IKARIKAR http://www.ikar.sk

Porota hodnotí finalistu - rukopis Bianca Celkový počet komentárov: 5
 

Porota hodnotí finalistu – rukopis Bianca
(autorka Barbara Zmušková)


     Zmuškovej rozsiahly text je mladistvou erupciou fantazijného rozprávačstva, navlečeného na nitku príbehu, ktorý má svoje myšlienkové východiská, svoju akčnosť, gradáciu, farebnosť, logiku i výstavbu.

     Rozprávanie je situované niekde do 25. storočia do nejakých povedomých Spojených Krajín, utvorených v rámci nového formovania sa sveta po katastrofickom vyčíňaní zla pred dvesto rokmi. Kontrolovaná spoločnosti v tejto krajine si užíva technické vymoženosti a má zodpovedajúcu životnú úroveň, no jej obyvatelia sú zmanipulované osobnosti, rozdelené na tých, čo sú „bez vlastností“ a tých, čo majú „vlastnosti“, teda nejaké zvláštne schopnosti či kvality. Zákony krajiny z obavy pred zlom vopred likvidujú jedincov, ktorí by mali vďaka svojím zvláštnym schopnostiam narušiť rovnováhu, no napriek tomu sa v jej štruktúrach usadzuje plazivé zlo, ktoré vytláča dobro a lásku (koľká aktuálnosť!).

     Do tejto situácie vstupuje „precitnutie“ skupiny stredoškolských študentov, keď študentka Bianca otehotnie a rozšíri medzi spolužiakmi fámu, že sa jej má narodiť dieťa s vlastnosťou „šírenie lásky“. Keďže takémuto dieťaťu by hrozila likvidácia, skupina študentov na čele s Norou sa rozhodne zachrániť ho únosom na neznáme miesto.
     Tým sa začína príbeh, ktorého protagonisti vidia v záchrane malého Gabriela „skutočnú perspektívu svetovej revolúcie“, ktorá nastolí na svete dobro a lásku. No postupne sa ukáže, že Biankina fáma je manipulácia a dieťa sa už krátko po narodení stane nositeľom katastrofického zla. Zápas proti nemu autorka zhmotní v dramatickom príbehu, ktorý je vypointovaný tak, že malého zloducha nezlikvidujú, ale pomocou inkského zázračného kameňa zlikvidujú jeho schopnosť šíriť zlo.

     Autorke dozaista nechýba talent, má ho možno až nad mieru. Nerobí jej problém sformulovať vetu s hlavou i pätou, inteligentne do rozprávania zakomponovať sociologické, psychologické, geopolitické či sociálne poznatky o spoločnosti a ľuďoch a bujnú fantáziu naplniť uveriteľnou konkrétnosťou či sympatickou študentskou bezprostrednosťou.

     Problémom je však je jej spontánny spôsob rozprávania, ktorý priam vytryskuje zložité informácie a súvislosti a často ženie čitateľa do húštiny slov a situácií, v ktorých sa mu bude ťažko orientovať, ak sa vôbec zorientuje. Aj fantazijný svet musí mať svoju vnútornú hierarchiu, ktorej vybudovanie si vyžaduje aj vyššiu mieru rozprávačskej disciplíny a uvážlivosti vo výbere motívov.

     Myšlienkový obsah tejto prózy nie je naozaj jednoduchý, a preto si vyžaduje viac sústredenia na hlavné veci a línie. Ak by sa autorka rozhodla prepracovať v tomto zmysle svoju prózu, odporúčam, aby si pre inšpiráciu najprv prečítala napr. Cudzinca alebo Mor Alberta Camusa. A trocha popracovala na svojom pravopise (čiarky, syntaktické spojenia, nespisovné slová).

ALEXANDER HALVONÍK

 

     Fascinujúci príbeh na pomedzí dystopickej literárnej fantastiky a modernej rozprávky. Po edičných úpravách vhodný na vydanie. Nie som úplne nadšený americkým rámcovaním príbehu, text je miestami príliš rozvláčny, popisný a zamotaný, ale autorka vytvorila svojbytný románový svet a ponúka silný príbeh, ktorému nechýba hĺbka a druhý plán.

     Niekoľko spolužiakov s výnimočnými schopnosťami sa postaví voči zákonom spoločnosti, ktorá v mene vlastnej obrany a bezpečnosti obmedzuje základné ľudské právo na život.

     Rok 2445. Mestečko Fairfight. Stredná škola. V spoločnosti sa začali rodiť deti s výnimočnými schopnosťami nazývaní „ľudia s vlastnosťami“. Niektorí majú schopnosť lietať, iní komunikovať so zvieratami, meniť svoju podobu alebo mať vlastný mozog napojený na centrálnu databázu - ako jedna z hlavných postáv -Nora. Platí za to zbavením akýchkoľvek emócií.

     Okrem neškodných „vlastností“ sa však objavili aj deti so schopnosťou spôsobiť ľuďom bolesť, spáliť niečo jediným dotykom či zrušiť v ľuďoch lásku a tým ich zbaviť ich ľudskej podstaty. Odkedy táto „vlastnosť“ Johna Seymoura takmer vyhladila ľudstvo, prijala spoločnosť novú Ústavu. Ak sa u ešte nenarodeného dieťaťa potvrdí, že bude mať bližšie nešpecifikované výnimočné schopnosti, musí byť usmrtené ešte pred narodením.

     Stredoškoláčka Nora zistí, že jej spolužiačka Bianca je tehotná a ide o dieťa s výnimočnou „vlastnosťou“ šírenia lásky, čo ho však neuchráni pred preventívnou likvidáciou. Preto sa Nora, Bianca a otec jej dieťaťa Mark rozhodnú zmiznúť, aby dieťa zachránili. Budú ho ochraňovať, až kým sa u neho jeho „vlastnosť“ naplno neprejaví. Sami to však nezvládnu a pomôcť im v tom môžu ich ďalší štyria výnimoční spolužiaci.

     Pozoruhodný nápad, aj spracovanie. Kultivovane napísaný dystopický román. Odporúčam na vydanie.

DADO NAGY

 



     Rukopis Bianca má z mého pohledu jediné plus – celkem zajímavý nápad (téma). Ze všech rukopisů, které jsem dostala k posouzení, je dle mého názoru Bianca (spolu s rukopisem Tunel) nejslabší.

     Autorský styl a stylistika není nic moc a bylo by co vybrušovat. Z hlediska obsahu se velmi často opakují informace a mnohdy postavy dělají to, co si přeje autorka, místo aby jejich činy byly dobře podloženy logickou motivací a sladěny s charaktery.

     Také samotné charaktery postav nejsou důsledně vykreslené a nejspíše i to má poměrně velký podíl právě na pocitu, že postavy dělají to, co chce autorka. Příběh má značné nelogické trhliny, které v mnoha případech souvisejí právě s chováním postav. Dovedu si představit, že by tento rukopis mohl být vydán, ale znamenalo by to, že by na něm musel spolu s autorkou pracovat zkušený redaktor a zcela upřímně, bylo by na něm práce jako na kostele.

     Dílo tedy doporučuji k vydání za předpokladu, že mu bude někdo z vydavatelství chtít věnovat tolik času a pozornosti (bude to velká dřina!). Doporučuji ho jen proto, že téma je skutečně velmi zajímavé. Pro nominaci na Literární cenu Slovenska se dle mého názoru nehodí.

MARKÉTA DOČEKALOVÁ

 


     Pre zachovania akej-takej stability duševného zdravia som rukopis Barbary Zmuškovej po prečítaní piatich kapitol zabalil aj s jej úžasnou Biankou. No od rozčúlenia nad tým, že takýto text niekto posunie do finále o Literárnu cenu MT, sa mi ešte dlho triasli ruky, takže som na klávesnici netriafal správne písmenká, a penil tak, že si najmenej rok nemusím kupovať holiaci gél.

     Stredoškoláčka Bianca je tehotná a má sa jej narodiť ten, čo svojou láskou spasí hrozne zlý a skazený svet. Ako Kristus, ibaže na Bianku nezostúpil Duch svätý, lež spolužiak Mark. Aj malého Ježiška chceli zabiť, tak chcú zabiť aj Biankino ešte nenarodené dieťa. Podoba otrepanej kolízie či zápletky čisto náhodná. A tak Bianka s kamoškou Norou dajú dohromady partiu stredoškolákov s výnimočnými vlastnosťami, ujdú od dospelých, aby novodobého spasiteľa ľudstva a – citujem – perspektívu svetovej revolúcie uchránili. Takže popri Kristovi aj Trockij, Lenin, Stalin a podobní naprávači sveta.

     Isteže, úmysel autorky túžiacej vylepšiť nemravné ľudstvo je chvályhodný, navyše si zrejme povedala, že žáner fantasy znesie úplne všetko. Možno znesie, no celkom isto nie hroznú štylistiku. Jej vety sú toporné a ťarbavé ako chromé medvede, rozpráva rozvláčne, ba priam utárane, na dôvažok ako anorektická moderátorka súkromného rádia, nie ako spisovateľka, ktorá vie, že jazyk je jej jediný nástroj. A tak jej stále niečo prichádza, no nie vlak alebo návšteva, tobôž myšlienky, lež: prišlo jej všetko zvláštne.., prišlo jej to ako spŕška dažďa..., čo Nore prišlo ako prehnané..., prišlo jej to podozrivé... atď., atď. Mne to „príde“ úplne, úplne zlé. A ustavične jej niečo dáva alebo nedáva zmysel, čo má z biedne preloženej anglosaskej literatúry, no zmysel nedáva najmä jej textík.

     Zmušková bez zahanbenia ponúka takéto vety: Mark vyzeral byť na pokraji sĺz. Alebo: Nora dostala záchvat paniky. A do tretice: Po rýchlom, no dôslednom uvážení sa rozhodla do neho vložiť svoju dôveru.

     Mne sa nič podobné nestalo, po rýchlom, no dôslednom uvážení som presvedčený, že Zmuškovej sa o Literárnej cene MT 2013 nemôže ani len prisniť. Ibaže by to bola nočná mora.

PETER HOLKA

 


     Pokiaľ ide o literárne nadanie, je ním B. Zmušková so všetkých, ktorí sa dostali do užšieho výberu, najviac obdarená. Ak čitateľ pristúpi na jej „pravidlá hry“, môže sa do knihy celkom dobre začítať. Fabulačné schopnost autorky sú jej veľmi silnou stránkou takmer dve tretiny knihy. Ale potom jej zrazu došiel dych lebo vpustila do deja postavu, ktorá stelesňuje akúsi fantasy deus ex machina. Je ňou Aleha, stará mama hlavnej hrdinky . Dej sa už nevyvíja podľa vnútornej logiky, ale je šibovaný zvonku a rapídne stráca – pôvodne celkom sľubnú – atmosféru. Schopnosť rozohrať dramatickú zápletku v tomto prípade výrazne prevýšila schopnosť autorky uzavrieť príbeh tak, aby tvoril zmysluplnejší kompaktný celok. Záver je už iba hra o to, aby hrdinovia knihy neutrpeli väčšiu ujmu, čo je síce služba čitateľom, ale ani trochu to nie je služba literatúre.

Dvojtretinová kniha nie je celkom to, o čo v tejto súťaži išlo, ale v porovnaní s ostatnými je na tom Bianca aj tak najlepšie. Knihe by určite prospelo celkove skrátenie a prepracovanie poslednej tretiny. V takom prípade je to kandidát na vydanie a v prípade, že by sa úporne hľadal, zdôrazňujem úporne, aj kandidát na udelenie prémie (v žiadnom prípade nie ceny!), tak odporúčam tento text.

MARIÁN LEŠKO

 


     Text povzbudzuje hypotézu o veku autorky nie príliš presahujúcom vek postáv. Spájajú sa s tým benefity, aj úskalia. A nielen v úrovni štylistiky – ide skôr o (ne)schopnosť vysporiadať sa s priveľkým sústom, zvládnuť výraznú autorskú ambíciu, obsiahnuť zachytenie peripetií deja, psychologizmus postáv, aj filozofujúci podtext príbehu súčasne.

     Realizácia týchto zámerov výrazne pokrivkáva – a to aj napriek vhodne zvolenej rozprávačke Nore, či dobre mieneným regresom k starej kauze nositeľa zla Johna Seymoura a „Zimnému Nešťastiu“ ako paralele s príbehom Gabriela, Biankinho podobne poznamenaného syna. Nie je náhodou, že sa tu tematizuje ambivalencia naivity a originálnej energie mladosti protagonistov.

     Je to štandardná science-fiction s motívmi predestinácie výnimočného jedinca s potenciálne fatálnym vplyvom na civilizáciu - v pozitívnom alebo (a najmä) negatívnom zmysle. Má atraktívne ozvláštňovacie prvky v podobe špecifických „vlastností“ postáv, nechýba ukotvenie v stredoškolskej realite, ani rodové tajomstvá, či rekvizity typu mysterióznych kameňov.

     Neveľmi zručne uchopený príbeh vnímam aj ako reflexiu takmer sektárskej manipulácie, zraniteľnosti mladého človeka s absenciou životnej empírie, no najmä emotívnu výpoveď o zúfalej potrebe lásky. Nepomáha ani to, že tón „tínedžerskej romance“ v žánrovo príznakových kulisách okato prevyšuje rozmer akčného príbehu.

ZUZANA BELKOVÁ

 

Verdikt poroty

     Rukopis nezískava Literárnu cenu, ani prémiu.

     Príbeh miestami písaný ťažkopádne, najmä v záverečnej časti. Akoby autorka 2/3 napísala v pokoji, premyslene, škrtala...no poslednú tretinu takpovediac odflákla. Stráca dych.

     Autorka má však evidentný talent, prišla s excelentným nápadom, no rukopis treba ešte dopracovať. Bude na ňom dosť práce, no porota odporúča na vydanie.


 



Komentáre

Barbara9.9.2013
 

Možno to niekomu príde zvláštne, ale mňa hodnotenie veľmi potešilo :) Úprimne som po predchádzajúcich hodnoteniach nečakala vôbec nič dobré, a ako vidím, aspoň polovica názorov je pozitívna. Niektoré slová ma veľmi povzbudili a som veľmi rada, že sa porote námet páčil, aj keď sa mi ho nepodarilo kvalitne vypracovať. To dobré bolo samozrejme vyvážené aj zlým, a keď som sa rozhodla uveriť pochvalám, musím na dôvažok veriť aj kritike. Keď som očistila kritiku pána Holku od nadávok a kvetnatého urážania, na ktoré sme si všetci zvykli, zistila som, že mi vyčíta zlú štylistiku, pravopis a naivný námet, čo je určite oprávnené a pokúsim sa na tom zapracovať.
Ak by sa vydavateľstvo náhodou rozhodlo, že príbeh stojí za redakčnú prácu a bol by vydaný, to by bolo už na úplne iný druh ďakovnej reči. Zatiaľ teda veľmi pekne ďakujem porote za ich čas, povzbudenie a aj konštruktívnu kritiku, ktorá mi určite pomôže.

jana tichá10.9.2013
 

Áno, vyseparuj z hodnotení konštruktívnu kritiku a zo zvyšku si nič nerob, slúži to na vibračnú masáž základov tuku pre čitateľov a bez toho by to bola nuda.

Lýdia J. 10.9.2013
 

jana tichá, si úžasná, vieš?:)) Aj ja som si tak kedysi separovala hodnotenia - pre mňa - čitateľsky najprínosnejšieho diela počas celého trvania projektu.

Ján Mrva9.9.2013
 

Dopadla si fajn, odporučili ťa na vydanie a to sa ráta najviac, pretože ako som už niekde spomenul, tvoji hlavní porotcovia budú čitatelia a predajnosť knihy. Určite na príbehu zapracuj, chybky vychytaj a komunikuj s vydavateľstvom. Sama vidíš, že niekomu si sa páčila, niekomu nie, jednoducho vkus každého človeka je iný. :)

Lýdia J.9.9.2013
 

Tuším, že časom sa mi začnú aj Holkove názory páčiť.:) A, Leško? Nie je tam nejaký problém s predložkou so/zo? Ja už fakt neviem.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: