IKARIKAR http://www.ikar.sk

Porota hodnotí finalistu Čierna schránka Celkový počet komentárov: 8
 

Porota hodnotí finalistu Čierna schránka
( autorka Nina Protušová)

 


      Pri čítaní Čiernej schránky som konečne zabudol na všetko a vychutnával si dokonalý pôžitok z autorkiných fabulačných schopností. Ignoroval som drobné štylistické chybičky a nepresnosti, lebo som bol NAOZAJ zvedavý, čo sa stane ďalej a nechcelo sa mi text odložiť, až kým ho nedočítam do konca. Veľká poklona.  

 

       Čierna skrinka má premyslene vystavanú kompozíciu. Autorka prostredníctvom viacerých postáv rozohráva niekoľko dejových línií a rafinovane nám predhadzuje nitky, ktoré bude neskôr poťahovať.  
Už téma je zaujímavá - ako našu ľudskú podstatu mení neobmedzená moc a možnosť stať sa nesmrteľným. Čo je skutočnosť a kde sú jej hranice. Čo tvorí našu ľudskú podstatu a ako je to pominuteľnosťou lásky ...

 

       Ak aj je finále trochu zjednodušujúco happyendové, aj samotné nastolenie týchto tém stojí za pozornosť.

 

     S takýmto zrelým a talentovaným autorom sa človek stretne naozaj iba výnimočne. Na chvíľku mi dokonca napadlo či nejde o fejk, čiže preklad z angličtiny vydávaný za originálne dielo. To by potvrdzovalo niekoľko neslovensky znejúcich kalkov z angličtiny – ako „ocitla sa uprostred ničoho“, ale, keď o chvíľu postavy žijúce v Londýne diskutovali, či si majú vykať alebo tykať, bolo mi jasné, že toto by asi anglický originál neriešil.

 

     Som presvedčený, že autorka je mimoriadny a výnimočný talent. 
Nápad s Lucidínmi - výnimočnými bytosťami s nadprirodzenými schopnosťami založený na lucídnom snívaní dokázala fabulačne spracovať na vysokej imaginatívnej aj filozofickej úrovni.

 

     Jednoznačne odporúčam na vydanie – popr. aj v českom jazyku. Z môjho pohľadu - hlavná ceny MT.


DADO NAGY

 

 

     Rukopis Čierna schránka je kvalitativně o dva řády výše, než předchozí rukopis Bianca. Týká se to jak stylistiky, tak zejména propracovanosti příběhu a vykreslení postav. Slabinou jsou některé začátečnické chyby jako např. – při vykreslování nudných situací je text skutečně nudný, takže se téměř nedá číst, nebo postavy občas mluví v monolozích, které jsou naprosto nepřijatelně dlouhé. 


     Nicméně téma je velmi zajímavé a mladé čtenáře by mohlo skutečně oslovit. Text je čtivý, a pokud by se opravili různé začátečnické chyby, věřím, že by právě tento rukopis mohl být čtenářsky poměrně úspěšný. V rukopise je mnoho velmi hezkých momentů, které vedou čtenáře k zamyšlení. Celková kvalita rukopisu není nijak špatná, přesto pro vydání by bylo třeba věnovat mu ještě dostatek času pod odborným redakčním vedením. 

 

     Z výše uvedených důvodů doporučuji rukopis k vydání za předpokladu, že na něm budou před vydáním ještě provedeny úpravy. Pro nominaci na LC Slovenska se dle mého názoru rukopis nehodí.


MARKÉTA DOČEKALOVÁ

 

 

     Páči sa mi názov rukopisu Niny Protušovej i samotná funkcia čiernej  schránky: dajú sa do nej napchať a zamknúť nepohodlné spomienky, všetky, čo sú človeku len na ťarchu alebo na oštaru, lebo mu pripomínajú minulosť, jeho ľudské slabosti, poklesky, zlyhania a všetky možné i nemožné úbohosti. Ibaže, čo si človek počne bez pamäti? To, čo sa spočiatku javí ako výhoda, sa časom zmení na vážny nedostatok, problém, nevýhodu. 

 

     Hoci Čierna schránka patrí do žánru fantasy, má výrazný presah do reálneho života. Jej Lucidíni si napohľad žijú ako prasce v žite zmiešanom s kukuricou a šampanským, vďaka svojim nadprirodzeným schopnostiam majú všetko, na čo si pomyslia, moc i bohatstvo, necítia bolesť, dokážu sa premiestňovať, ovplyvňovať mysle ľudí atď. atď. Ibaže nemôžu o ničom snívať, ako aj, keď sa im ľudské sny a túžby premenili na realitu, a problematické je to aj s lucidínskou láskou a životným šťastím. Sliediči sú ich úhlavní nepriatelia, túžia Lucidínov zajať a získať ich schopnosti... Závisť, chamtivosť, bezcharakternosť, podrazy. A to v oboch táboroch. Ako v bežnom živote.

 

     Takýmto niečím sa zaoberá osemnástka?! Nina má totiž osemnásť. 
Na vrub jej veku pripisujem, že v pomerne komplikovanej lucidínskej štruktúre občas aj sama trocha zablúdi a potom rýchlo vysvetľuje a dovysvetľuje, aby ju čitateľ nenachytal na hruškách.


     Dej na mňa pôsobil zdĺhavo, opisne i popisne, chýbalo mu väčšie napätie a dramatickosť, zápletky vyriešila občas dosť povrchne, postavy sa jej strácali, akoby ich niekto zaklial, iné sa zas vynárali a neplnili takmer nijakú dejovú alebo motivickú funkciu, takže som sa veru aj premáhal, aby som rozťahaný text dočítal. Ale ja fantasy neobľubujem. A hoci Nina nevŕši elementárne gramatické chyby ako niektorí jej kolegovia z tohtoročnej finálovej partie, štylisticky je to miestami dosť biedne. Jej hrdinka Marisa ustavične niečo „rieši“, všetky postavy sa jej zásadne „zvrtnú na päte“, neprestajne jej niečo „príde“ – zvláštne, zaujímavé, divné, pozoruhodné atď., a „dáva alebo nedáva jej to zmysel“, až som ju mal chuť prehnúť cez koleno a prihodiť jej zopár na holý zadok, aby nepísala tak, ako tára neprekonateľný párik Dara + Patrik. 


     A občas sa jej vydaria takéto ťarbavé vety: 
„... položiť si ich pred spaním pri posteľ.“
„Nemám za potrebu nič meniť.“
„S hrôzou sa k nemu upla.“
„Cítila sa paranoidne.“
„Ešte stále stál pri stene a tváril sa nepríčetne.“
„Nervozita s ňou robila divy.“
A vrcholná scéna lásky vyzerá takto:
„Takže vravíš, že pre seba máme celú večnosť?“ spýtala sa.
„Pokiaľ máš stále záujem.“
Omotala si mu ruky okolo jeho krku.
„Rozhodne,“ zatiahla sladkým hlasom a dovolila mu, aby sa jej konečne zmocnil.
No bieda.

 

     Napriek týmto výhradám som presvedčený, že osemnástka Nina podala na svoj vek celkom isto nadštandardný výkon, prejavila talent a hádam o nej ešte budeme počuť. Z tohto textu by mohla vzniknúť zaujímavá knižka, lebo by bolo škoda zahodiť takúto tému, takýto nápad. Len kto sa podujme na to, aby rukopis zásadne preoral, povyhadzoval z neho hlušinu, štylisticky, kompozične a motivicky ho dotiahol do prijateľnej podoby, bude musieť vynaložiť obrovské, možno aj nadľudské úsilie. Zišiel by sa mu nejaký Lucidín.


PETER HOLKA


 

     Pozitívne hodnotím nápad s Lucidínmi a reflexiou pozitív a negatív existencie indivídua s obrovskou mocou, no bez morálneho korektívu a s problematickým citovým životom. Variácia na tému lucídneho snívania je spracovaná v pomerne originálnych intenciách. 


     Zacielenie na mladého adresáta určuje slovník a použité prostriedky - obmedzujúco to pôsobí napríklad v momentoch úporného umiestňovania do anglofónnych reálií (klišéovité opakovanie odpozorovaných schém), prípadne cestovateľských zážitkov (nedôveryhodnosť vyplývajúca z nedostatku empírie, kompenzovaného naštudovanými faktami), alebo aj v takpovediac technologických detailoch fikcie o Úschovni duší a mechanizme fungovania Výmeny. Toto vnímam ako autorskú nezručnosť, alebo – lepšie povedané – dôsledok prozatérskej neskúsenosti. 


     Nádejam sa však, že po redakčnej úprave (potreba vyčistiť nelogickosti a nejasnosti v arzenáli mien, vzťahov a udalostí) má text čitateľský potenciál. Pre motív nadprirodzenými schopnosťami šmrncnutej tínedžerskej lovestory ho mimovoľne porovnávam s Biancou Barbary Zmuškovej a Čierna skrinka vychádza ako o dve úrovne lepšie zvládnutá próza o poznanie kultivovanejšej autorky. A to aj napriek tomu, že obe prózy sa pohybujú len v intenciách amatérskeho písania s početnými začiatočníckymi chybami.


ZUZANA BELKOVÁ

 

 

     Príbeh postpubertálnej a takmer adolescentnej hrdinky, ktorá sa do  sebazatratenia zamiluje do zrelého muža s minulosťou, má v tomto románe len nový „aranžmán“, ale je to jedna z najvyužívanejších historiek, aké sa využívajú v knihách pre teenagerky najrôznejšieho veku. To, že rekvizity príbehu pochádzajú zo sfére fantasy (lucidíni a lucidínky verzus sliediči a sliedičky), nemohli prekryť, že je za nimi je jedna z najvyťažovanejších schém, aká sa v pop-literatúre objavila. 


     Postavy románu sú ploché, zápletky nenápadité, a hlavná hrdinka okrem toho, že čitateľa irituje, sotva ešte dokáže vyvolať aj nejakú ďalšiu emóciu. Pokus zviesť sa na módnej vlne v tomto prípade nevyšiel, lebo žiaden žáner neurobí za autorku to, čo mala spraviť ona. 

 

     Pokiaľ ide o využitie textu, aj v tomto prípade by sa mohlo – po veľkej redakčnej práci – uvažovať o prípadnom vydaní, lebo čitateľky iste vekovej kategórie by mu mohli venovať pozornosť. 

 


MARIÁN LEŠKO

 


      Označenie prózy Niny Protušovej ako fantasy román nie je len žánrovou charakteristikou tohto úspešného autorského pokusu o inováciu literárnej fantastiky, ale vystihuje aj jeho myšlienkový obsah. Fantázia je totiž v Protušovej románe nielen tým, čo spúšťa a rozvíja románové dianie, ale je aj témou na uvažovanie o ľudskej podstate, ktorej prirodzenou zložkou je sen a snívanie. 


       Autorkina inovačná iniciatíva spočíva aj v tom, že snívanie neumiestňuje do vzdialenej minulosti alebo prítomnosti, čím sa zvyčajne vyznačuje žáner fantasy, ale lokalizuje ho do anglickej prítomnosti. Je to určite náročnejší prístup, ale umožňuje jednak bezprostredne a kriticky reagovať na aktuálnu situáciu človeka v súčasnej spoločnosti (konzumentstvo, odcudzenie, bezohľadnosť, pretvárka, bezmyšlienkovitosť, nekultúrnosť, drogy), jednak triezvejšie narábať s dejovými a motivačnými prostriedkami. Aj jedno, aj druhé sa autorke podarilo: jej románová fantasy pôsobí ucelene , svojbytne a kompaktne, hoci fantázia i obraznosť tu fungujú naplno. 

 

     Postavami románu sú Lucidíni, ľudia obdarení schopnosťou žiť to, čo si predstavujú, a navyše majú schopnosť manipulovať iných, no nesmú robiť dobro pre druhých. Majú aj schopnosť uzavrieť do čiernej schránky svoju zlú minulosť. Proti ním stoja Sliediči, obyčajní ľudia, ktorí im závidia Lucidínom ich schopnosť a vynájdu spôsob, ako im ju odobrať a preniesť na seba (Rúcho tmy). Románové dianie je založené práve na tomto konflikte, ktorý sa v rôznych obmenách neúprosne uplatňuje. Autorka ho vygraduje tým, že hlavnú hrdinku Marisu, ktorá sa stala Lucidínkou, umiestni do rodiny Sliedičov. Rodinné či milenecké väzby sa takto dostávajú do ťažkých skúšok aj pri iných postavách. Niektoré postavy sa však neuspokoja s „lucídnymi snami“ a chcú dosiahnuť nesmrteľnosť a moc za cenu, že ju vymenia za nejakého Lucidína s jeho súhlasom v Jaskyni, kde musí byť ako trpiaca duša dovtedy, kým ju niekto nevymení za iného Lucidína. Takto funguje ďalšia hlavná postava Gregory, ktorý získal lucidínstvo za zradu brata Stephena a nesmrteľnosť výmenou za milovanú Damianu. Keďže Gregory Damianu nadovšetko miluje, chce ju vymeniť za Marisu, ku ktorej predstiera lásku a sľubuje nesmrteľnosť.

 

     Preto je román naplnený rafinovanými zápletkami, hrubou i prejemnenou manipuláciou, cynizmom i intrigami, v ktorých každá postava neúprosne a na úkor ostatných bojuje za svoje ciele. Cieľom autorky však nie je len dramatický príbeh nabitý konaním postáv. Ten je pre ňu väčšmi príležitosťou na nastoľovanie otázok o láske a smrti, zmysle ľudského života, jeho hodnotách, hodnotách ľudských vzťahov a ľudských túžob, snov a reality. 


 

     A treba povedať, že toto zložité prepojenie príbehovosti s reflexívnosťou autorka zvládla takmer bravúrne, keď príbeh vypointovala dilemou medzi nesmrteľnouláskou Gregoryho a Damiany a láskou smrteľnej Lucidínky Marisy s nesmrteľným Stephenom, ktorý pri posledných chvíľach svojej zostarnutej vyvolenej musí navyše riešiť i osobnú dilemu osamelej nesmrteľnosti alebo smrti po boku svojej lásky, a vyberie si smrť. Takže nakoniec ide predsa len o román o láske, ktorá má nekonečne veľa tvárí, ale tou najcennejšou je sám život okorenený snom. 

 

     Celú túto zložitosť autorka zvládla kultivovaným rozprávaním, zmysluplnými dialógmi a neexaltovaným jazykom. Keďže dialógy sú dominantným prostriedkom autorkinej komunikácie s príbehom, určite treba na viacerých miestach preveriť, či sa v nich zbytočne neopakujú niektoré informácie, a či rovnako zbytočne nekomplikujú aj tak zložité peripetie života postáv, a neznejasňujú tému. Odstrániť treba i niektoré lexikálne kazy, ktoré narúšajú až prekvapujúco solídnu jazykovú úroveň rukopisu (tak pekného/takého pekného, vadiť/prekážať, chovanie/správanie, tak isto/takisto, tam/ta, krb/kozub, tým pádom/takto, honia sa myšlienkami/preháňajú sa, nechať sa/dať sa, posadiť/sadnúť, dokázať/vedieť, síce sa nemohol/keďže sa nemohol, zač/za čo, bol ste/boli ste – vykanie, zbytky/zvyšky, na oblátku/za odplatu). 


 

     Román je vydateľný a bezpochyby si nájde svojich čitateľov vrátane náročnejších.


ALEXANDER HALVONÍK

 

 


 


Verdikt poroty

 

 

Rukopis Čierna skrinka nezískava ani Literárnu cenu, ani prémiu.   

Porota napriek rôznym výhradám rukopis hodnotí ako vhodný na vydanie.

 

 

 

 


 

 

 



Komentáre

Oľga2.10.2013
 

Je fajn, že sa s dielom zaoberalo toľko ľudí, čo vidia do remesla. To je hlavný prínos, nie stránky mámtalent, ani nie literárna cena, to je u začínajúcich autorov vždy diskutabilné. GRATULUJEM!!!

oľga2.10.2013
 

jasné, ako vždy odoslané priskoro, oprava - To je hlavný prínos stránky mámtalent. Radšej pozorný prísny pohľad s pripomienkou, ako oslavovanie nedostatkov. Ešte raz gratulujem

Nina2.10.2013
 

Ďakujem:))

Niko1.10.2013
 

Blahoželám Nine a tiež všetkým autorkám a autorom, ktorých sa týka prísľub vydania knihy. Je to úspech a pre každého víťazstvo. Všetkým prajem veľa spokojných čitateľov.

matasaska1.10.2013
 

Autorke blahoželám k pozitívnym hodnoteniam a možnosti vydania jej diela. Nerozumiem celkom, prečo víťazovi nebola udelená prémia, no Nina má pravdu, čitatelia, ktorí si ju kúpia, sú hodnotnejšou prémiou.Zhrnuté-podčiarknuté: zvláštny ročník LC.

Nina30.9.2013
 

Ďakujem veľmi pekne za všetky hodnotenia a názory. Skutočne som veľmi potešená. Keď som v marci prihlasovala Čiernu schránku do súťaže, ani len vo sne (možno iba v tom lucídnom :P) by mi nenapadlo, že sa dostanem takto ďaleko:) Som si vedomá, že moja kniha nie je bez chybičky, dokonca si priznám, že chýb je v nej viac než dosť. Súhlasím s názormi porotcov. Všetky ich pripomienky si pekne vypíšem, prejdem knihu stranu po strane a každú podrobím precíznej kontrole:) Určite to zaberie veľa času a energie, no už od postupu do finále mám v hlave krásnu predstavu - moja kniha vo výklade kníhkupectva. A teraz konečne vidím reálnu šancu, že sa táto predstava stane skutočnosťou.
Literárna cena ani Literárna prémia nezaručia, že sa autor bude cítiť ako víťaz. To zaručia až spokojní čitatelia. Ja osobne sa neviem dočkať toho, keď uvidím, ako si niekto v kníhkupectve vyberie práve moju knižku. Až to bude víťazný pocit:)
Ešte raz ďakujem a spravím všetko pre to, aby som nesklamala.

Ján Mrva1.10.2013
 

Ja si tvoju knižku kúpim :)

Nina2.10.2013
 

To ma teší:))

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: