IKARIKAR http://www.ikar.sk

Pominuteľná večná (Lukáš Mano)25.3.2014
 

1
 počet hodnotení: 1
prečítané 131, Komentáre 0

 

Bol som sanitár. Pracoval som dva mesiace, keď sa v nemocnici zamestnal Kubo. Stali sa z nás priatelia.
Kradli sme leukoplasty, gumené rukavice, obväzy. Mame som domov pravidelne prinášal ibalgin. Celý rok ho mala zadarmo. Mali sme nočné a postupne si zvykli na to, že deň nebol našou parketou. Cez prestávky sme v kabíne výťahu fajčili. Po polnoci si takmer každý doprial kus spánku, keď nebolo veľa roboty. Raz nám počas služby zomreli dvanásti ľudia.
Trinásteho sme oživovali hodinu. Pri resuscitácii mu popraskali rebrá. Vydýchol tesne po šiestej. Zostali po ňom kľúče, mobil, peňaženka, cigarety, zápalky a balíček vreckoviek. Veci, ktoré formovali jeho osobu a stačili na to, aby istého Jána X prehlásili za mŕtveho. Samozrejme aj s faktom, že zomrel.
„Celý život nám ide o život,“ filozofoval Kubo, keď sme spolu s doktorom sedeli na lavici pred nemocnicou po nočnej šichte s prázdnym pohľadom v očiach a nalievali sa fľašou nekvalitnej pálenky, aby sme zabudli, že sme sa cez noc trinásťkrát stretli s kosačkou zubatej.
„To je nahovno,“ zhodnotil doktor a uhol...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Lukáš Mano

O mne

:)

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: