ako by povedali bratia Česi)... pohoda, klídek tabáček... aj keď snahy a reakcie niektorých členov vo vzťahu k Henriete môžu pôsobiť rozporuplne. Ale Henrieta tých ľudí dobre pozná a „poriadok“ si urobí, toho sa nebojím. Ktovie ako to všetko pôsobí na Alana a čo na tejto sešlosti pociťuje a prežíva on. To sa ale dozvieme zrejme v ďalšej časti...

Mária Blšáková11.7.2016
 

Neboj sa o Alana, Peter. Evidentne sa cíti ako ryba vo vode. Má po boku ženu, ktorú miluje a zrazu má i inú zložku, ktorá mu chýbala. Rodinu. Myslím, že sa úprimne teší zo všetkého, čo mu vzťah s Henrietou priniesol.

janča11.7.2016
 

Ten gejzír naozaj existuje? Vzala by som tam decká na výlet. Inak, Henrieta sa zatiaľ drží, ale určite vybuchne, keď Alan nezahodí dirigentskú paličku.

Mária Blšáková11.7.2016
 

Tiež som o ňom počula prvý raz. Boli sme tam so synom v sobotu a tak sa nám páčilo, že mi nedalo mi to nezakomponovať do novej kapitoly.

Herliansky gejzír sa od klasických gejzírov odlišuje situovaním vo vulkanických vrchoch so skončenou sopečnou činnosťou a zásadne tým, že sa umelo aktivizoval vrtom hlbokým 404,5 m, ako aj nízkotermálnou vodou. Za zrod môže Herliansky gejzír ďakovať rozkvetu miestnych kúpeľov v 19. storočí, pre ktoré bolo treba zabezpečiť dostatok liečivej minerálnej vody. Vtedajšie Maďarské kráľovské ministerstvo financií touto úlohou poverilo známeho banského inžiniera Viliama Zsigmondyho, bratislavského rodáka a špecialistu na prieskum minerálnych a úžitkových artézskych vôd. Hĺbiť vrt začal v roku 1870. Prvý horizont podzemnej vody bol v hĺbke 111 m. Keď vrt dosiahol hĺbku 172 m, nastala prvá erupcia do výšky 4 m a trvala 5 minút. Bolo to 16. 8. 1872. Ďalšia erupcia nasledovala 4. 7. 1873 z hĺbky 275 m. Bola taká silná, že prerazila strechu vrtnej veže vysokej 20 m. Nasledujúca erupcia bola 17. 12. 1873 a opakovala sa už častejšie. Keď vrt dosiahol hĺbku 330 m, 15.-25. 10. 1874 voda eruptovala neprestajne 10 dní do výšky až 112 m. Po tejto erupcii sa už začala vŕtať ďalšia periodicita erupčných cyklov. Vrt sa skončil 6. 5. 1875 v hĺbke 404,5 m. Vrt do hĺbky 351 m zapažuje kolóna pažníc s vnútorným priemerom 10,3 cm. Spodná časť vrtu - v hĺbke od 351 do 404,5 m, kde bol navŕtaný hlavný artézský horizont, nie je zapažená. V r. 1980 bola vykonaná oprava zrubu fontány gejzíru. Erupčné intervaly boli spočiatku 8-9 hodinové neskôr 18-20 hodinové a mali výdatnosť 21-36 l.s-1. V súčasnosti sa erupcia opakuje v 34-36 hod. intervaloch, voda strieka do výšky 15m, erupčná činnosť trvá 25 min. a priemerná výdatnosť je 25-30 l.s-1. Čas medzi erupčnými periódami závisí od zrážkovej činnosti.Pri väčších zrážkach sa skracuje a naopak. Energiou spôsobujúcou erupciu je kysličník uhličitý pochádzajúci sčasti z vulkanitov a sčasti z mezozoických karbonátových súvrství,. Podľa priemerných údajov erupčnej činnosti Herlianský gejzír za 120 rokov svojej aktivity eruptoval vyše 40 000 ráz a v tomto časovom období z útrob zeme pri erupčnej činnosti vystreklo na povrch 20 mil. m3 mineralizovanej vody, ktorá by naplnila bazén vel\'ký 2 x 2 km a hlboký 5,00 m. Podľa chemického rozboru, vykonaného v r. 1995, je voda z Herlianského gejzíru stredne mineralizovaná, natrium-chlorido-bikarbonátového typu. Podl\'a klasifikácie platnej normy je to prírodná voda hydrouhličitano-chloridová, sódna, uhličitá, sírna hypotonická. Pri erupcii vykazuje nárast teploty od 10°C do 17,8 °C, ďalej nárast vodivosti vody a obsahu C02. Celková mineralizácia dosahuje 6350,32 mg/l. Celková objemovú aktivita alfa dosahuje 1,40 ± 0,47 Bq.l-1, aktivita beta dosahuje 1,52 ± 0,33 Bq.l-1, čo nasvedčuje zvýšenej rádioaktivite, ktorá je u väčšiny minerálnych vôd bežným javom. Pri erupcii je mineralizovanou vodou na povrch vynášaný ílovitý sediment. Hoci Herlianský gejzír postupne stráca na sile, čas medzi erupciami sa predlžuje a aj ich sila sa zmenšuje, stále si zachováva jedinečnosť. „Pracuje“ vyše 100 rokov za rovnakých hydrodynamických a geotermických podmienok. Je predpoklad, že pokiaľ nebude násilne mechanicky poškodený, bude „pracovať“ aj v ďalšom storočí. Pre jeho špecifické vlastnosti a jedinečnosť ktorými sa podstatne odlišuje od svetových gejzírov možno ho právom pokladať za svetovú raritu. História Herlianskeho gejzíru vrátane modelu vrtného zariadenia, ktoré pri prieskumných prácach používal Viliam Zsigmondy, sú zdokumentované v Zsigmondyho múzeu vo Visegráde v Maďarsku.

SD10.7.2016
 

Majka, vždy sa teším na Oheň v duši, je to príjemné čítanie, žiadne turbulencie, fajn oddychovka. Heňky mi trochu prišlo ľúto, keď sa každý staral do toho, čo by mala robiť so životom. Je tichá a nenápadná, ale nie je nesvojprávna, občas si to ľudia pletú.

Mária Blšáková11.7.2016
 

Presne tak, Silvia. Je príjemné, keď ti občas niekto pomôže a neleží všetko na tvojich pleciach. Ak ťa však posúvajú, ako figúrku po šachovnici, skôr alebo neskôr to začne liezť na nervy.

Michaela Dzúriková4.7.2016
 

Podľa toho, ako si mi dovolila spoznať Alana, myslím, že Nine kúpil Rubikovu kocku. Akosi mi to ku nemu pristane. Ak nie, tak ma sklame. (prepíš) :x)
Majka, moja svokra je takýto organizátor, ktorý nám naplánuje ešte i časenky na latrínu. Žiaľ, títo ľudia si myslia, ako dobre robia, veď odbremenia ostatných. Neuvedomujú si, že sa pri nich človek cíti ako neschopný idiot.

Mária Blšáková4.7.2016
 

Miška, tvoj komentár ma zastihol tesne pred zabalením počítača pred cestou domou a poriadne ma rozveselil, aj keď takmer zaváňa vydieraním. Dúfam, že ma neprestaneš čítať, keď ti prezradím, že nie, nebude to Rubikova kocka. Ale že jakýý dobrýý nápad :)

Monika Jalakšová3.7.2016
 

Majka, krásny obrázok :-) Hm...Alan...už som sa smiala. Celý on, čo dodať. Ja ti ho fakt začínam mať rada, neboj Henrieta, žiarliť nemusí. Rozmýšľam, že si ho zavolám, keď bude treba upratať a nakúpiť. Občas je to super. No viem, že on pri \"občas\" asi nezostane...Uvidíme :-D. Už sa teším na ďalšiu kapitolu.

Mária Blšáková3.7.2016
 

To je Prešov. Veľmi sa mi to mesto páči a Alan s Henrietou tam práve mieria.:)
Neboj, H neprezradím to o Alanovi, ale ako ju poznám, ona nie je žiarlivá :) Teším sa, že sa aspoň niekomu páči, lebo väčšine lezie na nervy. Zajtra cestujem domov, tak neviem, ako budem nasledujúce dva týždne stíhať, ale ak nie, dobehnem to v A. :)
Ďakujem za komentár.

Peter1.7.2016
 

Čo to vlastne Alan nakoniec kúpil? Ani mne to nie je jasné... Mimochodom Jack Daniels nie je koňak ale americká whisky, zo štátu Tenesee... ale to sú len detaily... Miška vyjadrila skvele atmosféru tejto kapitoly, ktorá už bola naštartovaná v tej predošlej... a zhrnula ju do jediného slova: nesúlad... Ja som tiež systémový človek, takže chápem Alanovo správanie a jeho tendencie. Záhadne na mňa pôsobí jeho vnútorné konštatovanie, ktoré si Alan len pomyslel... a ktoré vo mne vzbudzuje naliehanú otázku... prečo Alan nechce zobrať Henrietu k svojim rodičom???

Mária Blšáková2.7.2016
 

Vďaka za upozornenie, Peter. Chcela som, aby Alan kúpil niečo fajnovejšie ako fľašku vodky, či slivovice, ale v alkohole sa nevyznám. Napadol mi Jack Daniels a cez google som si overila iba správnosť mena :)
Schválne som vám neprezradila, čo kúpil, nech si predstavujete vedro plné čistiacich prostriedkov, či švédske utierky. Koniec-koncov, od Alana by to vystalo :) A o rodičoch a ich vzťahu so synom sa tiež dozvieš, ale ešte nie je čas. Alan sa veľmi snaží. Odrazu je súčasťou páru a tak veľmi by chcel všetko robiť ako najlepšie vie, lenže niekedy otravuje i tá prílišná snaha. Peknú sobotku, priateľu :)

M.G1.7.2016
 

Ej, Majka, páči sa mi ten nesúlad. Alanovi by som otrieskala hlavu o vypulírované kachličky. Ani nevieš, ako mi nastavuješ zrkadlo. Všetko v mojom živote musí mať systém a aspoň vidím, ako sa musia cítiť ostatní..

Mária Blšáková1.7.2016
 

Miška, prosím, nechcela by si prísť ku nám na prázdninky? Aspoň na pár dní. Ja by som ti varila, rozprávala ti vtipy a ty by si si pokojne mohla zariadiť do sýta :)
Neviem si ani predstaviť, aké to je mať poriadok. :)

Monika Jalakšová25.6.2016
 

Majka, krásna kapitola, všetko som si vedela úplne predstaviť, skvele som sa bavila. Čo sa týka Alana, nuž on je taký, aj keď sa bude snažiť, tak ...Ale ak ho Henrietka po čase bude vedieť brať, takého aký je, tak šancu majú. Na druhej strane, aj ona má určite svoje muchy. Ono je to nakoniec vždy o tom, či vieme žiť s \"nedostatkami\" toho druhého. Veľmi sa teším, že ju berie k babke, získal si ma tým.

Mária Blšáková25.6.2016
 

Ahoj, Monička. Oni to majú ťažké obaja. Jedna vec je zaľúbiť sa, myslieť na toho druhého, písať si, rozprávať sa cez skype a druhá skĺbiť dokopy dva životy, zažívať všedné veci, prispôsobovať sa. Uvidíme, ako to zžívanie zvládnu. :) Peknú sobotku.

janča25.6.2016
 

Dlho som sem nazerala márne. Už som sa začínala báť, že viac nepridáš, lebo si porušila zvyčajný interval. A odrazu som si tu našla dve a aké dobré. Tá erotická sa ti zadarila. Píš, píš rýchlo.

Mária Blšáková25.6.2016
 

Ahoj, Janka. Fakt som vynechala jeden týždeň. Máš postreh. Mala som doma hektiku, preto som potom pridala dve kapitoly obdeň. Teší ma, že sa ti páčilo. Poriadne som sa zabávala pri písaní tej erotickej. Dalo mi poriadne zabrať zvoliť tie najprijateľnejšie slová. Teší ma, že čítaš. Peknú sobotu prajem.

Palo24.6.2016
 

Tak sa nám rodí ďalšie dielo od Majky. Chvíľu som pozoroval a čakal čo sa z toho vyvrbí. Pravdu povediac zo začiatku som sa ťažšie dostával do deja. No s pribúdajúcimi kapitolami je to presne to, na čo sme od Teba zvyknutí. Nechcem sa hrať na Sibylu, ale rodí sa ďalšia Tvoja pekná knižka.
PS: S tým mobilom ma Alan nasr... toto by mal byť trestný čin so sadzbou od 10 rokov vyššie.

Mária Blšáková24.6.2016
 

Spomínam si, že si mal rád Emu a v komentároch si bol častým prispievateľom. Henrieta sa od Emy poriadne líši. Zároveň je tento príbeh trochu komornejší. Málo postáv, viac pocitov, ale som rada, že berieš na milosť i toto dielko. Veľa veci pôsobí inak, keď čítaš jednu kapitolu týždenne a keď prečítaš knižku v kuse. Ďakujem za komentár. Pekný deň.

Gabriel Ambler - Rasťo24.6.2016
 

Majka, nejde ti mail, neviem ti odpísať. Martinka bola v tom autobuse? Až teraz ráno som si to dal dokopy. Bože, to je strašné

Mária Blšáková24.6.2016
 

Áno. Ona i jej mama. Volali mi z vydavateľstva, kde vydala Mesto verných. Bola som v šoku. Je to strašné, Rasťo.

Gabriel Ambler - Rasťo24.6.2016
 

Tá havária ma hneď zaujímala, veď sa vracali z Korfu, môjho milovaného ostrova. Ale netušil som, že aj Emko... hrozné. A po tej ceste som šiel autobusom štyrikrát a dvakrát ešte na motorke, poznám tam každú zákrutu. Stalo sa to už pod horami, je tam veľmi dlhý rovný úsek diaľnice, nepríjemný. Asi vodič zaspal. Strašné...

Mária Blšáková24.6.2016
 

Pred pár týždňami sme si volali. Ešte i z dovolenky nám lajkla fotky z krstu. Na face dala krásne dovolenkové fotky a zrazu jej niet. Človek si robí ťažkú hlavu z toľkých nepodstatností, pritom, kým žijeme, všetko sa dá riešiť.

Peter24.6.2016
 

K 29-tke:
Z tejto kapitoly cítiť určité... no, nie napätie, ale... nazvem to energetické chvenie či zachvievanie v niektorých momentoch medzi oboma aktérmi... aspoň ja mám ten dojem. Ale veľmi by som tomu nepripisoval prílišnú dôležitosť. Je to normálne, obaja sa musia navzájom zladiť v priamej interakcii, zvyknúť si na seba a na zdieľanie jeden druhého a svojich štýlov komunikácie a prejavov správania. Navyše Henrieta je v novom prostredí, ktoré len začína prijímať. Taktiež Alan... to čo robí, robí v dobrom presvedčení zo svojho uhla pohľadu, že práve to je to najlepšie... No však uvidíme či a ako sa dokážu navzájom zladiť. Ja im v každom prípade držím palce.

Mária Blšáková24.6.2016
 

Všetko nové je ťažké, kým to nezažiješ po druhýkrát. Môžeš získať dobrú prácu, či ísť na dovolenku, alebo sa presťahovať. So všetkám sa treba zžiť, zvyknúť si. Neskôr sa mnohé veci utrasú. To s mobilom by ma naštvalo, nech už mal úmysel akýkoľvek dobrý a vyústil do spokojnosti všetkých, okrem Henrietinho druhého ja, ktoré omámila alkoholom. Vďaka za komentár.

Deni24.6.2016
 

Ahoj, Alanove prejavy nie su autisticke,skor svedcia pre OCD.

Mária Blšáková24.6.2016
 

Ahoj, Deni. Henrieta si z neho strieľa. Vychádza z toho, že potrebuje veci presne naliňajkované. Môj kamarát ho diagnostikoval presne ako ty. :)

Jano Kráľ22.6.2016
 

Máš tam toho viac, Mária, alebo som len kukol do Tvojho diela v správnom čase? :-) Dobrá kapitola. Viem si ich predstaviť.

Mária Blšáková22.6.2016
 

Ja veľmi erotiku nepíšem, Janko, iba ak si to vyžaduje dej, ale skús prečítať celé. Možno na niečo ešte naďabíš :)

Amadeo22.6.2016
 

Jeden úsek mi pripomenul pesničku od Nohavicu „Zatímco se koupeš“ a teraz si ju púšťam dookola, za čo ti ďakujem. :--)

Mária Blšáková22.6.2016
 

Amadeo, dúfam, že sa pesnička ktorú som ti pripomenula viaže k nejakej príjemnej spomienke :)

Peter22.6.2016
 

K 28-čke:
Ja by som bol k Alanovým prejavom v myslení, pociťovaní aj správaní tolerantnejší... Ono sa človek nedá zmeniť za takú relatívne chvíľu... a ani to nie je možné ani správne chcieť niekoho zmeniť. To by už potom nebol Alan, človek ktorého má Henrieta rada preto aký je, aj keď sa jej niektoré veci na ňom berie s rozpakmi. Však ale Alan sa snaží... snaží sa prispôsobiť... lebo... Prispôsobovať sa a obmedzovať s vlastnej vôle a z lásky k druhému to určite áno... a to na oboch stranách (však Alan má právo tiež očakávať nejaké prispôsobovačky od Henriety... alebo vari nie?), avšak úplná zmena človeka však určite nie!

Mária Blšáková22.6.2016
 

Jój, Peter. Henrieta je tam možno hodinu a už chceš po nej prispôsobovačky? :) Veď ona nerepce. Akurát jemne namietla, že si nabudúce jedlo vyberie sama a prekvapili ju tie uteráky. :) Súhlasím s tebou v tom, že nik nemá právo prekopávať nejako zásadne našu osobnosť. Niekde som čítala, že dokonalosť neexistuje a my si nevyberáme toho, kto je v našich očiach k dokonalosti najbližšie, ale toho, koho chyby sa nám najlepšie akceptujú. Henrieta Alana miluje, aj keď je v citovej oblasti trochu racionálnejší typ. Jemu tiež prepáčim horlivosť, lebo ju nemá len na intímne radovánky, ale chce ju v svojom živote ako blízkeho človeka. Ťažko teraz odhadnúť, či si len plní nejaké sny, alebo je to naozajstná vrúcna láska. Uvidíme :)

Ella Lenart21.6.2016
 

Ahoj Majka,
tak toto bola časť, kde adrenalín aj niečo iné priam sršalo. Som zvedavá ako to vnímala \"jemná víla\". Či sa jej to páčilo. Chúďa, mala za sebou dlhú cestu....takže u mňa si to muž, ktorý sa vie kontrolovať v práci pokašľal.

Mária Blšáková22.6.2016
 

V pondelok som do práce cestovala takmer jedenásť hodín, takže si viem živo predstaviť, aký musí byť unavený človek po viac ako dvojnásobnom čase. Napriek tomu sa mi nezdalo, žeby sa príliš bránila, alebo možno len nechcela robiť drahoty :) Dúfajme, že ju aspoň teraz už konečne nechá vyspať :)Poviem Alanovi, nech si túto kapitolu v niektorej ďalšej u teba vyžehli :) Ďakujem za komentár, Ella.

SD21.6.2016
 

Horuca kapitola:-) Alan je z Heni cely prec, ale napriek tomu si vsimol kufor na spinavej zemi a hromadku oblecenia...Momentalne svoju prirodzenu cistotnost potlaca kvoli nej, ale prejde prvotny osial, vzrusenie z noveho opadne, ale stare zvyky zostavaju. Drzim palce Heni, aby ju to nevytacalo do nepricetnosti:-) Ale zas ako som uz niekde pisala, ak by sa im zadarilo na prvy pokus (alebo na nejaky dalsi) a mali by dieta, clovek potom dost polavi zo svojich narokov a ked si ma vybrat medzi piatimi minutami spanku a cistym riadom, vykasle sa na upratovanie a ide chrapat, snad by to bol aj Alanov pripad:-)

Mária Blšáková22.6.2016
 

Mňa by to veru vytáčalo :) Myslím, že Alan za to ani celkom nemôže. To všetko ja, Silvi :) Stvorím nejakú postavu a potom ju nechám žiť svojim životom a diktovať mi svoje ďalšie konania :) Keď stál pred kúpeľňou, opieral sa hlavou o sklenenú výplň a čakal, kedy už zavrie kohútik, dohovárala som mu: nie že ti teraz napadne, aká je voda drahá :)

Monika Jalakšová21.6.2016
 

Majka, skvelé naozaj. Páči sa mi, ako si opísala Alanove pocity a dokonca mu nevadil špinavý poťah, či prádlo hodené na dlážke pri sprche, možno ho tá láska predsa len mení...trošku :-) Lebo aj tak si myslím, že to časom zas vypláva na povrch. Alanovej túžbe sa nečudujem dlho boli bez seba, len komunikácia cez skype...myslím, že inak to ani nešlo. Krásne napísané :-)

Mária Blšáková22.6.2016
 

Veru, Monči. Veľa vecí dokážeme zmeniť, no veľa nie. Sme prírodou a genetikou naprogramovaní. Rada píšem o Alanovej poriadkumilovnosti, lebo ja som skôr z druhého súdka a vždy, keď dopíšem, idem upratovať :)
Pekný dník.

Sofia Filo21.6.2016
 

Hurá, konečne ďalšia kapitola a pekne horúca! :-) Už som sa nevedela dočkať! Hm... rozmýšľam aké následky by asi mohlo mať šantenie v sprche... Či nie? Nechám sa prekvapiť. :-)

Mária Blšáková22.6.2016
 

Mala som hektické dva týždne, tak sa mi nedalo písať, preto som si povedala, že vám dám trošku špeciálnejšiu kapitolku. Pravdou je, že som v noci poriadne nespala, tak som sa bála, či som to neprepískla :) Ďakujem za komentár, Sofi.

M.G14.6.2016
 

Majka, ja sa teším na Alanov poriadoček. Vieš, že to je moja achilovka. A zajtra sa teším na dvojkrst :-)

Mária Blšáková16.6.2016
 

Miška, a dnes už vieš, že bol skvelý :) S Inéz sme si nemohli priať lepšiu krstnú mamu. Ďakujem. <3

Sofia Filo13.6.2016
 

Ahoj, Majka, 8. 4. sa mi narodil syn, takže s Henrietou máme spoločný jednen významný dátum. :-)
Heňu čaká veľká životná zmena. No v živote to tak chodí, že musíme zariskovať, ak sa chceme posunúť ďalej. A nikdy nevieme, čo nás čaká za rohom. Držím im palce a netrpezlivo čakám na pokračovanie.

Mária Blšáková14.6.2016
 

Presne tak, Sofia. Nikdy nevieme, čo nás čaká a aké následky budú mať naše rozhodnutia. 8. 4. je veľmi pekný dátum. Som rada, že som ti ním pripomenula dôležitú chvíľu v tvojom živote. :)

Stella Maris13.6.2016
 

Majka, ani sa nečudujem, že Ti bolo pri písaní tejto kapitoly smutno, no možno práve preto si Henine pocity opísala tak presvedčivo a uveriteľne. Vďaka tomu som dokázala precítiť jej neistotu, obavy, strach z neznámeho a uvedomiť si, že v živote nič nie je čierne alebo biele. Alan to mal omnoho jednoduchšie, pretože vymenil len nábytok v spálni :) Heňa priniesla neporovnateľne väčšiu „obeť“, napriek tomu, že v tomto štádiu nemôže vedieť, či jej rozhodnutie bolo správne a či ho raz neoľutuje. A oceňujem, že hoci vo vzťahových románoch býva hranica medzi autentickým opisom emócií a lepkavým gýčom tenká, Ty ich opisuješ veľmi realisticky a dokážeš ich presvedčivo vyjadriť aj bez cukrovej vaty :)

Mária Blšáková14.6.2016
 

Hej, neskutočne sa vžívam.:) Keby som Heňu a Alana písala pred dvadsiatimi rokmi, určite by tam bola i cukrová vata a možno aj ružové okuliare. Ďakujem za krásny komentár :)

Peter12.6.2016
 

K 27-ke:
Pocit z tejto kapitoly je.... aspoň pre mňa dosť stresujúci....Vo vzťahu dvoch ľudí nikdy nie je vždy sopercentná rovnováha... v niektorých okamihoch a situáciách (ako je opísaná aj v tejto kapitole) jeden dáva viacej, než ten druhý... ide o to aby sa tieto situácie striedali, len tak nerovnováha môže vytvoriť stabilitu systému, ktorému hovoríme vzťah... Teraz viac stráca a vzdáva sa Henrieta... Na rade bude Alan... Hmmm... Zvládne to? Henrieta to zvládla excelentne...K 27-ke:
Pocit z tejto kapitoly je.... aspoň pre mňa dosť stresujúci....Vo vzťahu dvoch ľudí nikdy nie je vždy sopercentná rovnováha... v niektorých okamihoch a situáciách (ako je opísaná aj v tejto kapitole) jeden dáva viacej, než ten druhý... ide o to aby sa tieto situácie striedali, len tak nerovnováha môže vytvoriť stabilitu systému, ktorému hovoríme vzťah... Teraz viac stráca a vzdáva sa Henrieta... Na rade bude Alan... Hmmm... Zvládne to? Henrieta to zvládla excelentne...

Mária Blšáková12.6.2016
 

Peter, aj ja som bola v strese, keď som to písala :)Dokonca som vyronila slzu, keď si mávali s Lujzou a autobus sa pohol. Som mäkkýš. Vžívam sa do ich pocitov tak, akoby existovali. Minule som sa dozvedela, že muž jednej mojej kamarátky pracuje v Taliansku a mňa napadlo, či nepozná Henrietu :)
Dúfam, že Alan ponúkne Henriete dostatočné odškodné, aby dlho nesmútila. Ďakujem za komentár.

Monika Jalakšová11.6.2016
 

Majka, krásna fotka. Presne viem, ako sa Henrieta cítila a cíti. Sama som si to prežila. Zbalila veci a šla za láskou. Je tam smútok za všetkým čo bolo, pochybnosti, či je to rozhodnutie správne. A vlastne dobre rozmýšľa, lebo rodinu stále má. Nech sa stane čokoľvek oporu v nich určite nájde. Ale myslím, že sú teraz z Alanom šťastní ako blchy, že sú spolu, že ju tie pocity prejdu, aspoň na teraz a potom sa uvidí. Majú pred sebou kus cesty, som zvedavá, Majka, kam ich zavedieš. :-) Úžasná kapitola

Mária Blšáková12.6.2016
 

Ahoj Monička.
Tie, ktoré píšem z domu sú trochu kratšie. K tomu, nemám so sebou počítač na ktorom píšem a tak mi trochu trvalo, kým som si zvykla.
Henrieta odchod z Apúlie neprežíva ľahko. Je plná pochybností (a ja s ňou.) Ostáva už len dúfať, že jej bude tá obeta za to stáť a že to čo našla je lepšie ako to, čo stratila.
Peknú nedeľku.

Gabriel Ambler - Rasťo11.6.2016
 

Čau, Majka, ďakujem za dennú porciu optimizmu. Potreboval by som si prečítať nejaký krásny happyend, už dve hodiny sa totiž snažím dopísať poslednú kapitolu a nechce mi to liezť z klávesnice...

Mária Blšáková12.6.2016
 

Ahoj, Rasťo, milujem, keď dopisujem knihu a starostlivo volím každé slovo, lebo zaujať čitateľa na začiatku a dať knižke dôstojný záver je rovnako dôležité. Dúfam, že už chladíte šampanské a poriadne oslávite. Držím palce, nech sa ti uzatvorenie diela podarí.

Monika Jalakšová6.6.2016
 

Majka, skvelá fotka! Rozosmiala ma. Chápem únavu Heniky,určite nie je spôsobená len hektikou posledných dní, ale aj obavami zo všetkého, čo ju čaká a to je ľudské a pochopiteľné. Sama som zvedavá, či Alan vydrží a nepustí sa do vybaľovania jej vecí, a hľadaní správneho miesta na ich uloženie. Zmraštila som čelo, keď sa ju snažil presvedčiť(aj keď jemne), aby prišla už teraz . Z môjho pohľadu Henika potrebuje čas rozlúčiť sa s miestom a ľuďmi s ktorými strávila niekoľko rokov. Alan príliš tlačí na pílu a to nie prvýkrát. Bojím sa, aby sa mu to nevypomstilo. Obom však držím palce, aby to ustáli.

Mária Blšáková6.6.2016
 

Si veľmi pozorná čitateľka, Monika. Áno, tlačí na pílu. Alan by mohol byť rád, že všetko ide podľa neho, no skúša. Henrieta má byť z čoho ustatá. Všetko sa zrazu mení a ona prichádza o všetky istoty.
Už som dopisovala kapitolu a napadlo mi: Podľa toho, aký Alan je, isto jej začne vybaľovať. Keby sa tak mne niekto hrabal v súkromných veciach, tak sa zbesniem. Idem ho upozorniť, nech sa tých vecí nedotýka :) Čo ti poviem, schíza jak vyšitá :)

Sofia Filo6.6.2016
 

Ahoj, Majka,
Kde si zobrala tú fotku? Hneď som sa začala rehotať, keď som to videla. :-) Musela som ju ukázať aj môjmu krpcovi, lebo nechápal, na čom sa tak zabávam.
K príbehu: teším sa, že konečne budú spolu. Som zvedavá ako to budú zvládať také dve rozdielne osobnosti.

Mária Blšáková6.6.2016
 

Ahoj, Sofia.
Zadala som do googla: škaredá žena a medzi kvantom všeličoho som našla i túto :) Okamžite som sa do nej zamilovala :)
Som rada, že sa mi ťa podarilo rozosmiať. Pekný deň.

Peter5.6.2016
 

K 26-tke:
Kapitola, v ktorej sa láme chlieb... keď sa vzdávame toho a opúšťame to, čo je nám vzácne, blízke... preto, lebo sa potrebujeme odpútať kvôli niečomu, čo nám je ešte bližšie a vzácnejšie... ale inak to nejde... nedá sa sedieť na dvoch stoličkách naraz... Mne je trochu nostaligicky sentimentálne smutno pri čítaní tejto kapitoly... tieto smutnobôľne momenty v živote človeka, ktoré majú našťastia pozitívny a silne energetizujúci náboj do ďalšieho budúcna... vo vedomí sa mi objavujú slová jednej básne ani už neviem od koho... : „Vstaň, usmej sa a utri si slzy z očí. Každý deň niečo pekné začína a niečo pekné končí...“
P.S.: tá babizňa na foto, to bude nejaká hyperboizácia niečoho... určite tam nieje len tak...

Mária Blšáková5.6.2016
 

Ak chcú byť spolu, jeden sa musí prispôsobiť a v tomto prípade to akosi automaticky padlo na Henrietu. Alan ju na to nenápadne pripravoval už na Vianoce. Vravel, ako by s ňou rád ostal, ale bolo by to, akoby svoje štúdium spláchol v záchode a bla, bla... Ano, má lepšiu prácu a má i dom, ktorý nevytrhne zo zeme a nepresťahuje, ale neviem, či náhodou Henrieta neprichádza o viac, ako by stratil on. Peniaze sú pre človeka dôležité, ale len málokde sa cítiš tak dobre, ako H v Apúlii.
Tú fotku mám na skype ja :) a čuduj sa svete, už mi nechodia žiadosti o priateľstvo :) Ďakujem za komentár.

Michaela Dzúriková5.6.2016
 

Plne s tebou súhlasím. Podľa všetkého Alan nemá dobré vzťahy s rodinou a nemá ani pekné spomienky na dom, v ktorom žil so svojou ženou. Oháňal sa prácou, ale možno by bol šťastnejší ako umývač riadu, keby bol blízko pri Henriete ktorú miluje. Tá fotka je fakt otras. Ani ja by som ti neposlala žiadosť o priateľstvo a to som tvoja fanynka :x)

Mária Blšáková5.6.2016
 

Fakt sa ti na tej fotke nepáčim, Miška? To bude určite tými novými okuliarmi :)
Hej, od ženy sa očakáva, že bude nasledovať muža a zanechá všetko.
Pekný večer.

Marta Bielska3.6.2016
 

Majka, máš odo mňa 5*. Ešte čítam... Komentár inokedy. Pekný deň :-)

Mária Blšáková3.6.2016
 

Ahoj, Marti. Teší ma, že ťa opäť vidím na mámtalente. Oheň je trochu komornejší príbeh, tak dúfam, že to pre teba nebude príliš diétne.:)
Ďakujem za komentár. Pekný deň.

Marta Bielska4.6.2016
 

Majka, dočítané. Je to fajn. Iba dve drobnosti - v 23. kapitole máš názov Oheň v srdci a trochu premrštene viacerí vyťahujú ukazovák :-) Páčilo sa mi vtiahnutie Anny a Šarloty do deja, ako aj Stellinej knihy. Teším sa na pokračovanie a na zmeny v živote oboch hlavných aktérov.
Pekný víkend. M.

Mária Blšáková4.6.2016
 

Zo začiatku som sa strašne mýlila s tým ohňom, tak sa ani nečudujem, že mi to ušlo. Doteraz nie som stotožnená s názvom. Na ukazováky sa pozriem. Vlastne, celé to budem musieť poctivo prekopať. Už teraz sa teším na opravy. A Anna a Šarlota? :) Hej, neodolala som a zamiešala i teraz. Práve podľa článku, ktorý písala Anna by som Oheň v duši najradšej premenovala na Do roka a do dňa, ale kniha s takým názvom už existuje. Ďakujem za pripomienky, Marti.

janča1.6.2016
 

Majka, tá spálňa je krásna. Prezraď, čo bolo prvé. Obrázok, alebo kapitola? Do takej spálne by som sa nakvartírovala aj ja.
Tak Henrieta ide na Slovensko?

Mária Blšáková1.6.2016
 

Janka, isto si to uhádla i sama :) Často, keď píšem, tak si takto pomáham. Rovnako som si pomohla i pri opise Alanovho domu. Najprv som rozmýšľala, ako by mohol vymaľovať spálňu. Vyhľadala som si obrázky a hľadela na sivú stenu, ktorá by sa ku Alanovi i hodila, ale ohromila ma tá spálňa, tak som ho nechala vymeniť i nábytok :) A samozrejme prirobila strešné okno. A som odhalená :)

Gabriel Ambler - Rasťo30.5.2016
 

Kamoška, ktorá dokáže dať takúto prospešnú radu, je hotový poklad. Musím sa pochváliť, že aj ja som raz zohral podobnú úlohu vo vzťahu istého kamoša a sympatickej dievčiny z Michaloviec - proste som mu povedal, nech za ňou ide a buď tam ostane, alebo nech sa bez nej nevracia. No a už sú spolu 15 rokov...

Mária Blšáková31.5.2016
 

Dúfam, že ste s tým kámošom ešte sále priatelia:) Lujza je fakt dobrá duša. Chcela to Henriete uľahčiť. Veď Taliansko bol H. nápad, ona sa ku nej pridala, tak nechce, aby mala teraz výčitky, že odchádza. Pekné popoludnie.

Valeria Weibl30.5.2016
 

Najlepšie kamarátky nám zväčša vedia poradiť najlepšie a doprajú nám. Až časom sa ukáže, či bolo dobré rozhodnutie dať na Lujzinu radu. Sú odlúčení od seba už dva mesiace, musia si náramne chýbať, čo sa určite odrazí aj na zozname pre a proti. Ak teda zoznam dopadne tak ako má, Heňa si môže spakovať kufre a odletieť priamo do Alanovho náručia. Lenže v Tvojich príbehoch nejde vždy všetko hladko obratko... :)

Mária Blšáková30.5.2016
 

Ja si myslím, že žiadny zoznam písať nebude, veď ako prvé ju napadli decká šantiace na dvore. My, baby sme už raz také :) Ledva čo sa rozkukáme na svete, už kŕmime a prebaľujeme bábiky :)

Peter28.5.2016
 

K 25-ke:
Toto je prvá kapitola, v ktorej môžeme vidieť pohľad na dej z Alanovho aj z Henrietinho pohľadu... aj keď každý hovorí o niečom inom... Mńa dosť prekvapilo čo spravil Alan... úplne zrekonštruoval svoj dom... teda snaží sa o to... aby s krematória spravil obývateľné miesto pre Heňu... to je veľké sebazapretie... ale... on to teraz takto necíti... nemusí sa zapierať... on to tak chce sám od seba... nerobí mu to problém... naopak... je to určitá forma extázy... je šťastný... že to môže robiť... Áno... lebo chce... Chce sa sám od seba prispôsobovať človeku, ktorého ľúbi... a je z tohto svojho sebaobmedzovania a zapretia šťastnýýý!!! Áno... práve toto je LÁSKA... To Henrieta má väčší odstup od veci... je skeptickejšia... nechce sa jej z Talianska... Ešte že má Lujzu... V každom vzťahu je niekto kto má rád viac... neexistuje rovnováha... nikdy, ani výnimočne... A tu je to Alan... Je... čo sa týka vzťahov zraniteľnejší... myslím si... aj po tom čo má za sebov... Henrieta si prežila iný život... tam je to dosť iné... Ja neviem neviem... či tí dvaja by vedeli dlhodobo žiť spolu harmonicky... No... ale to nedokáže zrejme žiadny pár... a tak je to dobre! Dajme im šancu!

Mária Blšáková29.5.2016
 

Ahoj, Peter. Poopravím ťa. Nie úplne, len spálňu :) Sterilná kuchyňa a morbídna kúpeľňa ostali, ale najviac nalákaš na spálňu :)
S nerovnosťou máš pravdu. Niet rovnocenného vzťahu, nech by bol akokoľvek dobrý. Pri Alanovi a Henriete ešte rozdiely nevyskakujú tak okato. To len ty všetko zbadáš :) A k Lujze, dobre, že ju Henrieta má. Síce nie je isté, či jej poradila správne, ale pomohla jej niekam sa posunúť. Ďakujem za krásny komentár. Peknú nedeľu.

Monika Jalakšová28.5.2016
 

Majka, ďakujem za \"dve kapitoly naraz\" Alan má u mňa bod, že chce ukončiť tmavú éru vo svojom živote. No dá sa to aj postupne :-)Ide do toho veľmi hrrr! Jááj, chapec, brzdi! výmenou nábytku sa to celé asi nevyrieši, to potrebuje dostať aj von z hlavy. Lujza má dobrý nápad. Občas veci riešime v živote hlavne mi baby. No nie? Majka, skvele si kapitolu ukončila tým znamením. Pekný víkend prajem.

Mária Blšáková28.5.2016
 

Ahoj, Monička. Minule som dala trochu kratšiu, tak som vám chcela vykompenzovať. Som rada, že sa ti páčila. Alan sa pochlapil. To vieš, keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú :) Ďakujem za komentár. Pekný večer.

Ella Lenart26.5.2016
 

Milá Majka,
spolieham na Tvoje šťastné konce a dúfam, že nám nechystáš drámu. Na Tvojich príbehoch je jeden moment, ktorý ma ruší. To, že to pridávaš tak zriedka a nie je to knižná podoba.

Mária Blšáková26.5.2016
 

Milá Ela,
trochu som sa stratila. Akože zriedka pridávam? Veď tak, ako všetko. Raz do týždňa a niekedy i po šiestich dňoch. :)
Trochu drámy bude. Zatiaľ netuším, koľko. Ďakujem za komentár.

Stella Maris26.5.2016
 

Majka, Henriete si dopriala nepochybne ten najkrajší darček, ktorému sa nevyrovná ani Chanel 5 :) Ja na jej mieste neváham a balím kufre :) V každom prípade, teraz je na ťahu ona. A priznám sa, že aj na mňa to ticho pred búrkou pôsobí veľmi príjemne :)

Mária Blšáková26.5.2016
 

Chanelu 5 určite nie :) Mám ho doma a je to des. Nechápem, prečo ho tak ospevujú. Darca mi mohol kúpiť radšej demižón vína :)
Trošku som im dopriala, veď boli Vianoce :)

SD24.5.2016
 

Tvoje kapitoly su naozaj pokojne a mile, uplna oddychovka pre pretazeny mozog, ja sa vsak obavam, ze je to ticho pred burkou. Ziadna hladina nevydrzi pokojna navzdy, pride den, ked sa zdvihne dvadsatmetrova vlna a Alan s Henou budu musiet sakramentsky zabrat, aby ich uplne nezavalila.

Mária Blšáková24.5.2016
 

Máš úplnú pravdu, Silvi, príde. Niekedy, keď človek konečne má to, po čom tak túži, prestane si to vážiť.

Valeria Weibl24.5.2016
 

Majka, nápad s únosom bol originálny. Nepovedala by som do Alana, že by také niečo vyparatil, o to viac ma milo prekvapil. Aj list bol super. Hneď by som zarezervovala letenky, lístky, vzala kľúč a upaľovala za ním :)

Mária Blšáková24.5.2016
 

Minule som sa dozvedela, že jednej kamarátky muž pracuje v Taliansku v nejakej reštaurácii a chodí na Slovensko x do roka. Automaticky mi napadlo, či nerobí s Henrietou. :) Ďalšia moja kamka je do Alana. Čítavam jej cez skype. Veľmi sa mi páči ľudská schopnosť vžitia sa do deja, či už knihy, filmu, divadelného predstavenia, piesne :)

Sofia Filo24.5.2016
 

Milá Mária, s tým uneseným medvedíkom to bolo milé, aj v dospelých sa stále ukrýva kus dieťaťa... :-) Oheň v duši čítam od začiatku a hneď ma upútal. Je to taká oddychovka, ale to ja môžem. Teším sa na pokračovanie.

Mária Blšáková24.5.2016
 

Milá Sofia! Zopár čitateľov ma upozornilo, že v Ohni nie je dosť zvratov, či zápletiek, preto ma veľmi potešilo, že ťa moji hľadači lásky a spriaznenosti upútali. Je to naozaj taký pokojnejší, menej dramatický príbeh. Chcela som si vyskúšať i takéto písanie :)
Ďakujem za komentár.

Peter23.5.2016
 

S čítaním prvých riadkov tejto kapitoly sa aj mňa zmocnil stres, ktorý z nich vyžaruje. Tá nesmierna úzkosť z odlúčenia, paralyzujúca všetko... nadchádzajúca rozlúča, opustenosť, samota...Ja som v poslednom období tiež riešil stres, aj keď z iných príčin. Blokoval ma a nevedel som sa sústrediť na nič, ani som sem nedával komenty... Mohlo by sa zdať, že Alan vďaka svojej systémovostiho prekonáva ľahšie, ale to vôbec nie...len sa u neho inak prejavuje. Ja cítim skôr opak, že Alan to znáša ťažšie a \"únos\" Henrietinho medvedíka je taká barlička, ktorá mu v tom má pomôcť. Henrieta je silnejšia a viacmenej svoj stres po prečítaní Alanovho listu už prekonala a teraz zažíva katarziu...Je odolná a silná. Alan ešte nie...

Mária Blšáková24.5.2016
 

Alan už dlho zastáva názor, že ak si urobí poriadok okolo seba, uprace si aj v živote. Žiaľ, neuvedomuje si, že niektoré veci nebude mať nikdy pod kontrolou, či presne do rovinky naliňajkované. A fakt si ho presne odhadol. Naozaj je slabší ako Henrieta. Ja Alana poznám tak, akoby žil vedľa mňa. Je úzkostlivý, napriek obalu a vystupovaniu neistý a všetko vidí v súvislostiach, takže i podozrievavý. Henriete som dala väčšiu vnútornú silu :)
Dúfam, že tvoj stres sa už znormalizoval.

Monika Jalakšová23.5.2016
 

Wau, možno je kapitola krátka, ale napísala si všetko, čo cítili. K tomu už nie je čo dodať. Páči sa mi nápad s \"únosom plyšáka aj kľúčom v obálke. Mám taký pocit, že ten kľúč je aj od Alanovho srdca, nie len od domu,či domova.

Mária Blšáková24.5.2016
 

Myslím, že nič iné Alanovi ani neostávalo, keď neskočila na prsteň :) Keby bola bližšie, mali by na seba čas a mohli by dať veciam voľný priebeh. Takto, poznajú sa už pol roka a boli spolu 4x. Fakt to nemajú ľahké.

Daniela23.5.2016
 

Rukojemnícka dráma s plyšovým medveďom. :-)
Mária, minule si nám strčila pod nos darček a ja som týždeň čakala, čo to bude. Teraz v minulej časti zasa darček pod stromčekom. Nechcela som byť trápna s otázkou, čo je v obálke, veď aj tak by si nepovedala. Zrazu otvorím kapitolu a tam ten obrázok. :-) Veľmi nežná aj keď krátka kapitola.

Mária Blšáková24.5.2016
 

Ahoj, Daniela.
Keď som doma, píšem kratšie kapitoly, lebo mám menej času, ale nechcem stratiť kontakt so svojimi hrdinami. V práci mám voľné večery, tak sú dlhšie. Nechcem písať do zásoby, vlastne ani by to u mňa nefungovalo, pretože každá kapitola musí dozrieť. Som rada, že sa únos páčil. :)

M.G22.5.2016
 

Majka, dnes som dočítala šesť kapitol a keby ma niekto počas toho natáčal, asi by nechápal, prečo sa usmievam tak pripečene. Textom vieš pekne pohladiť na srdci, všetko je uveriteľné, i keď mi ide na nervy Alanova poriadkumilovnosť (hneď som mala chuť zobrať prachovku a vygruntovať, preto ma to štve). Keď sa vybral za H, zišla mi na um vlastná skúsenosť. Robila som v Prahe, frajera som mala z Košíc a rozhodol sa ma romanticky prekvapiť. ako správny intelektuál išiel vlakom, keď bol v Prahe, poslal mi správu, že je v \"našej\" kaviarni. Ja som si zatiaľ dovolenkovala u rodičov na Orave, skoro som infarkt dostala, keď som čítala tú správu.. tak si dal kávu a išiel naspäť do košíc :-) Niekedy tie plány nevyjdu tak, ako si predstavujeme..

Mária Blšáková22.5.2016
 

Miška, neuveríš, ale presne takéto účinky malo i písanie tých kapitol. V kuse som sa obzerala, kde všade máme prach a vravela si: Vidíš, ty leňoch? Alan je chlap a aký je poriadny a ty, darebáčka jedna sa radšej vyhovoríš na dioptrie.
To bola teda poriadne mastná káva. :)

SD20.5.2016
 

Obrázok ma príjemne navnadil, kapitolka ma pohladila po všetkých zmysloch.

Mária Blšáková22.5.2016
 

Zasviatkovala som si na konci mája :)Inak, dosť som sa bála, či obrázok nie je priveľmi cez čiaru. Som rada, že sa páčil :)

Valeria Weibl18.5.2016
 

Jeeej Majka, taká fajná kapitolka to bola, že sa sem bojím vrátiť, keď nabudúce pridáš novú, aby som si nepokazila pozitívny dojem. Zrejme ich zase rozdelíš alebo ešte horšie...dokvitne ten hňup Marcel.
Ty vieš slovami vždy navodiť takú príjemnú atmosféru, že človek sa pri čítaní len prihlúplo usmieva a docvakne mu to až na konci :)

Mária Blšáková18.5.2016
 

Teší ma, Val, že som ťa potešila.:) Som teraz doma, tak nemám veľa času na písanie, ale dúfam, že to nebolo posledné potešenie, ktoré som namixovala. Pekný deň prajem.

Michaela Dzúriková17.5.2016
 

Nápad zo striedaním rozprávačov je super, lebo už teraz sa neviem dočkať, ako nám Henrieta predostrie svoj dojem z prsteňa a z toho, že im tam vyupratoval. Páčilo sa mi, že mu povedala, že je magor. :-)

Mária Blšáková18.5.2016
 

Občas by bolo naozaj fajn, keby bol niekto, kto by upratal za nás, no musí to byť neskôr veľmi otravné. Ten druhý sa musí cítiť ako pod dohľadom. Len nič nerozliať, len nenamŕviť.
Vďaka, že si nakukla :)

Dada16.5.2016
 

Nemohol by prísť upratať i nám? Akosi nič nestíham. Moja svokra je takýto čistič a všetkým to poriadne lezie na nervy.

Mária Blšáková17.5.2016
 

Aj u nás by sa zišiel taký pomocník. Ja poznám skôr opačné prípady, ktorým neporiadok nepohne ani brvou.:)

Monika Jalakšová16.5.2016
 

23- Majka, neuveriteľne sa mi páči, akú povahu si dala Henrietke. Je múdra, inteligentná a skromná zároveň. Mám taký pocit, že Alan sa aj vďaka nej stane tým najlepším človekom, aký len dokáže byť. Tá jeho poriadkumilovnosť človeka až mrazí, aj teba ? :-)

Mária Blšáková16.5.2016
 

Veru, aj mňa, Monička. Počula som o prehnane čistotných ľuďoch. Raz vraj domáca pani komusi pod zadok i nohy vystrela noviny.
Henrieta. som rada, že na teba tak pôsobí, lebo som chcela, aby bola skromná, múdra a stála nohami pevne na zemi. Ani sa nečudujem, že Alan začína špekulovať, čo ďalej. Najjednoduchšie by bolo, keby sa dalo presťahovať Taliansko bližšie ku Slovensku, ale to nejde. Ďakujem za obidva komentáre. Teším sa, že čítaš. :)

Monika Jalakšová16.5.2016
 

22- Majočka, súhlasím s, že až kým človek nespozná, že to môže byť i lepšie, je spokojný s tým čo má. Alan dostal strach, síce pre mňa z nepochopiteľných dôvodov, lebo sám vidí, že Marcel je buran, ale dostal, čo už. Ale prvotný nápad zabral a Marcela sa dúfam na istý čas zbavili. :-). Klobúk dole pred tvojim talentom Majka.

Stella Maris12.5.2016
 

Pekne sa nám Alan vyfarbil :) Zdá sa mi, že sa v ňom prebúdzajú majetnícke sklony :) Našťastie sa u Heni neprebudili tie zlatokopecké a situáciu s prsteňom vyriešila celkom diplomaticky:) Som zvedavá, ako sa vysporiada s minulosťou zhmotnenou v Marcelkovi. Naozaj platí, že niekedy jedno chybné rozhodnutie spustí lavínu ďalších neočakávaných udalostí, ktoré dokážu poriadne skomplikovať život. Nechám sa prekvapiť, akú prekážkovú dráhu si svojim postavám pripravila :)

Mária Blšáková12.5.2016
 

Pomenovala si to úplne presne. Alanovi sa Heňa páči, dokonca je do nej, ale ten nápad s prsteňom dáko nepremyslel a bol pre neho niečo ako rezervačná zmluva, aj keď v podstate to nebol zlý nápad, povedať Marcelovi, že je snúbencom. Chcel ju ochrániť.
Pekný deň.:)

janča11.5.2016
 

Bianka má prvý plusový bod. Aspoň z časti napravila svoje záškodnictvo. Udiareň rozosmiala i mňa. Som zvedavá, čo bude ďalej.

Mária Blšáková12.5.2016
 

Tak, ako povedala Henrieta. Nik nie je len zlý či dobrý. Vedela, že má na rováši, tak stratila slovko. Teší ma, že čítaš :)

SD10.5.2016
 

Nepovedala by som do Alana, ze zareaguje takto spontanne, musi byt z Heni cely prec. Marihuanova udiaren ma totalne dostala:-)

Mária Blšáková10.5.2016
 

A vieš, že ani ja nie? :) Tvorím za pochodu a často som sama zvedavá, ktorým smerom sa tí dvaja poberú :)

Valeria Weibl10.5.2016
 

No teraz ma Alan prekvapil. Chápem, že sa zabuchol a hlava so srdcom mu momentálne lietajú v oblakoch, no už myslí na svadbu? Čo je taký hrrr do ženenia? Skôr by som čakala, že po nevydarenom manželstve bude opatrnejší. Ale je pravda, že zamilovaní ľudia zvyknú konať spontánnejšie a občas prekvapia aj samých seba. Heňa to vyriešila k spokojnosti oboch :)

Mária Blšáková10.5.2016
 

On o svadbe nepovedal ani slovo. Ten prsteň bol skôr výsledkom snahy \"zarezervovať si ju.\" Marcelovi o snúbenici povedal len preto, aby odstavil prípadného súpera. Myslím, že s tým prsteňom neprekvapil len ju, ale i seba.

Raniya9.5.2016
 

Aj mne sa Alan páči. Súhlasím so Silviou, že má (isto) svoje muchy. Také pekné a romantikuš od neho, že takto prišiel, ešte ju aj rytiersky zachráni, no vie si to presne vyrátať. A ten prsteeeeň. Juuuj, no nezdá sa chlapec. :) A Heňa to pekne vyriešila.

Mária Blšáková10.5.2016
 

To, že sa mu zadarilo prísť v správny čas, je možno i na jeho škodu, lebo rozhovor, ktorý si vypočul mu zamorí hlavu viac, ako si to v tejto chvíli pripúšťa :)

SD5.5.2016
 

Alan je spravny chlap. Urcite ma svoje muchy, ktore casom vyplavaju na povrch, ale zatial je rytier a hrdina, romanticka postava ako ma byt:-) Avsak aj dost realna, zarazilo ma, ako si pomyslel, ci Hena nie je ako Monika. Ma svoj vek, nie je rojko, ale realista, preskakal si svoje, snad sa nesklamu jeden v druhom.

Mária Blšáková6.5.2016
 

Láska zo sebou prináša i vedľajšie nežiadúce účinky a jedným z nich je žiarlivosť. Do Henriety sa zamiloval, lebo bola iná a zrazu, len čo ju zbadá, vypláva na hladinku táto poriadne nafúknutá mrtvolka s menom Marcel. Ja sa mu ani nečudujem, že pochybuje. (Teda, ja pochybujem za neho) :)

Valeria Weibl5.5.2016
 

To tarzanovské búšenie do hrude s výkrikom som si vedela živo predstaviť :)
Inak neviem, kto presne spustil tento trend s pridávaním obrázkov ku každej novej kapitole, ale kvitujem to, dobrý nápad :)

Mária Blšáková5.5.2016
 

Vždy sa mi páčili obrázky pri kapitolách, ale ani za toho otca som nevedela pochopiť, ako sa pridávajú. Niekoľkokrát som sa pýtala na radu. Raz mi z jedným obrázkom pomohla Kristínka J. ale až keď som pod akýmsi dielom našla inštruktáž od Oľgy, pochopila som. :) (Dík, Oľga) Teraz ma vyberanie obrázkov baví takmer rovnako, ako samotné písanie.
Pekný deň.

Monika Jalakšová4.5.2016
 

Majka, skvelý obrázok :-) Kapitola, vieš, že ja veľmi výrečná v komentároch nie som a dnes to asi nebude inak. BAVILA som sa!Keď Alana prepadli isté pochybnosti, ako to s Henrietou a jej druhým životom v Taliansku je...tak ma napadlo:No toto ten chalan nemyslí vážne! Asi mu prehovorím do duše. :-) a potom som sa dobre a z chuti zasmiala nad päsťami búšiacimi do hrude a pokrikom :-) No a nakoniec som sa celkom rozpísala ...:-)

Mária Blšáková4.5.2016
 

Pri začiatku vzťahu zvykneme vravieť, že záleží len na tejto chvíli. Neskôr začneme riešiť budúcnosť, lebo prítomnosť sa nám prejedla a prináša nám málo istôt. A potom sa zrazu začneme ňúrať v minulosti. Myslím, že Marcel ešte bude poriadne okupovať Alanovu šedú kôru. :)

Gabriel Ambler - Rasťo4.5.2016
 

To foto ma úplne dostalo :-) Hej, presne takto vyzeráme my, chlapi, keď sa nas... hneváme.

Mária Blšáková4.5.2016
 

A pritom sme my také zlaté, chápavé, nevyrývačné a hlavne nežné stvoreniatka :)

Amadeo4.5.2016
 

Láska bože láska a srandovné foto :--)Píše ti to.

Mária Blšáková4.5.2016
 

Zadala som do googla kľúčové slovo + obrázky a objavili sa mi na ratu zmangľovaní ľudia. Preto som tam dala radšej tohoto malého srdoša :)

janča3.5.2016
 

Chudák Alan. Ani sa mu nečudujem, že je zaskočený. Trepe sa taký kus cesty a hneď na schodoch sa dozvie o Henrietinom sexuálnom živote. Podľa mňa to ustál veľmi dobre.
Ten malý bitkár hore je bohovský :x)

Mária Blšáková4.5.2016
 

Zatiaľ len vstrebáva prvotnú info. Zlý pocit z toho, čo počul prevážila radosť z toho, že sú spolu. Horšie bude, keď osamejú a mozog spustí myšlienkové pochody. Ďakujem, že si sa opäť pristavila, Janka.

Stella Maris30.4.2016
 

Milá Majka,
tomuto sa hovorí diplomatické riešenie :) No s vývojom deja môžu byť spokojní zarytí pesimisti a rovnako aj neinformovaní realisti t.j. optimisti :) Ale je dobre, že v prípade Alana si z tej diplomacie ubrala a zvolila čisto chlapské riešenie. Alan má u mňa bod, len sa obávam, že džentlmen Marcelko ešte nepovedal posledné slovo :)

Mária Blšáková30.4.2016
 

:)Všimla si si? :) Aby i vlk bol najedený, aj ovečka ostala, aj zvrat, aj trochu napätia. Nech každý má trošku :) Faktom je, že nabádanie k väčšej akčnosti mi pomohlo, lebo sa mi otvorilo viac možností. Stále to tvrdím, pripomienky čitateľov posúvajú oveľa viac, ako by sa zdalo. Ďakujem, Stela za komentár.

SD28.4.2016
 

Chudera Henrieta, preco sa prave na taketo jemne stvorenia vzdy nalepia grazli ako Martin? Dufam, ze Alan je naozaj iny, ze jej neublizi.

Mária Blšáková29.4.2016
 

Julo od Mišky by ti to isto vierohodne vysvetlil na princípe reťaze a psa :)
Myslím, že grázlici vycítia, s kým by sa dalo manipulovať a kým tú dotyčnú nezískajú, vedia byť veľmi šarmantní.

Gabriel Ambler - Rasťo28.4.2016
 

No chvalabohu, záchrana prišla včas. Síce som neuhádol, kto sa to krčil v tieni, ale pomýlil som sa len o pár minút a takto je to fakt oveľa dramatickejšie. Ale nesúhlasím s tým, že Alan by nebol schopný zinscenovať strašidelno-dramatický príchod, veď sa postupne mení k lepšiemu. Takéto šokujúce príchody som vždy miloval. Hoci, je pravda, že partnerky asi menej...

Mária Blšáková28.4.2016
 

Rasťo, musel si byť poriadny šokmajster :) Veru, Alan sa mení a jeho samého to prekvapuje najviac. Už ide len o to, aby sa jeho prerod zastavil na nejakej ešte únosnej hranici a nestrihol si to do opačného extrému.

Valeria Weibl28.4.2016
 

Tak predsa to bol tieň z minulosti a ešte aký hnusný. Našťastie prišiel Alan ako na zavolanie a spacifikoval toho hajzla. Ako Peter predpokladá, toto ešte určite bude mať dohru. Ľudia ako Marcel sa vyžívajú v ubližovaní iným, takže Alan by si mal zobrať dlhodobú dovolenku, lebo nechať teraz Heňu osamote by bol veľký risk.
A teraz poďme na Vianoce, budú aj darčeky? :)

Mária Blšáková28.4.2016
 

Ešte len toť nedávno skončila Veľká noc a ty už chceš zasa Vianoce? :) Val, pri písaní tejto kapitoly som prišla na to, že sa oveľa ľahšie píše takáto pľuhavá postava. Nemusíš dávať pozor, či nepresladíš, alebo nebudeš pôsobiť naivne. Napriek trochu drsnejšej kapitole som si písanie fakt vychutnala.
Ďakujem za komentár.

Peter28.4.2016
 

K 20-tke:
Čítajúc túto kapitolu sa mi chcelo najprv zvolať „Bingo!“, nakoľko moje predpoklady a odhady v poslednom komentári sa naplnili na 100 %... Vynorili sa temné tiene minulosti v podobe Marcela (nechápem ako mohla Henrieta niečo mať s takým...) a Alan prišiel naozaj práve včas...Čo k tomu ešte povedať? (Mňamka...snád som ďalší vývoj deja príbehu nespôsobil ja podsúvaním svojich predpokladov...). Jedno je takmer isté. Alanovou ranou do brady sa Henrieta problémov s Marcelom ešte nezbavila. Teraz však oboch čaká príjemné a nezvyčajné prežitie Vianoc na ktoré sa obaja tešia. Tak im to doprajme.

Mária Blšáková28.4.2016
 

Tak aj pre teba jedno porekadlo: Keď vtáčka lapajú, pekne mu la la la :) Veľakrát pri rozpade vzťahu sa jeden či obaja čudujú, čo sa z princa či princeznej vykľulo :) A či si ovplyvnil? V podstate ste takmer všetci spolutvorcami. Vedela som, že Alana do Talianska pošlem.Marcel, ako vyžiadaná komplikácia musel v mojej hlave dozrieť :)

Monika Jalakšová27.4.2016
 

Majka, nevedela som sa dočkať kapitoly. Pri jej čítaní som mala zimomriavky. Na Marcelovi by som najradšej zlomila svoje vlastné barly. To mi ver. Skvelá kapitola, ktorá myslím nesklame ani optimistov ani pesimistov, ktorí očakávali, že Alan nepríde.

Mária Blšáková28.4.2016
 

Veru. Marcel sa chová podľa porekadla:Urob čertovi dobre, peklom sa ti odmení. Kupodivu sa tento druh jedinca v bežnom živote vyskytuje často. Pobavila si ma s tými barlami:)

Peter23.4.2016
 

K 19-tke:
Plne súhlasím s Mimou... Áno, Alan sa vydal na najšialenejšiu cestu svojho života nielen z jeho pohľadu... možno o to viac, že išiel autom. Ale...v žiadnom prípade nie je Alan osoba, ktorá vtedy večer takým záhadným a až zlovestným spôsobom oslovila a prekvapila Henrietu... spôsobom a štýlom, ktorý obsahoval niečo ďaleko viac, až z toho mrazí... Alan nešokuje štýlom lúpežného prepadnutia! To by si mohol každý uvedomiť... lebo niečo také je na míle vzdialené jeho naturelu, jeho povahe a psychike... na toľko ho už poznám. Ja len dúfam, že dorazí včas!

Mária Blšáková24.4.2016
 

Rozosmial si ma slovami - na toľko ho už poznám :) Mám rada tvoju zanietenosť. Jasne si spomínam, ako veľmi ťa rozčúlil Šimon starší a neskôr i jeho syn. Svoje rozhorčenie si podával tak, akoby si sa zastával niekoho veľmi blízkeho (Anny a Šarloty) zo svojho života a mne napadlo - Ako to, že sa nehnevá na mňa ako autorku, ale na postavy, ktoré sú výplodom mojej fantázie? Dokážeš sa neskutočne vžiť do postáv. Vďaka ti za to.

Mima Č23.4.2016
 

:D členovia klubu pesimistov, samozrejme, ako správni pesimisti (teda aspoň ja), stále neveria, že to je Alan. Ja si myslím, že Alan príde, ale Heňu s niekým iným, kto príde prv, pristihne! :D

Mária Blšáková23.4.2016
 

Ty si beťárka, Mima. Čo tak polienko pridať do vatričky a radšej si opiecť špekáčik, ako ho hádzať tým dvom pod nohy? :)
V pondelok cestujem do práce, tak budem mať viac času spriadať myšlienky, tak uvidím, ako s A & H naložím :)

Valeria Weibl23.4.2016
 

Milá Majka,
no vyzerá to tak, že klubu pesimistov nevyšli predpovede. A taká som si bola istá, že tá nečakaná návšteva nebude Alan ale nejaký \"duch\" z minulosti :) Zo mňa teda Sibyla nebude. Ale cením, že sa Alan spontánne rozhodol vyraziť za Heňou, to mu velice kvitujem :)

Mária Blšáková23.4.2016
 

Dve osamelé duše si všemožne hľadajú cestu k sebe, Val. Obaja robia napriek prežitým útrapám zapovedané veci. Minulosť však dostihne i ich. Uvidíme, ako sa s prekážkami popasujú.

janča23.4.2016
 

A to ja som zasa veľmi spokojná. Pri niektorých dielach keď vynechám kapitolu, už sa mi zdá, že čítam celkom niečo iné. Tu čítam o láske dvoch ľudí. Alan má u mňa veľké plus.

Mária Blšáková23.4.2016
 

Práve včera sme sa s kamarátkou rozprávali, čo je lepšie. Či písať podľa nejakej šablóny, aby čitateľ dostal to, na čo je od konkrétneho autora zvyknutý, alebo sa pokúšať priniesť niečo iné. Nakoniec sme sa zhodli, že najlepšie je písať podľa pocitu, nápadu a príliš nešpekulovať nad tým, čo sa od nás očakáva.

Ella Lenart23.4.2016
 

Ahoj Majka,
najprv som mala na jazyku slova: sklamanie, nie, prečo, to nám nemôžeš urobiť, ale ku koncu mi to náramne pohladilo dušu a verím, že nám prinesieš tie najromantickejšie Vianoce v apríli.Neviem prečo práve z tohto tvojho diela cítim maximálnu lásku...

Mária Blšáková23.4.2016
 

Milá Ella. Uvedomujem si, že po turbulentnej Eme a dvojgeneračnej tajomstvami opradenej A & Š Oheň v duši je oveľa komerčnejší, ale chcela som napísať knižku o zbližovaní i odcudzovaní dvoch ľudí, bez extrémnych zvratov, preto ma veľmi teší, že cítiš lásku.
Vianoce v apríli :) vidíš, to mi nenapadlo. V zime som vám ponúkla horúcu pláž a teraz núkam Vianoce :)

Mária Blšáková23.4.2016
 

Samozrejme, mala som na mysli komornejší :) Chybička se vloudila :)

Ella23.4.2016
 

Milá moja,
hoc aj komerčnejší. Je krásny!

SD22.4.2016
 

Konecne som sa dostala k precitaniu kapitoly. Ej, veru, dobre si ma na konci nasponovala. Z celeho srdca chcem verit, ze to je Alan. Idu predsa Vianoce, cas velkych gest, tak nech sa ukaze. Ak to vsak nie je on, tak nech Heni neznamy fesak aspon sprijemni vecer:-) zasluzi si, chuda male.

Mária Blšáková22.4.2016
 

Silvi, celý večer sa pokúšam prihlásiť ako autor a nedarí sa mi to. Inak by ste už vedeli, kto prišiel. Dnes som si večer spríjemňovala písaním. Vyskúšam ešte, ale nešlo mi ani cez iný prehliadač.

Valeria Weibl21.4.2016
 

No aj ja sa zapisujem do klubu pesimistov. Neverím, že by to mohol byť Alan. Ty podľa mňa rada mixuješ karty, Alan by bol príliš jednoduchý výber na takú nečakanú návštevu :) Idem sa teda postaviť do radu čakateľov na odhalenie záhady :)

Mária Blšáková21.4.2016
 

A čože, čože. Máme jar a tu celá tlupa pesimistov.:) Už sa teším na písanie. Hádam mi v okne neskončí nejaký kameň :)
Dúfam, že sa tu čoskoro objaví niečo nové od teba. Mimochodom, čo je s tvojou Riou?

Valeria Weibl22.4.2016
 

Ria prechádza úpravou, ale extrémne pomalou, keďže poslednú dobu nemám na to voľný čas. A o niečom novom ani nechyrujem, takže toľko k mojej spisovateľskej neplodnosti :)

mima č20.4.2016
 

Pridavam sa k \"pesimistickej\" Stelle. Aj ja si myslim,ze to nie je Alan... Mozno pride, ale najde s Henou niekoho ineho a tam bude problem...alebo aj nie. Hm...som zvedava. Jedna gramaticka vec - Z tmy nie S. ;)

Mária Blšáková21.4.2016
 

Zasa sa mi tam prečerali? Jedno som pri poslednom čítaní odchytila, ale je to moja veľmi frekventovaná chyba.
Mima, vaše komentáre by vydali i na tri rôzne verzie Ohňa. :)

Stella Maris20.4.2016
 

Je to Alan? Nie je to Alan? Asi patrím k pesimistom, lebo po tejto kapitole sa mi zdá, že odlúčenie nebude v ich vzťahu jedinou prekážkou :) Že by Heňu naozaj dobehla minulosť? Absolútne si netrúfam odhadnúť, čo bude nasledovať a aký darček si jej prichystala k Vianociam. A to je dobre :)

Mária Blšáková21.4.2016
 

Tak na toto sa dozvieš odpoveď hneď v prvej vete ďalšej kapitoly.(Predpokladám.) :)
Pekný deň.

Gabriel Ambler - Rasťo20.4.2016
 

Alan je presne moja krvná skupina, má rád prekvapenia. Predpokladám, že toto Heňu poteší...

Mária Blšáková21.4.2016
 

Musí, lebo inak ju niekam nakopem :)

Monika Jalakšová20.4.2016
 

Majka, urob Henrietke krásne Vianoce, prosím. Skvelá kapitola, donútila ma hrabať sa v minulosti :-) Krásny deň

Mária Blšáková21.4.2016
 

Milá Monika, urobím všetko, čo bude v mojich silách. Som momentálne zavalená prácou, takže ešte neviem, čo bude v ďalšej kapitole, no keď príde čas, dúfam, že múzy pošepkajú :)

Peter20.4.2016
 

K 18-tke:
Najprv musím trochu zrevidovať svoj predpoklad z posledného komentára, že Henrieta bude prežívať odlúčenie lepšie... prežíva ho inak než Alan, ale vôbec to nemá ľahšie. U nej má nenaplnenosť potreby byť fyzicky s milovaným človekom iné symptómy. Zmeny žitovného štýlu, zanedbávanie dovtedajších vzťahov a aktivít, ktoré zrazu už nie sú tak dôležité... Henrieta si to uvedomuje najmä vo vzťahu k svojej najlepšej priateľke, ale... nevie si pomôcť. Môže to mať až fatálne následky... ale dúfam, že to nejako prekoná, držím jej palce. Kto je však záhadná posatava zo záveru kapitoly? Mám také tušenie že niekto z jej minulosti a nemám z toho veru dobrý pocit...

Mária Blšáková21.4.2016
 

Milý Peter.
Vzťah na začiatku býva krásny a zdá sa, že nič nie je nemožné. Neskôr prichádzajú i vedľajšie účinky, o ktoré veľmi nestojíme. Akési jednostranné zameranie na úkor iných dianí. Henrieta sa presne do takéhoto stavu dostala. Myslí si, koľko toho v Alanovi našla a nevidí, o čo všetko prichádza. Hádam nájde tú správnu mieru. Ďakujem za komentár.

Valeria Weibl11.4.2016
 

Milá Majka,
tiež som rozmýšľala, čo jej to tam ten Alan pribalil. Tipovala som skôr niečo ako ručný vysávač alebo takú tú rolku na odstraňovanie chlpov z oblečenia, keďže on je taký super čistotný :) Tablet je rozhodne lepší nápad a hlavne logickejší.
Len čo ten koniec? Riadnu návnadu na ďalšiu kapitolu si hodila. Mňa si na ňu určite chytila :)

Mária Blšáková11.4.2016
 

Celkom sa vytiahol, chlapec. Tri mesiace žil v tom, že na Henrietu nezapôsobil a že zišiel z mysle rovnako, ako rýchlo zišiel z očí. Keď mu Heňa zatelefonovala a keď za ňou vycestoval na východ, overil si, že je príťažlivosť vzájomná. Ale nemôžeš niekoho po dvoch stretnutiach požiadať, aby kvôli tebe prekopal život a zároveň neprevráti len tak ten svoj. Tablet bol rozumný kompromis, ako sa vídať a ako sa utvrdiť v tom, čo cítia.
Och, ja už píšem komentáre ako ďalšiu knižku. Keď sa \"urvem,\" niet mi pomoci :)

SD11.4.2016
 

Teda Majka, ty vieš človeka napínať :-) Práve tie tri bodky ma teraz budú mátať až do ďalšej kapitoly:-) Teším sa :-)

Mária Blšáková11.4.2016
 

Silvi, neviem, či tie tri bodky v nasledujúcej kapitole vysvetlím, ale keď som ich tam ťukala, presne som vedela, čo znamenajú :)

Monika Jalakšová11.4.2016
 

Ahoj Majka, Alana si zbavila samoty, ako takej. Už má komu volať, má sa na koho tešiť, za kým chodiť. Keď sa niečo takéto v živote stane, už ani fľak od pasty tak nevadí ....skvelé.

Mária Blšáková11.4.2016
 

Veru. Niekedy nás niečo rozčuľuje a potom z toho zrazu urobíme atrefakt. Verím, že i zabudnuté špinavé ponožky by v krásnych začiatkoch boli vzácnosťou. To len neskôr si ľudia začnú liezť na nervy :) Ďakujem.

Michaela11.4.2016
 

Veľmi pekne si vykreslila drobnosti, ktoré po nás ostávajú.. fľak na umývadle, vlas, neumytá šálka kávy.. som rada, že si Heňu trošku stechnizovala, môžu skajpovať do aleluja :-)

Mária Blšáková11.4.2016
 

Dala som im prostriedok, i keď tablet pre Heňu za mňa zaplatil Alan :) Ale! Niekedy sú tieto moderné výdobytky slabučkou náhradou za skutočný život, aj keď to zainteresovaní tak nevnímajú. Henrieta sa rada prechádzala, obdivovala okolie, sedela na pláži s knižkou. Nenahradí to všetko čumením do tabletu?

Peter11.4.2016
 

K 17-tke:
Alanove pocity poznám, sám som ich niekedy podobne prežíval... Chýbanie, prázdnota, smútok, ktorý človeka stravuje až fyzicky a paralyzuje vo všetkých smeroch... úžasne to vyjadruje jedna pesnička Jaromíra Nohavicu: „Ješte mi scházíš...“, ktorá sa mi vkradla do vedomia prí čítaní prvých riadkov a už ho neopustila. Našťastie Alanova situácia nie je až tak zúfalá ako v tej pesničke, lebo u neho nič nekončí, naopak všetko začína... Som zvedavý ako túto situáciu prežívala Henrieta, ale myslím, že lepšie, lebo má viac rušnejších podnetov vo svojom prostredí. Takže to bol tablet... super, ešteže si to Alan môže dovoliť. Ale záver kapitoly je naozaj nevšedný až prekvapivý... Až pokým...? (nás smrť nerozdelí? alebo život nespojí?)

Mária Blšáková11.4.2016
 

Veru, piesne sa vedia dotknúť duše a niekedy z rádia zaznie presne tá, ktorú (ne)potrebuješ. Napríklad: Lepší je shořet než vyhasnout.
Ťažko povedať, či je pre nich dobré, že sa našli, lebo s odlúčením prichádza smútok a clivota. Henrieta si vedela vychutnávať to čo mala a v podstate jej nič zásadné nechýbalo. Alan viedol uzavretý život, tak on je ten, čo teoreticky viac získal. Uvidíme, čo príde ruka v ruke s objavením a v zápätí s odlúčením.
Vďaka, že si taký pozorný a empatický čitateľ.

10.4.2016
 

pokým čo??? no toto \"milujem\". šponuješ nás ako gumu na trenkách. :P toto sa čitateľom nerobí.

Mária Blšáková10.4.2016
 

Jój, Mima, tuším si sa ty najedla nespokojnej kaše. Šak o čom by to bolo, keby som prezradila všetko hneď a zaraz? Vieš ty čo? Daj telefónne číslo a ja ti porozprávam o závere :) Stred pravdaže vynechám, lebo sama o ňom veľa neviem :)

Raniya10.4.2016
 

Jéj, tak sa mi zdá, že kapitoly pribúdajú častejšie, či? :) Každopádne som rada. Takže tablet? :D To by mi nenapadlo. Len ten koniec... Čo to? Takto podsúvať premýšľanie nad rôznymi konšpiráciami. :)

Mária Blšáková10.4.2016
 

Raniya, zajtra cestujem domov a keďže je nedeľa, trochu som hlivela pri písaní. Zajtra budem mať hektický deň a pol utorka prespím, preto som ju dala dnes. Ten koniec... :) Možno tu vetu zmažem, ale dala som ju ako akýsi prísľub, že sa to konečne niekam pohne :) lebo tých niekoľko mesiacov zhrniem do skratky :)

Stella Maris8.4.2016
 

Majka, či ich rozdelíš, alebo Heňu necháš, aby let zameškala, v Tvojom podaní si viem predstaviť obe verzie. Podstatný je Tvoj autorský zámer, či nám priblížiš úskalia lásky na diaľku, alebo poukážeš na to, že niekedy kvôli láske urobíme aj radikálne rozhodnutia a svoj doterajší život jednoducho hodíme za hlavu. Nechám sa prekvapiť, veď o tom knihy sú, aby sme s napätím čakali, čo sa stane na ďalšej stránke :)

Mária Blšáková9.4.2016
 

Milá Stella!
Možno by bolo zaujímavé v istom bode rozštiepiť dej na dve línie a ukázať, aké následky prinášajú rozdielne rozhodnutia. Možno by však viedli k tomu istému záveru na spôsob: Všetky cesty vedú do Ríma. (Všetky cesty vedú k (ne)láske, či komplikáciám.)
Môj autorský zámer je v prvom rade vytvoriť uveriteľné a rozlíšiteľné postavy. Dej sa mi zvyčajne črtá v akejsi zahmlenej predstave, ktorú, ako asi každý autor, doťahujem za pochodu. Ďakujem za komentár a prajem peknú sobotku.
Píš. Chýbaš tu.

Mima Č8.4.2016
 

Hm... Tvorba diela má svoje akože pravidlá... je fajn, keď sa strieda pokojné s búrlivým, suché s napätím a automaticky sa vždy očakáva niečo veľké, čo všetko rozbije a čo sa bude do záveru zliepať... Preto som bola zvedavá, akú kombináciu a dejové spády namiešaš, lebo po vcelku príjemných a nerušených kapitolách sa už niečo také aj očakáva... ale dnes si vravím, že načo? Kľudne nechaj Henrietu doma. Kašli na letenku, nech sa presťahuje k Alanovi a podsúvaj nám stále takúto milú romantiku, aká sprevádza začiatky vzťahov až do záveru. :) Veď predsa nemusí byť všetko o dráme... Ale teraz vážne. Diaľka vo vzťahu vie a býva veľkým zádrheľom. Preto som zvedavá, ako to celé (ne)zvládnu a tvárim sa, že záver bude napokon rovnako romanticky naladený ako tieto kapitoly. ;)

Mária Blšáková8.4.2016
 

Žeby som počúvla tvoju radu a pocukrovala im cestičku až po záverečnú stranu? :) Nie zlý nápad. :)
Milá Mima,
v tomto dielku komplikácie budú, lenže A a H sa musia najprv zblížiť, aby sa mohli diať iné veci :) Keďže ich svety sú vzdialené a nestretávajú sa bežne na ulici, či v autobuse, napriek tomu, že sa snažím neomáčkovať a dúfam, že sa mi to darí, chvíľku to trvá. Každý príbeh je iný. Niektorý zápletkou začína, iný sa zamotáva pozvoľne. Ostáva mi už len dúfať, že čitateľom nespôsobím úplavicu :)
Ďakujem za komentár.

janča8.4.2016
 

Zlatí sú. Akoby som o nich nečítala, ale pozerala film. Aj mňa zaujíma, čo jej to vopchal Alan do kufra. Mám zopár tipov. Dúfam, že som sa trafila.

Mária Blšáková8.4.2016
 

Určite si sa trafila, pretože Alan nebol veľmi originálny. Čo ti budem vravieť, veď ho poznáš. Suchár je to :)

janča9.4.2016
 

Tak tam má zlatý prsteň. Tým by povedal všetko. Alebo kľúčik od domu, aby vedela, že s ňou počíta :x)

Mária Blšáková9.4.2016
 

Janka, to by bolo skoro. Iba ak by ten prsteň bol Arabelin :) A kľúč od domu je fajn nápad, ale v kufri má niečo iné :)

Valeria Weibl7.4.2016
 

Milá Majka,
normálne ma mrzí, že ich ideš teraz rozdeliť. Zblížila si ich, pomotala im navzájom hlavy a srdcia a teraz ich od seba nemilosrdne odtrhneš...som rada, že nie som Heňa, inak by som Ti to neodpustila :) Ako Val Ti odpúšťam, lebo dúfam, že jedného pekného dňa Ti budú behať prsty po klávesnici, aby si túto dvojicu opäť spojila. Ja si na ten deň rada počkám :)

Mária Blšáková7.4.2016
 

Val,
tvoj komentár ma veľmi potešil. Som rada, že sa na mňa nehneváš, veď vieš, že ja nakoniec doprajem všetkým, (okrem seba) :)
A... hej, pomotala som im hlavy statočne. Som rada, že si vytrvalá :)

Amadeo7.4.2016
 

Po tomto musím ísť znovu hľadať piate obdobie :--)

Mária Blšáková7.4.2016
 

Takže som v konečnom dôsledku urobila radosť i tvojej polovičke :)

Peter7.4.2016
 

K 16-tke:
Tak erotické laškovanie Alana a Henriety pokračuje v príjemnom štýle a uvolnenej nálade aj ráno... i keď niektoré momenty sú významnejšie než sa na prvý pohľad zdajú. Henrietina snaha vrátiť Alanovi peniaze za letenku je pochopiteľná, ale... Alanovo zamietnutie a presadenie si tohto konania je ešte pochopiteľnejšie...a je super, že končí vzájomným konsenzom. No atmosféra v aute cestou na letisku je už napätá, plná ťažoby nadchádzajúcej rozlúčky a fyzickej samoty oboch... až by sa dala krájať … a každý z nich si ju v nadchádzajúcu ktovieako dlhú dobu ponesie v svojej duši sám. Alebo ju snáď zmierni aspoň Henriete Alanov darček? Čo to asi tak môže byť...

Mária Blšáková7.4.2016
 

Včera mi kamarátka napísala, nech píšem ďalšiu kapitolu, lebo chce vedieť, aký darček jej Alan pribalil. Keď som písala túto, automaticky sa mi vybavili scény z letiska, kde sa pýtajú: balili ste si batožinu sami? Nasleduje žalár a advokáti.
Pôvodný zámer som mala trochu iný. Nedarilo sa mi totiž nájsť pre Henrietu let, ktorý by netrval deň a pol. Nakoniec mi šikovný pomocník našiel tento cez Miláno. Klamem len v jednej veci. Henrieta letí v nedeľu a tento let je sobotný:) Ak by som pre ňu nebola našla spojenie, poslala by som Alana, aby ju odviezol. A dej mohol smerovať celkom inam :) Takže, keď Alan ušetril za benzín, čoby jej nezaplatil letenku :)

Raniya6.4.2016
 

Aaaach, toto bola krásna kapitola. :) Veľmi sa mi páčila, taký príjemný pocit mi po nej zostal na duši. Začiatky sú vždy krásne. :) Som zvedavá, ako to bude pokračovať ďalej.

Mária Blšáková6.4.2016
 

Súhlasím. Začiatky sú vždy krásne. Čas, kedy sa dá všetko a nič nie je nemožné. Chyby sú vtedy čarovné nevšednosti :) A potom si začnú všímať drobnosti, ktoré nazvú neprekonateľnými rozdielmi. Dúfam teda, že to nebude Alanov a Henrietin prípad :)

Zana6.4.2016
 

Uf...takže jeden vrchol už sme prekonali...čo ďalej? Príde ďalší, na ktorý budú dlho stúpať, alebo sa vrátia dolu? Zvedavá som...pekná kapitolka, nie som síce muž, ale verila som, že to písal Alan :)

Mária Blšáková6.4.2016
 

Ahoj Zana.
Práve som pridala novú kapitolu a zaregistrovala tvoj komentár, takže krátkodobú budúcnosť sa môžeš s Henrietinho pohľadu dozvedieť hneď. Tá vzdialenejšia má v mojej hlave ešte len hrubé obrysy. Sama som zvedavá, aký bič na nich upletiem :)

Monika Jalakšová4.4.2016
 

Majočka, prepáč, dnes budem stručná, paráda! :-)

Mária Blšáková4.4.2016
 

Teší ma, Monička, že sa páčilo, lebo pri tomto mužskom pohľade sa vždy trochu obávam. Ešte pár kapitol a možno mi narastie i brada. :)

Valeria Weibl4.4.2016
 

Milá Majka,
na túto kapitolu som bola obzvlášť zvedavá, keďže minule si mi odpísala, že si ju schválne podsunula Alanovi. Čakala som horúcu scénu, ale dosť ma zaujímalo, ako to podáš z mužského pohľadu. Zožrala som Ti to aj s navijakom, čo ti budem hovoriť :) Akoby si to písala s úplnou ľahkosťou, malo to akurát vzrúšo a gule :)))
A výber filmu aj ja kvitujem :)

Mária Blšáková4.4.2016
 

Ten film zbožňujem. Veľmi na mňa zapôsobil a ja rada takto strkám svoje obľúbené knižky, filmy, pesničky :)
Pri písaní niektorých kapitol sa cítim ako taký záškodnícky škriatok. Vyškieram sa, dvíham ramená, žmúrim očami. :) Alan nie je veľkým rečníkom, ale povedal to najhlavnejšie. Už sa teším na písanie Henriety. Schíza jak vyšitá :)

Raniya3.4.2016
 

Zaujimavy film vybral na taky vecer. Uz som ho videla viackrat. A na konci som slzila. Ale mozno to bol aj Alanov zamer. Povodne. :)
Ale pekne popisane. Len ktovie, ako to bude pokracovat. Tesim sa na pohlad z Heninej strany.

Mária Blšáková3.4.2016
 

Aj ja som ten film videla a práve kvôli jeho hĺbke som ho podsunula Alanovi, nech je vidno, že je to múdry muž, ktorý vie oceniť kvalitu a aspoň na filmy má dobrý vkus. :)
Aj ja sa veľmi teším na písanie. V podstate je i dobre, že nemám až tak veľa času, aby som mohla písať kedykoľvek. Aspoň má kapitola čas v mojej hlave dozrieť.
Peknú nedeľu prajem.

Peter3.4.2016
 

K 15-tke:
Teraz keď sa to stalo naozaj, som v rozpakoch a akosi nemám k tomu čo povedať... možno má podobné pocity aj Alan, lebo... no čo teraz, bolo to fajn, ale čo ďalej...? Raňajky, odchod na letisko, rozlúčka... iste, ale čo ďalej so životom... To zrejme nevie ani Alan ani Henrieta. Aby bolo nejaké ďalej zrejme sa musí niečo zmeniť v živote oboch... toto poznanie teraz prežívajú a možno i zdieľajú zrejme obaja...len ešte nikto nevie čo a ako. Ty to vieš?

Mária Blšáková3.4.2016
 

Kedysi dávno som pozerala seriál Dempsey a Makepeacová. Medzi tými dvoma to iskrilo viac, ako v mojej kuchynskej zásuvke. Vravela som si: Kedy ju už pobozká? No ak by sa na seba vrhli, čo by bolo v ďalšej časti, keď by zmizlo to krásne napätie a očakávanie?
Áno, viem, čo bude ďalej, ale len v hrubých črtoch. Ostatné sa bude tvarovať za pochodu. Ak im šlo len o... tak rýchlo zabudnú a je dobre, že sa to stalo. Aspoň nebudú strácať čas. Ak to bolo niečo viac, tiež dobre :)
Ďakujem za komentár.

Stella Maris2.4.2016
 

Majka, aj ja som postrehla, že Ti tam chýba minimálne jeden odstavec :)))) A niekto by z toho odstavca dokázal urobiť aj celú knihu :)
Každopádne, kapitolka z pohľadu Alana sa Ti vydarila. Veľmi sa mi páčilo, ako si vyjadrila jeho obavy, neistotu, pretože väčšinou ju v knihách nachádzam len u ženských hrdiniek. Som zvedavá, ako sa to ďalej vyvinie :)

Mária Blšáková2.4.2016
 

Hej, beťárky, tak vám niečo chýba? A čo také? :)
Predpokladám, že chlapi okolo toho toľko nekecajú a v ďalšej kapitole bude Heňa zdielnejšia. Bála som sa, že to presladím. Ďakujem za komentár, Stella. Pekný víkend.

michaela galambošová2.4.2016
 

Heňa mi pripomenula s tou umývačkou moju mamu. Vždy, keď je u nás, umýva riady, lebo sa ju vraj neoplatí púšťať. :-) Včera som ti napísala siahodlhý komentár, ktorý sa samozrejme, neuložil. Tak som sa poučila a najprv si to píšem v textovom dokumente.. schválne si to uťala v tom najlepšom? Ts ts ts, to sa nerobí :-)

Mária Blšáková2.4.2016
 

Veru. Ja som taká utínačka :) Asi by som viac erotiky neudýchala. Predsa len, mám už svoje roky :)
Miška, už som takto pri komentovaní párkrát zo sebou vypiekla a potom som i krátky komentár začala písať mimo MT a skopčila ho sem. Peknú sobotu prajem.

SD2.4.2016
 

Majka, veľmi sa mi páčilo, že si túto kapitolu opísala z Alanovho pohľadu. Mužské vnímanie takýchto citlivých situácií je zrejme iné, ďakujem, že si mi dovolila do neho nakuknúť.

Mária Blšáková2.4.2016
 

Silvia, nevieš si predstaviť, koľko prídavných mien som vystornovala :) Predsa len, som ženská a holé podstatné meno je pre mňa, akoby som mala zatancovať kankán na desiatich centimetroch štvorcových :)
Chcela som, aby bola táto kapitola z jeho pohľadu, lebo erotický sen bol v Heninej kapitolke.

Monika Jalakšová29.3.2016
 

Majka, mne sa kapitola páči. Tak som sa vžila do deja, že som sa cítila akoby som bola vo vlaku s Heni. Podľa mňa si pre Alana vybrala presne taký dom, aký sa k nemu hodí. Čo sa týka jeho poriadkumilovnosti, tak to je už diagnóza, ktorú nadobudol zatiaľ pre nás z neznámeho dôvodu, ale verím, že ty nám toto tajomstvo postupne odkryješ. Mám taký pocit, že svoj dom berie skôr, ako miesto, kde ide večer spať, nie ako svoj domov. Preto tam nie sú spomienky, lebo tie čo boli bolia a tie ďalšie pre neho nemajú zmysel. No ako to už v románoch býva, tak aj jeho postava sa bude každou kapitolou vyvíjať a možno pribudne aj niečo na poličke, napríklad z Talianska. :-) Či sa mu podarí \"vyliečiť\" z chorobnej poriadkumilovnosti, to ukáže len čas, alebo ďalšia z tvojich kapitol. Držím palce.

Mária Blšáková29.3.2016
 

Pred rokmi som vlakom cestovala často a dosť mi tie cesty chýbajú. Nikde, ani doma v pohodlí sa mi nečítalo tak dobre, ako vo vlaku :)
Artefakt z Talianska na poličke nie je zlý nápad, ale zdá sa, že by Alan pristal radšej na živý talizman. Teraz už len ostáva dúfať, že to nezmrví a že si Henrietu získa.
Ďakujem za komentár, Monička.

Raniya29.3.2016
 

Joj, sterilný puntičkár. :D To bude náročné. Ja to nemám rada tiež. Síce, mám rada poriadok a keď sú veci na svojom mieste, ale sama to nie vždy dokážem udržať a vždy mám aspoň pracovný neporiadok - všade skriptá, učebnice, poznámky. A pôsobí to útulne. Tuto... na chlapa prílišná sterilita. :D
Nuž, bude to mať Heňa zaujímavé. Ale zatiaľ sa k nej naozaj správa milo a pozorne. :)

Mária Blšáková29.3.2016
 

Raniya, mne sa zdá, že podľa poriadku by sa dal zostaviť profil človeka. Tí poriadkumilovní asi majú radi veci pod kontrolou a môžbyť, že sú \"bordelári\" tolerantnejší i v ostatných veciach :) Kto vie. Sama som zvedavá, ako to s tými dvoma bude pokračovať.

Valeria Weibl29.3.2016
 

Milá Majka,
no v tomto som za jedno s Heňou, ani mne nie je taký sterilný moderný dom pochuti. Ale tak lepšie ako by mal bývať v barabizni plnej pavučín, prachu a porozhadzovaných páchnucich ponožiek. No odhliadnuc od jeho nehnuteľnosti, páči sa mi, ako pozorne sa správa k Heni. Jeho \"hotelové\" služby hodnotím na jednotku :)

Mária Blšáková29.3.2016
 

Milá Val,
mňa by takýto poriadkumilovec vydesil na smrť, lebo ja rada prevádzkový neporiadok. Obydlie by malo slúžiť nám a nie my jemu. Uvidíme, či sa Henrieta uvolní natoľko, aby sa nebála zanechať otlačky prstov :) Inak, schválne som túto kapitolu potiahla s Heňou, aby tú čo príde, vyrozprával Alan :)

Ella Lenart28.3.2016
 

Milá Majka,
štrnasta kapitola je pre mňa zvláštna. Tak ako som Alana vnímala ako zaneprázdneného muža, ktorý nemá čas na normálne ženy, tak teraz váham, či on je ...oukej. Dom v čiernej, nič naokolo. Možno si ho prenajíma, pretože ešte nenašiel miesto, kde by žil s niekým. Vidím, že zapracúvaváš do postav trocha psychologického profilu, čo nás núti predbiehať dej a dumať: Akože to skončí?

Mária Blšáková28.3.2016
 

Ahoj Ella.
Ako si si isto všimla, ja nepíšem o dokonalých ľuďoch, o kráskach s úžasnými telami, mužoch s tehlami na bruchu a pod. Moje postavy si zo sebou vždy nesú nejaké bremeno, či už na tele, alebo na duši. Rovnako sú na tom i Alan s Henrietou. Život ich formoval do tejto podoby.
Mimochodom, už som raz v takom neosobnom dome bola a nešlo mi do hlavy, ako sa niekomu môže niečo také páčiť.
Ku domu len toľko. Je jeho. Pred rozvodom, štyri roky dozadu tam žil so svojou teraz už ex. Zbavil sa všetkého, čo by mu tie časy pripomínalo.

Peter28.3.2016
 

K 14-tke:
Tentokrát som si dobre všimol najprv obrázok a odhadol, že toto by mohol byť Alanov dom. A bol to dobrý odhad. Čo ale povedať k vnútornému prostrediu... Ja som tiež chlap a tiež mám rád keď sú veci uložené na svojom mieste. Čierna mi nevadí, no... chýbajú mi tam artefakty, ktoré by boli spomienkami na Alanov život, na cesty, dovolenky... proste vecičky a drobnosti na ktoré by mohol padať prach... nič také tam nie je. Je to však jeho štýl, ktorý tiež vypovedá o jeho charaktere. No ale čo je zásadné, že prichádza večer a Alan s Henrietou sú sami... Na takéto situácie mali v stredoveku veľmi príhodné latinské porekadlo: „Solus cum sola non cogitabuntur orare Pater noster“, čo možno voľne preložiť ako: Keď sú muž so ženou sami iste sa nemodlia Otčenáš... A nech to už dopadne akokoľvek, na modlenie to veru nevyzerá... xixixi...

Mária Blšáková28.3.2016
 

Presne ako vravíš, Peter. Môžeš byť poriadkumilovný, ale aby si nemal nič súkromné a tvoj dom vyzeral menej osobne, ako ktorákoľvek kancelária. Rozhliadam sa okolo seba. Kopa kníh, sviečok, nádoba s perami, pes s pokazeným uchom, kopa fotiek na stenách. Keby som tu nebola, každý by do piatich minút zistil, kto tu býva.
To porekadlo je výstižné. Pekný dník, Peter. A ber sa po kúpaní.:)

Michaela Dzúriková27.3.2016
 

Pekne nám to dávkuješ. Nemyslím, že je od Henriety pochabé, že prespí u Alana. Veď je dospelá žena a ak by bola prehnane opatrná, nikdy by si nenašla priateľa. Len sa bojím momentu, keď sa to medzi nimi pokazí. A pokazí.

Mária Blšáková28.3.2016
 

Miška, pre Henrietu je to ako zdolať Mount Everest. Nebojí sa ho. Bojí sa skôr výsmechu a tak pre istotu neriskuje, ale čo má robiť, keď sa jej Alan tak veľmi páči? :)
Pekný veľkonočný pondelok.

Denisa V.27.3.2016
 

Ten dom na obrázku je ohromný a vďaka tebe viem aj to, ako vyzerá vo vnútri. Henrieta je veľmi odvážna, keď šla k nemu domov, ale všetko je raz prvýkrát. Teším sa na pokračovanie.

Mária Blšáková27.3.2016
 

Ahoj Deniska,
pri každej kapitole, aj keď sa to nezdá, potrebujem kopu informácii. Googlim hrady, letecké či vlakové spojenia, Talianske jedlá atď.Podobné to bolo i s Alanovým domom.:) Mne by sa taký páčil :)

Stella Maris27.3.2016
 

Milá Majka,
pozdrav odo mňa Lenku. Teší ma, že má taký dobrý vkus na knihy a určite mi daj vedieť, či sa Henriete knižka páčila :) Zariadenie Alanovho domu presne sadne k jeho povahe, ale vždy je to lepší prípad, ako keby za dverami našla o stenu opreté ponožky :) Opis domu sa Ti vydaril po všetkých stránkach, takže sa viem presne vžiť do Heniných rozpačitých pocitov. Vyzerá to tak, že obaja budú musieť urobiť veľa vzájomných ústupkov, aby svoj vzťah udržali. A práve to sa mi páči, že si vytvorila postavy, ktoré sú protikladné a hoci sa hovorí, že protiklady sa priťahujú, vyžaduje si to veľkú dávku trpezlivosti a tolerancie. A možno práve tento príbeh nám pomôže uvedomiť si ich význam v reálnom živote :)
Našla som pár preklepov:
krčne vyšetrenie – krčné
ruky mi kladie na ranená- ramená
„kladie do hrnčeka“ a v ďalšej vete máš „na stôl kladie“
presklene dvere - presklené

Mária Blšáková27.3.2016
 

To ja, to ja som Lenke poradila:)
Stella, niekedy si myslím, že na vzťahy neexistuje žiadna poučka, či pravidlo.To, čo funguje tam je inde rozbuška. Mám ich rada oboch. Vždy si obľúbim svoje postavy, tak im skúsim pomôcť vo všetkom, čo ich postretne.
Odvšivavené. Srdečná vďaka.

Mima Č27.3.2016
 

No ja neviem. Čo Henrieta čakala, že tam Alan bude mať všade dečky, kvetinky a plyšáky? :) Veď je chlap! Mňa by zarazilo možno len to, že poriadkumilovný. A stavím sa, že keby nakukla do mojej skrine, chytil by ju infarkt, lebo mám 3/4 vecí čiernych. :D ...No a teraz, keď už je ruka v rukáve, by ma zaujímalo, akú zápletku nám chystáš. Ale najskôr si ešte vychutnám ich spoločné strávené chvíle. ;) P.S. v hoteli, nie Y.

Mária Blšáková27.3.2016
 

Jáj, no ale nie každý sa živí kominárstvom, ako ty :) To bol vtip :)
Mima, medzi: všade dečky, kvetinky a plyšáky a nikde nič, ani jeden obrázok, je veľký rozdiel. Vďaka za postreh stvrdnutého íčka. Opravené.

Stella Maris24.3.2016
 

Alan ma v tejto kapitole poriadne prekvapil, pripadal mi ako workoholik a ajhľa, zrazu mu je prednejšie rande :) Napriek tomu sa mi zdá, že sú s Heňou úplne odlišné povahy, a ak sa aj dajú dokopy, nebude to medzi nimi fungovať bez problémov a budú musieť urobiť veľa vzájomných ústupkov. Asi tam by som (zatiaľ) videla zárodok konfliktov, tak sa nechám prekvapiť, či som sa vo svojom odhade trafila :)

Mária Blšáková25.3.2016
 

Máš úplnú pravdu, Stella. Napriek veľkej príťažlivosti tí dvaja nemajú takmer nič spoločné a aj keď sa to vraví,láska nie je až taký mocoš, aby hory prenášala. Napriek tomu im budem pomáhať ako len budem vládať, až do poslednej strany :)
Ďakujem za komentár. Pekné sviatky tebe i ostatným čitateľom.

michaela galambošová21.3.2016
 

Ahoj Majka. Vieš, že mám rada tvoj štýl.. len trošku čakám, že to zapletieš.. Sledujem ťa.

Mária Blšáková22.3.2016
 

Miška, nie vo všetkých príbehoch príde komplikácia či zápletka hneď na začiatku. Mám 23 strán a príbeh sa už odohrával v Taliansku i na Slovensku, spoznávali sme hrdinov, ich cestu k sebe. Keby som ich postavila pred niečo vážne, otočia sa chrbtmi a idú od seba, kým je čas. Napriek tomu je tam niekoľko vecí, ktoré čitateľ zatiaľ nepostrehol, ale majú význam. Prečo je Alan taký aký je? Čo zásadné sa udialo vo vzťahu s Monikou, že sa vie tichý romantický muž zmeniť na kus ľadu? A čo sa skrýva za tým, že má taký zlý vzťah s rodičmi? Ako postihlo Henrietu, že prišla o oboch rodičov? (A zápletka tam predsa bola. Veď malá Nina Heni zapletala vrkoče) :)
Dúfam, že ma budeš sledovať i naďalej :)

Peter21.3.2016
 

K 13-tke:
Tak Alan to rozbalil naplno... Dokonca išiel proti svojim zásadám v práci... Natíska sa otázka kam je až schopný zájsť? Žeby si aj on zabukoval letenku, ako to odhaduje Valeria? Alebo až tak ďaleko ešte nie? Lebo zamilovaný človek rozmýšľa a hodnotí veci úplne inak než v „normálnom“ stave. Už si to veľmi nepamätám, ale... je chopný akýchkoľvek bláznovstiev. Alebo mu bude stačiť čas strávený u neho spolu s Henrietov? To sotva... no... ako asi dopadne nadchádzajúce stretnutie? Možno budeme prekvapení...

Mária Blšáková21.3.2016
 

Milý Peter,
sama neviem. Ono sa mi to nejako v tej hlave za pár dní uleží, ale predpokladám, že Alan až taký zbrklý nie je, aby s ňou odletel, veď čo by tam robil? Pobudol týždeň a čakal, kým sa Heňa vráti z roboty? Viem, že zamilovaný človek robí blbosti, ale Alan je dosť suchár, k tomu je veľmi zodpovedný, tak uvidíme.
Dnes 1,39. To som sa ešte ani na druhý bok nepretáčala :)

Kamila21.3.2016
 

Aj ja chcem letieť do Bari. :) Aspoň, že ma tam prenesieš v predstavách, pri čítaní. Dala som si na dobrú noc jednu kapitolu a padám spinkať. Ďakujem.

Mária Blšáková21.3.2016
 

Ak chceš, Kamka, vygooglim ti letenku :)
V tejto kapitole bolo veľa: odtiaľ, tam. stade, hen, ale chcela som vedieť, ako sa tam dá naozaj dostať a tak som niekoľko dní i s pomocníkmi googlila spojenia. Hľadala som odlety i z Budapešti a Viedne. A nakoniec takýto super let z Blavy do Milána. Ak by som ho nenašla, príbeh by sa vybral \"inou cestou.\" Ešte i vlaky som pozrela :) Vždy mám na pamäti slová jedného bývalého talenťáka: \"Nie všetko sa do knihy dostane, ale musí to byť vymyslené.\" :)

Ella Lenart20.3.2016
 

Milá Majka,
koľko to lásky cítim z tých dvoch, pritom ich vzťah je netypický a každý by im klepal na čelo, že to nemôže fungovať. Či? A usmievam sa, pretože si potvrdila aj ty, že aj ženy majú erotické sny, nie?

Mária Blšáková20.3.2016
 

Máme Ella, len naše erotické sny nekončia happyendom, ale plnia skôr motivačnú funkciu. Aspoň to tvrdila Biba Eme. Vraj je to preto, lebo Boh je muž:)
A medzi nami, tí dvaja sú do seba, len to ešte ani jeden otvorene nepriznal. :)

Valeria Weibl20.3.2016
 

No aká super jar, vychytala som aj úplne čerstvú kapitolu ešte zahorúca :)
Chápem, že Alan je zavalený robotou, ale nebookne si na tajňáša aj on letenku? Či sa nám črtá vzťah na diaľku? Som fakt zvedavá, akým smerom posunieš dej :)

Mária Blšáková20.3.2016
 

Neuveríš, ale úplne najčerstvejšie si vychytala. Ledva čo som v rýchlosti opravila dve neposlušné íčka, mi na mail prišiel oznam o komente.:)

Valeria Weibl20.3.2016
 

Milá Majka,
skočila som si k Tebe na čítaníčko, že si spríjemním prvý jarný večer. Oči mi len tak behali po riadkoch, také boli horúce, až som sa skoro ovievať začala a potom na mňa zrazu kohút vylial vedro ľadovej vody. To bolo nečakané prebudenie aj pre mňa, dostala si ma :) Parádna kapitola, ja som rozhodne spokojná ;)

Mária Blšáková20.3.2016
 

Ahoj Val. Kapitolu s nočnou erotikou som si \"vážne\" užila. Vravela som si, že čitateľ predsa nemôže odsudzovať, že dala priskoro, veď to len vo sne. Neovievaj sa a premeň pocit na skutočnosť. Ďakujem za komentár :)

janča20.3.2016
 

Najsamprv som si prečítala komentáre, tak som už vedela, že si na nás ušila búdu, ale že akú peknú.

Mária Blšáková20.3.2016
 

Janka, približne jednu tretinu života prespíme a snívajú sa nám príjemné, šokujúce i úplne uletené sny. Je to taký veľký priestor, že mi nedá neprimiešať tie naše nočné fantazmagórie i do textov :)

SD18.3.2016
 

Priznam sa, ze pri jednej myslienke z tejto kapitoly, som mala mrazenie. Ked si myslela, ze dotykom nerozozna koru od jej tela. V tom momente som sa vedela vzit do jej bolesti, pocula som jej kvilenie, bezalo mi to v hlave ako film, kde je Alan netvor bez citu. O to vacsia bola ulava, ked sa zobudila. Tiez som ju prezivala s Henou. Stupnujes napatie, vzrusenie rastie a zrazu bum! Kora a prebudenie. Ako by povedala moja Iveta, \"antiklimax ako hovado\":-) Ver mi, ze toto mi v hlave este dlho zostane.

Mária Blšáková18.3.2016
 

Silvia, veľmi ma teší, že sa mi podarilo vtiahnuť ťa do atmosféry Henrietinho nočného zážitku. Verím, že sa ľuďom, ktorí majú celoživotný problém mieša ich galiba i do pekných chvíľ, dokonca i do snov.

Denisa V.17.3.2016
 

Aj ja som naletela. Ale klobúk dolu. Pekná kapitola.

Mária Blšáková17.3.2016
 

Ďakujem, Deniska :)

Peter17.3.2016
 

K 12-tke:
Ja som si na rozdiel od Stella obrázok kohúta ani poriadne nevšimol, nieto ešte ho spájal s niečím v tejto kapitole. Keď som ju začal čítať ostal som zmetený... to kedy? Kde sa stalo? Tak rýchlo? To nie je možné... Tieto otázky sa vynárali v mojom vedomí... ale ako som čítal ďalej zmetenosť vystriedal pocit záujmu a obdivu ako dobre a sugestívne je táto erotická scéna zvládnutá až... až kým kohút nezaspieval. Prekvapenie... Fuuuuch... tak to bol iba sen? V tom okamihu mi spomienky evokovali môj vlastmý sen z ďalekej preďalekej minulosti, ktorého výsledkom bola básnička, končiaca slovami: „Všetko to bol iba prelud, neskutočný krásny sen, o chvílu sa z tohto sna znechutený preberiem. Som zúfalý z precitnutia, ďalej sa mi nechce žiť, viem, nebudeš nikdy moja, však nemôžem ťa neľúbiť!“ Ďakujem za spomienku.

Mária Blšáková17.3.2016
 

No, Peťo, neviem či by si nemal skúsiť uverejniť niečo na tejto stránke, nech sa potešíme z celého dielka.
Neuveríš, ale presne som si vedela predstaviť ako si sa tváril keď si začal čítať. Svojim spôsobom som teda odrbabrala i teba :) Sľubujem vám, že za tento malý ofajč pre nich napíšem i niečo \"skutočné.\"
Ďakujem za komentár.

Raniya16.3.2016
 

Tak ten sen ma dostal, takto s nami vybabrať. :) Som zvedavá, ako to medzi nimi dopadne v realite.

Mária Blšáková16.3.2016
 

No, zatiaľ to vyzerá, že si budeme musieť sen dosnívať sami :) V podstate ešte neviem, čo s nimi ďalej, ale určite niečo vymyslím :)

Kamila16.3.2016
 

No veru, to sú sny. :)Veľmi dobre spracovaná scéna. Páčilo sa mi to. Asi sa začítam od začiatku.

Mária Blšáková17.3.2016
 

Mne sa erotické nie a nie snívať, tak ich aspoň napíšem. Dúfam, že sa ti moji hrdinovia budú páčiť :)

Alica16.3.2016
 

Ale si ma dostala, Majka. Normalne som ti verila, aj som si to pekne predstavovala, a potom, ze sen. Myslim, ze som ti to uz pisala, chcela by som mat taky zmysel pre humor, ako mas ty. Gratulujem k A&S.

Mária Blšáková16.3.2016
 

Vždy sa bojím erotických scén, ale uznávam, že sú pre oživenie dôležité. Túto som poňala trochu špekulantsky, veď ja predsa nemôžem za to, že ľudia snívajú, ja muzikant :)
Vďaka za gratuláciu. Bojím sa, ako dopadne obálka, ale zároveň sa veľmi teším :)

Stella Maris16.3.2016
 

Hneď mi bolo podozrivé, prečo si zvolila pri tejto kapitolke obrázok s kohútom :) Ešteže Ťa poznám, takže isté podozrenie som mala hneď od začiatku, ale nič to nemení na tom, že sa Ti Tvoj zámer vydaril a napísala si to skvelo. Vôbec sa podobným scénkam nemusíš vyhýbať :)

Mária Blšáková16.3.2016
 

Táto kapitola by bola celkom iná, keby nie Val a teba. Chceli ste pohľad z Henrietinej strany, ale nechcela som z nej urobiť ľadovú kráľovnú, ani zápalku, ktorá len tak vzbĺkne, preto som jej darovala niečo navyše, čo jej trošku pomôže nasmerovať predstavy :)

Emko11.3.2016
 

Oheň síce čítam, ale už teraz sa teším na cca 16.máj, kedy vyjde AaŠ. Dobrý termín, akurát nebudem musieť rozdumovať, čo si vziať na dovču :)
Gratulačka, síce predčasná, ale tak hádam sa už nič nepritrafí... Teším sa.

Mária Blšáková11.3.2016
 

Milá Emko. Neuveríš, ale doteraz som akosi neverila, že A & Š vyjde. Až od teba som sa dozvedela, že má termín. Srdečná vďaka za dobrú správu :)

Stella Maris11.3.2016
 

Milá Majka, teším sa,že prvé \"blízke\" stretnutie dopadlo bez vážnejších katastrof :) Keď si začala v úvode písať o navigácií, celkom som sa začala báť, kam ho zavedie, lebo mojej kamarátke sa stalo, že cestou do Chorvátska mali odbočiť a veľa nechýbalo a skončili by v mori :)
A pridávam sa k Val a aj ja chcem túto kapitolu z pohľadu Heni :)
Napozajtre – napozajtra
tryskáč

Mária Blšáková11.3.2016
 

Zvažovala som, či dám napozajtra, alebo napozajtre. Keďže si Alan predstavoval, že mu to vraví babička, znelo mi to tak... starosvedskejšie:) Zajtra opravím. Ďakujem za postreh. Je radosť písať s takými pomocníkmi. Pekný večer.

Valeria Weibl11.3.2016
 

Alan z prvých kapitol verzus Alan z posledných kapitol...jeden a sto. Parádna ukážka toho, čo to s človekom narobí, keď sa zabuchne :)
Majka, dáš nabudúce pohľad aj z Heninej strany, že? Trochu sa mi zdalo, že je akási opatrná a nie taká \"rozpustilá\" ako Alan. A možno sa mi to fakt len zdalo. Zíde sa mi výlet do jej hlavy :)

Mária Blšáková11.3.2016
 

Máš na mysli, aby kapitola označená písmenom H. nepokračovala tam, kde skončilo áčko, ale aby sa vrátila k Alanovej návšteve? Ak chceš, urobím to tak. Veľmi ma teší, že stále čítaš. Juchú :)

Valeria Weibl11.3.2016
 

Ak máš pokračovanie naplánované, tak kvôli mne ho určite nemeň. Len som bola zvedavá, ako Heňa vnímala deň strávený s Alanom :)

Mária Blšáková11.3.2016
 

Vôbec netuším, Val. Nasledujúci deň závisí od viacerých aspektov. Napríklad od toho, či zoženiem pre Heňu let. Tvoja pripomienka ešte prišla včas. :)

janča11.3.2016
 

Majka, neboj sa, nerozkokošila si ho cez mieru. Mohla si dokonca viac, ale to by asi už nebol Alan akého ho poznáme. Veľmi sa mi v tejto kapitole páčil. Aj to, že hneď zavolal. Keď je to teraz medzi nimi takéto pekné, som zvedavá, ktorým smerom sa príbeh bude uberať.

Mária Blšáková11.3.2016
 

Musela som mu dať trošku šťavy, na podnet komentujúcich dievčat.:)
V podstate som mu chcela dopriať, veď si za iniciatívu zaslúžil. Janka, v pokračovaní mám teraz tri verzie, s ktorými môj mozog flirtuje, tak uvidím, ktorou sa nechám prehovoriť :)

janča11.3.2016
 

Ešte jedna malá otázka. Tvoje texty sú pre mňa veľkým lákadlom. Neustále nahliadam, či nepribudlo pokračovanie. Vidím, že veľa autorov pridáva častejšie. Nemohla by si aj ty?

Mária Blšáková11.3.2016
 

Janka, pravdaže by som mohla, ale neurobím to. Teraz sa na MT objavilo veľa super diel a sama viem, aké je časovo náročné, keď si chcem prečítať svojich obľúbencov. K tomu mi vyhovuje toto tempo, kedy nepíšem na úkol, ale pre radosť. Napriek tomu, A & Š i Emu som uverejňovala raz za týždeň. Oheň väčšinou po šiestich dňoch. Nechcem čitateľov presýtiť. Ale teším sa, že máš málo. Horšie by bolo, keby že nad hlavu :)))

Gabriel Ambler - Rasťo10.3.2016
 

Alan sa ti vydaril, normálne ho žeriem. Takéto nečakané výjazdy za dievkami som kedysi miloval. Ach, motorka...
Jednu vetu by som zmenil - \"Pri MOJICH zriedkavých návštevách väčšinou MôJ odchod prespia.\" Určite by to šlo nejako preformulovať...

Mária Blšáková11.3.2016
 

Verím, Rasťo, ale dievčatá z takýchto prepadov nie sú dvakrát nadšené. To vieš, potrebujeme minimálne hodinu, aby sme vyzerali prirodzene.
Kedysi dávno som mala kamarátku, peknú ako obrázok, ale vždy namaľovanú. Dosť ma to prekvapovalo, veď to nepotrebovala. Raz som zaklopala úplne nečakane ráno a normálne som sa preľakla. Pýtam sa: \"Si chorá?\" Rozosmiala sa. Vraj nie je, len sa nestihla našminkovať. Máme ťažký život :)
Vetu preformulujem.

Marek10.3.2016
 

Rád by som napísal podnetný komentár, ale tvoje dielo žiaden nepotrebuje, je perfektné.

Mária Blšáková11.3.2016
 

Kiež by si mal pravdu, Marek, ale mávam priam školácke problémy. Nie len v štylistike, ale i v gramatike. Zas sa mi podarilo odpáliť office a pokojne som tam dala, že sa Henrieta zapýrila s mäkkým i. Na gmaily mi oprava funguje, tak som to hodila tam a podčiarklo mi. Klikla som na nápovedu a rozosmiala sa. Ponúklo mi, že sa zaparila. Hneď mi napadlo, že to musel byť sakramentský bozk, keď z neho chytila vlka :)

Zuzana10.3.2016
 

Celá moja babka. Tiež tak kedysi nabalila môjho frajera. Jaternice zo zabíjačky, tlačenku, ešte i kus chleba (býval na internáte) a aj tak mi dal kopačky. Dúfam, že Alan bude vďačnejší :-)
Mimochodom, teraz mal meniny, tak všetko najlepšie.

Mária Blšáková11.3.2016
 

Aj za mnou raz prišiel frajer a moja mamka sa strašne tešila z toho, aké mal koleso okolo úst z kakaa, ktorým boli posypané buchty na pare. Isto ani netušila, aká to bola rana pre moju romantickú dušu, vidieť ho nadžgávať sa :)

Peter10.3.2016
 

K 11-tke:
Škoda, že Alan nemohol ostať dlhšie. Ale myslím, že svoj čas dokázal využiť efektívne. Teraz je na ťahu Henrieta, ktorá bude zrejme pod tlakom rodiny a jej dobrých rád nech už budú akékoľvek, rozhodnúť sa však bude musieť sama. Čo urobí? A o akom kúsku cesty to hovoril Alan keď dorazil do Prešova? Však uvidíme... Inak... krásne a sugestívne vyjadrená a opísaná atmosféra celého krátkeho ale intenzívneho stretnutia...5 hviezdičiek!

Mária Blšáková10.3.2016
 

Bála som sa, či som ho nerozkokošila príliš, ale na druhej strane, nemá veľa príležitosti popučiť ju :)
Cestu vysvetlím. Sľúbil, že jej zavolá, keď dorazí ale nepovedal, kam keď dorazí a tak jej zavolal hneď z Prešova, lebo šak, aj tam sa dá doraziť, aj do Chmiňanskej, Hendrichoviec, Fričoviec, Širokého a pod :)

M.G6.3.2016
 

Super Majka, tlieskam. Som rada, že Alan nie je vysušený šušeň, za akého som ho doposiaľ mala. Som rada, že som sa mýlila. Super. Urobila si mi deň :-)

Mária Blšáková7.3.2016
 

Miška, nikdy nevieme, čo sa v kom skrýva a možno by bolo lepšie, keby Alan ostal ťuťkom, kto vie. Vieš, čo sa vykľulo zo zdanlivého sympoša Jozefa :)

Valeria Weibl6.3.2016
 

Milá Majka,
po hektickom týždni som si dopriala dve kapitoly naraz a zhltla som ich ako nič :) Musím povedať, že Alan ma milo prekvapil. Keď vtedy opúšťal Taliansko, chýbala mu spontánnosť, ktorá by ho donútila zostať, takže som rada, že tentoraz ním poriadnu zatriasla, vnukla mu super nápad s občianskym preukazom a vyhnala ho priamou čiarou rovno za Heňou. U mňa rozhodne zabodoval :) Dúfam, že Heňa nebude z jeho nečakanej návštevy príliš rozhodená :)

Mária Blšáková7.3.2016
 

Joj, kiež by si tak vedela, z akých dôvodov za ňou šiel :) (Z akých dôvodov ho tam autorka vyhnala) :) Pri tejto kapitole som sa šla ugoogliť. Zisťovala som lety, dĺžku trasy, dokonca i to, v akom období sa vyberá mrkva. Vďaka Bohu za internet :)

6.3.2016
 

Hurá! :) že Alanovi odkazujem, že konečne rozlepil očká a že nech v takom duchu pokračuje ďalej (pri tom bozku mi skoro oči z jamiek vypadli! toto by som na neho nepovedala). my ženy sme síce silné a tvrdé, ale stále potrebujeme svojich rytierov. Som zvedavá, čo sa vykľuje z ich stretnutia a či sa náhodou návrat do Lecce nezruší. ;)

Mária Blšáková6.3.2016
 

S radosťou mu odkážem :) Myslím, že ani muži nemajú ľahký život. Byť rytierom musí byť únavné a k tomu od nich očakávame romantiku, silu, fantáziu, dobré pamäť, aby nezabudli na naše sviatky a výročia :)

Michaela Dzúriková6.3.2016
 

Aj mňa Alan potešil. Konečne sa rozhýbal. Aj keď, čo by sme od neho chceli? Nechal Henriete list a ona sa neozvala. Ponúkol jej, že zabezpečí letenku, prišiel za ňou. Urobil dosť. Netrpezlivo čakám, čo bude ďalej. Píš Majka.

Mária Blšáková6.3.2016
 

Súhlasím, Miška. Nemal ako viac urobiť. Bol s ňou, napísal, čakal, chytil sa príležitosti, zrušil termíny, šiel za ňou. Tiež má svoj život, plný povinností. Ďakujem, že stále čítaš.

Gabriel Ambler - Rasťo5.3.2016
 

Perfektné, potešila si ma. Takéto prepady milujem, párkrát som niečo podobné spáchal aj ja. No a šoférovať na takej szmpatickej trase... ked som ešte mal motorku a vedel som, že ma ráno čaká krásna trasa, nespal som celú noc.

Mária Blšáková6.3.2016
 

Ahoj Gabriel,
myslím, že Henrieta v prvom momente nadšená nebola. Spomínam si, ako raz za mnou takto nečakane prišiel frajer a ja som s našimi sadila zemiaky. Ufúľaná, vo vyťahaných teplákoch a flanelovej pánskej košeli. Zabudnem na veľa vecí, ale na tamten pocit šoku si pamätám tak dobre, akoby to bolo včera :)

Stella Maris5.3.2016
 

Alan sa zachoval ako pravý gavalier a z tejto kapitoly doslova cítiť, ako ho Heňa prebrala k životu. Pamätáš, keď sme tipovali, či Alan zostane dlhšie na dovolenke? Teraz budem hádať, či Heňa tú letenku vôbec využije :)

Mária Blšáková5.3.2016
 

Mám čo robiť, aby som ti neprezradila viac. Väčšinou neviem, čo sa bude diať, no tentoraz v tom mám jasno.
Ďakujem za kompliment pre Alana. Odkážem mu. Po trtkovi mu isto dobre padne, :) ale nezabúdajme, že vlastne svojim spôsobom fakt zneužil Henrietine doklady, aby získal adresu jej trvalého pobytu, tak by sme si naňho mali dať pozor :)

SD5.3.2016
 

Heni sa musi Alan vazne pacit, ked mu poslala kopiu obcianky po takej kratkej znamosti:-) (otazocka: nebolo by pre nu jednoduchsie zabookovat si let cez internet?) VELMI VELMI VELMI sa mi pacilo, ze Alan sa zachoval ako chlap, dokonca ako rytier na bielom koni, to je predsa presne to, co by kazda zena od chlapa chcela-vykaslat sa na vsetko, postavit ju na prve miesto a letiet za nou:-)

Mária Blšáková5.3.2016
 

Určite by to bolo jednoduchšie, ale babka nemá internet a Heňa je zvyknutá spoľahnúť sa na cestovku. Nie je taká zbehlá, akoby sa zdalo. Alan jej ponúkol službu. Ona bola rozospatá a veľa času na premýšľanie nemala. Alan zas kul železo za horúca. Jej občianku potreboval viac kvôli adrese bydliska, ako kvôli letenke. A ruku na srdce, ak by sme sa v kuse obávali, že nás niekto podvedie, zmenili by sme sa na uzlík nervov. Ja som celkom rada, že jej nenapadla možnosť zneužitia dokladov. (Mne nenapadlo) :)

Peter5.3.2016
 

K 10-tke:
Tlieskam Alanovi. Bravó! Áno, chcelo to iniciatívu, akčnosť... super že sa ponúkol vybaviť letenku, super, že Alan z pohľadu svojho doterajšieho života a správania urobil niečo tak pošetilé, že keby mu o tom niekto hovoril pred rokom, že to spraví, tak sa mu vysmeje... A spravil to! Prekročil svoj Rubikon a … „Alea iacta est!“ Kocky sú hodené... cúvnuť sa už nedá, ale z tejto kalpitoly je zrejmé, že ani jeden z nich už cúvnuť nechce. Nech sa deje čo sa diať má!

Mária Blšáková5.3.2016
 

No, faktom je, že ak by niečo neurobil, naozaj by bol taký trtko z hája, ako povedala mima:) Zas na druhej strane, ten \"chalan\" to nemá ľahké. Buchne sa do baby, ktorú môže vidieť raz za pol roka. Ďakujem za komentár (4,16 Ježiši, ty fakt nespávaš)
Peknú sobotu.

Magdalénka1.3.2016
 

Ahoj Majka, pekne ti tu píšeme, kde by malo byť stretnutie, ale nikto neuvažuje, že sa to všetko domotá a vôbec sa pred Heniným odchodom nestretnú, všeličo sa ešte môže stať :-)). Ale ak sa stretnú, som za BA!. Tiež nie som veľký romantik, ale netreba mať pri tom hneď celú rodinu za chrbátom.
Teším sa na ďalšiu kapitolu.
p.s. Majka, včera som objavila na stránke Martinusu, že vychádza tvoj Kaleidoskop vo forme elektronickej knihy. Blahoželám :-).

Mária Blšáková1.3.2016
 

Magdalénka, usmievam sa od ucha k uchu. Je super, keď sa čitatelia vyjadrujú k deju, ktorý prečítali, upozorňujú na chyby, či opíšu (ne)sympatie k hlavným hrdinom. No je perfektné, keď čítam vaše predstavy či očakávania toho, kam by ste chceli mojich hrdinov posunúť, alebo im dopriať niečo navyše. Spomínam si, ako sa Vall prihovárala ža Šarlotu. Som rada, že mám takých vnímavých čitateľov.
Kaleidoskop, papierová verzia i e-knižka vyšli koncom roka 2014. Museli nejako zazmätkovať, ale i tak ďakujem. :)

Mima Č29.2.2016
 

Mmm, niečo mi na Alanovi nesedí, Majka. Alebo sa mi k nemu skôr H. nehodí. Ona mi pripadá ako silná nezávislá žena a on ako trtko z hája. Dúfam, že prestane byť taký zakríknutý, veď je chlap!! ;) Má byť muž činu! Tak som zvedavá, ako návšteva v Ba dopadne, lebo ja viem, že H. pôjde. ;) úúú, už mám svoj scenár v hlave, že Alan sa preberie a bude že riadne horúco! :D no dobre, nejdem sa tu rozpisovať. Čakám. (jednu chybičku som objavila \"nie S ale Z úcty\").

Mária Blšáková29.2.2016
 

Tak trtko z hája, vravíš, hééj? No veď počkaj!!! :)
Alan naozaj pôsobí zakríknuto a Heňa zasa ako silná žena, ale všetko je trochu inak. Henrieta vravela, že vždy chcela len drobné istoty a stačilo jej málo. Alana zas do tejto podoby tiež vyformovali nejaké okolnosti. Zatiaľ sa nemal veľmi ako prejaviť. Čitateľ ho ešte nemal kedy spoznať. Daj mu ešte šancu, nech sa prejaví, ukáže. S Z opravím hneď a zaraz. Srdečná vďaka.

Stella Maris28.2.2016
 

Majka, tiež mi napadlo, či by nebolo v danom prípade vhodnejšie, aby Alan prišiel za Henrietou. Asi by som očakávala, že on bude ten aktívnejší a spýta sa, či ju môže prísť pozrieť. Ale na druhej strane, jeho návrh je určite racionálnejší a keďže nepatrím medzi ťažkých romantikov, som mu ochotná jeho „sebectvo“ prepáčiť :)
teplúčka perina – teplučká

Mária Blšáková29.2.2016
 

Milá Stella.
Spomínaš si na časy dávno minulé, keď o sobotnom filme rozhodli ľudia zapínaním a vypínaním svetla v domovoch? Napadlo mi, že by to bolo skvelé riešenie hneď, ako som si prečítala vaše rôznorodé nápady.
Tí, ktorí si myslia, že by mal ísť Alan za Henrietou, rozsvieťte okná presne o ôsmej večer.
Tí, čo si myslia, že by to malo byť naopak, zhasnite
a tí, ktorí chcete niečo úplne iné, niekoľkokrát zablikajte :)
Nesmierne sa teším na písanie ďalšej kapitoly. Vďaka za postreh. Opravené :)

Stella Maris1.3.2016
 

Majka, tak toto by bol super nápad. Mne by sa takéto interaktívne písanie celkom páčilo, samozrejme iba z pozície čitateľa :) Ktovie, aký príbeh by z toho nakoniec vyšiel :) No myslím si, že Ty sama vieš najlepšie, aké posolstvo chceš nám čitateľom vo svojej knižke sprostredkovať, tak si z našich nápadov vyber len to, čo považuješ pre príbeh za prínosné :)

Mária Blšáková1.3.2016
 

Niekedy... vlastne často neviem, ako bude pokračovať ďalšia kapitola, len viem, ako by mal chutiť \"hotový koláč.\" Ingrediencie pridávam za pochodu a nemalou mierou mi pomáhate i vy svojími komentármi :)

Michaela28.2.2016
 

V knihách mám rada napätie, ktoré je, kým si tí dvaja dajú bozk. Vieš ho dobre zachytiť. Apropo, viem, skade je ten Jánošík :-)

Mária Blšáková28.2.2016
 

:) Ja som tak išla z minulej návštevy :) Len som sa modlila, aby som vo vchode nikoho nestretla :)
Peknú nedeľu, Miška.

Gabriel Ambler - Rasťo28.2.2016
 

Podľa mňa rozmýšľa celkom správne, ako chlap, aj keď trochu sebecky - ak chce za dva dni čosi dosiahnuť, potrebuje byť s ňou sám, nie obklopený babkami, tetuškami a neterkami. Ja ale zrejme nie som správny sebecký chuap, lebo na jeho mieste by som fakt vytiahol z garáže auto a letel za ňou. Prešov sa dá spraviť do päť hodín, to mám overené, len nesmú byť policajti. A hlavne človek nesmie mať v aute malé deti. Kedysi, keď som chodieval za frajerkou do Popradu, dal som to za tri a pol hodiny. Teraz som sa tam na jarne prazdniny vliekol o polhodinku dlhšie, a to máme postavených podstatne viac diaľníc...

Mária Blšáková28.2.2016
 

No veru, neviem, Rasťo, či by mal Alan šťastie nenatrafiť na policajtov, či vlastne oni na neho. V Spišskom Hrhove, či ako sa to volá, je také super miesto priam stvorené na postriežku. Ak tam nie, tak pri vstupe do Prešova by ho určite čapli :)
Alan nemá veľmi na výber, keď ju chce vidieť. Predsa len, niečo vyše 500 km je podstatne menej, ako 1600 :) Uvidíme, čo nakoniec vymyslí.

Gabriel Ambler - Rasťo28.2.2016
 

Inak včera som na teba myslel, boli sme v Mikuláši, aj keď len na parkovisku pred akýmsi superhypermarketom. Tesne po odbočke na Hrádok totiž mladšia dcérka zahlásila rezolútne \"Cikať! Rýchlo!\" Tak som letel asi 150 - 160, ale Dechtáre sú ďaleko, takže som to radšej stočil do Mikuláša. Stihli sme to len tak tak.

Mária Blšáková28.2.2016
 

No vidíš, škoda, že nemáme na seba kontakt. Môj hajzlík by bol poctený :) Dúfam, že sa nám raz podarí zorganizovať nejaké mámtalenťácke stretko, kde si dáme pár pohá... ale čo to trepem, pár dobrých rád, samozrejme :)

SD28.2.2016
 

Majka, suhlasim s Petrom. Ako hovoris, laska moze byt sprosta krava, ale H. urcite miluje aj svoju rodinu. Neukrati staru mamu o cele dva dni! nechcem si predstavit ich sklamanie, keby im to oznamila. na druhej strane Alanov prichod by poskytol nekonecne moznosti na spoznanie Henriety, jej rodiny, aka je v sukromi, aj ako sa A. sprava voci jej pribuznym. A keby ho babi a Lenka osacovali, urcite by Heni povedali, co si myslia a ci stoji zato. Inak vyborna tato kapitola, uplne na mna dychlo teplo domova po dlhom case prec:-)

Mária Blšáková28.2.2016
 

Presne tak, Silvia. Heňa s Alanom sa spoznali pred troma mesiacmi, ale v podstate spolu boli dva dni a nejaké tri si telefonujú. Je to málo na to, aby obetovala čas, ktorý môže stráviť s blízkymi. Zas, na druhej strane, príťažlivosť je veľká a vtedy človek robí bláznivé veci.

Peter28.2.2016
 

K 9-tke:
V tomto prípade nemôžem s Alanom súhlasiť! Henrieta je pár dní do roka so svojou rodinou a ešte aj z toho mála času jej chce Alan odobrať kvôli sebe? Nie je to od neho trochu sebecké? Však nech príde on za ňou. Ak má auto (zrejme má, alebo si ho môže požičať) tak podľa mapy.sk je tam za 4 hodinky. To by sa vlk nažral a ovca by ostala celá. A nazad by mohol hodiť Henrietu na letisko. Bože nech mu to niekto vysvetlí... Henrieta by bola blbá, keby sa na všetkých blízkych vykašľala a išla skôr, aj keď teraz prežíva taký emocionálny stav, keď človek robí blbosti... lebo láska je slepá. Nech jej rodina odpustí.

Mária Blšáková28.2.2016
 

Veru, je to od neho sebecké, ale mohol neskúsiť? To nie je len tak, nanominovať sa niekomu do súkromia, ale faktom je, že Heňa za chvíľu odíde. Mimochodom, neviem čím by si musel jazdiť, aby si spravil trasu Blava - Prešov (dokonca takú polhodinu zaň) za štyri hoďky :)
Ešte neviem, ako naložím s ďalšou kapitolou, ako sa Henrieta rozhodne, lebo ako moja Ema tvrdí, láska nie je slepá, láska je sprostá krava :)
Ďakujem za podnetný komentár, ktorý ma zasa pravdepodobne odkloní s plánovanej trasy, takže si niečo ako spoluautor. :)

Denisa V.28.2.2016
 

Peter má naozaj trefné pripomienky. Neviem, čo by som na Henrietinom mieste urobila. Neviem, čo by som spravila, keby som bola Alanom a netuším, čo spravíš ty, Majka, v nasledujúcej kapitole. Nedočkavo čakám na pokračovanie.

Mária Blšáková28.2.2016
 

Ani ja ešte netuším, čo spravím, Denisa. Mám na to takých šesť dní, aby sa mi to rozležalo v hlave. Zajtra ma čaká dlhá cesta do A a v aute sa mi najlepšie vymýšľa. Dúfam, že vás nesklamem :)

Ella Lenart25.2.2016
 

Milá Majka,
cítila som more, talianske more, ktorí mám rada, rovnako ako ich náturu, nevraviac o jedle. Páči sa mi to tajomno, čo vkladáš do postáv a vytváraš príbeh. Neskutočne sa teším, že moja duša pookrieva po ťažkom dni v takom milom príbehu.
Mám jednu výhradu. \"Pohľadom hladím skalku.\" Znie mi to sladko na chlapa. Jedine, že ňou niekoho tresol a ona mu v živote pomohla :-) Nie je to niečo vážne, len, bola som v jeho koži a mala pocit, že na chvíľu bol ženou.

Mária Blšáková25.2.2016
 

Ahoj Ella.
Mám čo robiť, aby som sa nesmiala nahlas :) Nad tou skalkou som meditovala a vravela si, či to nie je zženštené. Nakoniec som na to pozabudla a uverejnila. Máš skvelý postreh. Zajtra sa nad tým ešte zamyslím.
Teším sa, že si sa začítala. Vždy ma fascinovala voda, preto som sa rozhodla zasadiť príbeh k moru. Aspoň jeho začiatok.
Ďakujem za komentár.

Michaela Dzúriková25.2.2016
 

Tak zavolala. Alan z toho musel byť paf, keď sa prezliekol kvôli telefonovaniu. Pobavilo ma to. Teším sa s ním. Máš talent vystihnúť veľa bez omáčky. Nepreskočila by som ani riadok.

Mária Blšáková25.2.2016
 

Ahoj, Miška.
Toto som odkopírovala od seba. Pred časom ma čakal jeden dôležitý telefonát. Už som šla vytáčať číslo, no povedala som si, že keď sa prezlečiem, budem znieť dôstojnejšie ako v nočnej košeli :)

SD25.2.2016
 

Majka, dnes mi tato kapitola pohladila dusu a bolave priedusky:-) marodujem ostosest a nevahala by som precitat celu knihu na jeden sup:-)

Mária Blšáková25.2.2016
 

To mi je ľúto. Rýchlo sa vylieč. Aj ja som sa bola potešiť u teba, Mišky a Mareka. Zaručený liek proti depke :)

Magdalénka24.2.2016
 

Majka, krásne ... taká jemná kapitola :-))), veľmi dobre mi to padlo po ťažkom dni ... držím palec ... nemôžeš písať rýchlejšie :-)))))

Mária Blšáková25.2.2016
 

Magdalénka, akosi som si zvykla uverejniť keď napíšem a nehromadiť do zásoby. Má to veľa výhod. Podľa rád môžem opraviť čerstvú kapitolu a nasledujúca má čas dozrieť. Keby som mala viac napísaného, poslala by som ti. Ďakujem za milý komentár.

Denisa V.23.2.2016
 

Ten rozdrapený kuchár je Vilo, že? :P Keď Alan prepínal kanály, videla som v ňom môjho muža. Vždy nadáva, že niet čo pozrieť. Páči sa mi Tvoj príbeh, Mária.

Mária Blšáková23.2.2016
 

Priznávam, myslela som na neho, keď som to písala, ale so synom sme sa celkom dobre bavili, keď varil on, i keď sme zakaždým museli ubrať zvuk :)

Peter23.2.2016
 

K 8-čke:
Krátka ale strhujúca je táto kapitola... Od otravných a nostalgických myšlienok zrazu prechádza do divokej zmesi znovu oživlých emócií a očakávaní... keď sa z nemožného opäť stáva možné, až isté... až sa hlava točí z tej divokej jazdy, ktorá prebieha v Alanovom vedomí dosahujúc u neho hviezdnych víšin, ale cítiť ju aj na druhej strane mobilu... Fuuuch to bola ale jazda!

Mária Blšáková23.2.2016
 

Ahoj, Peter.
Som rada, že ťa príbeh zaujal a že nenudí. Pri písaní som si predstavovala muža, ktorý žije len prácou, ako zrazu chaoticky pobieha od radosti, že počuje hlas, na ktorý čakal toľko týždňov. Ostáva nám už len veriť, že svoje rozdielne životy ukočírujú ku spokojnosti oboch, trebárs do roka a do dňa:)

Stella Maris22.2.2016
 

Majka, písať román z pohľadu dvoch postáv je vždy tak trochu riziko, najmä ak jedna postava je muž a druhá žena, pričom každý rozmýšľa, cíti a prežíva udalosti úplne iným spôsobom. Ty medzi nimi „prepínaš“ úplne prirodzene a zdá sa mi, že vplyvom toho je text dynamickejší a zaujímavejší, keďže jednu situáciu máme možnosť vidieť z dvoch uhlov pohľadu. Dobre si to vymyslela :)

Mária Blšáková23.2.2016
 

Milá Stela,
je to trochu schíza, ale vždy som sa pohrávala s myšlienkou, napísať knižku z pohľadu muža. Už som si to vyskúšala v Kaleidoskope a fušujem do \"mužov\" zasa.:) Ak sa mi toto podarí, možno napíšem takto celú knižku. :)

Gabriel Ambler - Rasťo22.2.2016
 

No to som rád, že sa Alan nechcel vzdať len tak, bez boja, s jedným trápnym odkazom. To by ma fakt naštval. Vyriešila si to výborne. Iba jedna maličkosť, ypsilonka - na inom kanálY.

Mária Blšáková22.2.2016
 

Opravenô :) Niekedy len tak čumím, čo všetko viem zaťať. Som rada, že ťa Alan nerozčertil. Je to celkom fajn chlapík, i keď trochu suchár :)

Valeria Weibl22.2.2016
 

Milá Majka,
dnes nemám svoj naj deň, ale práve si mi ho vylepšila. Táto kapitola na mňa pôsobila tak pozitívne, že som si dovolila sebecky uchmatnúť trošku z Alanovho nadšenia aj pre seba. Ďakujem :)

Mária Blšáková22.2.2016
 

Občas sú také somárske dni, Val. Ja som mala taký piatok.
Dnes som tiež trochu sklamaná. Vždy, keď začnem písať niečo nové, ako prvý sa mi v predstavách zrodí názov. Pri tomto dielku to tak nebolo a Oheň v duši bol vlastne len taký nápad z núdze. Doteraz sa mi zdá taký lacný, až tuctový, ako z červenej knižnice. Včera večer som sa rozhodla, že ho premenujem na Do roka a do dňa. Pre istotu som ten názov hodila do googla a čo čert nechcel, knižka s takýmto názvom už existuje.:(

M.G21.2.2016
 

Majka, pri uspávaní dcérky som si prečítala poslednú (siedmu) kapitolu. Cez ňu ku mne prechádzalo veľa emócií, cítim Tvoj štýl, hry, Teba. Chcela som sa hneď pustiť do čítania ďalších príspevkoch, ale musím chvíľku počkať, chcem si ten pocit vychutnať :-)

Mária Blšáková21.2.2016
 

Miška, nevieš si predstaviť, ako ma potešili tvoje slová. Ďakujem.

Michaela Dzúriková20.2.2016
 

Majka, až teraz som sa dostala k Tvojej novej veci a som dokonale namotaná. Páči sa mi prepojenie. Mamu a dcéru som kvôli zaneprázdnenosti čítala po 5-6 kapitol naraz a teraz ma veľmi potešilo, že sa Anna vrátila, i keď len na chvíľu. Chválim, teším sa, fandím.

Mária Blšáková21.2.2016
 

Ahoj Miška.
Teší ma, že si sa začítala i do Ohňa. Trochu som sa bála, či zvládnem výlet za hranice, ale po toľkom googlení Apúlie mám pocit, že som tam bola. Poznám dokonca i dlažbu na námestí v Lecce.
Ďakujem za komentár. Peknú nedeľu.

Stella Maris20.2.2016
 

Milá Majka,
nápad s Annou sa mi nesmierne páčil. Nielenže si tým pripojila svoje dva romány, ale vôbec to nevyznelo samoúčelne, pretože práve Anna môže na základe prežitého Henriete poradiť a posunúť ju tým správnym smerom :) A pozdrav odo mňa synátora, vidieť, že jablko nepadá ďaleko od stromu :)

Francúzke auto – francúzske
nad mieru – nadmieru

Mária Blšáková20.2.2016
 

Ahoj Stela.
Pri písaní tejto kapitoly som sa poriadne zabávala. Anna, ako hosťka v Ohni... je to, akoby ku mne blízka priateľka zašla na kávu. Mne vždy chýbajú postavy z dielok, ktoré som už dopísala.
Ďakujem za postreh. Idem opraviť.

Gabriel Ambler - Rasťo19.2.2016
 

Tá Bianka je ale riadna ***, ešteže pánbožko je väčšinou spravodlivý. Pekne si tam zakomponovala Annu, urobila presne to, čo mala. Prešmykla sa ti tam jedna hrubka - dvaja mladý chalani. Inak v češtine majú na písanie i/y krásnu pomôcku, vzorovú vetu. \"Ženy se hrály a muži pak šli domu\" - s jakým i/y se to píše? To je jasný, ženy se hrály s tvrdým a muži pak šli domu s měkkým...

Mária Blšáková20.2.2016
 

Rasťo,
tak ak si už po tomto nebudem pamätať i/y, tak hrom do palice :) Bianka je malý závistlivý človiečik. Svet ich je plný. Ďakujem za komentár. Pekný večer.

Peter19.2.2016
 

K 7-čke:
Tak Anna zo Šarloy... milé a prekvapivé, vlastne... nie až tak prekvapivé v tvojom prípade. V živote niekedy potrebujeme niečo alebo niekoho, kto nás pomkne, potisne (ako kravička Milka v tej reklame xixi...) smerom k nejakému konaniu, s ktorým si niesme istý... spraviť - nespraviť, zavolať-nezavolať...? A tu bola tým náhodným elementom Anna (náhodným?), jej článok a príbeh... dodal váhajúcej Henriete energiu, inicioval ju do excitovaného stavu konať, spraviť to... Tak zavolala... Je len špekuláciou ako to zoberie Alan po takom čase ako zareaguje... ale to je už ďalšie očakávanie pre nás čitateľov. Uvidíme na budúce...

Mária Blšáková19.2.2016
 

Neviem, či existuje niekto, kto pozná moje písačky lepšie ako ty. Spomínam si, keď si objavil prvú habaďúru v Kaleidoskope. Akosi som nevedela odolať :) Kravička ma pobavila. Veru, každý z nás občas potrebuje popostrčiť a je dobré, že Henrieta stretla zvedavú Annu. Ďakujem za krásny komentár. Pekný víkend.

Magdalénka18.2.2016
 

Majka, nebola som tu pár dní, ale teraz sa skvele bavím a smejem. Chcela som si prečítať ako pokračuje príbeh Heni a Alana, ale oči mi skĺzli na reakcie tvojich čitateľov a poviem ti, že tvoria výborný čitateľský klub a ako sa ti snažia podsúvať ďalší dej, to je teda milé :-). Byť na tvojom mieste, tak sa bojím, že to dopíšu oni. Takže všetkých pozdravujem a raz možno túto komunikáciu použiješ v nejakom novom diele. Už mi ani nezostal čas na čítanie príbehu :-))). Takže zajtra. Nech sa ti darí :-).

Mária Blšáková19.2.2016
 

Milá Magdalénka,
už som to kdesi písala, ale zopakujem. Niektoré komentáre sú lepšie, ako diela nad nimi. Pomoc čitateľov je neoceniteľná a naozaj pomôže formovať príbeh. Keď napísal Rasťo, že by som mala nechať Alana v Taliansku, veď peňazí má dosť, presne toto som mala v úmysle, no zmenila som to. Viac očí viac vidí a z reakcií sa dá vyčítať, čo by sa páčilo a čo je predpokladané. Mám naozaj skvelých a kreatívnych pomocníkov.
Ďakujem za komentár.

Valeria Weibl18.2.2016
 

Ja rozmýšľam, že či si schválne použila meno Anna pre ženu z vlaku, potom sa mi začína zdať akási povedomá. Začínam postupne niečo šípiť...a vtom mi to docvaklo. Odsek o Šarlote mi to len potvrdzuje. Majka to zase urobila! :) Tieto schovky postáv z iných románov sú Tvojím poznávacím znamením, fakt skvelý nápad :)
Tak Alan predsa odišiel...ALE k mojej spokojnosti nechal list a kapitola skončila sľubne. Tentoraz žiadne apelovanie Majka, ale iba zdvihnutý palec :)

Mária Blšáková19.2.2016
 

Keby si ma videla, ako sa vycieram. Je to fajn pocit, vyviesť pri písaní nejakú čertovinu a pripomenúť si moje iné dieťa. Vedela som, že skôr, alebo neskôr Henriete niekoho podsuniem, ale koho, keď moje postavy žijú na západnom Slovensku a Heňa je východniarka? Anna sa mi tam akosi \"šturila\" sama:)

Zana18.2.2016
 

Majka, a teraz rozmýšľam, či takéto medziknižné stretnutia nastávajúc ad hoc, alebo už keď si písala Annu a Šarlotu, mala si v hlave aj Henrietu... je to milé, takéto stretnutia ;)
PS: Na začiatku by som možno len doplnila, že je to o dva a pol mesiaca \"neskôr\"...

Mária Blšáková18.2.2016
 

Už je to tam, Zana. Ďakujem.
Nie, nemám to premyslené dopredu, ale robievam takéto kulehy :) V Anne a Šarlote vystupuje i Agáta z Hybaj na pokec. Mimochodom, jedna z hrdiniek z Kaleidoskope si Hybaj kúpila v knihkupectve (aj keď ešte nevyšiel.) Rada motkám a vždy som zvedavá, či si to niekto všimne :)
Ďakujem za komentár.

Stella Maris16.2.2016
 

Majka, či Alanovi predĺžiš dovolenku, alebo ho pošleš domov, svojmu osudu neutečie :) Beriem to tak, že tie romantické kulisy zatiaľ majú svoje opodstatnenie, ale ktovie, akým smerom sa všetko vyvinie, keď vystúpia na povrch Henine (a zdá sa že aj Alanove) traumy. Nechám sa prekvapiť :)

Mária Blšáková16.2.2016
 

Milá Stella. Veľmi sa teším na písanie ďalšej kapitoly, lebo už viem, o čom bude.
A mimochodom, kedy sa dočkáme nového diela od teba? Myslím, že toto nezaujíma len mňa :)

MG16.2.2016
 

Ahoj Majka, páči sa mi Alanova plachosť, len sa priznám, že H. mi nejako \"nereže.\" Dúfam, že jej dáš trochu gule, možno tým, že si to zasadila do Talianska, slnko, more, pláž, to na mňa pôsobí akosi prisladko. Možno viac priestoru by som dala Petrovi, jeho hube nevymáchanej, ale samozrejme, je to na tvojom rozhodnutí. Držím palce a teším sa na pokračovanie :-)

Mária Blšáková16.2.2016
 

Miška, už som mala empatickú, korenistú i tvrdohlavú hrdinku. V Kaleidoskope dokonca zmes rôznorodých pováh.Takúto nemastnú a neslanú som ešte nemala, tak prečo nie? :) K tomu, gule mi ku Heni akosi nepasujú :) Peter sa ešte objaví.

Valeria Weibl15.2.2016
 

Majka, apelujem na Teba, nesmieš ho teraz poslať domov! A ak to máš naozaj v pláne, pošli ho obratom naspäť. Nech sa stočí ešte na letisku :)
Inak krásna kapitola. Len to tak dokonale hrá medzi tými dvomi. Také príjemné dovolenkové šteklivé rande by som si aj ja rada užila v tomto upršanom počasí :)

Mária Blšáková15.2.2016
 

Val, no povedz, ako vám vyhovieť? :) Jeden, nech ostane, druhý, nech odíde, ty chceš obratom vrátiť :) Iba ak by som napísala tri rôzne kapitoly a nechala hlasovať :)
Už sa mi črtá nová kapitola v hlave, ale čaká ma cestovanie a nejaká regenerácia. Sama som zvedavá, čo vyčudím a kam ich nasmerujem.
Krásny deň prajem.

Peter14.2.2016
 

K 6-tke:
Teraz sa dala viacej uniesť Henrieta (aj keď len sama pred sebou) až kým sa nedozvedela tú info s ktorou nerátala... Lebo v Alanovi napriek pokračujúcej romantickej atmosfére nenásilne preloženej aj faktogrfiou už hlodalo poznanie zo zajtrajšieho odchodu. Ale nemyslím si, že by Alan kvôli tomu niečo urýchľoval... on nie je zberateľ skalpov, to určite nie. Ani si nemyslím, že by snáď zajtra Alan kvôli Henriete neodišiel... Ale no nebláznite...Je to človek, pre ktorého je povinnosť príkaz chvíle! Však musí ísť do svojej právnickej kancelárie, kde už určite má dohodnuté termíny stretnutí s klientmi... Takže Alan uričte odíde, ale... sa vráti (inak by tu príbeh skončil a to by bolo priskoro). A čo Henrieta? Možno jej odlúčenosť pomôže objasniť si či platí, že zíde z očí zíde z mysle... alebo..? no... veď uvidíme...

Mária Blšáková14.2.2016
 

Máš pravdu, Peter. Nie je to také jednoduché, veď Alan ledva pristúpil na týždňovú dovolenku a čas vie byť elastický len vtedy, ak ťa netlačia záväzné termíny, ale tiež je pravda, že keď je vôľa, spôsob sa nájde. Uvidíme, nakoľko Alan s Henrietou na seba zapôsobili. Podľa všetkého dosť, ale dva dni je krátky čas a spomienky, aj tie pekné, vedia rýchlo vyblednúť.

Gabriel Ambler - Rasťo13.2.2016
 

No, teda... pevne verím, že domov nepôjde, veď vreckovými suchotami netrpí a peniaze dokážu vyriešiť dosť, aj keď nie všetko. Ako sa hovorí - peniaze nie sú všetko, ale ja som skromný a všetko nechcem. Stačili by peniaze...

Mária Blšáková14.2.2016
 

Páči sa mi, ako sa s Petrom zamýšľate nad tým, čo bude nasledovať. Včera pred spaním mi napadlo hneď niekoľko verzií. Dokonca pri písaní poslednej kapitoly mi prsty akosi samé zvrátili predpokladaný dej, takže uvidím, kam to povedie.
Hej, vraví sa, že peniaze nie sú všetko, ale rozhodne sú prostriedkom, ktorý mení nevyhnutnosť na viac možností.

Stella Maris12.2.2016
 

Milá Majka,
okamžite by som s Heňou menila a namiesto chrípky si užívala morské vlny :) Krásne sa Ti podarilo zachytiť atmosféru prímorského mestečka, ale mňa dostal hneď v úvode opis Bianky :)
Len si pozri: v prvej vete máš po priamej reči bodku namiesto čiarky
nemám zo sebou – so sebou

Mária Blšáková12.2.2016
 

Zo, so. Ďalšia z mojich detských chorôb :) Opravím a ďakujem za postreh.
Stella, to sa mi podsúva deficit vody a pláže. Tento rok musím ísť aspoň na Domašu, či Senecké jazerá.

michaela galambošová11.2.2016
 

Majka, rada ťa čítam, som zvedavá na zádrheľ a navodzuješ u mňa chuť na jar. Hlavná vec, že včera nadrbalo pol metra snehu... vrrr

Mária Blšáková11.2.2016
 

Zmena príde čoskoro, Miška. Veľmi sa teším na písanie a sama som zvedavá, čo moje prsty po dohode s hlavou vytvoria :)
Tu v Rakúsku ani štipka snehu, len neskutočný vietor.

Peter11.2.2016
 

K 5-ke:
Pozerám, že s komentmi sa akoby vrece roztrhlo, tak aj ja musím niečo k 5-ke napísať. Takže... keď sa dvaja ľudia navzájom spoznávajú s potenciálnou tendenciou utvoriť pár, tak vždy je jeden z nich na tomto procese citovo viac zainteresovanejší než ten druhý... a ako to ja vnímam, v tomto prípade je to introvertný a zdržanlivý Alan... Henrieta je (nepriek svojej extovertnosti a asertivite) trochu opatrnejšia, možno aj nezámerne, ale je... Aj ja už čakám na nejakú zápletku, na situáciu keď sa bude lámať chlieb... ako sa kto zachová. Snáď sa dočkám...
Pozerám, že s komentmi sa akoby vrece roztrhlo, tak aj ja musím niečo k 5-ke napísať. Takže... keď sa dvaja ľudia navzájom spoznávajú s potenciálnou tendenciou utvoriť pár, tak vždy je jeden z nich na tomto procese citovo viac zainteresovanejší než ten druhý... a ako to ja vnímam, v tomto prípade je to introvertný a zdržanlivý Alan... Henrieta je (nepriek svojej extovertnosti a asertivite) trochu opatrnejšia, možno aj nezámerne, ale je... Aj ja už čakám na nejakú zápletku, na situáciu keď sa bude lámať chlieb... ako sa kto zachová. Snáď sa dočkám...

Peter11.2.2016
 

Bože... prečo sa mi to zobrazilo dva krát? Nechápem...

Mária Blšáková11.2.2016
 

Henrieta je priateľská a srdečná, ale do vzťahov sa nehrnie. Alan je poznačený rozpadnutým manželstvom, tak sa jeho opatrnosť dá pochopiť. Napriek tomu sa mu Henrieta od prvej chvíle páči a sám je tým zaskočený.
Peter, keď píšem dlhší komentár, tiež ho píšem mimo okienka, aby ma netlačil čas a nezmizol mi. Potom ho sem prekopčím. Asi si pri kopírovaní ťukol dvakrát. To sa stáva. Ďakujem za komentár. Pekný deň.

Zana10.2.2016
 

Majka, netrpezlivo čakám, kedy sa to klasické romantické koliesko zadrhne, zatiaľ to ide ako po masle a asi by nemalo, že? :))

Mária Blšáková10.2.2016
 

Zatiaľ sa iba spoznali a objavujú nevšednosť toho druhého, no v živote nie je všetko idilické a aj na nich čakajú nemalé prekážky. Teším sa, že čítaš. Pekný večer, Zana.

SD10.2.2016
 

Krasna letna pohodicka, slnko, more, plaz a romantika-co viac si zelat v hnusny uprsany den?:-) Vdaka za sprijemnenie popoludnia:-)

Mária Blšáková10.2.2016
 

Rada som vám priniesla kúsok tepla. Asi nám viacerým chýba. :)

janča10.2.2016
 

Už aby bolo leto. Tak si ma navnadila, že sa nemôžem dočkať. Mimochodom, nemohol by ju už pobozkať?

Mária Blšáková10.2.2016
 

Aj ja sa teším na leto.
Janka, mám im dohovoriť? :)
Pekný deň.

Amadeo10.2.2016
 

U mě dobrý *****

Mária Blšáková10.2.2016
 

Čeština ti ide lepšie, ako mne taliančina :)
Vďaka Amadeo :)

Gabriel Ambler - Rasťo10.2.2016
 

Čau, perfektný nápad písať to z pohľadu dvoch osôb. Len mi je trochu ľúto, že si dej neumiestnila do Grécka, mojej najmilšej stredomorskej krajiny. Možno nabudúce ;-)
Len malá poznámka - dokonalo -> dokonale.

Mária Blšáková10.2.2016
 

Ahoj, Rastík.
Z Grécka poznám len jogurt a páči sa mi tanec, ktorý vo filme tancoval Grék Zorba. V Taliansku som však kedysi dávno bola. Spomínam si na vŕzgajúci karavan i na zvuk splachovača, ktorý sa rozliehal celým kempom. Trochu málo materiálu, ale plodná hlava si primyslí :) Neviem, prečo som si v tomto dielku vybrala Apúliu a mesto Lecce, ale čím viac sa túlam pomocou googla po tamtom kúsku sveta, tým väčšiu túžbu cítim raz tam ísť :)

Emko13.2.2016
 

Ten tanec bol vymyslený, lebo Anthony Quin (neviem ako sa píše :)) si nevedel zapamätať originálne kroky...
Inak, Apúlia je fantastická, úžasná, dokonalá. Určite choď, keď budeš mať možnosť, ale počítaj s tým, že sa od nej nedokážeš odtrhnúť a stále ťa bude lákať návrat. Ako mňa.

Mária Blšáková13.2.2016
 

Takže Zorba ma odrbal? :)
Rmko, keď som na internete hľadala miesto, kam by som zasadila dej knižky, očarili ma fotky. Prezerala som si ich tak dlho, až som mala pocit, že som tam už bola. Kiež by som sa tam mohla len tak vybrať a na potulkách okolím si predstavovať, ako tamade chodí Henrieta :)

Magdalénka10.2.2016
 

Majka, veľmi dobre to pokračuje ... čakám na zápletku ... len tak ďalej ... čítam Annu a Šarlotu ... úžasný príbeh ...

Maria Blšáková10.2.2016
 

Ahoj, Magdalénka.
Teším sa, že sa ti moje dve dievčatá páčia a na margo zápletky, príde, ale trošku neskôr, ako sme v knihách zvyknutí. Včera som písala takmer do polnoci a sama som bola v očakávaní, kam sa moje postavy posunú. Ďakujem za komentár. Pekný deň.

Valeria Weibl9.2.2016
 

Milá Majka,
medzi tými dvoma to len tak praská :) Rozmýšľam, čo plánuješ...či sa príbeh udeje len v rozmedzí dní, ktoré trávi Alan na dovolenke, alebo bude pokračovať aj jeho odchodom domov. Opantá ho Henrieta natoľko, že sa rozhodne zostať pri mori navždy? Odpovede sa zrejme nedočkám tak skoro. Nevadí, ja si rada počkám :)

Mária Blšáková9.2.2016
 

Záleží od toho, nakoľko si Alan uvedomí rozdiel zlata v srdci od zlata na krku, prstoch, či ušiach :) Evidentne sa jeden druhému páčia, ale sú predstaviteľmi dvoch úplne iných svetov.

Stella Maris6.2.2016
 

Majka, podľa toho, ako Alana vykresľuješ, vyzerá byť presným opakom spontánnej Henriety. Asi ako oheň a voda? :) Protiklady sa vraj priťahujú, no nie som si istá, či sa na oblohe okrem horúceho talianskeho slnka neobjaví aj nejaký ten mráčik :)

Mária Blšáková7.2.2016
 

Presne tak, Stella. Sú úplne odlišní, ale možno práve vďaka tomu by si mohli jeden od druhého mohli vziať to, čo im chýba. Mráčiky prídu, tak ako v každom živote. Potom si viac vieme vychutnať slnko :)

janča6.2.2016
 

Ahoj Majka,
som Tvoja stála čitateľka a tento nový román ma nie len potešil, ale i príjemne prekvapil tým, že úplne iný. Iná krajina, leto, more a iskrenie od začiatku. Vôbec si neviem predstaviť, kam to povedie, ale teším sa, že si nás nenechala dlho čakať na svoje písmenká.

Mária Blšáková6.2.2016
 

Ahoj Janka. Vieš, že som na teba myslela? Či nakukneš aj do tejto pisačky. Už dlho som nebola pri mori, tak som si dopriala aspoň takto :)
Peknú sobotu prajem.

Peter6.2.2016
 

K 4-ke:
Túto kapitolu nielenže rozpráva Alan, ale je celá o ňom. Kto je Alan? Právnik, poriadkumilovný (možno až puntičkár?) a racionálny introvert . Sám k sebe je dosť skeptický a vidí a hodnotí svoj život ako život nudného suchára, ale pritom je citlivý a slušný intelektuál. A práve intuitívne cíti, že teraz prišiel do jeho života podnet, snáď nadprahový, ktorým je Henrieta a... nevie čo si s tým počať nakoľko je zvyknutý byť nad vecou, no teraz jasne cíti že veci sú nad ním preto je z tejto situácie trochu nesvoj... Je mi tým sympatický. Ja držím Alanovi palce!

Mária Blšáková6.2.2016
 

Opísal si ho veľmi výstižne. My, dievčatá si často vravíme, aké to majú muži jednoduché, ale nie je to tak. Od muža sa očakáva, že zabezpečí hniezdo, bude ochrancom, živiteľom. Ale ešte predtým musí byť šarmantný, musí zvoliť správnu taktiku, ako zaujať ženu ktorá sa mu páči, pritom tiež má svoje problémy, neistoty. Muži sa nezvyknú zverovať tak, ako ženy, preto si musí poradiť sám. Aj ja mám Alana rada a sľubujem, že na neho dozriem.
(3, 17. Ty nespávaš?)

Mima Č5.2.2016
 

Milá Majka... páči sa mi, že dielo píšeš z pohľadu A aj H. :) je fajn nakuknúť do chlapského mozgu. takto by som mohla aspoň Heni prezradiť, že Alan nemá postranné úmysly a nech sa toľko nešponuje. Som zvedavá, čo ju nalomí. :)

Mária Blšáková5.2.2016
 

Milá Mima. Alan je fajn chlapík, ale niekedy bude ťažké rozumieť mu, keď si veľa vecí drží v sebe. Ďakujem za komentár. Pekný víkend.

Stella Maris2.2.2016
 

Majka, Ty ma prekvapuješ :) Zatiaľ to vyzerá tak, že si sa preorientovala na písanie šteklivých románov :) Ale ide Ti dobre, pokojne pokračuj v nastavenom kurze. Som si istá, že Ty nezablúdiš ani v takomto žánri :)

Mária Blšáková3.2.2016
 

No, rozhodne by z toho bola poriadna komédia, keby som sa pustila do erotiky, ale čo mám robiť s tým Alanom, keď sa mu Heňa tak páči? :)

Valeria Weibl1.2.2016
 

Fíha, aké iskrenie už hneď na začiatku príbehu :) To rozhodne kvitujem a teším sa na pokračko ;)

Mária Blšáková1.2.2016
 

Na fuťung ešte skoro, ale trošku iskričiek nezaškodí :)
Z kornútka jej na ruku steká pramienok roztopenej zmrzliny. Oblizne si ju a ja to znova cítim v miestach o ktorých som si doteraz myslel, že mám úplne pod kontrolou.

Peter31.1.2016
 

K 3-ke:
Ako sa to zatiaľ javí mne, tento príbeh bude v znamení atmosféri, resp. atmosfér, ako nosného média aj dejového rozprávania. Romantická atmosféra pokračuje a prelína sa s druhou kapitolou ale teraz z vyjadrení pocitov a prežívaní Henriety, ktorá je senzitívnejšia, preto je aj atmosféra ešte emotívnejšia. Nočné kúpanie vyvolávajúce stavy uvoľnenosti až blaženosti z kontaktu s vodným živnom mora, teraz však pokojným, nadobúda postupne na dinamike gradujúcej v tanci oboch hlavných postáv, ktoré to privedie až... nooo... už sa teším na ďalšiu kapitolu, kladúc si v duchu otázku, kam toto všetko povedie, aká by mohla byť zápletka a komplikácia, ale to sú len moje špekulácie... zatiaľ paráda!

Mária Blšáková31.1.2016
 

Ahoj Peter.
Život je zvláštny. Ak je niečo pekné, musí sa skomplikovať, lebo šťastie na nemôže bezhranične zväčšovať. Občas sa jeho rast zastaví, alebo sa nám pod očami zmenší, či dokonca stratí úplne.
Zasa mám z príbehu len veľmi hrubé kontúry. Vždy keď začnem písať, začínam dej v momentálnom období. A & Š v marci :) Pri tomto rukopise je to iné. Už mi zima poriadne lezie na nervy, tak som si urobila leto. Sústavne sedím zavretá, tak som si vycestovala do Talianska. Veľmi rada tancujem, tak som si požičala Henine nohy a vody sa bojím ako čert kríža, ale v predstavách sa i ja môžem zmeniť na delfína :)
Ďakujem za komentár. Prajem peknú nedeľu.

Oľga30.1.2016
 

Aj ja by som mala malú pripomienku - prvýraz - má byť osobitne, čiže prvý raz. V predošlej kapitole máš zasa tuším - desiaty krát osobitne, ale to má byť zas spolu. Pozri si to. Ja som to pozerala v Pravidlách slovenského pravopisu.

Mária Blšáková30.1.2016
 

Ďakujem, Oľga. Kráty a razy patria medzi moje slabosti. Pred časom mi to vysvetľovala i Lýdia a vidíš, som nepoučiteľná. Prejdem to ešte raz.
Pekný večer.

Zana30.1.2016
 

Majka, tak som si dala zavazok, ze do tohto tvojho diela naskocim hned od zaciatku, aby som sa chytila, cas si konecne najdem a tesim sa na tvoj styl! Len tolko a pekny den prajem :)

Mária Blšáková30.1.2016
 

Tak začíname obe, Zana, lebo každú kapitolu píšem tesne pred uverejnením :) Pekný dník i tebe.

Miška29.1.2016
 

Majka,vrrr, takze chémia 😀 Nestihol si alan všimnúť, že má jazvy,keď vyliezala z mora? A malá technická pripomienka, nemalo byť z autobusu? Ale to som si nie istá...

SD30.1.2016
 

Slex pripusta obidva tvary sklonovania slova autobus - u/a. Pri jazve asi zalezi na tom, aka je stara. Mama ma na nohe popaleninu od chemikalie, par rokov bola tmavocervena, teraz uz vybledla, len pokozka je stale leskla a neopali sa na slnku.Potme ju fakt nevidno.

Mária Blšáková30.1.2016
 

Super. Nechám tam teda autobusa.
Henrieta má popáleninu od desiatich rokov a teraz má dvadsaťšesť.

Mária Blšáková29.1.2016
 

Henrieta sa chodí kúpať za tmy práve kvôli tomu, aby ju nik neočumoval a neľutoval. Popáleninu veľmi v šere nezbadáš a Alan je slušný chlap. Nezízal :) S tým autobusom máš pravdu. Spýtala som sa ujka Gugľa. Ale aj tak mi tam akosi nesedí :)

Alica29.1.2016
 

Ahoj, Majka,

potesila som sa, ked som uvidela, ze pises dalsiu knihu. Tesim sa. Som zvedava o com to bude.

Mária Blšáková29.1.2016
 

Ahoj Alica.
O túžbach, démonoch z minulosti, o očakávaniach i o tom, že keď máme šťastie na dosah, nevieme oceniť pravé hodnoty. Zasa sa pokúsim neprikrášľovať skutočný život.
Pekný deň.

Hogo29.1.2016
 

Tento nový román si začala štýlom, ktorý u teba na stránkach talentu dobre poznáme. Výborný opis, ktorý rozprúdi predstavivosť čitateľa a vtiahne ho do deja. Skombinované zápletky, ktoré do seba nádherne zapadajú. Už z prvých dvoch kapitol sa dá predpoklad, že by to mohol byť kvalitný román, ktorý nezaostane za predchádzajúcimi. Držím palce a teším sa na pokračovanie

Mária Blšáková29.1.2016
 

Ahoj Hugo.
S pribudajúcimi rokmi nadobúdam presvedenie, že láska, tá skutočná, existuje len v perách (tých s atramentom) či klávesniciach autorov. Píšeme o tom, čo nám chýba a bez čoho by bol svet oklieštený, no vieme, že v živote to funguje inak. Ale...ako sa vraví, ľudia potrebuje nádej. Je jedno, že ju zväčša dostávajú len v románoch, lebo nádej vraj umiera posledná.
Ďakujem za komentár.

Emko28.1.2016
 

Ahoj Majka,
v posledných dňoch sa tu objavilo viacero dobrých vecí, až ma niekedy mrzí, že nestíham všetko čítať. No na tvoj nový román si čas určite nájdem, u teba je to stávka na kvalitu :)
Rozprúdili sa komenty pod inými dielami, len škoda, že sa MT nechce do hodnotenia, ako to kedysi bývalo zvykom. Keby si tak dali záväzok, ohodnotiť aspoň jedno dielo za mesiac. No nič, s tým my nič neurobíme. Ale sami seba oberajú o dobré písačky.
Nech sa Ti darí, nech Ti dobre poskakujú prsty po klávesnici, v tom správnom tempe a nápaditosti, skrátka, zavar počítač na maximum a píš, píš, píš.

Mária Blšáková28.1.2016
 

Ahoj Emko.
Súhlasím s tebou. Je škoda, že to tu nefunguje ako kedysi, no zároveň sa teším, že existuje stále ten priestor, kde si môžeme poradiť, či povzbudiť sa. Pri opravách Anny a Šarloty som bola trochu mimo, ale tiež som sa teraz začítala do niekoľkých vecí. Ďakujem za komentár.
Pekný deň.

Valeria Weibl27.1.2016
 

Milá Majka,
ešte sme len pri druhej kapitole a už sa objavuje prvé tajomstvo :) Henin strach z ohňa a zahaľovanie sa do dlhých rukávov a sukní po členky mi síce niečo napovedá, ale neuberá na zvedavosti dozvedieť sa jej príbeh.
Ešte k Tvojej predošlej otázke, zatiaľ neplánujem návrat na MT s novým príbehom. No ako čitateľ sem určite prikvitnem. Sú tu zaujímavé romány, ku ktorým sa chcem pravidelne vracať a Tvoj je jeden z nich :)

Mária Blšáková27.1.2016
 

Milá Val.
Spomínaš si na ochutnávky, ktoré som sem dávala špeciálne pre teba? :) Keďže si ťa ako čitateľa i človeka nesmierne cením, tu máš.

Zbožňujem Apúliu. Učarovala mi okamžite ako sme s Lujzou pred rokmi vystúpili z autobusa. Mnoho únavných hodín zmizlo, akoby šibnutím čarovného prútika. Obrovské olivové háje, mandľovníky, nekonečná rovina, ktorá dovoľuje očiam rozbehnúť sa čo najďalej. Mám rada tunajších ľudí. Rozprávajú sa hlučnejšie, ako som bola z domova zvyknutá, no o to srdečne. Majú v sebe vášeň a... oheň v duši. Jediný oheň, ktorý ma nedesí. Lujza sa môjmu presvedčeniu, že v Lecce som prežila jeden z minulých životov, smeje, no ako si mám vysvetliť tú blízkosť a pokoj, ktorý mi toto miesto poskytuje? Pozorujem zapadajúcu ohnivú guľu a doslova si užívam samoty. Pláž je takmer prázdna. Už len pár minút a zhodím zo seba šaty, pod ktorými schovávam svoje poznačené telo, ktoré mi navždy bude pripomínať najväčšiu životnú stratu.

Valeria Weibl28.1.2016
 

No toto, ochutnávku som teda nečakala :) O to viac ma potešila, veľká vďaka Majka. Rozhodne si ma navnadila na nadchádzajúcu kapitolu :)

Silvia D.26.1.2016
 

Som rada, ze pribeh z muzskeho pohladu rozprava Alan, a nie Peter. To by boli ine historky:-) mari sa mi, ze niekde v texte bolo slovo grobijan, podla slex-u sa tusim pise \"grobian\".

Mária Blšáková26.1.2016
 

Ahoj Silvia.
Vďaka za postreh. Mne sa takéto veci stávajú často. Neviem akým zázrakom som si vo worde odpálila opravára a divila sa, ako to, že zrazu nerobím chyby. Kým som okom nezavadila o... márnu smahu. (snahu)

Michaela Galambošová26.1.2016
 

Majka, tento raz varíš z úplne iných surovín a dobré to je. Už by som sa najradšej dala do bikín.. som zvedavá, ktorým smerom to povedieš.. a ide ti dobre aj písanie z mužského pohľadu :-)
Trošku nie som stotožnená s názvom, príde mi to ako od Daniely Steelovej, ale to je môj názor :-)

Mária Blšáková26.1.2016
 

Miška, presne toto som písala v odpovedi Petrovi. Pri tomto dielku som mala myšlienku, ale ako na potvoru sa nedostavil názov. Pritom v mojej hlave to funguje tak, že vždy ma ako prvé napadne názov. Mala som prvú kapitolu a nič výstižné mi nenapadlo, tak ho budeš musieť ešte chvíľu zniesť :) Mimochodom, oheň bude zohrávať veľmi dôležitú úlohu, ale napriek tomu to i mne samej znie ako jedna z telenoviel :)
Aj ja už chcem leto.

Peter26.1.2016
 

K 2-ke (a trochu ešte aj k 1-tke):
Toto môže byť veľmi zaujímavé... podanie príbehu z rôzneho uhla pohľadu dvoch zrejme hlavných postáv... ako naznačuje druhá kapitola, nepôjde o duplicitu v rozprávaní, ale o nadväznosť, sľubujúcu rôznosť hodnotení a prežívaní všetkých vecí, ktoré sa budú diať a na ktoré sa my čitatelia môžeme tešiť... Veď už teraz je zrejmá rozdielana atmosféra oboch prvých kapitol začínajúceho sa príbehu... Kým prvá je plná až fyzicky stresujúcej atmosféry a ruchu pizerie pri obeňajšej špičke okorenenej frivolnou konverzáciou dvoch priateliek majúcich práve službu na placi, druhá rozprávaná už Alanom prirodzene nadväzuje na situáciu v ktorej Henrieta s opovrhnutím ale slušne zotrela jeho aj jeho vulgárneho a sprostého „kamaráta“ Petra (mal by si na neho dávať pozor, on nie je dobrý člověk), ktorému Alan čistí žalúdok s evidentným znechutením nad jeho správaním... no v druhej časti prechádza do atmosféry romanticky zasneného večera pri západe slnka nad horizontom mora... a opätovnom stretnutí s Henrietov, tentokrát za úplne iných okolností... Čo bude ďalej? Cítite aj vy to príjemné napätie...?

Mária Blšáková26.1.2016
 

Ahoj Peter.
Teší ma, že čítaš i Oheň. S názvom nie som úplne stotožnená, ale postupom času si buď to sadne, alebo vymyslím niečo iné.
Po dlhom čase píšem ako muž. Naposledy to bolo v Kaleidoskope a tak sa musím trochu zžiť s vašou mentalitou. Trochu mám problém so strohosťou, s akou sa Alan vyjadruje. Muži zväčša nepoužívajú toľko prídavných mien a nevravia o ničom hodinu.:) A mojou najväčšou túžbou a snahou je, vytvoriť postavy, ktoré nebudú dokonalé a sladké, ale bude v nich ľudskosť. Dúfam, že sa mi to podarí. Prepáč, že som prostorekému ogrmäňovi Petrovi dala tvoje meno. :) Chcela som nejako vyvážiť tie trochu nezvyčajnejšie.
Veľmi pekne ďakujem za komentár.

Valeria Weibl25.1.2016
 

Milá Majka,
teším sa, že si opäť späť s novým príbehom. Tušila som, že Tvoja spisovateľská duša nedokáže dlho oddychovať :) Úvod navnadil a hlavne pobavil, takže som zvedavá, čo si si pre nás pripravila tentoraz :)

Mária Blšáková25.1.2016
 

Milá Val,
veľmi sa teším, že si dala šancu i tomuto príbehu. Poznáš ma, zasa sa rodí za pochodu a udržiava moju hlavu v činnosti, aby neprepadla letargii. Veľmi dúfam, že ťa Henrieta a Alan nedoženú k ohrýzaniu nechtov :) Kedy prídeš s ďalším príbehom ty?

Oľga22.1.2016
 

Milá Mária, viem, že som veľmi otravná, ale chcela som ťa aj ja poprosiť, či by si nemohla v tejto prvej kapitole zmeniť niektoré slová. Uvediem príklad: sviňucha, hovno... Viem, že som veľmi jemnocitná, čo sa týka \"sprostých slov\" Určite napíšeš, aby som ich preskočila, keď mám s tým problém, ale ja si myslím, že do úst dámy také slová proste nepatria. Začala som čítať tvoj román - Skrátka mi preplo. Skončila som pri prvej kapitole, lebo som tam napočítala hneď na začiatku štyri vulgarizmy. Už som ďalej nepokračovala. Nedá sa to proste len naznačiť? Uviesť napr: povedala slovo, ktoré sa nedá zopakovať, alebo niečo na ten spôsob.
Určite mňa tu označíte za \"fajnovku\" ale som taká, nepomôžem si.
Nič v zlom. Bol to len návrh, ak sa to nedá, tak s tým nič nezmôžem.
Všetko dobré, Majka.

:)23.1.2016
 

Sviňucha je druh morského cicavca.

Oľga23.1.2016
 

Ďakujem za vysvetlenie.

:)23.1.2016
 

V podstate nevinná nadávka, občas takéto vložiť do úst hrdinov nie je na škodu, nie všetci sa správajú príkazovo, formálne, alebo všade rovnako a každý si občas pustí \"hubu na špacír\"

Mária Blšáková23.1.2016
 

Súhlasím.:) Poznám ľudí, ktorí sa vyjadrujú povedzme že veľmi svojsky a írečito, pritom sa dajú natrieť na chlieb. A poznám i niekoľko veľmi distingvovaných, ktorí by utopili toho druhého v lyžičke vody :)

Oľga23.1.2016
 

Ja som vyjadrila len svoj názor. Mne to proste vadí. Nedokážem sa prerobiť. Keď niečo také čítam, potom mi to dlho rezonuje v ušiach. Nepozerám ani filmy, kde sa rozpráva \"Sprosto\"
Proste to nemusím. Som taká. Moja chyba.
Verím, tomu, že nie každý bude súhlasiť so mnou. Veď ľudia sme - milión, čiže rôzny. Samozrejme ľudia si \"uľavia\" impulzívne, nečakane, iste, chápem to. Veď aj mne sa niekedy tlačí na jazyk... Ale snažím sa to nepovedať. Takže prepáč, ale nedalo mi to, aby som neutrúsila poznámku v tomto smere.
Pekný deň.

Mária Blšáková22.1.2016
 

Och, Oľga, v žiadnom prípade ťa neoznačím za otravnú, či fajnovku. Píšeš svoj názor a to sa ráta. V Eme bolo naozaj veľa nadávok, hlavne na začiatku, ale neboli samoúčelné. Hlavná hrdinka bola zlomená žena a takmer na ničom jej nezáležalo. Na slovníku najmenej. Na martinuse je celkom dosť komentárov od čitateľov, ktorý sa dostali za začiatok a sklamaní neboli. V Anne a Šarlote nič také nie je, lebo postavy sú iné. Lujza je tiež nejaká. Chcem, aby boli moje postavy autentické v dobrom i zlom. V skutočnom živote, napríklad keď človek zakopne, tiež nepovie do r. Mimochodom, sviňucha je ryba :) Úplne chápem, keď niekomu také niečo trhá uši (oči.) Pri písanom slove to často ľudí poburuje, no vo filmoch sa to nadávkami len tak hemží. Napríklad i v slovenskej klasike.
Ďakujem za komentár i pristavenie. Prajem pekný večer.

Silvia D.22.1.2016
 

Mila Maria, Ohen je prve dielo od Vas, do ktoreho som sa pustila a musim priznat, ze ma to hned chytilo. Mam rada humor a tu rozhodne nechyba. Tesim sa na pokracovanie.

Mária Blšáková22.1.2016
 

A ja sa teším z novej čitateľky, Silvia. Dúfam, že ťa nesklamem.:)

Stella Maris22.1.2016
 

Milá Majka,
aj ja Ti želám veľa inšpirácie pri písaní Heninho príbehu. Po prvej kapitole sa mi zdá, že má povahovo viac z Emy ako z Loty :) Som zvedavá, aký osud si jej prichystala a dúfam, že ju od takýchto odporných zákazníkov nabudúce ušetríš :)

Mária Blšáková22.1.2016
 

Ahoj, Stella :)
Henrieta je trochu iné kaffe. Viac sa podobá Šarlote, ako Eme. V podstate od života nič nečaká, len pokoj, kým do jej sveta nevstúpi Alan :)

Amadeo22.1.2016
 

Dobre ti to píše Mária, držím palce.

Mária Blšáková22.1.2016
 

Ďakujem, Amadeo. Teším sa, že si nakukol. Pekný deň.

Ella Lenart21.1.2016
 

Ahoj Majka,
nuž drsný začiatok :-) Neprerobíš kapitolu a nenapľuje do jedla jedna z nich tomu \"ryšavému\"? Som zvedavá, čo si nám to upiekla tentokrát.

Mária Blšáková21.1.2016
 

:) To je celkom dobrý nápad, Ella, ale Lujza, aj keď má silácke reči je dobrá duša a bolo by divné, keby to spravila Henrieta, keď im tam udeľovala lekciu a potom rozdávala pľuvance :)
Ešte nemám celkom jasno v tom, ktorým smerom budem kočírovať tento príbeh. Podstatné pre mňa je, vytvoriť hrdinov, ktorí budú iní, ako tí predošlí. Ďakujem za komentár.

Michaela Galambošová21.1.2016
 

Majka, dobrý začiatok, no vidím, že i majster tesár sa občas utne. Drzí národ? treba opraviť. Trošku som sa nevedela prepnúť, pretože som v postavách hľadala ešte annu a šarlotu, ale sľubujem, že sa \"preorientujem.\" Držím palce

Mária Blšáková21.1.2016
 

Veru i tesár, nie to ešte ja :) Niekedy po sebe nájdem poriadne blšiská. Utekám opraviť. Ďakujem, Miška.

Gabriel Ambler21.1.2016
 

Čau Majka, teším sa, že si späť na MT a že som mohol pridať prvý komentár. Budem pozorne čítať.

Mária Blšáková21.1.2016
 

Ahoj, Rastík. Normálne som sa nevedela zorientovať. Najprv som nevedela vymazať príspevok i s pôvodnými komentármi a čítanosťou, potom som nevedela pridať. K tomu je prvá kapitola vždy najťažšia, tak dúfam, že sa mi podarí vás pobaviť, či zaujať. Ďakujem za komentár :)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Mária Blšáková

Snímka0908.jpg
O mne

Písanie ma neskutočne teší. Je zaručeným liekom proti samote.

albertkaLM@gmail.com

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: