IKARIKAR http://www.ikar.sk

Peter F. ‘Rius Jílek hodnotí Osem hviezd Veľkého voza Celkový počet komentárov: 27
 

Hodnotí literárny kritik Peter F. ‘Rius Jílek
Príspevok Osem hviezd Veľkého voza (Adhara alias Jana Plauchová)

 

     Do Ôsmich hviezd Veľkého voza sa mi veľmi nechcelo. V prvom rade to je román, čiže dlhá epika. A po druhé ani nie od autora, ale iba začiatočníka. Moju počiatočnú nechuť púšťať sa do niekoho, kto píše fantastiku – žiaľ, mám dosť negatívne skúsenosti z nekritickosti a obmedzenosti niektorých takzvaných skutočných slovenských spisovateľov píšucich tento typ literatúry –, som napokon prekonal. Predsa len porušiť sľub, že sa na tento text pozriem, by bolo neprofesionálne.

 

     Napriek kostnatému názvu ma hneď prekvapila kompozícia a štylistika. Síce jednoduchá, ale pekne čítavá. Za pseudonymom Adhara sa skrýva Jana Plauchová, ktorá tvrdí, že na románe pracovala od pätnástich celých šesť rokov. Na uvedený vek sa jej podarila priam remeselná ukážka toho, ako sa treba pohrať s textom. Autorka do neho vidí, cíti jeho štruktúru. Začiatočníčkou síce je, no oveľa zrelšou. Iróniou sú vyššie vedome nemenovaní skutoční slovenskí spisovatelia, ktorí sa venujú špekulatívnej literatúre, lebo od Jany by sa mohli mnohému naučiť. Tu niet žiadnej maniery, iba vcelku vydarených pokusov vyvarovať sa architektonickým výstrednostiam, vyvažovať jednotlivé textové roviny. Pravdaže sa stále pohybujeme v oblasti braku, avšak napísať dobré béčkové scifíčko nie sú žiadne žarty. Keby mi niekto posunul Osem hviezd Veľkého voza s tvrdením, že ide o preklad akéhosi amerického paperbacku, uverím mu.

 

     A teraz sa dostávam k hlavnej výčitke. Téma románu je totálne zlá. Mnoho začínajúcich autorov si pod vplyvom komerčného mediálneho tlaku volí nedomáce prostredie, u Adhary sa príbeh odohráva v Spojených štátoch. I keď uznávam, že sa jej reálie z astronautiky nevymkli spod kontroly – predostretý časopriestor je až dokumentárne vierohodný –, ako potenciálna spisovateľka by sa mala pokúsiť nájsť čosi oveľa originálnejšie, čo bude pre ňu vlastné, nemusí hneď utekať do Kennedyho vesmírneho centra.

 

     Každý žáner má svoje úskalia, taký román je naozaj veľkým sústom, ale Adhara ho po technickej stránke zvládla ako výborná študentka kurzu tvorivého písania. Tento potenciál však nesmie nechať iba tak. Neviem, či sa venuje i poviedke, pretože zo začiatku by som jej odporučil práve túto formu, na ktorej si môže prehlbovať zručnosti. Treba brať do úvahy aj pragmatiku, krátka próza jej otvorí dvere do mnohých literárnych súťaží a časopisov. Takže nečakať, písať a posielať!

      Čo napokon naši skutočne publikujúci spisovatelia fantastiky?! Hádam raz Adhara zamúti túto stojatú barinu zakomplexovaných a navzájom si ego masturbujúcich indivíduí bez štipky sebareflexie.

 



Komentáre

Peter Elena Michael1.4.2011
 

Opäť jedno z vynikajúcich hodnotení.Aj pre autorku:)V tomto hodnotení vidím konkrétnu \"výčitku-nedostatok\", aj doporučenia, ktoré sú v ďalšom hodnotiteľom rozvinuté. Pre Tvoj prospech. Hlavne však nezabúdaj na: \"Tento potenciál netreba nechať iba tak...\" a \"Hádam raz Adhara zamúti vodu stojatých...\". Tieto zrnká sú v hodnotení pre Teba dôležité, významné!!! Tak zužitkuj poznania!!! p.s. ako si si všimla, necitujem všetky hodnotiteľom zvolené výrazové prostriedky. Ako neraz píšem, mohli byť použité vhodnejšie. Možno to robí tá čiapka na hlave:), ktorú muži zvyčajne \"smekajú\".

Dubhe1.4.2011
 

Čítala som Osem hviezd Veľkého voza, ako aj ostatné Adharine diela a v mnohom s kritikom súhlasím. Jeho výčitka o „obkukanom americkom prostredí“ však vyzerá tak, že kritik nedočítal dielo ani do polovice. V opačnom prípade by musel autorke vytknúť aj „obkukané prostredie Kazachstanu“ a „obkukané ruské prostredie“, nakoľko sa tam odohráva väčšina príbehu. To všetko vypovedá o tom, že americké prostredie tu nie je samoúčelné, ale nevynutné, keďže hlavnou témou románu je havária raketoplánu. Prostredie je zvládnuté bravúrne - tí, čo sa čo sa rozumejú astronómii a kozmonautike to určite ocenia. Súhlasím s tým, že to nie je román pre každého a svojich čitateľov si nájde skôr na nete - tých, ktorí obľubujú zo sci-fi skôr to „sci“ ako „fi“. Súhlasím aj s tým, že román odmietne každé vydavateľstvo, pretože by sa zle predával. To ho však vyraďuje z kategórie braku. Sám kritik uvádza, že brak nie je hodnotenie estetické, ale korektný umenovedný termín. Verím tomu, že teda nemal na mysli vysvetlenie braku ako podradnej literatúry, ale diela oslovujúceho široké publikum, pre nenáročného čitateľa, písaného s úmyslom zarobiť peniaze. Takže JA by som v žiadnom prípadne neuverila tomu, že ide o preklad amerického paperbacku. Na to je ten román málo komerčný a nie je zrozumiteľný každému. Netvrdím, že ide o vážne umelecké dielo, ale má intelektuálne ambície a dojemnú snahu vypovedať o prežívaní viac-menej osobnej tragédie hlavného hrdinu. Téma nie je bombastická, veď nejde o koniec sveta podľa Mayského kalendára. Je dôležitá len ako pozadie pre vyjadrenie idey - osobného prežívania tragédie jedným človekom, ktorý cítí zodpovednosť. Výčitka zlej témy teda neobstojí, iba ak by kritik považoval za prvoradé to, aby román prijalo vydavateľstvo a to na ňom zarobilo veľké peniaze.
Autorka má aj skvelé nápady, ktoré by viac vynikli v menších útvaroch – novelách, či poviedkach, ako jej kritik sám radí. Keďže jej prednosťou sú odborné znalosti a je nekompromisná, myslím, že aj v budúcnosti bude na tom stavať a písať pre svoje malé čitateľské publikum.

Martin Makúch31.3.2011
 

Na úvod spomeniem, že toto dielo som ešte nečítal (čítal som iný román od Adhary), tak sa vyjadrím najmä k tým všeobecným častiam.
Prostredie mimo Slovenska je podľa mňa v pohode. Uveriteľné sci-fi odohrávajúce sa na Slovesku by bol väčší problém.
\"Nikto sa nebude nikdy zamýšľať nad tragédiami iných, cudzích svetov\" - to snáď nemyslíte vážne. Popravde všetka beletria čo čítam sa odohráva v \"iných svetoch\" - či už fiktívnych alebo mimo Slovenska. Načo budem čítať beletriu z prostredia, ktoré je okolo mňa? O tom si radšej prečítam v novinách.
Ak dielo až príliš popisuje \"realitu\", tak súhlasím, to by mohol byť problém aj pre mňa. Ale to je asi vec vkusu. Dielo čo som čítal ja má fantázie i originality dosť (hoci je tiež viac menej v americkom prostredí), takže viem že dokáže písať i takto.
Brak - kedže som nečítal, nemôžem sa k tomu vyjadriť. Niekedy sa to dá posúdiť objektívne, často je to aj o vkuse. Pre mňa je napr. veľkým brakom \"Marína\", ale to zrejme preto, že namám moc rád poéziu (ak už by som si musel vybrať, tak J.Botto s tými svojimi hororovými básňami). Neraz práve to čo je označené ako brak, je vskutočnosti čitateľné, a to čo sa vychváli, sa nedá dočítať do konca...
Ja mám načítaného veľa, najmä sci-fi, fantasy a populárnu či odbornú vedu (ani jedna z tých kategótií nie je pri registrácii :-) ). Ale čítam hlavne v angličtine (prevažne anglických či amerických autorov). Takže mi to prostredie sadne asi viac než typickému slovesnkému čitateľovi.
Súdiac podľa románu čo som čítal ja - Adhara píše pútavo, ale je vidno, že ten štýl ešte nemá úplne vycibrený. To ale asi môže prísť len časom a skúsenosťami.

Ambiont31.3.2011
 

mna by zajimalo kto su ego masturbatori:-DDDDD necitam slovensku fantasy taze nevim

Martin Arcey Tomčík29.6.2011
 

Povedať, že čítam fantasy a pritom nepoznať najlepšiu autorku fantasy na Slovensku, lebo sa niekde utajuje, mi príde veľmi úsmevné. Koľko máš toho načítaného? 5, či 6 kníh? Poznáš časopis Fantázia, alebo české Ikaria, Pevnosť? Poznáš súťaž CGR, Cena Karla Čapka, Cena Fantázie? Poznáš Istrocon, Slavcon, Fénixcon? Asi sotva, lebo inak by si sa takto nestrápnil. Najprv mysli, chlapče, až potom píš kraviny. :))

Martin Arcey Tomčík29.6.2011
 

Aby sa niekto neprávom neurazil, bola to reakcia na jh :))

jh1.4.2011
 

citaj poriadne jedna taka tu pise-kukni komenty alexandry pavelekovej........neviem kto tto je dal som googlit a nasiel jej strankuwww.vimka.sk je tam napisane NAJLEPSIA SLOVENSKA FANTASY SPISOVATELKA POSLEDNEHO DESATROCIA citam vela knih ale ju som jakziv necital ani nemam ponatia kto to je asi sa utajuje:-DDDD

Imrich Rešeta1.4.2011
 

jh - koľko slovenských autoriek fantasy poznáš, prípadne, koľko domácich autorov žánru si medzi tými mnohými knihami čítal?

Ľudovít Herman31.3.2011
 

Nevidím žiadnu spoločenskú nebezpečnosť v tom, ak niekto v pomerne rozsiahlom texte urobí jedinú hrúbku. A už vôbec nerozumiem rekciám niektorým úzkoprsým, ktorý na toto reagujú takým spôsobom, že začnú vydierať svojim záujmom o text samotný. No tak nedočítate. A čo? Takéto postoje, a je ich dosť, sa rovnajú dysfunkcii. Je to ako prehliadanie potrebných. Ako kopanie do tých, čo nám chcú niečo povedať. Je to upozadenie samostatnej podstaty, na úkor formy. Nechovám žiadne veľké sympatie k takýmto. Je pre mňa šokujúce, že túto povrchnosť prejavujú často ženy.

Ak nedokáže niekto porozumieť tomu, že zle spracovanú tému, pre zásadnú neznalosť prostredia (!) je zásadným mínusom, tak potom si sám sebe kladie prekážky. Zbytočné prekážky. Brak vždy zostane brakom. A vyzdvihovanie, v tomto prípade, istých schopností v oblasti štylistiky, je ako keď sa nadšene rozplývame nad šesťročným dieťaťom, ako pekne papá lyžičkou. Nezdieľam nadšenie kritika. Mám úctu k téme, dokonca i k téme iných. Ale to neznamená, že sa stanem za každú cenu jej fanúšikom. Nikto sa nebude nikdy zamýšľať nad tragédiami iných, cudzích svetov, tak ako sa málokto stotožní s aktivitami niektorých nadácii na Slovensku v prospech hladujúcich detí v Afrike.

Mňa však zaujala iná vec. Pán Jílek, kto Vám vybral dielo, ku ktorému ste sa vyjadrovali? Kto rozhoduje o tom, čomu sa bude venovať pozornosť a čomu nie? Niekto to kritikovi prideľuje. Ako to funguje?

JilekOnline.eu31.3.2011
 

Vážený pán Herman, texty si recenzent buď vyberie sám alebo mu ho ponúknu, v tomto konkrétnom prípade mi bol ponúknutý.

Ľudovít Herman31.3.2011
 

Pán Jílek, ďakujem Vám.

Alexandra Pavelková31.3.2011
 

Je mi ľúto, ale ak recenzia literárneho kritika začína slovami \"Do Ôsmych hviezd\", ďalej už nemôžem čítať, nech by bol obsah akýkoľvek hodnotný.

JilekOnline.eu31.3.2011
 

Vážená pani Pavelková, hovorí sa, že aj tesár sa utne a veru, školácka chyba. :-) No nezabúdajte, ako ste sa zomiešnili v jednom nemenovanom vydavateľstve, keď ste sa bili o to, či sa správne píše kalamár alebo kalmár, nehovoriac o tom, že ako profesionálna spisovateľka by ste mali vedieť, že milostný je bohemizmus a spisovne po slovensky je to ľúbostný. :-) Reagujete na recenziu preto, lebo sa tiež hovorí, trafená hus zagága. :-P

Dubhe1.4.2011
 

Myslím, pán Jílek, že za prvou vetou ste mali skončiť....

Alexandra Pavelková1.4.2011
 

Prosím? Nie som si istá, o čo Vám v komentári išlo, ale asi ste sa nechtiac pomýlili, lebo prídavné meno \"milostný\" sa nachádza v Pravidlách slovenského pravopisu na strane 266 a v Príručke slovenského pravopisu na strane 325. Smiešnosť kalamára či kalmára mi nič nehovorí, na moju škodu, lebo dozaista je to nejaká dôležitá vec nevyhnutne súvisiaca s Vašou recenziou, recenzovanou knihou aj mojou osobou. No vidíte, čo všetko mi uniká, dokonca aj tie husi, ešte že Vás mám. Len by som sa chcela ešte opýtať, prosím Vás, vy ste naozajstný literárny kritik, ktorý si cieľavedome buduje povesť, alebo je to len taká študentská recesia a detinský postoj \"som najlepší a jediný\"?

Ľudovít Herman1.4.2011
 

Pani Pavelková mýlite sa.
Krátky slovník slovenského jazyka, doplnené a upravené vydanie. Redigovali: J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. Bratislava: Veda 2003.
sa uvádza:
milostný príd., vhodnejšie ľúbostný: m-é historky ľúbostné

Naozaj, slovo milostný nie je korektné (bohemizmus), odporúča sa miesto neho použiť slovo \"ľúbostný\"

Kritika31.3.2011
 

Peter, ani nevieš, akú máš v poslednej vete pravdu. Veru, napísať tretinu kritiky o niekom inom, vyliať si zlosť a pohroziť virtuálnou päsťou... to je v kontexte našej malej bariny príznačné. Asi.
Neviem, kam na to chodíš, ale ja ako tak poznám 2-3 autorov fantastiky a sú to ľudia s prehľadom a nadhľadom, aký by sa zišiel kdekomu.
Možno taký ten hlavný prúd, to veľké umenie, ktoré by medzihviezdnu drámu (i keď som si na 99,42 % istý, že by sa žánru nedotklo ani konárom z parku spred kaštieľa v Budmericiach) vykresalo aj z prostredia Astronomického a geofyzikálneho observatória Univerzity Komenského v Modre, ale v tomto prípade sú iné ambície zjavné.
Záverom už len hádam toľko, že keď som správne pochopil, témy treba vyberať z nekomerčných médií. Ak také niečo dnes existuje, nazdávam sa, že ide o médiá, ktoré varujú, že do našej slnečnej sústavy mieri 25 lietajúcich tanierov alebo čosi podobné. Ale vlastne do doby, než pristanú dakde pri Košiciach, sú pre našich autorov aj tak tabu. Však?
Ak sa nabudúce pustíš do akéhokoľvek autora, je jedno či začína alebo končí, skús uznať slobodu výberu témy + formy a v rámci toho sa pozrieť na konečný výsledok. Myslím, že v našej barine bude hneď o čosi menej masturbácie.

Adhara30.3.2011
 

V prvom rade ďakujem za zhodnotenie svojho románu, i za povzbudenia. Musím sa však ohradiť proti vyhláseniu, že americké prostredie som si zvolila pod vplyvom komerčného tlaku. Americké prostredie (mimochodom, odohráva sa v ňom len menšina deja) je absolútne nevyhnutné vzhľadom na zvolenú tému. Slovensko raketoplány nemá a nikdy mať nebude – keď aj opomenieme financie, na stavbu kozmických centier na území Slovenska nie sú vyhovujúce geografické podmienky. A prečo vôbec taká téma? Nuž, navždy som si zapamätala jeden citát, že nervom umelca je láska k jeho námetu. To ma k tomu viedlo – láska k námetu, ktorým je havária kozmického raketoplánu. Ako si možno prečítať v mojom profile, inšpiráciou pre tento príbeh sa stala tragédia raketoplánu Columbia. V čase tejto tragédie som mala pätnásť rokov, čo je citlivý vek. Tragédia ma hlboko zasiahla a dá sa povedať, že mi zmenila život. Neexistovalo nič, čo by mi bolo viac vlastné, o čom by som chcela vypovedať viac, ako práve o tejto tragédii a preto som v lete pred nástupom na strednú školu začala tvoriť tento príbeh. Hlavný cieľom románu bolo priblížiť čitateľom intenzitu negatívnych emócií a hĺbku dôsledkov, ktorú kozmické havárie vyvolávajú. Zároveň som to preplietla s vlastným životom, ktorý má v tomto románe len symbolickú podobu, ale nachádza sa tam. Vedľajším cieľom bolo moje „vysvetlenie“ reálnej astronomickej záhady – ionosférických zábleskov gama žiarenia. Preto sú pre mňa zarážajúce slová „brak“ a „béčkové sci-fi“. Áno, boli aj zveličenia a prehnane dramatické scény, ale tie sú tam pre udržanie bdelosti čitateľov a ľahšiu pochopiteľnosť a nie som si istá, či narážate na toto. Chýba mi odporučenie, čo mám urobiť pre to, aby to brak nebol.

Už minimálne dvom autorkám predo mnou bolo v hodnoteniach vyčítané požitie amerického prostredia. Zároveň však nebol vznesený ani jediný konkrétny argument, ani jediné poukázanie na konkrétnu chybu, ktorej sa dopustili. Naopak, v oboch prípadoch hodnotiteľky skonštatovali niečo v zmysle „síce som tam nenašla nijakú chybu vyplývajúcu z cudzieho prostredia, ale určite tam nejaká je“. Čo nie je nič iné než nepodložené obvinenie a predsudky. Človek by ma písať o tom, čo miluje a o tom, o čom má čo povedať. Nezáleží na tom, akej je národnosti a akej národnosti sú jeho hrdinovia. Samozrejme, cudzie prostredie si vyžaduje viac námahy, viac podrobnejšieho štúdia, je namáhavejšie. Ale je nespravodlivé odsúdiť ľudí, ktorí sa na to dajú a už vôbec tých, pre ktorých je to nevyhnutnosť. Pre mňa je to nevyhnutnosť. Je mi to ľúto a zdôrazňujem, že mám svoju vlasť veľmi rada, ale jednoducho o nej nemám čo povedať.

Poviedkovej tvorbe sa takmer nevenujem. Po napísaní tohto románu som skúšala úvahy a fejtóny, no príbeh u mňa musí byť naozaj mohutný, aby ma začal takpovediac baviť. Áno, viem, a vedela som aj predtým, že s románmi len ťažko prerazím. No opakujem: ak nie je inšpirácia, nedá sa nič robiť. Múze človek nerozkáže ani ohľadom témy, ani ohľadom dĺžky príbehu.

Zora Cs.31.3.2011
 

Nič ma neprekvapí,nič ma nezaráža,len tá tvoja veta,že o našej vlasti nemám čo povedať!Škoda,že každý sa stará do cudzích krajín,lebo u nás je toľko tém,že keby ma raz kopla múza,jednu knižnicu by som mohla o tom napísať!To je v poriadku,že mladú autorku inšpirovala práve tá kozmická tragédia,ale aspôň by nepovedala,že o vlastnej vlasti nemá čo písať!Tak ja ako veľmi sčítaná,všestranne vzdelaná,zrelá čitateľka si myslím,že asi si vyrastala v pohodovej rodine,zrejme preto nemáš čo povedať!A ak prijmeš radu,tak ti radím namiesto zbierania katastróf z celého sveta,poobzeraj sa tu doma okolo seba-určite nájdeš tému do budúcna,ktorá ti prinesie želaný úspech a tvoje dielo nebude \"odsúdené\" na \"béčkové scifi\"...

Dubhe1.4.2011
 

Táto reakcia vyzerá ako hodnotenie prihlášky do SNS! Občan SR nie je povinný milovať svoju vlasť natoľko, aby si témy svojich literárnych diel vyberal z domáceho prostredia! Hodnotíme dielo z oblasti sci-fi, kde sa hovorí o štarte a havárii raketoplánu. Ťažko jej môžeme doporučiť, aby dej umiestnila do vesmírneho centra v Hornej Dolnej na Liptove! Autori sci-fi by mali byť kozmopoliti a nie úzkoprsí národovci. O to viac, ak je témou diela kozmonautika, veda a výskum. Autorka nepíše sci-fi o tom, ako sa kdesi objavil mimozemšťan, ktorému môže pomôcť aj Janko, Marienka, či Zuzka, či o stroji času, ktorý je v podstate veľkou krabicou, teoreticky zostrojiteľnou aj v Trnave.
Ak by sme hodnotili spoločenský, psychologický či ženský román, umelo zasadený do cudzieho prostredia – nenamietam! Tu však nie je namieste ani kritika prostredia, dokonca ani dobre mienené doporučenie pre autorku.

tpfnga31.3.2011
 

Ahoj, Adhara!

1. K téme. Áno, havária raketoplánu v roku 2003 bola tragédia. Tak isto ako dennodenne na celom svete zomierajú bežní ľudia pri nehodách. To, že si si zvolila túto tému je práve vplyv komerčných médií, tie z tejto tragédie spravili udalosť, ktorá ťa oslovila a cez ne si sa o nej dozvedela. Zvolila si si veľkú tému, priam svetovú, doslova si v epicentre svetovej astronautiky, nesiahla si po obyčajnej autobúračke. Takto sa k tebe dostala inšpirácia. Ale to je v poriadku. Na tom nie je nič zlé. No nepochopila si ma. Čo ďalej s touto témou? Ak chceš publikovať na internete, po blogoch, potom je to v poriadku, budeš mať relatívne malú čitateľskú základňu. Ak udeš spokojná takto, nenamietam. Ale ak chceš ísť ďalej, žiadne vydavateľstvo by ti takýto román neprijalo, lebo by ho nepredali, veľa slovenských čitateľov by si ho neprečítalo. Ja som však napísal, že ide o dobre napísaný text študentky kurzu tvorivého písania, vnímam ho ako zvládnuté kompozično-štylistické cvičenie.

JilekOnline.eu31.3.2011
 

2. K objektivite. Prepáč, ale pätnásťročná baba chce vypovedať o autenticite tejto tragédie, chcela si zachytiť intenzitu negatívnych emócií a hĺbku dôsledkov, ktoré takéto havárie vyvolávajú, ako píšeš. Táto udalosť ťa natoľko zasiahla, že ti zmenila život. A teraz mi povedz, čo to má spoločné s tvojím textom. Jedna vec je, že dávaš tej tragédii hlbokú, ďalekosiahlu a vážnu hodnotu, ale to neznamená, že keď o tom začneš písať román, že aj ten bude automaticky hlboký, ďalekosiahly a vážny. Pletieš osobné emócie s vecnou diskusiou o texte. Tvoj román nie je románom zrelého autora, ale je zrelší v porovnaní s ostatnými začiatočníkmi. Je chválihodné pustiť sa do takého rozsiahleho žánru a na tvoj level sa ti podaril vcelku dobre, no to nestačí. To, že si sa s ním zručne popasovala, ešte neznamená, že nejde o brak. Toto nie je nič zarážajúce, ale korektný umenovedný termín. Ak tam riešiš záhadu ionizačných zrážok gamma lúčov, to môže byť zaujímavé vo fyzike, ale to nerobí literatúru okamžite vážne umeleckou. Na to ti treba nielen inú tému, ale ešte aj prehĺbiť písanie, vnikanie do postáv. Tak zatiaľ píšeš zručne, no ničím výnimočne nevybočuješ.

JilekOnline.eu31.3.2011
 

Moje odporúčanie: urob to presne naopak, zvoľ si tú najobyčajnejšiu tému, neexkluzívnu, bez efektov, bez nálepky svetová udalosť, tragédia a sprav z nej výnimočný príbeh. Nemusia tam byť Johnovia, ale obyčajní Janovia, nemusí to byť v USA, ale kdekoľvek inde, v Trnave, v zápalkovej škatuľke, na Mesiaci,..., len to zbytočne nedávaj do tej večnej obkukanej \"americkej polohy\".

jan h30.3.2011
 

podla mna to ten kritik napisal dobre, zatial som si precital zaciatok tvojho romanu,dobre sa to cita...nokeby ti to vyslo tak by som si to nekupil lebo si napisala nieco ako skutocny pribeh o raketoplane a na slovensku by si to podla mna nikto nekupil.to nie je o vlasti,on ti napisal aby si to nesilila a isla asi viac do svojej fantazie tak potom napises roman iba sama pre seba

Enrique30.3.2011
 

Milá Janka - Adhara! Úprimne sa teším, že si tvoje dielo konečne prečítal niekto od fachu a vyjadril sa k nemu! To si si vždy želala. Myslím, že hodnotenie je veľmi dobré, potvrdzuje, že máš talent, ktorý sa oplatí rozvíjať. Vidíš, napokon tá Tvoja snaha nebude až taká márna! Želám Ti všetko dobré a veľa fanúšikov! :-D

Adhara30.3.2011
 

Ďakujem. Čítala som hodnotenie Tvojho diela a všimla som si, že Ti tam vytkli v podstate niečo podobné ako mne: zvolenú tému a prostredie. V komentári vyššie sa snažím obhájiť nielen seba, ale aj Teba a Mirku Novysedlákovú. Želám Ti, aby ani Tvoja snaha nebola márna.

Martin Arcey Tomčík29.6.2011
 

Jani, ak Ti môžem poradiť, prihlás tento román do sútaže Cena Karla Čapka. Pre nič iné, dostaneš skutočnú konštruktívnu kritiku a nie Jílkové výmysly. A kto vie, možno uspeješ.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: