IKARIKAR http://www.ikar.sk

Porota hodnotí finalistu Ty si môj problém Celkový počet komentárov: 6
 

Porota hodnotí finalistu Ty si môj problém
(autorka Veronika Vajayová)

 

      Ukážka dievčenského románu harlekýnovského typu. Autorka je zručná rozprávačka, hoci jej príbeh vyznieva, akoby ho napísala osoba omnoho mladšia, ako sú Laura a Katka - hrdinky jej románu.

     Laura zažíva posledné leto pred prijatím na vysokú školu a umára sa v príkoriach, ktoré jej život neustále prináša. Rodičia ju síce materiálne nadštandardne zabezpečili, ale má pocit, že jej celý život nedávali najavo svoju lásku a mali málo času na rozhovory s ňou a jej problémy – t.j. dostatočne sa jej nevenovali. Do toho ešte príde strata panenstva s chlapcom, do ktorého síce bolo dlho zamilovaná, hoci vedela, že je zadaný a on sa vrátil k pôvodnej partnerke. „Na pokraji nervového zrútenia“ (:-)) stretáva v bare rovesníčku Katku, ktorá má za sebou podobne dramatické citové zázemie a začína sa príbeh ich priateľstva.

     Vzhľadom na množstvo úsmevne nepresných či chybných reálií, mám pocit, že autorka viac než z vlastnej skúsenosti píše o veciach, ktoré videla v televízii alebo počula od kamarátok. Na druhej strane, hoci ako čitateľ som veľmi ďaleko od jej cieľovej skupiny 12-14 ročných čitateliek, oceňujem, že dokáže pracovať s náznakom a gradovať napätie. Má cit pre tému, aj postavy.

     To, čo mi spočiatku pripadalo (a stále pripadá) naivné, klišéovité a patetické – „Tričko jej zmáčali slané slzy. Boli teplé, vychádzali presne zo srdca. Ktorý človek má toľko pohrôm ako ona?“ som začal po čase brať ako špecifickú poetiku. (podobne ako u harlekýnoviek)

     Autorká má rozprávačský talent, hoci tento rukopis je zatiaľ iba ukážkou romantických tínedžerských príbehov . Potrebuje odstup, aby dokázala zvážiť akou cestou sa vydať.

DADO NAGY

 

 

     Podľa predstáv autorky mal to byť román o vzťahoch - o tom ako vznikajú, menia sa a zanikajú. Teda žáner, ktorý je typický pre telenovely. Lenže autorka svoj román nezvládla ani na úrovni, aká je ešte prijateľná pre telenovely.

     Jej vykonštruované postavy žijú vo vykonštruovanom svete, aby tam prežívali najbanálnejšej situácie a udalosti, aké si len autorka dokázala „predstaviť“. Katka, Laura, Dida, Dominika, Peter, Braňo, Erik a ďalší sa ani trochu nepodobajú na skutočných ľudí, ale sú to iba figúrky, ktoré autorka nie veľmi šikovne posúva po svojej autorskej šachovnici. Zmysel tejto hry je čistý samoúčel. Nie sú tam žiadne scény či pasáže, ktoré by aspoň na pár sekúnd pozdvihli text nad úroveň „umeliny“, aký si na svoj obraz vytvorila jeho autorka. Postavy, ktoré žijú iba pre svoje vzťahy, sú nudné a nezaujímavé.

     Text nie je vhodný na vydanie.

MARIÁN LEŠKO

 


     Rukopis je nezajímavým pokusem (zřejmě) o romantický román. Vyprávění hlavní hrdinky o peripetiích lásky včetně lesbické. Na konci žije s mužem a je to pro ni láska až za hrob. Příběh není dobře vystavěn ani napsán, aby byl skutečně romantický, a obdobně to vypadá i s dramatičností.

     Rukopis by tedy neobstál ani v řadě „červené knihovny“ ani jako drama. Autorka neumí psát dialogy, objevují se v nich naprosto školácké chyby, potřebovala by se nejprve něco naučit o literárním dialogu, a jak se vlastně píše. Popisy jsou rovněž průměrné, neodpovídají tomu, co očekáváme od kvalitního románu.

     Celkově rukopis činí dojem, že bude zřejmě založen do značné míry na skutečném autorčině prožitku a domnívám se, že v mnoha zápletkách autorka dílo neupravovala, ale vše popsala tak, jak se skutečně událo. Díky tomu má čtenář pocit, že čte jen o šedivých a tuctových peripetiích lásky, takže četba ničím nepřekvapí. Bohužel se rukopis neuplatní ani jako román erotický, i v této oblasti nic neočekávaného či zajímavého nenabízí.

     Dílo nedoporučuji ani k vydání, ani k ocenění.

MARKÉTA DOČEKALOVÁ

 

 

     Vcelku kultivovane napísaný text Veroniky Vajayovej by sme pri dobrej vôli mohli nazvať dievčenským románom. Účinkujú v ňom dievčatá, absolventky strednej školy a začínajúce vysokoškoláčky s mercedesmi a prebytkom peňazí. Všetky riešia problémy, ako sa šťastne zamilovať, získať lásku, mať priateľov/priateľku a širšie zázemie svojich vzťahov. Protagonistky Laura a Katka vstupujú do romániku negatívne poznačené predchádzajúcimi mileneckými vzťahmi, v ktorých všetko pokazil násilný sex zo strany ich partnerov. Práve s touto traumou sa vyrovnávajú počas celého ich príbehu. Kým Laure sa podarí nájsť opravdivú lásku, Katkina nevraživosť k mužom vyústi do lesbického vzťahu. Ostávajú však priateľky a Laure sa napokon podarí akoby čarovným prútikom zidylizovať i vzťahy vo vlastnej rodine, ktoré doplácali na nedostatok úprimnej komunikácie a na profesionálnu zaneprázdnenosť rodičov.

     V tejto próze je akosi všetko odsúdené na úspech. Laura (asi autorkino alterego) pôsobí ako dobrý anjel, ktorého romantickému čaru neodolajú ani najsilnejšie skutočnosti. A to je prvý problém tohto romániku: zauzlené problémy sa často vyriešia len preto, že Laura (autorka) ich podľa svojej romantizujúcej šablóny chce vyriešiť. Možno by to bolo v poriadku, keby si hrdinka (i autorka) nezjednodušovali svoju pozíciu a keby boli aspoň ochotné pripustiť, že niečo môže byť zložitejšie a nezvratnejšie než ich predstavy o zmene vonkajšieho sveta či seba samého. To je však vec hlbšieho videnia, ktoré tu očividne chýba. Druhým problémom je, že všetko, čo sa v romániku deje, sa deje najmä cez dialógy a vnútorné monológy, ktoré dávajú priveľa priestoru na zdĺhavé a bezobsažné „dievčenské trkotanie“, či naivné nadužívanie psychologizácie (Katka študuje psychológiu, no psychologická argumentácia akoby prichádzala zvonku, nie je súčasťou vývinu postáv). To má nepríjemné dôsledky na čitateľnosť a komunikatívnosť, ale najmä na vierohodnosť a myšlienkovú závažnosť tejto prózy. Na druhej strane treba oceniť, že autorke sa najmä v dialógoch nezriedka darí zaiskriť humorom, čím do istej miery eliminujú sentimentálnu vážnosť diania v tejto próze.

     Ak by prichádzalo do úvahy vydanie tohto rukopisu, redakčná práca by sa mala upriamiť na značné preškrtanie dialógov a vnútorných monológov, na zreálnenie motivácií vo vývine postáv, na „odslzenie“ a odsentimentalizovanie niektorých slov, viet a pasáží.

ALEXANDER HALVONÍK


 

     Na jednej strane pôsobí umiestnenie romance do domácich reálií Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sympaticky, na druhej strane ani prekvapujúca absencia módnych mysterióznych kulís nezakryje prázdnotu nudného nevýrazného príbehu.

     Fanúšikovia pátosu a neopodstatnenej melodrámy môžu jasať: autorka s naivne doširoka roztvorenými rozprávačskými očami im ich dožičí v štedrých množstvách. Spolu s (naivnými) postrehmi o nuansách internátneho bývania, či (naivne) nevedomky poskytnutou pravdivou správou o nízkej odbornej úrovni výučby v škole, ktorej prostredie si požičala.

     Čitateľsky ma zaskočili vážne myslené „srdcetrhajúce“ formulácie ako „panenský vienok som si schovávala“, „ona už v šťastie nehodlala veriť. Spálila si ruky i srdce. Bála sa ďalšej bolesti,“ „preplietla svoje ruky okolo Laurinho krku, zohla sa nad ňu a vtisla jej na ústa sladký dlhý bozk“, „ktorý človek má toľko pohrôm ako ona?“, „Laura vedela, že v tom momente sa zamilovala“, či „si neskutočne dôležitá pre mňa a moje srdiečko“. Držiac na uzde svoju kritickosť však nechcem predhadzovať gramatické faux pax typu vety „muži jej života sú problémový“ alebo silné podozrenie z nápadnej myšlienkovej blízkosti autorky s protagonistkou, ktorá pridlho „nevedela, čo je akademických pätnásť ... a chodbovica“.

     Ešte aj z poetiky textov speváčky Kristíny si vybrala len povrch bez potrebnej vnútornej autenticity príbehu, ktorý zostáva zúfalo vykonštruovaným. Ani lesbická zápletka s kamarátkou Katkou, ani nepravdepodobný scenár rodinného rozkolu a dramatického zmierenia Laury a Vlada s rodičmi, ani klišéovité peripetie rozmaznanej slečinky so spolubývajúcimi na intráku, a v konečnom dôsledku ani hladko sterilná lovestory s Erikom na výslednom efekte ľahko zabudnuteľnej skôr časopiseckej než literárnej fabuly nič nezmenia.

ZUZANA BELKOVÁ

 

 

     Nie, nie, nie, tisíckrát nie, tento rukopis nepatrí ani náhodou do finále o Literárnu cenu MT 2013, lebo s literatúrou nemá nič spoločné. Usoplený, uplakaný a roztáraný príbežtek pre adolescentné dievčatá je vycucaný z prsta, motivácie nijaké, priehľadné postavy konajú ako marionety podľa ľubovôle pisateľky a ešte si aj protirečia. Z krásnej Laury je spočiatku dračica, čo si chlapov v baroch omotáva okolo prsta ako sa jej zachce, ale inak je vraj ťažká introvertka neschopná socializácie a komunikácie, a keď ide na prvé, vlastne druhé rande v živote, tak ju spolužiačka z vysokej školy učí, či a ako sa má s frajerom držať za ruku a bozkávať. Ešte k tomu je text napísaný úbohým jazykom a ťarbavou štylistikou.

     Čo strana, to myšlienková alebo štylistická perla. Napríklad: „A priznajme si to na rovinu. Chlap sex potrebuje rovnako ako žena. Len si takú vec prizná skôr on, ako my.“ Alebo: „Ale ona sa na jej slová nepozerala, lebo ich nepočula.“ Alebo: „Katke uvarí špagety s kuracími kockami mäsa a omáčkou.“ Alebo: „Pomaly naštartoval a vybral sa v ústrety rušnému a tvrdému životu.“ Alebo: „V domnení, že majú jedna druhú, zaspali. Mohli sa pokojne oddať ríši snov.“ Alebo: „Začali viesť bežnú rannú debatu.“ Alebo: „... navrhla, lebo sa jej nepáčilo smerovanie situácie.“ Alebo: „Nechcela vypadávať z trendu.“ Alebo: „Dnes sa na teba ani nedokážem naštvať, lebo ma zachvacuje panika.“ Alebo: „Pozrel na Lauru krásnymi modrými očami. Nebyť lavice, na ktorú si sadla, asi by omdlela.“ Alebo: „Dnešný deň jej neprišiel až taký dobrý.“ Alebo: „Lovila v mobile dáku dobrú pesničku, ktorá by ešte viac rozvinula jej depresiu.“ Alebo: „Podala Laure ruku. Podľa toho, ako jej ju stisla, hneď vedela, že táto baba je určite jedináčik a zrejme z celkom dobrej rodiny.“ Alebo: „... zdvihla aj kútiky úst a spravila slabý úsmev.“ Alebo: „Keď si pomyslela, že dakedy vedela ako na chlapov, tak ju to trošku aj zabolelo, že teraz si príde taká hlúpa.“ Alebo: „Vedela, že Erik si teraz prezerá jej vnútro cez jej smutný pohľad.“ A napokon: „Bola s ním len preto, aby si nemysleli, že je vadná.“

     Pisateľka vŕši faktografické hlúposti a nelogické časové náväznosti: Katku znásilnil jej frajer, hneď išla s matkou ku gynekológovi – „potvrdil, že išlo o násilné vniknutie“ a oznámil jej, že je tehotná. Už na druhý deň! To musel byť vševed alebo videl do budúcnosti. Laura odchádza zo školy a bolo o desať minút desať. Stihla si prezliecť tričko a boli tri popoludní, kedy mala rande s Erikom... Päť hodín sa vyparilo. Rande vyzeralo takto:

     „V tom momente zahliadla tú jeho krásnu vyšportovanú postavu, okuliare na očiach.“ (...) „Videla ten jeho nádherný úsmev, ktorý na ňu počas chôdze hádzal.“ (...) „Pomalým pohybom si skladal okuliare, ktoré bránili Laure vidieť tie jeho nádherné oči. Celá sa v nich topila.“ (...) „Erik tak krásne vyslovoval jej meno, že nevedela ako reagovať. Nevedela mu odpovedať, lebo ju očaril každou otázkou, ktorú jej dal.“ (...) „... pri každej otázke sa jej zadíval hlboko do očí.“ (...) „... pozrel na ňu svojimi modrými očami a všimla si v nich niečo zvláštne.“ (...) „... Erik na ňu uprel tie svoje modré okále, v ktorých sa ona strácala, keď na ňu pozerali.“


     Tak toto je paródia literatúry i štylistiky alebo vety z rezkej humoresky! Pisateľka nezachráni svoj textík ani tým, že chuderka Laura prežila detstvo bez lásky, lebo rodičia veľa pracovali. Uvažuje, že si nájde brigádu a odpúta sa spod vplyvu a peňazí rodičov, no zadok si od osemnástich rokov veselo rozváža v mercedese. Jej kamoška Katarína zas v bavoráku a má aj krásnu vilu v Banskej Bystrici. A neodolateľne pôvabný Erik sedlá síce len českú octaviu, ale zato červenú! Ľúbezný to obraz Slovenska a jeho úbohých študentíkov z Univerzity Mateja Bela. Minister Dušan Čaplovič musí mať radosť.

     Čitateľ tohto uslintaného textu naopak, len ťažkú depresiu.

PETER HOLKA

 

Verdikt poroty:

Rukopis nezískava Literárnu cenu, ani prémiu. Nie je ani vhodný na vydanie.

 



Komentáre

Benko.M27.8.2013
 

Ak prešlo do finále cez fundovaného redaktora toto dielko, na ktorého adresu dnes čítame šesťhlasné antisuperlatíva, je veľmi pravdepodobné, že sitom pretieklo aj niečo naozaj kvalitné, čo malo len tú smolu, že sa nedostalo na posúdenie do tých pravých rúk.

Lýdia J.28.8.2013
 

Tiež si myslím, že sitom prepadli aj kvalitné diela. Preto som bola sklamaná z tohtoročnej finálovej zostavy (okrem Zoe).
Verdikt poroty o odmietnutí prvej finalistky, iba potvrdzuje moju domnienku.

lumi9228.8.2013
 

Súhlasím. V tom je ten problém, že každý ma iný vkus. Napríklad ja keby som mala hodnotiť diela a dostanem nejaký scifi román, tiež ho zrejme hneď odpíšem a mohlo by to byť dobré dielo. Možno by mohli zvážiť, kto čo bude čítať a hodnotiť, aby sa zabránilo takýmto situáciám.

Lýdia J.28.8.2013
 

Tentoraz s Tebou nesúhlasím, lumi92. Ak má niekto hodnotiť a odporúčať dielo do finále literárnej súťaže, musí dať stranou svoj čitateľský vkus. To si môže dovoliť iba čitateľ, odborný hodnotiteľ by sa mal snažiť o čo najväčšiu mieru objektívnosti.

P.S. Dobrá poznámka je aj od Márie B. - mňa by už len to varovalo, že \"dielko\" neoslovilo ani jediného čitateľa. Takže by som neuvažovala ani vydaní, lebo je predpoklad, že sa bude slabo predávať.

Marta B.27.8.2013
 

Je mi ľúto, že šesť odborníkov na literatúru sa muselo zaoberať \"dielom\", ktoré nestálo za komentár ani jednému z čitateľov na MT. Už to mohlo byť prvotným signálom pri rozhodovaní sa o postúpení tohto \"diela\" do užšieho výberu, nie to ešte do finále.

lumi9227.8.2013
 

Už som si zvykla, že nech sem človek dá akýkoľvek text, pán Holka má naň svojský názor, absolútne demotivujúci a pre autora určite zahanbujúci. Určite si robí svoju prácu, avšak na chyby upozorňuje naozaj ostro. Ale keď sa pozriem na všetky hodnotenia, väčšina z nich je negatívnych...tak ako je možné, že toto dielo sa dostalo do finále, keď v ňom väčšina hodnotiacich našla len negatívna?

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: