IKARIKAR http://www.ikar.sk

Porota hodnotí finalistu - rukopis Zoe Celkový počet komentárov: 44
 

Porota hodnotí finalistu – rukopis Zoe
(autor Ján Mrva)


     Páči sa mi názov, lebo mi približne pripomenul novelu J. D. Salingera Franny a Zooey.
     Páči sa mi, že autor sa venoval témam totalitnej moci, násilia, manipulácie s ľuďmi i spoločnosťou, no aj univerzálnym hodnotám ako priateľstvo, láska a spolupatričnosť.
     Páči sa mi, že vybudoval slušne komponovaný akčný príbeh a vie pracovať s napätím. Ku cti mu slúži, že svoj siahodlhý traktát neskončil srdcervúcim happyendom, hoci sa mu ponúkal v niekoľkých variantoch. Naopak, všetko sa skončilo, našťastie, primerane zle. Odporné zlo zvíťazilo nad dobrom, len geneticky upravená a neskutočne krásna hrdinka Zoe, ako na potvoru, zdá sa, prežila asi tisíc priestrelov srdca, hlavy a iných častí tela, ba aj samotné peklo, a prežila by, aj keby jej pod zadkom vybuchla atómová bomba, lebo je nesmrteľná. Pekná rozprávka.

     Nepáči sa mi, ako amatérsky a šlendriánsky je próza napísaná.

     Hlavný problém spočíva v žánrovej neujasnenosti, keď prvky sci-fi mieša s poklesnutými elementmi sentimentálneho ženského románu, ba i tej najúbohejšej červenej knižnice, s časťami dobrodružnej, akčnej i odbornej literatúry, s erotickou prózou atď. atď. Takže z toho vznikol žánrový a jazykový zmätok, mišung alebo guláš ukuchtený z tých najrôznejších ingrediencií, ktoré v konečnom dôsledku neladia, takže jeho vára je nepožívateľná, lebo je presolená, prekorenená i odporne presladená.

     Zo žánrovej rozháranosti vyplýva aj biedna lexika a mizerná štylistika. Autor sa utápa v prechodníkoch, neadekvátne hromadí cudzie slová, ktoré majú plnohodnotné slovenské ekvivalenty, do umeleckej prózy sa mu miešajú prvky povrchnej žurnalistiky, bohemizmy atď. Na ukážku zopár príkladov: „T-F075 lichotilo, že k nej T-F053 inklinuje a sama ju občas priam provokačne poprosila, či by jej nepomasírovala tú či onú časť tela, ale napriek tomu neplánovala jej city opätovať.“ Alebo: „Nanajvýš znepokojená Zoe si začala obhrýzať nechty, kráčajúc dookola sem a tam ako uväznený vlk.“ Alebo: „Fyzická trauma si vyžiadala svoju daň aj vo forme nastupujúcej horúčky.“ Alebo: „Potom opatrne vstala, aby bližšie preskúmala okolité prostredie.“ Alebo: „Zoe sa po vykonaní základnej hygieny v čistotou žiariacej kúpeľni, začala pomaly obliekať.“ Alebo: „... preto sa rozhodla v prijímaní energeticky výdatného jedla pokračovať.“ Alebo: „... jej ladná chôdza však neunikla bystrému oku snoriaceho indivídua.“ Alebo: „Rukami sa oprela o dres, dych sa jej zrýchlil – začala sa dostávať do šokového stavu.“ Alebo: „Isley pocítil extrémny nával vzrušenia, ktorý mu zablokoval rozum a telo vystavil napospas sexuálnym pudom.“ No katastrofa! Lebo takéto vety súka jednu za druhou od začiatku do konca.

     Hlavnú hrdinku ustavične sprevádzajú náhody, pravdaže, zakaždým v jej prospech. V texte vytečie toľko krvi a preleje sa toľko sĺz, že by pokojne zatopili celé Slovensko vrátane Vysokých Tatier i Garlachovský štít. Autor hromadí aj hlúposti a nezmysly, za všetky uvediem aspoň jeden príklad: podľa neho dve rozvášnené ženy v posteli spolu súložia. Keby to napísal raz, mohol sa pomýliť, v zápale vzrušujúcej pasáže sa to môže stať, ale je to tam viackrát; možno nevie, čo vedia vari aj deti na prvom stupni základnej školy, že k súloženiu treba okrem vagíny aj penis, najlepšie v stave erekcie. Posteľné scény sa mu veľmi nevydarili, zato ich tam udatne vŕši, pridáva a bez fantázie a vynachádzavosti opakuje už zopakované.

     Škoda, keby viac škrtal a naučil sa disciplinovanejšie štylizovať, mohla byť z toho zaujímavá a napínavá kniha. Síce s temnou víziou tretej svetovej vojny a následného nového usporiadania sveta, no celkom isto by si našla vďačných čitateľov obľubujúcich ľahšie žánre.

PETER HOLKA


 


     Akčná románová fantasy Jána Mrvu je lokalizovaná do Ameriky druhej polovice nášho storočia po rozpade USA v dôsledku svetovej nukleárnej katastrofy a občianskej vojny. Odohráva sa v štáte Západná únia s mocenskou štruktúru určovanou korporátnou spoločnosťou ZORIN, ktorej supertajnou zložkou je i výskumný útvar na generovanie vojnových zabijakov.
     Produktom tohto výskumu je i hlavná postava románu, podmanivá Zoe, ktorá však nepreukazuje potrebné vlastnosti, a je zaradené medzi „genetický odpad“ určený na fyzickú likvidáciu. Vďaka svojim zvláštnym schopnostiam prežiť však na rozdiel od ostatných dievčat vlastnú likvidáciu prežije, unikne z výcvikového priestoru a dostane sa na slobodu. Sloboda v kontrolovanej krajine však pre ňu znamená nekonečný útek pred prenasledovaním verejnými i tajnými zložkami, ktorý napĺňa drsný príbeh tejto postavy.

     Hoci dobre skoncipovaný námet románu poskytuje úrodný priestor pre literárne spracovanie i pre jeho umelecké využitie, autor očividne nemá takéto vysoké ciele a ide mu v prvom rade o vytvorenie atraktívneho akčného príbehu, ktorý by upútal pozornosť čitateľa. Je to jeho legitímna voľba, hoci by pravdepodobne zvládol aj viac.

     Vytvoriť príbeh sa mu v podstate podarilo, no nie až tak, aby cez jeho hustotu neprepadla ihla, či aby v ňom nezostali prinajmenej skratové miesta, ktoré znižujú mieru jeho dokonalosti. Tie vyplývajú azda z toho, že príbeh operuje na príliš veľkom geografickom priestore (príbehu neprospievajúce presuny) a má priveľa postáv, ktoré sa niekedy v deji ocitajú akoby náhodou a ich dráhy sa v príbehu občas pretínajú väčšmi preto, že si to vyžaduje dejová situácia a nie vnútorná logika príbehu (napr. lekárka Adriana, Zoin milenec Aiden); tieto stretania by bolo treba sofistikovanejšie domotivovať.

     S tým súvisí i koncepcia hlavnej hrdinky Zoe, ktorú autor spočiatku prezentuje ako nežné stvorenie napriek jej „úprave“ a niekoľkoročnému vojenskému drilu, no v priebehu deja sa z nej stane všetkého schopná akčná hrdinka, ktorá si v podstate zachováva svoju nežnú povahu až do konca príbehu (nebezpečná návšteva tety Allisonovej); niežeby takto koncipovaná postava nebola možná, no vyžadovala by si hlbšie psychologické zdôvodnenie.

     Rušivo pôsobí i hrdinkina nemotivovaná schopnosť vystrábiť sa z akéhokoľvek telesného poškodenia či zranenia, pričom by nebol pre autora problém vysvetliť túto vlastnosť ako nechcený (?) produkt genetickej mutácie, ktorý by mohol zdvojiť motiváciu moci po jej dolapení.

     V samom príbehu dominujú deje zodpovedajúce tomuto žánrovému zameraniu: konšpirácie, policajné naháňačky, chlapské bitky, vojnové prestrelky, víťazstvá, prehry, kariérne pády a vzostupy. Drsné vyznenie mu dodáva nielen politická atmosféra, ale najmä vojensky orientovaní protagonisti, zneužívajúci svoje mocenské postavenie, slepo plniaci rozkazy, pohŕdajúci smrťou, nebezpečenstvom a ľudskými citmi.

     Celkom úspešne dopadla i autorova snaha o vyváženú viacsmernosť príbehu sexuálnymi zápletkami. V niektorých momentoch, najmä v úvodných pasážach však sexuálne scény kazí používanie príliš drsného, či naopak príliš „lyrického“ jazyka : oba spôsoby zbytočne vulgarizujú erotiku a navyše vyvolávajú podozrenie z autorovej neskúsenosti v tomto smere („Rozpálený muž opäť začal ochutnávať jej úžasnú pleť, jazykom putoval čoraz nižšie a nižšie“ – str. 50; „ ,Už nemôžem dlhšie čakať´..., zašepkala jej rafinovane do uška, pohladila po líci a vzápätí prstami putovala po chrbte zlatovlásky čoraz nižšie, až ju stisla za pevný zadok.“ str. 8, atď. aj v ďalších erotických scénach, ktorých nie je málo).

     Viac psychologickej prepracovanosti by si žiadali i Zoine „sexuálne nevery“. Nepočetné ostatné ženské postavy sú v príbehu akoby na ozdobu, sú väčšinou kladné a autor do nich vkladá až priveľa ideálnej ušľachtilosti (Mia, Adriana, Laura), akoby sa bál, že keby ju nemali, stratili by svoju funkčnosť – skôr opak je pravda, netreba ňou plytvať.

     Celkove sa príbeh vyvíja dynamicky a postupne nadobúda gradáciu i vyvrcholenie, no rozpačité sa zdá jeho vypointovanie („Ona nie je človek, pán riaditeľ“). Možno by sa zišlo niečo, čo hrdinke otvára novú perspektívu na ďalšiu existenciu. Niekedy sú v Mrvovom príbehu dôležitejšie zbrane a letálne techniky než účinkujúci ľudia. Autor je v tomto smere zrejme dobre podkutý odbornými poznatkami i literatúrou tohto typu, no v akčnom príbehu to netreba vystavovať na obdiv.

     Akčnosti príbehu by pomohla aj redukcia prídavných mien, prívlastkov a prechodníkov. Zbytočné je i jazykové „machrovanie“ s archaizmami a poetizmami. A zvážiť by sa mala aj existencia kurzív, ktoré jednak nemajú jasnú funkciu, jednak nepatria do akčného príbehu.

    Román má predpoklady po autorskom i redakčnom vyladení zaujať širokú čitateľskú verejnosť.

ALEXANDER HALVONÍK


 


     Základom každého príbehu je jeho vierohodnosť. Všetko môže byť od A po Z vymyslené a plné fantastických postáv a udalostí, ale malo by to mať svoju logiku. Jednoducho – autor by mal byť schopný nás mal od prvej chvíle presvedčiť, že jeho svet – čo ako fantastický – môže existovať.

     Zoe je dôkazom momentálnej konjunktúry antiutopickej literatúry, resp. dystopických románov a filmov v štýle Orwella, Womacka, Kinga (Bachmana), Burgessa, Matrixu a pod.

     „Jedinec je sledovaný, riadený a novými zákonmi donucovaný k nezmyselným činnostiam, komandovaný neprofesionálnymi lídrami, ktorí sa v hierarchii spoločnosti dostali vďaka vládnucej skupine na čelo. Každý krok obyčajných ľudí sa sleduje, každé odchýlenie od rozkazov sa trestá. Ponižovanie, väznenie, urážky, zosmiešňovanie, diktát, riadenie súkromného života, nezmyselné zákazy, zámerne extrémne negatívne podmienky, to je dystopia - opak utópie.“

     Aj v románe Zoe ide o svet blízkej postkatastrofickej budúcnosti. Dej sa odohráva po jadrovej kataklizme a občianskej vojne v bývalých Spojených štátoch.
Mocná korporácia Zorin je neobmedzeným vládcom spoločnosti, ale aj individuálnych životov občanov. Podporuje výskumný program geneticky modifikovaných ľudí, ktorí by mali byť maximálne efektívni, bojaschopní a neľútostní.

     Mladá a krásna Zoe , čiže T-F075 nie je schopná bez váhania zabíjať a preto ju z výcvikového programu vyradili. Spolu s ďalšími „nepodarkami“ programu je vydaný príkaz na jej likvidáciu, ktorú vykoná komando Zorin Research. Zoe sa však ako zázrakom podarí prežiť a utiecť. A nasledujú tradičné epizodické príbehy daného žánru – uzdravenie sa, ukrývanie, láska, život na úteku ...

     Rozsah románu a jeho dynamický dej sú úctyhodné. Nič proti tomu, ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že toto všetko som už niekde videl. A bohužiaľ v omnoho kvalitnejšom a originálnejšom spracovaní.

     Za všetky nedostatky, ktoré ma pri čítaní dráždili spomeniem iba dva základné momenty. Vďaka nim sa tento príbeh pre mňa postupne menil na paródiu béčkového hollywoodskeho postkatastrofického filmu.

     V prvom rade – ako mohla hlavná hrdinka prežiť extrémne silné bodnutie nožom do brucha a do hrudníka? Ako mohla po takýchto zraneniach utiecť, vliezť do nákladného vlaku a potom ešte jesť a piť, užívať si sprchu atď.? To by neprežil ani Rambo klonovaný s Chuckom Norrisom. Z lekárskeho hľadiska je to absolútny nezmysel.

     Druhým problémom je jazyk - plný klišé a podivných archaizmov.
„Z úst jej uniká životodarná karmínová tekutina.“
„Ozbrojenec schmatne zdesenú dievčinu za šticu, vytiahne nôž z krvácajúcej rany a brutálnou silou jej ho zabodne do hrudného koša až po rukoväť.
„Pán Terek práve večeral. (...) Občas zodvihol k tlstým gambám pohár z tepaného zlata, aby zapil výdatnú poživeň lahodným vínom. (str. 14)“
„Vzala ešte jednu plechovicu a vdúchala ju do dna.“
„Príjemné lúče unaveného slnka prenikali oknom a romanticky osvetľovali miestnosť obývačky, v ktorej dievča práve zotierala prach z poličiek a vitrín. (str. 23)
Niečo podobné môže skvele fungovať - ako paródia na zlé preklady nepríliš podarených diel istého žánru. Tento princíp vedeli výborne využiť napr. Boris Vian alebo Peter Pišťanek.

     Len musí byť jasné, že ide o paródiu a autor sa s témou a žánrom iba hrá. Pri spätnom pohľade mi je ľúto túto prózu len tak zmiesť zo stola, ale nemôžem si pomôcť.

DADO NAGY

 

 

     Ide o román, ktorý by sa dal označiť za akčný sci-fi thriller. V tomto žánri je možné tolerovať veľa, ak je to podriadené hlavnému cieľú – aby to bolo čítanie, od ktorého nie je ľahké sa odtrhnúť.

     Autor sa veľmi snažil, aby o také čítanie išlo, ale masa textu (vyše tristo strán) bola nad jeho sily. Pomáhal si tým, že jeho román je prehliadkou najčastejších klišé, aké sa v akčnom žánri (predovšetkým vo filmovom spracovaní) objavujú. Hlavnej postave dal len jeden nedostatok (nevyniká nad všetkými v boji zblízka), ale toľko predností, ktoré sa bez úplnej straty vieryhodnosti postavy ani nedajú uniesť.

     Vrcholom všetkého je, že hlavná hrdinka je obdarená schopnosťou opakovaného zmŕtvychvstania, čím prekonala aj samotného Ježiša Krista. Ak sa v texte objavili čarovné vety, tak zväčša išlo o čaro nechceného – ako napríklad: „Doktorka s povzdychom vytiahla svoj jazyk z úst dievčaťa“, alebo“Keby si ten tlsťoch nechal narásť fúzy, dodalo by to jeho ksichtu aspoň nejakú úroveň“, prípadne „Vďaka vysokej fluktuácii hladných železničiarov práce vôbec neubúdalo“. Autor sa nevyhýba ani scénam lesbického sexu, ale veta „A vzápätí si obe nežné stvorenia vymieňajú telesné šťavy“, sa do takých opisov dostať nemala.

     Autor napísal knihu, aká by sa jemu páčila, keby ju napísal niekto iný. Ale jeho literárny vkus ani schopnosti nie sú také, že by to postačovalo čo i len na vydanie knihy, nieto ešte na nejaké ocenenie.

MARIÁN LEŠKO


 


     Je mimoriadnou odvahou veriť v načisto originálne a objavné písanie s témou genetických manipulácií a postapokalyptických vízií v čase, keď – vďaka módnej konjuktúre – tieto fenomény po velikánoch science-fiction žánru stále nanovo prežúvajú ich početní, čoraz menej talentovaní epigóni.

     Autor uveril v svoje možnosti zaujať a v pozitívnom zmysle sa odlíšiť, pravdou však je, že sa pomýlil. Ani záľuba v čítaní Hlavy XXII, ani voľnočasová záľuba v sledovaní akčných (a porno) filmov mu nezaručili prekonanie horizontu otrocky napodobnenej schémy.

     Nehovorí zo mňa len unudená diváčka déja vu, neschopná nadchnúť sa pre situáciu z roku 2060 a obdobie, keď sa „občianska vojna začala len dvadsať rokov po tretej svetovej“.

     Príbeh Zoe, teda vlastne „T-F075, jedného z vyradených subjektov projektu spoločnosti ZORIN G-203“, vnímam ako neorganický zlepenec variácie na drsný military príbeh (atribúty: vojenská hierarchia, zbrane, početné detonácie, prekonávanie odporu), naivne filozofujúcej science-fiction o etických problémoch (témy: genetická manipulácia, manipulácia verejnej mienky, neobmedzená moc v rukách úzkej skupiny) a značne predimenzovanej gýčovej erotickej road movie. Protagonistka v nej sentimentálne vzdychá, „prečo osud chce, aby bola večne nešťastná“, napriek prenasledovaniu tajným komandom však pokojne súloží, kadiaľ chodí, a ani (údajná) láska k doktorke Adriane jej nebráni v sérii sexuálnych kontaktov s Aidenom, Herbertom, pánom Javierom, či dokonca prostitútkou Sharon.

     Autora vzhľadom na lexiku hodnú treťotriedneho porna považujem za neprimerane vulgárneho a k jeho dôveryhodnosti neprispieva ani trápne vysoká frekvencia bohemizmov.

ZUZANA BELKOVÁ

 



     Další, ryze průměrná sci-fi, která celkem ničím nepřekvapí. Někdy tomuto typu rukopisů říkám „příběh pro příběh“, jinými slovy, není to úplně špatné, příběh je celkem funkční, ale schází mu jakékoliv poselství nebo alespoň vnitřní obsah, aby měl čtenář o čem přemýšlet.

     Z textu mi není jasné, v jaké době se vše odehrává, zda jde o současnost a mám celý děj chápat tak, že se jako někde vyskytují přísně utajené tábory s geneticky upravenými lidmi nebo zda jde o dalekou budoucnost.

     Domnívám se však, podle toho, jak je vše napsáno, že se má jednat o budoucnost (jinak by musel autor mnohem více řešit fakt, že existují tajné výzkumy, které jsou v genetice takto daleko). Pokud jde však o budoucnost, nerozumím tomu, proč je hlavní zápletka (která je ryze v duchu sci-fi) zasazena do prostředí vykazujícího mnohé současné znaky – např. režim v táborech a mluva stráží je prakticky totožná s tím, jak mluví dnes velící v profi armádách. Také rajóny, tedy drhnutí podlahy a podobné aktivity zůstávají v rukopise v podobě, v jaké je známe v současnosti (a také z nedávné minulosti). V ději se vyskytují běžné vlaky apod.

     To, že z románu není na první pohled zřejmé, v jaké době se odehrává, považuji za jeho klíčový problém.

     Autorský styl je celkem čtivý, na rozdíl od mnohých ostatních účastníků finále LC autor celkem umí psát literární dialog a příběh sice není, kdo ví jak originální, ale má alespoň tah na branku a nevykazuje větší stavební chyby.

     Z výše uvedených důvodů rukopis nedoporučuji na ocenění, ale dávám ke zvážení, zda by ho nakladatelství po úpravách nechtělo vydat. Své čtenáře by si na trhu zřejmě našel.

MARKÉTA DOČEKALOVÁ

 

 

Verdikt poroty

     Rukopis nezískava Literárnu cenu, ani prémiu.

     Autor vie písať pútavo, príbehu nechýba napätie, akcia, no porotcovia sa zhodli na dvoch veľkých výhradách: treba trošku viac invencie, viaceré situácie a témy sú ošúchané, bez nápadu.

     Autor tiež musí zapracovať na štylistike, mnohé pasáže sú doslova zle napísané, akoby odfláknuté a rozhodne by rukopis potreboval prekopať so skúseným redaktorom.

     Po týchto úpravách má rukopis Zoe šancu na vydanie a po následnom prome aj šancu zaujať čitateľov daného žánru.

 



Komentáre

Alexandra Hentz17.9.2013
 

Na toto hodnotenie som čakala už dlhšie...som tu pomerne nová, a tak ma autor asi nezaregistroval, no ja jeho áno :) Samotné dielo Zoe som začala čítať len nedávno (priznám sa, zaujali ma obrázky + reakcie ostatných na FB)...nemôžem sa teda ešte detailne vyjadriť k hodnoteniam vyššie, klamala by som, ak by som súhlasila / nesúhlasila.
Po pár prečítaných stranách akurát viem, že dielko nie je kópiou ďalších tisícok kníh...a to ma poháňa, aby som sa k Zoe ešte vrátila.
Každopádne, dúfam, že autor nestiahne román z MT(!!) Chcela by som si totiž na ZOE vytvoriť vlastný názor..;)

Ján Mrva17.9.2013
 

Zdravím Alexandra, dielo ešte nestiahnem :) Ale možno by som ho mal updatnúť.

Laura =)17.9.2013
 

Prečítala som si celé hodnotenie, i konverzáciu pod hodnotením.

V prvom rade chcem vyjadriť obdiv Jankovi, ktorý dielo napísal. Je určite veľmi ťažké vytvoriť sci-fi príbeh, kde sa dodrží logická postupnosť, náväznosť, kde sa autor nestratí v myšlienkach či deji. Klobúk dolu... Z môjho uhla pohľadu je lahšie písať klasické poviedky, či romány (napr. moje námety...), ktoré pri troche šťastia dokáže napísať pútavým spôsobom aj pisateľ (nie spisovateľ). Pri tomto žánri to tak asi nie je.

V druhom rade - obdiv POROTE. Musia čítať všetko, čo sa im pripletie pod ruky... iste nie sú všetci z nich zástancami alebo obľúbencami sci-fi, historických románov, sladkých kabelkových stories, detektívoch, vojnových žánrov... Napriek tomu nepohrdnú (aspon nie v úvode) dielom (ak to v niektorých prípadoch môžeme nazvať dielami).

Priznajme si, že robia pre autorov = amatérikov neskutočnú vec... Otvárajú im oči... Posúvajú nás... Vďaka za projekt... Teším sa, že stále môžem v kníhkupectvách objaviť nových a nových slovenských autorov (zatiaľ nie spisovateľov - tých tu máme pomenej).

Ján Mrva17.9.2013
 

Vieš Laura, čo sa týka poviedok, ja osobne si myslím, že to je možno i naopak. Pri poviedke máš veľmi málo operačného priestoru, zatiaľčo pri románe si môžeš dovoliť písať a písať donekonečna. Napísať dobrú poviedku isto nieje ľahké.

Ján Mrva17.9.2013
 

Ďakujem. A pravdu máš, samozrejme :)

Lýdia J.17.9.2013
 

Laura? Ja tu cítim niekoľko spisovateľov. Aj dnes som si jedného kúpila.:) Síce ma to stálo skoro dvanásť euríčiek. Ale, niektoré ikarovské krídla vedia ponúknuť - okrem zábavy, aj zamyslenie. A ani desaťpercentná, zdá sa, že už pravidelná zľava - nie je nazahodenie.:)

Laura18.9.2013
 

Lýdi,
nepopieram, aj autori sú super.. Ak by niekto vošiel do mojej knižnice, nenašiel by tam za posledné roky nič iné, okrem slovenských autorov (zriedka zahraniční autori ako napr. Tess Geritsen). No moja definícia spisovateľa, je niekto, kto sa venuje písaniu 100% svojho času a vyádva knihu za knihou... U nás je takých málo.. napr. Vasilková, Dán...

matasaska16.9.2013
 

Je dobré, že na tom pracuješ,Jano. Verím, že po radách poroty to dáš dohromady tak, že ťa vydajú. Je škoda, že sa ti to nepodarilo poslať už po tých úpravách, ktoré máš za sebou, ale to je teraz pasé. Tak ako si sám napísal-je to fifty:fifty. :-) Ja ti želám, dotiahni to do úspešného konca. P.S. S prepracovaním sex.scén ti rada pomôžem, ak budeš chcieť. ;-)

Ján Mrva16.9.2013
 

Veľmi ocením tvoju pomoc so sexscénkami :) Kedy dáme stretko? :D

matasaska16.9.2013
 

:-D \"mailové sexstretko\"- a povedz si ty:-P

Kristína Ježovičová16.9.2013
 

Fííha. Ja zíram! Ale Mati, no tak. Aj nemailové by mohlo byť. Veď tam má väčšinou lesbické sexscénky, tam je Janko i tak celkom nepotrebný:))) Dobre, už je po 22:00 môžem to odoslať :D

Ján Mrva16.9.2013
 

Tak pozor, ja som lesba v mužskom tele. ):D

matasaska16.9.2013
 

Dík za výstrahu! Bez nej som skoro aj súhlasila:-D

Ján Mrva17.9.2013
 

No, som to ja ale somár... :)

Kristína Ježovičová16.9.2013
 

Aha! Takže preto Ti unikla tá vec so súložou. Lebo si lesba uväznená v mužskom tele?:D Chápem.

Ján Mrva16.9.2013
 

Podľa mňa, súložiť v presnom preklade znamená - zdielať spolu jedno lôžko. :) Takže aj ženy môžu súložiť :)

Mária Blšáková17.9.2013
 

Normálne som sa pozrela za seba na svoju posteľ, s čím všetkým súložím ja. Vankúš, plachta, paplon, dva mobily :)
Decká, možno by nebolo od veci dať do kopy knižku s najlepšími komentármi. Určite by to bol trhák:)
Janko... cesta bude trošku dlhšia a kľukatejšia, ale do cieľa ťa isto dovedie.

Kristína Ježovičová17.9.2013
 

Podľa počtu mobilov usudzujem, že v súložení v Jankovom podaní nie si vôbec trochárka.:)
Maji, žeriem ťa!

DARK17.9.2013
 

No môj ty svet! To kde som vstúpila? Do akej miestnosti?

matasaska17.9.2013
 

:-D miestnosť \"sextheory\"

DARK17.9.2013
 

Uff! To mi odľahlo! :DD

Ján Mrva17.9.2013
 

Komisia rozhodla, že aby sme potešili tvoje srdce, uvedieme teóriu do praxe. Si vítaná :P :P :P

DARK18.9.2013
 

Ďakujem, prídem ako stavebný dozor. Môžeš dať chladiť Metaxu*****. :-D

Kenji16.9.2013
 

Tak Johnny nebolo to najhoršie, nie? :D
Mohlo byť lepšie, ale čo už tak to chodí. Ja myslím, že o chybách ktoré to má vieš. Možno po čase usúdiš, že aj klišé môže byť menej, aj toho poetického sexu :D
Šak prerábaš stále a tak je to dobre.
Mne sa to páči, aj keď som hodnotenia čítal so strachom, že mi prezradia pointu.
Verím, že budúci rok na Vianoce to bude na trhu :D
Akurát nerozumiem prečo pani Dočekalová nepochopila, že je to postapo - asi nečítala pozorne :D

Ján Mrva16.9.2013
 

No, zdar :) Kritici poradili, Holka, Halvoník i Dočekalová potešili, je to fifty fifty. V každom prípade(moja obľúbená fráza) kniha ešte nieje hotová a v tom sa s kritikmi zhodnem. Myslím, že najpodstatnejšie veci poopravujem v priebehu týždňa - keďže väčšinu som vychytal už v minulých dňoch. Čo sa týka príbehovej línie, tam to bude samozrejme zložitejšie. A napokon, komerčný potenciál je pre vydavateľstvo najdôležitejší, oni rozhodnú, či má zmysel sa so Zoe zaoberať.

Lýdia J.16.9.2013
 

Ján Mrva?

Už minule som si sama pre seba musela konštatovať, že Holka sa mi začína názormi páčiť. Čím ďalej, tým viac. Ale pri Zoe prekvapil pozitívne aj mňa.:) Asi sa mi začne naozaj páčiť.

Dočekalová? Veď Ti povedala, že to môže byť ťah na bránku. Čítaj poriadne!

Halvoník? Áno, Zoe je veľmi čítavá. Ja tuším, že raz - raz bude. A nebudem musieť vysvetľovať v \"mojom\" kníhkupectve, kto je Ján Mrva.

Leško? Bol vynikajúci komentátor a glosátor, kedysi som ho mala veľmi rada.

K ostatným dvom? Radšej nekomentujem.

P.S. Iba jednu radu pre Teba, počúvaj vydaveteľstvo. Aj keď teraz som prospechárska - Mrvove knihy chcem mať doma v knižnici.


Ján Mrva16.9.2013
 

Ahoj, ja to teraz budem opäť upravovať podľa konštruktívnej kritiky, samozrejme pokiaľ sa Ikar rozhodne sa knižkou zaoberať, počúvnem rady a pripomienky redaktora. PS: S tou atomovou bombou pod zadkom - ešte teraz sa na tom smejem, fakt dobré, klobúk dolu :)))))

Lýdia J.16.9.2013
 

Ján, tá bomba bola unikát, musím si to zapamätať.:) Skvelý postreh...

Ján Mrva16.9.2013
 

A ešte také ospravedlnenie - i po uzávierke som na knihe pilne pracoval a stihol som vychytať mnohé kritizované veci (mnohé ešte nie) + mám novú verziu, kde som prekopal Aidenov charakter, len musím zvážiť, či to bol dobrý ťah.

Kristína Ježovičová16.9.2013
 

Bez toho, aby som priveľa prezradila, poviem len... že: Bol to dobrý ťah. Zmena Aidena prináša v knihe mnoho prekvapení, ktoré sú veľmi pútavé. Rovnako sa Ti jedným \"vrzom\" podarilo odideálniť jednu zo ženských postáv. PS: A predsa by si nechcel čitateľov a kupujúcich pripraviť o scénku v... :))) veď ty vieš kde.

Ján Mrva16.9.2013
 

Na stole v sklade potravín. :D Drsná a vzrušujúca :)

Ján Mrva16.9.2013
 

Zdravím porotcov, mojich čitateľov i diskutujúcich :). Pokúsim sa to zhrnúť v jednoduchosti a trošku sa obrniť, ale i tak asi napíšem viac riadkov.
Mr Holka - hodnotenia dopadli presne naopak, ako som si myslel. Myslel som si, že ma rozdupete na prach, ale zdá sa, že až na štylistiku a gramatiku sa Vám Zoe celkom páčila, čo naozaj oceňujem. Uisťujem Vás pán Holka, že na Zoe som pokračoval i po uzávierke LC2013 a prekonala odcukrovaciu kúru. Takisto sexuálne scénky som prerobil (no neviem, či v pozitívnom alebo negatívnom zmysle...???) Škrtal som veľa a aj štylistyku prerábal. Posledné úpravy som spravil pred 2 dňami.
Čo sa týka hodnotenia pána Halvoníka - takisto oceňujem, že Zoe považuje za čitateľnú knihu. V podstate som sa viac-menej ku všetkému vyjadril vyššie, ale jeho kritiku si vezmem k srdcu a pokúsim sa viac naznačiť, že Zoe má svoje regeneračné schopnosti vďaka nečakanej zmene v DNA kóde a tí blbci o tom doteraz nevedeli. Už aj viem, ako. :)
Mr. Nagy - paródia? To nemyslíte vážne. Klišé - uznávam, je ho tam príliš, ale kvôli tomu označiť knihu ako paródiu... To, prečo Zoe prežije, som vysvetlil už hore a samozrejme, budem sa to snažiť viac implementovať do knižky. Mali ste napísať aj ostatné nedostatky, ktoré Vás dráždili, inak ja Vaša kritika málo konštruktívna - doplňte.
Mr. Leško - nápodobne, vaša kritika je málo konštruktívna, mám pocit, že ste knihu len tak preleteli. Klišé, uznávam, to som uznal už hore, ale čakal som väčšie zdôvodnene Vášho rozhodnutia. S predposlednou vetou súhlasím.
Mrs. Belková - nesadla Vám téma a nepáči sa Vám, že Zoe stále sexuje. Filozofovanie nad usporiadaním sveta v knihe nikde nebolo.
Mrs. Dočekalová - no, máte pravdu v tom, že som asi mal lepšie vysvetliť, prečo je všetko staré, prečo sa používajú spaľovacie motory a elektrónkové telky. Doplním, upravím, poodhrniem.

Adhara16.9.2013
 

Opäť súhlasím s verdiktom poroty. Mohla by z toho raz byť kniha – nenáročná, akčná – ale treba na nej ešte pracovať ako na kostole. A ako pozitívum beriem aj to, že to pán Holka nerozdupal na prach. S jeho recenziou sa môžem celkom dobre stotožniť. Inak, naozaj som chcela pokračovať v čítaní, lenže neprezieravo som sa zaviazala inému autorovi, že čo najskôr ohodnotím jeho román (nanešťaste, horší), takže mi neostáva čas.

Dark: Tvoje (ani moje upozornenia) autor nemohol počúvnuť, lebo prišli neskoro – až po uzávierke.

Ján Mrva16.9.2013
 

Áno, to som chcel napísať Dark, že už bolo neskoro, ja som na jej rady dal a 90% z nich som implementoval do textu, takisto aj tvoje, Adhara. Kniha je stále plná klišé a odstrániteľných vecí, viď môj koment k verdiktu hore.

DARK16.9.2013
 

Adhara, hej, viem, veď som len napísala, že keby bol počúvol, mohol byť teraz bližšie k vydaju, tak či tak ho čakalo menej priaznivé hodnotenie, pretože na texte naozaj treba veľa meniť - obe to vidíme. A cítime. :)) A obe mu to želáme, samoška, nápad je to nie na zahodenie, len to spracovanie :(.

Adhara16.9.2013
 

Aha. Ale veď nevieme, či na tom texte ešte po uzávierke nepracoval, vlastne podľa komentárov asi pracoval. Aj ja som ten svoj po uzávierke ešte zlepšovala...

(Inak, v predošlom príspevku mi zátvorka akosi ušla, mala byť za „moje“.)

Lýdia J.16.9.2013
 

Aha!!!

Keby ste Vy traja boli ochotní spolupracovať pred uverejnením s čitateľmi... Sem-tam aj dôverovať treba. Nikto Vás neukradne. Ani Vaše nápady.

Adhara17.9.2013
 

Lýdia, nerozumiem. Ja som pred uverejnením s čitateľmi spolupracovala. A verím, že mi to nešľohnú, už len preto, že vydať na Slovensku sci-fi je pekelne ťažké, zlodejovi to za tú námahu nestojí. :-) A tí, čo nevedia, ako to s vydávaním chodí, by rýchlo zistili.

DARK16.9.2013
 

Johno, tvoja smola, že si ma nepočúval pri upozornení na chyby, citoslovcia, balast, klišé, lacnoty, striedania vyjadrovania s prehnanou odbornosťou (suicidálny) s prehnanou jednoduchosťou až dialektom mimo priamej reči (rešeto), striedanie prehnanej drsnosti s prehnanými sladkosťami, vhodnými do iných kníh... - už si mohol všetko mať inak prepracované a mohol si byť bližšie k vydaniu. Veď i to som ti napísala, že si vhodný, ale...
Myslím, že hodnotitelia sa vyjadrili trefne, podaktorí aj k tomu vydaju. Nenahováraj si, že si \"riešil B-čkový film\", keď je šanca, a zapracuj. Tak držím palce a snaž sa.:))

Ján Mrva16.9.2013
 

Dark, neskoro sme sa stretli, v tom je problém :) Kniha už bola poslaná, ale veď si prečítaj diskusiu vyššie :)

Barbara16.9.2013
 

Ale už vážne. Mám pocit, že si si dala za úlohu byť najodpornejšou členkou tohoto portálu. Dá sa kritizovať aj konštruktívne a to čo ty robíš, tak rozhodne nie je. Chápem, že sa ti za pseudonymami schováva ľahko, ale uvedom si, kde je miera.

DARK16.9.2013
 

Barbara, som najhoršia na svete, nielen tu.

Ján Mrva16.9.2013
 

Ále figu.

Lýdia J.16.9.2013
 

Kto je Barbara? Zaujíma ma to.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: