IKARIKAR http://www.ikar.sk

Právo leta (Rebeka Markovičová)5.3.2015
 

3
 počet hodnotení: 2
prečítané 101, Komentáre 4

 

Môžeš milovať.
Lebo sedmokrásky súhlasne mlčia
a zosušené mraky už neronia slzy
Lebo vzduch vonia karamelom
a cintoríny kvitnú
 
Bude tu.
Kým slnko bude opi...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Natália9.3.2015
 

Rebeka, podľa mňa tu máš niektoré momenty celkom k svetu, ale treba povyhadzovať zbytočné slová a genitívne metafory. Prajem veľa inšpirácie.

Rebeka9.3.2015
 

Ďakujem za komentár,môžem sa opýtať, čo by si mi odporučila vyhodiť?:)

Natália9.3.2015
 

Milá Rebeka, zbytočné slová si musíš nájsť sama a to čítaním a porovnávaním s tým, čo si kedy čítala, aby si sa neopakovala, aby si bola originálna, lebo originálny môže byť iba ten, kto má načítané. V prvom rade treba vyhodiť a už nikdy nepoužívať GM, ako sú „líca malín, zeleňou viery“ V posledných dvoch slohách je príliš veľa otrepaných slov „ dlane, pery, lastovičky, hviezdy...“ a veľa pátosu, ktorý je už prežitkom. Aby si si nemyslela, že len táram, tak som si dovolila čo to pozmeniť na prijateľnejšiu podobu, ako by som si to zhruba predstavovala ja, hoci slová veľmi nepustili. Veľa šťastia.

Môžeš milovať.
Lebo sedmokrásky
súhlasne mlčia
pod vyžmýkanými
mračnami
čo ešte ráno halili cintorín

Bude tu.
Kým bude opité slnko
tancovať v tráve
a štekliť hanblivé päty
budú sa líca červenať
v krivých zrkadlách

Dojem prvý6.3.2015
 

Veľa si tam toho napchala.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Rebeka Markovičová

O mne

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: