IKARIKAR http://www.ikar.sk

Pocity (Alexandra Enderle)25.6.2010
 

5
 počet hodnotení: 59
prečítané 1070, Komentáre 92

 



Prach prachu
 
 Prach prachu.
Člověk, človeku.

Smrť zadkom vrtí.
človečina, smrdí. 
Z úst ťažko prediera
sa pokora.
 Zasekla sa medzi dverami.
 
Namažte pánty, nech
sa nemusíme hanbiť,
pred tými
čo prídu po nás.
 
 
Nádych
 
Nadýchala som sa oblohy
nočnej, plnej hviezd.
Mesiac vo mne svieti,
slnko ráno vychádza.
 
Som svet, ktorý nepozná
slovo vojna.
Bolesť, poznám z výkriku
ženského lona.
Hlad, mám po vedomostiach.
 
Vdýchol som človeka.
 
Slnko zapadá.
Večer počúvam v správach.
Vo vojne zahynulo ..

matka zabila ...hlúposť rozhodla.
Nemala som dýchať..
 
 
Nahá
 
Obleč sa do mojich
slov, z ktorých ťa vyzlečiem,
ked budem mať na teba chuť.
 
Daj mi klúč od chtíču,
nech cítim
vônu tvojich stehien.



Ponorím sa do tvojich pŕs,

utopený v šepote oplzlostí,

pocítením  nás.
 
 
 Ticho


V kriku, ticha

tvojich slov, zrieknem sa

bytia.



Ráno prosím Boha, nájsť

vhodné slová, prekričať

ticho tvojich slov.



Večer, zriekam sa seba.

Kričaním do ticha, že

bez teba, nežije...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Simona K.24.2.2011
 

Najviac sa mi páčili \"Zriekam\" \"Nežne\" a \"Noci rána\"
Samozrejme, aj ostatné (priznávam, všetky som ešte nestihla prečítať, ale pustím sa aj do tých), ale tieto sú mi akosi najbližšie, niečo pripomínajú. Krásne verše.

Alexandra Enderle24.2.2011
 

Pripomínajú ti smútok, o akom píšeš?
Teší ma, že sa ti páčili, naozaj, veľmi.

Simona K.25.2.2011
 

Istým spôsobom áno a ešte aj mnoho iných vecí... Aj báseň \"Krčah\" má v sebe veľa. No, idem na tie ďalšie.

saskia22.2.2011
 

Tá, úplne posledná ma dostala ...

Viera Kupsáková16.2.2011
 

Alexandra, pár slovami vieš vyčariť báseň. To sa ja musím ešte len naučiť. Pekné :-)

Alexandra Enderle17.2.2011
 

Ale Vierka, zdajú sa ľudom jednoduché, akoby v jednoduchých veciach nebola krása..
Ďakujem, že tebe sa páčia.

M Benkovic15.2.2011
 

Tak si ma čas konečne našiel.

Nebudem tvoje dielo hodnotiť ako spisovateľ, pretože spisovateľ nie som. Nikdy som nič čo je spojené s literatúrou neštudoval...

Ani nebudem hodnotiť technickú stránku, pretože sa mi javí ako matematika a patrí tím ktorí majú radi vypočítavosť. Poézia je svet citu a pocitu. Je to reč
fantázie ducha a mysle,
namočená v kráse slov a unikátnej slobode.
To vyjadruješ skvele.

Keby som bol ty, čo nie som - ubral by som štipku bolesti, sĺz a plaču. A zahryzol sa do vlastných slov, pridal im trochu viac obrazotvornosti a slovného priestoru
a na záver okorenil troškou tej energickej agresivity ktorú nám ponúka realita.
Hovorím ti to v dobrom, zlepšuješ sa, ale možno by tak tvoje básne dostali nevídaný rozmer.
Som na začiatku cesty poézie, takže moje rady môžu byť kľukne prepočuté... a vôbec sa nebudú hnevať.

Ktoré sa mi páčia?
Nádych, Vinná, Ulica - skvelý obraz odrazu spoločnosti, Ikar je super, Daň, Obloha - vidím že pán Chopin hrá aj tebe.

Ale rozhodne sa mi najviac zapáčila báseň Šťastie.

Píš ďalej.

Alexandra Enderle15.2.2011
 

Ja tiež, nie som spisovateľ, ale to si už zistil. Vieš, ako píšem báseň?
Otvorím si prihlásenie autora a čo cítim to napíšem. To je celé, preto sa volajú pocity. Ale som rada, že ako čitateľa ťa oslovili. Aj keď som prekvapená, že práve tie..) Dakujem

M Benkovic15.2.2011
 

Alexandra nechel som ti radiť. Páči sa mi ako píšeš, naozaj. Myslel som to len v dobrom. Ja som dnes tiež dostal pochvalu ... asi som tu niekomu naozaj veľkému stúpal po šalátiku. Možno sa stiahnem.

Alexandra Enderle15.2.2011
 

Milan videla som tvopju \"pochvalu\" vždy sa nájdu neprajníci. Hádam by si naozaj kvôli tomu neprestal písať. Bola som potešená tvojim komentárom, prečo si si to takto vysvetlil, že som to brala, ako radu, ale ani rada nie je zlá.
Tiež mám k tebe prosbu.
Neprestávaj písať.

M Benkovic15.2.2011
 

Počkaj, to sme sa asi nepochopili :O )

Píšem 15 rokov a nemôžem prestať. S tým stiahnutím sa - mal som na mysli túto stránku. Nerád prekážam.

Alexandra Enderle15.2.2011
 

Uf to som si vydýchla...)
Ale nemal by si odísť pre jedného zúfalca.)

Molly12.2.2011
 

Ahoj, Alexandra!
Tlieskam Ti. Mám pocit, že prestanem písať. V poslednom komentári, ktorý mi pribudol, som bola zvozená pod čiernu zem a začínam sa hanbiť...

Molly12.2.2011
 

Ahoj, Alexandra!

A po Tvojich slovách veru neprestanem. Nakoniec ak sa niekto nevie ani predstaviť, chýbajú mu základy dobrého správania. Ja píšem tak, ako to cítim a budem pokračovať. Mám svoj sen, že si raz vydám niečo z mojich vecí. A ten sen budem snívať aj na ďalej. Si zlatúšik. Patrí Ti veľká vďaka.

Alexandra Enderle12.2.2011
 

Molly ak sme tu o tom začali, tak ti poviem ešte k tomu toľko. Kašli na človeka, ktorý napíše jednu vetu, len s urážkami.Možno viac nedokáže. Svoj sen snívaj, ale nezabudni, že snívanie je pekné, ale je to snívanie. Ty si musíš povedať, že svoje veci, ktoré si vytvorila skrátka jedného dňa vydáš. ..)

Alexandra 12.2.2011
 

Milá Molly poznám tvoje básne a životnú výpoveď a viem, že si hovorila, že písanie ti pomáha a spôsobuje ti aj úľavu. Tiež som mala pocit, že prestanem písať, ale potom som si uvedomila, že píšem pre seba, lebo ma to nesmierne baví. A ked sa nájde niekto komu sa to páči je to o to zaujímavejšie a krajšie. Chceš mi povedať, že tvoje diela sa nikomu nepáčia? Ani tebe? A potom, hovoríš, že si bola zvozená pod čiernu zem.Bože, Molly predsa nie si jediná. Nezáleží na tom. Pozri sa, ako niektorí kritici zvozili diela a dnes sú vydané. Tak nedávaj na nikoho a teš sa, že si objavila niečo čo ťa napĺňa šťastím. A určite neprestaň písať, lebo čím viac píšeš tým si lepšia a lepšia.

Saskia12.2.2011
 

Všimla som si, že si pridala nové básne. Tie, posledné sú krásne. Povedala by som to, ako to hovoríš ty, že \"obalila si svoje pocity\" do niečoho neskutočne krásneho

M Benkovic11.2.2011
 

Prečítal som si veľa básní a taktiež veľa komentárov. Dodám len malú prosbičku.
Neprestaň písať nikdy.

Vopred vďaka :o )


Budem sa sem ešte vracať, takže možno pribudnú komentáre aj ku konkrétnym básniam ktoré sa mi mimochodom veľmi páčia.

Alexandra 12.2.2011
 

Milan, sľubujem. Veľmi sa teším na tvoje návraty k mojej poézii. :)

Michal Tamajka9.1.2011
 

Ahojky,no vidím, že komentíkov tu máš požehnane :) ale aj tak mi nedalo.
Čo sa týka rozborov básní to tu už dosť komplexne popísal Richard.
Ja ti chcem len napísať, že sa mi páčia tvoje básničky, hlavne jednoduchosťou a peknou obraznosťou, napr. \"NÁDYCH\"
Určite píš ďalej.
Pekný deň prajem

Alexa Enderle14.1.2011
 

Dakujem za komentár... prečo mám pocit, že si prečítal, len prvých pár básni? Neviem možno, pretože tie čo sú ďalej nie sú už také jednoduché...možno pre teba áno, neviem.
Ale dakujem, že si sa pristavil...:)

Saskia 30.12.2010
 

čitala som tvoje básne a páčia sa mi. Nie som sklamaná, ale veľmi ma oslovila báseň Krajší.Pochopila som to, že je to báseň pre ľudí, ktorí nie sú medzi nami.

Alexa Enderle30.12.2010
 

Milá Saskia veľmi si ma potešila tvojim komentárom, pretože mám pocit, akoby si prelomila bariéru, ktorá mi tu vznikla poslednými komentármi... Krajší ..vznikla pre človeka, ktorý ma nečakane opustil navždy. Je to akési zadosťučinenie pre mňa, že som mu nestihla povedať..prepáč.

Richard Miške9.11.2010
 

V prvom rade tu nejde o moje sklamanie. Sú to tvoje texty a keď si za nimi stojíš, tak môj názor nemusí byť vôbec podstatný.

Všimol som si zmenu oproti textom v prvých desiatich kapitolách. Pokus o vyššiu obraznosť. Osobne som bol prekvapený, ako promptne si zareagovala. Pokúsim sa vyhnúť konkrétnym radám, nechcem tu nikoho smerovať na môj obraz. Ale nedá mi nespomenúť, že sa možno až príliš upínaš na obraznosť vyjadrenú pomocou genitívnej väzby resp. genitívnej metafory (paleta úst, prsty života). Viacerý autori vidia nízku hodnotu tejto väzby v jej jednoduchosti, dá sa produkovať na kvantá, napr. ulička nehy, prsty nehy, prsty jesene, strom jesene, dom pokory, tráva života...

Na začiatok odporúčam knihu, ktorá tu bola spomínaná už viackrát a to Utrpenie mladého poeta od Jozefa Urbana. Je tam veľmi prijateľnou formou vysvetlená základná teória tvorby poetického textu.

A samozrejme nie je na škodu si aj niečo prečítať, Válek, Mihálik, Kostra..., áno, všetci sú fajn, aj ja ich mám rád, ale čo tak ohliadnuť sa aj do poézie vydanej v tomto tisícročí, napr. Ferenčuhová, Pácalová, Stariček...

A ešte drobnosť, pravdepodobne náhoda, ale nedalo mi nevšimnúť si to, máš tú verše: Končeky prstov / obalené v drieku. V mojej básni „Ďalej“, čo tu mám je: Končeky prstov obalené meravosťou.

Želám veľa krásnych veršov.

Alexandra Enderle9.11.2010
 

Richard máš pravdu..dobre, že si ma už nesmeroval... sú to moje pocity..nie, len básne.. a slovo obalené používam veľmi často..obalené slová a obalené končeky prstov ..je to fakt krutá náhoda... ale ako som mala vyjadriť tanec, alebo muža čo drží driek ...žiadne plagiatorstvo sa nekoná.. a rozmýšľam, že prestanem básne písať.. aj keď v jednoduchosti je krása ..

Richard Miške9.11.2010
 

Mrzí ma, ako som ťa demotivoval, naozaj som nechcel. Určite písať neprestaň!

Alexandra Enderle15.11.2010
 

Richard, prepáč ak to tak vyznelo..Nedemotivoval si ma, ale málo času a myšlienky niekde inde:)) Ale, ďakujem.

Richard Miške3.11.2010
 

Prekvapil ma vysoký počet komentárov (61 k 3. 11. 2010) a následne zarazilo, že žiadny sa nevenuje príspevku v analytickejšej rovine.

Ja som sa chcel venovať tvojim textom v podrobnejšom rozbore, ale priznám sa, nemám silu. Máš tu veľmi veľa textov a ja som prečítal približne polovicu, takže si nedovolím tvoj príspevok hodnotiť komplexne. Moje vyjadrenie sa bude vzťahovať teda len k časti, aj keď je predpoklad, že do veľkej miery bude sedieť aj na zvyšok.

Z tvojich textov cítiť pokoru, nevinnosť, životnú skúsenosť, utrpenie, nádej, ale i intimitu, túžbu a isto nespočetne ďalších pocitov, dojmov... čo je v poriadku, rôznorodosť je vítaná. Horšia je už samotná forma akou tieto myšlienky, pocity odovzdávaš čitateľovi.

Napríklad mi do očí udrelo pomerne časté používanie rekvizity dažďa:

Skryla si v ňom slzu. Plakal / dážď, keď sme / sa/ milovali (Obloha), Nenásytný dážď (Nasýtená), Mením sa na dážď milujúci (Utajená), Spŕchlo na nás ako dážď, keď / sme splynuli (šťastie), padal / dážď do nás a (Sen), keď nás prikrýval, len dážď... (Krídla), Dážď, zem po, ktorej chodím (Symbióza)

Netvrdím, že je to zlé, len očakávam väčšiu nápaditosť. Všeobecne v textoch využívaš obrazné prostriedky, čo je fajn, ale na strane druhej sú často až príliš prvoplánové, dalo by sa povedať aj „ošúchané“. Uvediem len jeden príklad: Chladná myseľ, / ako studený ľad. (Neha). Prirovnanie spĺňa účel, ale prečo použiť hneď prvé, čo ti napadne? To môže napadnúť aj mnohých ďalších, možno by bolo dobre trocha viac pouvažovať, použiť niečo, čo snáď ešte nikoho nenapadlo, nech je to len a len tvoje. Ale chladný ako ľad, ktorý je navyše rozvitý až zbytočným prívlastok „studený“. (Nehovoriac o synonymnom spojení chladný – studený.) Veď aký iný by bol? Prečo neisť hlbšie? Nekráčať len po povrchu, ale skúsiť ten ľad rozbiť, pootáčať ho a pozrieť sa naň iným pohľadom. Snáď si na tejto krátkej polemike o „lade“ pochopila kam mierim.

V texte ma vyrušilo aj pár preklepov a nespisovné výrazy: chtíč (Nahá), sklenica (Vykričím).

Tvoje texty vo mne často vyvolávajú dojem akýchsi „oznamov“, čo je spôsobené nevýraznou pointou, záverom básne.

Aby som ale len nehanil, tak, je tu „viacpocitovosť“ tvojich textov a všimol som si aj pekné zachytenie detailu: Len tvoj pocit a kocúr / ostáva (Pery). Mám na mysli toho kocúra, je to okamih, čo je „tvoj“ (lebo ja kocúra nemám). Na druhej strane na tak malej ploche básne Pery je dvakrát slovo „slnko, kocúr, tvoj“, čo sa mi zdá príliš.

Skús si tvoje texty čítať nahlas, skôr tak udrie do očí ťažkopádna rytmika, či opakované používanie tých istých slov.

Asi to nie je vhodné, ale ak by si mala čas a chuť, tak si môžeš prečítať môj komentár pod príspevkom Moje slzy... od Lucii Laukovej. Niečo určite sadne aj na tvoje texty.

Želám tebe, ale i tvojim veršom kroky po cestách, čo nemajú koniec, ale kráčať po nich je vždy príjemné.

Alexandra Enderle3.11.2010
 

Vidíš moje básne nikto neanalyzoval..ty si bol prvý a poviem ti, že som čakala, že to bude horšie... ale veľmi veľa vecí si pochopil z mojich básní...a vieš prečo ich píšem takto? pretože ich píšem pre obyčajného čitateľa...už, len to, že sú to moje pocity, ktoré chápu obyčajné ženy..ktoré, len túžia.. neobhajujem si básne. Obhajujem si svoje pocity.. ktoré sú také jednoduché, ako báseň.. Rozumieš Richard po odbornej stránke im toho chýba toľko, ale po ľudskej skoro nič.. Dážď je jedno z najkrajších slov na svete. Pre mňa. Ale musím ti povedať, že si mi to krásne vysvetlil a určite si tu nájdu ponaučenie aj druhí čo píšu básne a neštudovali literatúru a nevenujú sa tomu roky... Napriek tomu tu mám veľa komentárov čo ťa prekvapilo a sú krásne. Pretože nehľadali odbornosť a štruktúru básne, ale len pocit, ktorý im niečo pošepká... Ďakujem,ale ja som ťa upozorňovala, že mám dobrý vkus a to neznamená, že tak píšem..))

Napriek tomu si vezmem ponaučenie a budem skúšať..otáčať slovo z každej strany a hľadať, čo nikto nevymyslel..)

Richard Miške3.11.2010
 

Ja seba isto nepovažujem za odborníka, aj ja sa zvyknem radiť do kategórie \"obyčajný čitateľ\". Ale aj napriek tomu mi niektoré veci udreli do očí asi viac, ako ostatným, bez toho, aby som ich cielene hľadal. Dovolím si tvrdiť, že je to aj o sčítanosti čitateľa (ale tu mám isto aj ja čo doháňať). Keď si človek prečíta pár tisíc básní, tak už mu nestačí síce krásny pocit, ale podaný tak, ako ho už čítal X krát predtým. Chce niečo nové. Ideálne je, keď nastane nerušená syntéza medzi formou a obsahom.

Nehovorím, že má niekto písať ako ja, niekdy som napr. dosť zložitý, písať sa dá aj jednoducho, pre \"obyčajného\" čitateľa, ale aj to sa dá robiť povedzme že originálnejšie :)

Som rád, že ti môj komentár niečo dal.

Alexandra Enderle4.11.2010
 

Richard tak som si skúsila vziať tvoje slová k srdcu a dúfam, že som ťa nesklamala...)

Peter Elena Michael31.10.2010
 

Dozrela si. Ako červené jablko, práve odtrhnuté zo stromu a slastne chutí. Teším sa úprimne.

Alexandra Enderle31.10.2010
 

Toto je pre mňa výnimočné...Ďakujem

Molly23.10.2010
 

Nádherná zbierka básní.

Alexandra Enderle24.10.2010
 

Molly veľmi si ma potešila...naozaj, ani som si nikdy neuvedomila, že je to už zbierka..)

...6.10.2010
 

Veľmi múdra, vycibrená báseň...a možno jej jednotlivosti prišli spontánne..krásne

Alexandra Enderle7.10.2010
 

Ďakujem,len keby som vedela, ktorá...

Vlado Filipko6.10.2010
 

Niektoré veľmi zaujímavé!

Alexandra Enderle6.10.2010
 

Ďakujem veľmi pekne...

ava3.10.2010
 

Alexandra, dnes tu opäť trochu blúdim a do očí mi vpadli tvoje básne. Len, slová a Torzo sa veľmi dotkli mojej duše. Sú krásne a... bolestné. Dojemné, ďakujem.

Alexandra Enderle4.10.2010
 

Ava ďakujem..sú hlavne bolestné..nezdajú sa mi krásne..ale aj tak si ma potešila, že si sem zavítala...

Jana Vidličková3.10.2010
 

Milá Alexandra, som síce iba čitateľ, ale to, ako ste písali, že píšete ako amatér si nemyslím..páči sa mi vaša báseň a vobec neznie amatérsky..pekný večer

Alexandra Enderle3.10.2010
 

Milá Janka...ďakujem.♥ Ale čitateľ je veľmi dôležitý, ako ohnivko z reťaze.♥

Luboš3.10.2010
 

Tak, to je bolestné...Alex. :(

Igor17.9.2010
 

Chcel som ti napísať, že v tvojich nových básniach mi niečo chýba, akoby trošku stratili naliehavosť a silu, ktoré spôsobujú len silné emócie. Áno, sú tichšie a mäkšie. Ale zistil som jedno. Nie sú dôležité tvoje básne, ale TY, srdiečko. Si šťastnejšia a pokojnešia ako si bola a na tom jedine záleží. Preto TI tlieskam. Ponáram sa do toho ticha ktoré si objavila a ktoré zažívaš a chvíľu tam s Tebou podudnem. Možno tam daľšiu báseň nájdeme spolu. Bez slov.

Všetko podstatné vzniká bez slov.
Ranné zore, šum lístia, padajúca voda,
láska. Smrť i narodenie človeka.

Alexandra Enderle17.9.2010
 

v prvom okamihu som si myslela to isté..akoby som stratila tú naliehavosť, lebo môj život je pokojnejší..ale potom som si ich prečítala znovu s odstupom času a uvedomila som si:nie, je to tam...záhon ruží čo pošliapali v ženách muži.. slnko, ako púpava, keď nelieči,ale dokáže zabíjať, keď všetko je naopak ..je tam naliehavosť keď motýľovi niekto vytrhne krídla,ako keď nám niekto ublíži bez príčiny,len tak ...neobhajujem básne :)) ale svoje pocity...aj keď viem,že si to pochopil

Luboš16.9.2010
 

Padal mesiac a niečo som si prial..možno, aby som konečne videl tvoje básne v mojej knižnici...:)

Alexandra Enderle16.9.2010
 

:)Dakujem

Igor13.9.2010
 

Priznávam

Priznávam sa k tebe, priznávam svoju vinu
Priznávam svoj smútok, že miloval som inú.
Priznávam sa sa ku všetkému čo ešte len príde. Priznávam sa ku každej svojej chybe.
Priznávam že nemiloavať ťa, to jedeniné nedokážem.
No láska je slepá. Pijem víno a vodu kážem.
A na Boha všetko hádžem.

Hihi, zase riadna volovina. Chcel som len povedať že sa mi páčia tvoje nové básne. Takto jednochucho by to stačilo povedať.

Alexandra Enderle14.9.2010
 

v jednoduchosti je krása :))ďakujem, veľmi si cením, že si dáš vždy tú námahu a napíšeš..Priznávam, že ma to teší...

Igor6.9.2010
 

Neprináleží mi hodnotiť, poznám to keď niekto hodnotí to o čom nič nevie.
Ako nenávisť nemože hodnotiť lásku, tma svetlo, ako koža nemôže hodnotiť ruku čo ju hladká? Ako slovo nemôže hodnotiť to ticho z ktorého vzišlo?
Tak mne neprináleží hodnotiť krásu ktorú vytváraš a ja len vnímam. Jediné čo môžem je cítiť čo sa deje vo mne. To jediné možem hodnotiť. To čo tvoje verše vytvárajú vo mne, je naše spoločné dielo. Ty tvoríš, ja vnímam, tvoríš túto chvíľu, ktorú sme prežili spoločne. Tvoje verše a moj pocit z nich.
Milujem.
Teba? Nie. Pocity, ktoré vo mne vytváraš.
Chvíľe s tvojm slovom a mojimi snami
Ďakujem

Igor6.9.2010
 

Prepáč, hihi. Prvé dva otázniky tam byť nemaju. Alebo ne v slove nemôže. Ale ty určite vieš o čom hovorím. Pá srdiečko

Alexandra Enderle9.9.2010
 

Ked poskladáme chvíle a momenty v našom živote ..zistíme, že o tom je náš život... chvíľa,keď sa narodí človek, moment úsmevu na ktorý čakáš, okamih pohladenia a okamih dotyku, pocit z iného človeka blízko seba keď si smutný, alebo bozk na dobrú noc...chvíľa keď sa s tebou prídu rozlúčiť priatelia a rodina... o tom je život, že sme tu boli potrební a pomohli sme niekomu, keď nás potreboval, alebo len chcel byť s niekým, aby necítil pocit samoty, ktorá je desivejšia, ako bolesť. ....

Igor18.8.2010
 

Ďalší tvoj pocit Alex? Tu je môj

Nie som

Nie som keď necítim sa
v Tebe,
stratený v prázdnote Bytia hľadám Ťa
v Sebe

Alex, spoznal som princíp, kedy muž môže byť naozaj šťastný. Buď je opojený rýchlosťou vystreleného šípu a v tom opojení zabúda na seba alebo je zameraný na cieľ do ktorého sa má trafiť. V oboch prípadoch zabúda na prázdnotu ktorú má v sebe a ktorú naplní len ženská energia.
Si sloboda ktorú zažívam keď nemyslím na to ako mi chýbaš.

igor17.8.2010
 

Alex, krásne si to vyjadrila: Milujem sa strácať v noci, ked do mňa spadne prach bolesti...
Milujem sa, sám zo sebou zakaždým keď čítam tvoje básne. Milujem sa s touto chvíľou....Milujem sa s tvojimi slovami....
Smútok má čarovnú moc, ponáram sa do svojho vnútra, tam kde za mňou môžeš len ty. Neviem tak vyjadriť pocity ako Ty, no vnáram sa do nich a znovu vynáram ako delfín a čakám na potravu z tvojich pier.
Čakám ďaleko od teba, neurobím jediný krok, no každým dňom som k tebe bližšie...Tvoje slová sú liekom na bolesť z neprítomnosti niečoho čo nechcem pomenovať, pretože slová majú veľku moc, no dotyk, pohľad, tvoja ruka...
nie stačia mi len slová...
Ďakujem Alex (ˇ)
v

Alexandra Enderle3.11.2010
 

Vieš vyjadriť pocity krajšie ...ako ja

Alexandra Enderle17.8.2010
 

nebudem robiť komentáre, okolo tvojho komentára...je krásny aj keď trošku intímny. Tak som ti zložila báseň za všetky tvoje komentáre... dúfam, že sa ti páči :)

igor17.8.2010
 

(ˇ)
.v.

Strix13.8.2010
 

Ave,
No neviem, či slovko chtíč nie je bohemizmus.
Ďalej, sem tam mi tam vadil až prehnane krkolomný slovosled:).\" som kvapka dažďová\". Ja som síce sova obyčajná, ale aj tak mi to viac pristane ako \"obyčajnej sove\"...tak ako ďaŽďovej kvapke, a nie kvapke dažďovej. Myslím, že poézia by mala byť, čo najprirodzenejšia, čo sa týka jazyka, a zároveň poéziou:)
Ale to bola prkotina to s tou kvapkou.
Rozpisujem sa tu len pretolebo nemam co vytknuť:D

Vcelku podarená, dobrá, hodnotná vec toto tu:)

Alexandra Enderle13.8.2010
 

Tak Strix je to vonku. Moja slabá stránka :)
Naozaj mám problém so slovosledom, okrem iného. Mám s tým problém aj pri písaní románu... Je to z čias keď som si myslela, že poézia je zaujímavá tým, že jej slová sú poprehadzované.. ale zlepšujem sa:) Ďakujem za komentár, ktorý si vážim.

Oľga Kohútiková11.8.2010
 

Milá Alexandra,

nádherne krásne básne.
Si zázrak, si silná žena, si talent. Obdivujem Ťa.

Prajem Ti, aby Ťa v živote stretávalo iba šťastie. OK

Alexandra Enderle12.8.2010
 

Ďakujem za prianie a slová sú prisilné.Zázrak je obloha plná hviezd a narodenie dieťaťa. Som žena. A ženy sú silné..

Igor6.8.2010
 

Vidíš že to ide. Pustiť sa a nebojovať. Otvoriť okno a pustiť dušu von, ako sa spieva v Hapkovej piesni. Len keď otvoríme dlaň a pustíme všetko čoho sa držíme, priletí motýľ, sadne si na ňu a tá chvíľa je dokonalá. Otvor všetky okná Alex, nech ten motýľ príde s prvými ľúčmi slnka....Mám Ťa rád Alex.

Alexandra Enderle6.8.2010
 

Vôbec som si neuvedomila, že to spieva P. Hapka, ale pozerala som z okna von. Vyfukovala som z cigarety dym a videla som nádherný mesiac. Z oblakov, akoby sa spravila brána a uvidela som padať hviezdu. V tedy sa mi zdalo, že som uväznená v byte a predstavila som si neviditeľný motúz k hviezde, ktorá bola pri mesiaci. Chcela som tam byť a vidieť sa zhora. O tom je moja báseň.

Igor4.8.2010
 

Alex, tvoje básne, tvoje slová sú to jediné prečo sa na tom druhom brehu necítim tak sám. Chcel by som byť tým mužom na ktorého myslíš, ktorého vnímaš, po ktorom túžiš keď Ti vesmír posiela myšlienky a tvoje prsty ich ukladajú do veršov. Žeby toto bola tá najkrajšia posledná báseň? Nie! Ešte chvíľu smúť, ešte chvíľu nech tvoja myseľ zažíva ilúziu že nemáš všetko to čo tvoja duša už dávno našla. Ja si ešte chvíľu budem užívať ten pocit a ilúziu že tie verše píše moja jediná...Tá láska je už tu Alex, každým východom slnka pohladí Ti tvár...

Alexandra Enderle5.8.2010
 

Niekedy sa mi zdá, že básne čítaš, iba ty.:) Ale, som veľmi rada,že cítiš to čo cítiš a ako to cítiš.Dúfam, že ti to nespôsobuje bolesť. To by som nechcela.Igor zdá sa mi, že každý jeden východ prešvihnem a vidím, len západ slnka...

Igor30.7.2010
 

Do kelu, už ma to štve. Zase nádherná nová báseň, zase budú nasledovať prihlúple komentáre ale autorkin život sa nezmení. Alex, keby bolo v mojej moci aby si mala všetko čo potrebuješ len kvôli týmto básňam to máš hneď. Ale vznikli by potom ďalšie? Do kelu, zase tá dialektika. Takže nič, ďalší jeden prihlúply komentár ktorý nič nerieši. Kedy ti konečne niečo vydajú a kedy Ťa tvoja láska zovrie v náručí? Možno keď napíšeš tú svoju vrcholnú báseň a potom už len budeš chcieť naozaj žiť a vypneš počítač? Tak nič.

Alexandra Enderle4.8.2010
 

Igor, ďakujem za tvoje povzbudivé slová...do kelu kam ty chodíš na tie myšlienky. Ale páčia sa mi:)

silvia petreková27.7.2010
 

neuveriteľne krásne, výstižné, mnou taktiež prežité a dojímavé...blahoželám, alex, si talent!

Alexandra Enderle28.7.2010
 

Prežité, každým aspoň raz...život je krátky a kým pochopíme niekedy, kde robíme chyby stojíme pri jeho konci...dakujem:))

lussy25.7.2010
 

je to pekné.. a si na tom tak ako aj ja ... :(

Alexandra Enderle25.7.2010
 

Ako si na tom ? Raz hore a raz dole? alebo stále sa len šplháš z dna:( Som rada, že sa ti páčia a že ťa oslovili:)

Luboš24.7.2010
 

Alex, krásne.

Alexandra Enderle25.7.2010
 

Ďakujem :)

E.CH20.7.2010
 

woow
♥♥♥♥

Alexandra Enderle25.7.2010
 

Ďakujem, veľmi pekne.

Igor20.7.2010
 

Netráp ma, tvoje básne sú vyjadrením všetkého toho čo som mal, stratil a po čom túžim. Tvoje slová ma bolia a zároveň si ich ukladám do srdca. Keby so nevedel kto som a kto si ty, žiarlil by som na tvoju lásku. Lenže každá kvapka ktorá sa zachytí na tvojej koži predtým stekala po mojej tvári.

Alexandra Enderle20.7.2010
 

Igor, dúfam, že ťa stretne to čo si našiel v mojej poézii. Maj otvorené oči a šťastie ti naprší k nohám...:)

Igor19.7.2010
 

Slová sú krásne, no tie sú vyjadrením pocitov. Tie pocity sú len tvoje a nech si prežila a prežiješ čokoľvek, je to perla v schránke tvojho tela. Stráž si ju. Dobro ano zlo neexistuje, len tvoríme pomocou nich perlu, ktorú keď raz nájde ten pravý muž tvojho života,nikdy nebude chcieť inú. Ďakujem Ti, že aspoň na chvíľu si mi ju ukázala. Len vďaka nedostatku lásky a svetla rozpoznáme stav, kedy sa nám ich dostáva. Ďakujem Ti a píš prosím ďalej.

Alexandra Enderle27.7.2010
 

Stále som neobjavená, v mori...raz.Ďakujem Igor..:)

Bea Hric Svetlikova5.7.2010
 

tvoje basne sa mi pacia take kratke a vystizne..a rozumiem im....

Alexandra Enderle5.7.2010
 

Bea ďakujem som veľmi rada...:)

Peter Elena Michael2.7.2010
 

páčia sa mi. zrieš. ne-našla si si skrze básne aj nápadníka? :-)

Alexandra Enderle3.7.2010
 

Len, dúfam, že neprezrejem a tú zrelosť si vychutnám...:)

Igor2.7.2010
 

Bože, ďakujem. Posledné tvoje básne Ali, sú pre mňa poďakovaním Tebe, môj nebeský otec. Dal si mi srdce, dal si mi krídla, dal si mi slovo. A to dieťa so mnou letí a tie básne sú toho dôkazom. Nič iné nepotrebujem. Ďakujem.
Našiel si v sebe Ali to Dieťa, tú lásku a letíme spolu domov.
Drž sa pevne mojej dlane a nespadni. Už neváhaj, len sa drž.

Alexandra Enderle3.7.2010
 

Nemôžem komentovať, čo si napísal. Tak len ďakujem, keď som v tebe vyvolala takéto silné pocity...

Helena29.6.2010
 

Igor to napsal výstižně, líp bych to nevyjádřila ♥

Alexandra Enderle30.6.2010
 

Ale aj tak ďakujem. ..:)

igor29.6.2010
 

Čo napísať, keď sa chce plakať? Aké slová vystihnú to čo sa deje v duši? Vie to len ten čo prežil. Len ten ocení význam a silu toho čo sa píše v básni a čo autor zakúsil na svojej koži a chcel vyjadriť slovami. No slová nestačia. Aj láska je slabá. Poď dieťa, zovrem ťa v náručí a poletíme k hviezdam. Tam ocenia to, čím si.

Alexandra Enderle29.6.2010
 

Čo napísať komentáru,ktorý dych vyráža.....ďakujem

Beata Punová21.8.2010
 

Tvoje básne sú nádherné, a tie komentáre ... samá romantika okolo Teba... držím palčeky na ďalšiu tvorbu :-)

Alexandra Enderle6.9.2010
 

Beatka vieš, že som tvoj komentár našla až teraz? Akosi sa zamotal medzi tie posledné..) ale ďakujem. Vidíš a to som sa romantike celý život vyhýbala..) ako povedal spisovateľ..p. Banáš..som racionálna žena, ale v jednej básni píšem vylúskaná neha a to je práve ten pocit, pre ktorý som začala písať takto..

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Alexandra Enderle

O mne

Píšem, lebo musím
čítate, lebo chcete
milujeme, lebo vieme
umierame, lebo smieme
len na život, aký chceme
sa nás nikto nepýtal...

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: