IKARIKAR http://www.ikar.sk

Oplatí sa promovať knihu pre pár ľudí? Celkový počet komentárov: 14
 

     Cez víkend bola v bratislavskom Avione akcia Čítajme spolu, kde dostal priestor aj Mám talent a jeho (napokon) traja autori. Vonku nádherné počasie, konečne voľný deň, takže obecenstvo bolo naozaj „riedke“ a jeden z autorov si povzdychol – „prišiel som, ale asi to nemalo veľmi zmysel.“ Otázkou teda je – oplatí sa nielen začínajúcim spisovateľom promovať knihu hoci aj pred pár potenciálnymi čitateľmi? Stojí za to tá námaha, energia, čas či peniaze? Má to zmysel?

 

     Autorské čítanie, Večerná čítačka, Stretnutie autorov, Spisovateľská diskusia... podobných akcií a podujatí je množstvo po celom Slovensku. V knižniciach a kníhkupectvách, v domoch kultúry, na verejných priestoroch. Nie vždy prídu desiatky ľudí. Neraz aj na známe a zavedené mená prídu štyria-piati čitatelia, z toho jeden zablúdilec... má sa autor cítiť menejcenne, ponížene? Má to zabaliť a nerobiť to pre hŕstku možných čitateľov?

 

...má to autor radšej zabaliť?!


     Je zaujímavé, že keď sa spýtate spisovateľa (najmä začínajúceho), čo očakáva, s čím by bol spokojný...veľmi často počuť obmenu vety: „Keď si moja kniha nájde hoci aj zopár čitateľov, budem šťastný/á!“ Tak prečo sú mnohí autori sklamaní a až nahnevaní, keď na ich čítačku príde päť nadšencov?

     Jozef Banáš je príkladom autora, ktorý sa nevzdal, hoci začiatky neboli slávne. Zvedavých bolo naňho pár ľudí, no nedal to na sebe poznať a komunikoval s nimi, akoby tam prišiel iba kvôli nim. Usmieval sa, bol milý, rozprával o svojej knihe a nepovažoval to za stratu času. Na Bibliotéke predviedol číslo, ktoré mu môžu závidieť mnohí spisovatelia – ponevieral sa okolo knižných pultov, políc a ak niekto vzal do ruky jeho knihu, pustil sa s ním do diskusie. Ochotne podpísal, pošpásoval s dámami, vymenil si názory s pánmi. Bolo to zbytočné?

Strata času a energie na jedného čitateľa?

     Dnes si Banáš vyberá, kam pôjde – má toľko pozvánok na autogramiády, diskusie, besedy, že všetko nemá šancu stihnúť. Dokonca sú ochotní zaplatiť mu nocľah, pohostiť ho. Na začiatku to tak rozhodne nebolo a práve v tom je čaro stretnutí s čitateľmi. Hoci ich je spočiatku žalostne málo.


     Je to vlastne súčasť buzz marketingu, ktorý sa pri knihách osvedčil už veľakrát. Je nevyhnutné, aby ľudia hovorili o vašej knihe, príbehu, postavách. O niečom, čo je vo vašej knihe jedinečné, nezvyčajné, vymykajúce sa z priemeru. Vytvoriť správny buzz sa dá viacerými spôsobmi a stretnutia s čitateľmi sú jednou z ciest. Možno príde 10 ľudí, z toho dvaja to spomenú ďalej a ďalší dvaja si kúpia knihu...a ak je dobrá, po prečítaní sa o tom zmienia ďalším kamarátom, známym. Takto sa to nabaľuje ako snehová guľa a ak buzz živíte, neuspokojíte sa, nezleniviete, na konci je väčšinou úsmev a úspech.


     Známy francúzsky lektor a knižný marketér A.Jamot upozorňuje – „Nečakajte, kým vás čitatelia objavia, ale choďte za nimi.“ Neobstoja výhovorky na nedostatok času, peňazí, energie alebo že ste hanblivý, toto nie je vaša parketa. Ako chcete, aby sa o vašich knihách hovorilo, ak o nich nechcete hovoriť ani vy sami? Ako chcete presvedčiť ľudí, aby vás čítali, ak im nepoviete, prečo to majú robiť? Neverte tomu, že ľudia si k tej vašej knižke nájdu cestu aj bez vašej aktivity – to platí len v málo prípadoch.

 

Ako chcete, aby sa o vašich knihách hovorilo,
ak o nich nechcete hovoriť ani vy sami?


     Najúspešnejší český spisovateľ Michal Viewegh má ročne do 30 čítačiek, okrem toho aj ďalšie rôzne aktivity. „Patrí to k povinnostiam spisovateľa, ktorý by sa nemal vyhýbať ľuďom. Navyše ak tvrdí, že píše práve pre nich.“ Samozrejme, na Viewegha príde veľa ľudí a preto sa mu to oplatí... no tiež mu tento status nespadol z neba priamo do lona.

     Viewegh miluje čítačky, lebo si tak údajne kompenzuje aj svoju sociálnu depriváciu. A radšej, ako preplnené kníhkupectvo, má malé posedenie s pár čitateľmi. „Je to vlastne celkom príjemné odskočenie si od monotónnej práce samotárskeho písania: odvezieme sa s vydavateľom niekam, kde máme hodinovú čítačku, ale potom sedíme päť hodín s ľuďmi v „hospode“ a bavíme sa o živote.“


     Má teda zmysel chodiť na čítačky a rôzne autorské podujatia, aj keď tam spočiatku chodí pár ľudí? Oplatí sa do takejto mravčej práce investovať energiu, čas a prípadne financie?

     Čo vy na to?

 



Komentáre

ada1119.10.2014
 

Tiež by som sem rada vložila svoju báseň, ale ako hľadám, nič nenachádzam, funguje to tu vôbec?

pitkesz20.5.2013
 

Prosím niekoho o radu ako môžem pridať príspevok. pitkesz1@azet.sk

Melody23.7.2013
 

zaregistruj sa ako autor, a vlož príspevok :) ak sa ti to ani potom nezobrazí tak máme rovnaký problém

E.E.Wandova7.8.2013
 

Ja som napríklad už zaregistrovaná ako autor, dokonca som pridala aj príspevok, avšak moje meno nefiguruje medzi menami autorov stránky, a dokonca môj príspevok akoby neexistoval. Aj ja som zvedavá, ako to tu vlastne celé funguje.

roxlana4.9.2013
 

musíte počkať aspoň taký týždeň, možno aj viac. Ja som tiež tak pridala, ale zobrazilo mi to asi až po dvoch týždňoch :)

pitkesz30.4.2013
 

Nie a nie dostať odpoved ako sa prydávaju príspevky na tento portál.

pitkesz26.4.2013
 

Ešte som nedostal odpoved ako mám uložiť svoj príspevok na vašu stránku. Číta to tu niekto vlastne?

ana doel5.10.2012
 

Dobrý...vôbec sa tu neviem zorientovať...prosím Vás..kde mám vložiť svoj príspevok?

pitkesz28.3.2013
 

ana ja mám ten istí problém ako vi neviem sa tu zorientovať. Dostala ste nejakú odpoveď na otázku vkladania príspevkov?

ana doel5.10.2012
 

chcela by som vložiť báseň do rubriky poezia

E.S.27.7.2012
 

..na otázku, len stručná odpoveď. Určite oplatí. Zaslúži si to každý autor a zaslúžia si to aj tí, ktorí tieto autorské čítačky chodia.

j.z.27.3.2012
 

v texte sú síce ako príklad uvádzaní už dobre zabehnutí autori, ale mali by sa nad tým zamyslieť nielen začínajúci autori. aj vydavatelia.
každé promo určite zvýši záujem o vydanú knihu. ak sa autor vyhýba stretnutiu so svojimi čitateľmi, je niečo zhnité v kráľovstve dánskom. a ak vydavateľ, ktorý vloží prostriedky a energiu do vydania knihy rezignuje na jej uvedenie medzi čitateľov, je to v tom štáte dánskom ešte prehnitejšie. lebo ak sa dnes prejdete ktorýmkoľvek kníhkupectvom, stratíte orientáciu už pri druhom regáli. preto treba čitateľa vždy na svoju knihu naviesť. poskytnúť mu čosi ako gps údaje, aby vaše dielo našiel a potešil sa.
krstili sme naše knihy v komornej atmosfére, zišlo sa možno 30 - 40 záujemcov, prevažne známych. len čo sme trochu zmenili záber, stávajú sa z našich kníh udalosti. na ostatnom uvedení knihy sa všetci ľudia nie že nedostali dnu, ale dokonca ani na schody (čo už je však zlé, lebo nechceme našich čitateľov nahnevať, ale zaujať). a krstili sme knihu už aj na futbalovom štadióne, pri prietrži mračien:), kde bolo určite viac ako 500 ľudí.

jednoducho je dôležité dávať o sebe vedieť. žijeme v dobe konzumizmu a zaujme ten, čo má krajší obal alebo o sebe viac hovorí. nikdy nejde v prvom rade o obsah, ten sa dostáva k slovu až neskôr. a nám neostáva nič iné, len dostať potenciálneho čitateľa do toho štádia \"až neskôr\".

do čítania!

mohawk27.3.2012
 

Kazde, aj to najmensie promo ma zmysel, avsak to musi byt zorganizovane tak, aby mal autor cas. To znamena nie z dna na den, alebo z tyzdna na tyzden.
No nie je krasne diskutovat o vlastnom pribehu, o hlavnej postave, hlavne ak som zacinajuci autor?
Kedze mam rad slovo, stretavanie sa s cudzimi ludmi a vymenu nazorov, tak moju osobu by to bavilo.
Reklama nad zlato, alebo kazda, aj negativna reklama prinesie ovocie a teda zvyseny predaj knih.

Marek J. Kolcun26.3.2012
 

Otázky v poslednom odstavci sú smerované najmä na už vydaných autorov. Keby som sa ale mal vyjadriť sám za seba, takúto aktivitu zo strany autorov jednoznačne podporujem. Prečo? Pretože je to najmenej, čo môže autor pre svoju knihu urobiť. Ako napísal Viewegh, malé posedenia sú na to ako stvorené – najmä pre ľudí začínajúcich v týchto vodách môžu byť pozitívnym stimulom, nakoľko v komornom prostredí zavíta síce menej, ale o to vnímavejších návštevníkov. „Hanbliví“ autori tak dostanú odozvu v malom a prípadný neúspech ich nemusí zdeptať pod tieň vlastnej sebadôvery. Naopak, môže sa im dostať odozvy podstatne osobitejšej a okrem mľandravého nezúčastneného potlesku aj nejakej tej podnetnej otázky či pripomienky.

A všetkým lenivcom asi len toľko – začína jar, podniky už kde-tu otvárajú terasy, vynášajú ošúchaný záhradný nábytok a priam volajú po interakcii. Naozaj to nestojí toľko námahy hodiť reč s pár prevádzkovateľmi, dohodnúť si termín, vylepiť zo desať plagátov (hoci aj ručne načarbaných) kde-tade po verejných reklamných stenách (alebo aj inde, ak chcete byť strašne undergroundoví) a zavolať nejakého kamoša, ktorý vie schopne drndať na gitare.

Všetko je to síce iba na úrovni „keby som ja“, ale nestojí to mnoho námahy a výsledný efekt môže byť – ako bolo spomenuté – snehovo-guľový. A keby aj nie, skúšať treba. Ja by som skúsil, aj keby mi mala vyjsť hoci „len“ e-kniha. Pretože aj také čítajú ľudia, ktorí chodia von.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: