IKARIKAR http://www.ikar.sk

Poviedky (Rebeka Rabarbaro)15.4.2012
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 125, Komentáre 2

 
Nie
 “Nie!” skríkla Laura a hodila sa mu okolo krku. Malo to byť objatie, ktorým by ho zastavila pred pádom do priepasti, ktorým by sa napojila na jeho centrálny nervový systém a presvedčila ho, že sa práve chystá urobiť tú najvačšiu hlúposť v celom svojom živote. Namiesto toho sa Peter len nesúhlasne pomrvil, striasol ju zo seba akoby bola kopou snehu, čo spadla zo striešky nad kioskom niekde na bielo-bielom svahu, a ďalej sa súkal do svojej motorkárskej bundy.
“Ale ja musím ísť, chápeš?!”
“Nie.” trvala na svojom Laura.
“Vieš, že som to Petre sľúbil.”
“Tak jej to odsľúb.”
Zhlboka sa nadýchol, pozrel na Lauru, ktorá stála v chodbe nafučaná ako stará medvedica, a vyšiel z dverí. Hoci sa tváril, že sa nič nedeje, dobre vedel, prečo sa Laura hnevá. Chápal ju. Netrápil sa tým však. Jeho myšlienky sa teraz sústreďovali iba na Petru.
Peter a Petra. Boli dokonalý pár. On krásny, ona divoká. Ešte po štyroch rokoch mu behajú zimomriavky po chrbte, keď si spomenie na čas strávený s ňou. Úplne ho opantala. Až s ňou spoznal,...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Zuzka5.6.2012
 

WAW!!! jedným slovom WAW !!! super, prečítala som si to asi 5krát po sebe a musím priznať, že aj nejaká tá slza mi ušla. je to fakt super, budem rada, keď si budem mcť prečítať ešte nejaké tvoje dielo :)

Rebeka5.6.2012
 

Zuzi dakujem pekne za krasny komentar :) som rada, ze sa Ti poviedka pacila

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Rebeka Rabarbaro

O mne

Narodená v 86-om roku v metropole východu.. Nikdy som sa poriadne písaniu nevenovala, lebo ma nemal kto povzbudiť. Až donedávna.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: