IKARIKAR http://www.ikar.sk

Ostaň a neumieraj... (Simona Truchlá)16.11.2013
 

3
 počet hodnotení: 1
prečítané 38, Komentáre 1

 
Sám a mŕtvy...

Je tu tma. S každým ďalším krokom pribúda ďalšia ozvena. Tichý šepot stien, ktoré kopírujú aj ten najtichší zvuk aký vydám. Počujem svoj chladný dych. 
Naokolo nie je nič...teda, aspoň mne to tak pripadá. Iba žiarivé biele svetlo, na konci tohto tunelu, mi udiera silno do očí. Čo je za ním? Niečo dobré? Niečo zlé? Niečo, čo mi dá šancu ísť odznovu? To asi ťažko. Z mŕtvych už nevstanem.
Práve prebieha pohreb, no nepočujem žiadne náreky mojej rodiny. Žeby nikto za mnou nesmútil? Sadnem si a budem rozmýšľať v kľude...
Takže, som tu sám a navyše aj mŕtvy. Myslím, že je to trochu  sarkastická kombinácia. Úplne počujem svoje myšlienky. Nedokážem prestať myslieť na to diev...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Ľuboš21.11.2013
 

Klinická smrť sa dnes už môže zdať byť klišé, ale podľa mňa si to vzala za správny koniec a je to napriek krátkosti textu celkom zaujímavé.
Ale problémom sú chyby, na pravopis a preklepy by si sa mala zamerať - najmä preklepov tam máš plno, kontroluj text po sebe.
Pozor na veľkí písmeno na začiatku vety.
\"Obzeral som sa po tmavom tunele...\" - tunel sa skloňuje podľa vzoru stroj, a nie dub.
Slovo zápästie sa píše s \"ä\" a nie s \"e\".
Ale inak fajn, snaž sa, bude to lepšie. ;-)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Simona Truchlá

O mne

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: