IKARIKAR http://www.ikar.sk

Prázdniny Vo Sviežoviciach (Juraj Kvaššay)13.5.2016
 

3
 počet hodnotení: 7
prečítané 205, Komentáre 17

 
Prázdniny
Rišo sa na posledný deň v škole obliekol do toho najlepšieho, čo našiel v šatníku. Štýlová bledomodrá košeľa s krátkym rukávom, rifľové šortky s fešáckym opaskom, podčlenkové ponožky ladiace s košeľou a topánky bez šnúrok. Zopárkrát sa poobzeral v zrkadle, a keď bol so sebou úplne spokojný, zobral mobil a odfotil svoj odraz v zrkadle. Urobil zopár záberov a ten, s ktorým bol najviac spokojný, zavesil na svoj profil na facebooku a instagrame s popisom: Čekuj môj outfit do školy na vysvečko! Potom si zobral kvet pre učiteľku, tvrdý obal, do ktorého si založí vysvedčenie, a hneď mu v mobile začali chodiť upozornenia z facebooku a instagramu, že niekto označil, že sa mu jeho fotka páči, alebo ju komentoval.
Na svojom facebookovom profile Richard Riči Ďuriš mal 634 priateľov a jeho profil na instagrame, rici_duris04, sledovalo 1137 užívateľov. O lajky a komenty nemal núdzu. Vždy vedel, čím zaujať. A hoci väčšinu zo svojich "priateľov" reálne nepoznal, bolo mu to jedno. Aspoň bol o neho záujem.
Do triedy prišiel Rišo s úsmevom na tvári a sadol si do lavice ku svojmu kama...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

zuzana3.7.2016
 

Ahoj, ja sa skúsim vyjadriť trochu z inej strany.Vieš, všimla som si,že najviac sa na tomto portály kritizujú diela, čo majú potenciál, ale sú ešte slabé. Keby tvoje dielko bolo nečitateľné, nikto by nepísal, ani nečítal. :) Skús sa na kritiku pozrieť aj takto. Sám na seba sa pozrieť objektívne je skoro nemožné, lebo do toho dávaš svoju dušu a preto nevidíš dielo z vonkašej strany. Aspoň ja. Prajem veľa radosti z písania.

Emko31.5.2016
 

Umyte sa, oblečte sa, najedzte sa - druhé a tretie \"sa\" pokojne vyhoď.
Táto kapitola mi pripomenula detstvo, keď sme my, podobne ako Samko a Rišo, mestské deti, prišli k babke. Zo všetkých dedinských vecí (vtedy sa ešte na každom dvore chovali zvieratá a záhrady neboli len na okrasu :)), sme mali najradšej práve rúbanie polien. Asi preto, že v meste by sme sa k sekere len tak nedostali :)
Pekná kapitola.

Juraj Kvaššay31.5.2016
 

Som rád, že ti kapitola pripomenula detstvo, veľmi ma to potešilo.
No žiaľ ešte nie je dokončená, pretože som pri opravovaní textu omylom stlačil nejaké tlačítko na počítači a vymazalo mi hádam polovicu časti... Takmer ma porazilo. Musím sa k tomu zase vrátiť.

em31.5.2016
 

Mne sa to zdalo akési prikrátke :) Počkám si na zbytok.

Emko25.5.2016
 

Ahoj Juraj,
téma, ktorú si si zvolil, má veľký potenciál. (Tykám, tu na portáli je to zvykom, dúfam, že nevadí. Keby áno, daj vedieť a budem vykať).
Príbehy tohto typu sú pre určitú skupinu čitateľov lákavé, samozrejme záleží aj na spracovaní. To zatiaľ nie je vydarené. Treba vyhodiť všetky nepotrebnosti a privlastňovacie zámená. Tiež niektoré dodatky \"povedal Samko, povedal Rišo, povedala starká\" - hlavne, keď už rozhovor započal a pokračuje, vieme, kto ktorú vetu predniesol.
Z textu cítiť nevypísanosť, ale na tom sa dá zapracovať. Jediná pomoc je písať, písať, písať :) Takže určite neprestávaj. Po čase sám uvidíš všetky nedostatky a budeš len neveriacky krútiť hlavou a hovoriť si: \"ako som to mohol takto napísať?\"
K dielu sa vrátim, jednak mám rada takéto príbehy a som zvedavá, čo bude ďalej a jednak chcem vidieť, či si niečo z komentárov skutočne vezmeš k srdcu.
Ešte, každá priama reč patrí na nový riadok. Nepodceňuj úpravu textu.
Často sa ti opakujú slová, skús ich nahrádzať vhodnými synonymami, robí to divy.

Juraj Kvaššay27.5.2016
 

Ahoj, ďakujem za reakciu, vážim si to.
Tykanie ako také mi nevadí, pokiaľ ma dotyčný človek nekritizuje až príliš a neoznačuje môj štýl za \"prostinký\" a podobne. Navyše, pani Oľge by sa isto nepáčilo, keby som jej tykal. Inak s tykaním nemám problém.
Čo sa týka príbehu, uvedomujem si, že priamu reč treba na nový riadok. Mám to na pamäti, no občas na to zabudnem :-). Budem sa snažiť už na to dávať pozor.
Teší ma, že sa ti príbeh páči, pousilujem sa zobrať si rady k srdcu a nasledujúca časť už bude lepšia :-).

ľudo herman25.5.2016
 

Juraj, dobrý, jednoduchý štýl, ktorý primerane zapadne do témy. Páči sa mi Tvoj príbeh, ktorý je priezračný a čistý. Je napísaný jednoduchým štýlom, ako som už písal a mohol by si nájsť vďačného detského čitateľa. Tvoj text je písaný pútavo a dokáže udržať pozornosť, čo sa o mnohých textoch tuná povedať nedá. Daj si pozor aby si zostal i naďalej pri tomto prostom pohľade, je niečim zaujímavý. Prelúskal som všetky 3 kapitoly a teším sa už na ďalšie, ktoré sem pridáš. Zatiaľ sa maj a nenechaj sa znechutiť.

Juraj Kvaššay27.5.2016
 

Ahoj, ďakujem za reakciu, vážim si to. Veľmi ma potešilo, že sa Ti príbeh páči, povzbudilo ma to. Som rád, že to nie je také márne. Potešilo by ma, keby si to mohli prečítať aj nejaké deti, pretože by si z toho mohli niečo zobrať.
Kedy napíšem novú časť, to neviem, pretože teraz máme doma dosť veľa roboty. Ale už ju mám v hlave, tak dúfam, že v priebehu budúceho týždňa sa mi ju podarí napísať a bude sa Ti páčiť. Ešte raz ďakujem za povzbudenie :-).

Oľga24.5.2016
 

Chyby, chyby, more chýb. Hneď v prvom odstavci máš 3x po sebe potom. Starká, nekonečne sa opakuje. Ukazovacie zámena - more. Treba preriediť.
Vety: Zlez zo mňa. Rišo z neho zliezol. Sú smiešne. Treba vymyslieť niečo duchaplnejšie. Takéto výrazy sa používajú v lacných amerických filmoch.
Je veľa, čo by sa dalo opraviť.
Jedným slovom povedané: slabé.

Juraj Kvaššay24.5.2016
 

Dokážem prijať kritiku, keď je konštruktívna. Ale nehnevajte sa na mňa, už sa mi zdá, že je to iba kritika pre kritiku. Že vyslovene hľadáte iba chyby. Ak sa nemýlim, táto stránka je pre začínajúcich, neprofesionálnych autorov. Nie je veľa ľudí, ktorí dokážu hneď na prvý pokus napísať dokonalé dielo bez jedinej chyby. Som si celkom istý, že je tu veľa takých diel, ktoré sú horšie ako moje. Aj tých autorov \"povzbudzujete\" tým, že im vyhadzujete na oči všetky chyby? Som si vedomý, že mám v príbehu chyby, ale som človek, nie stroj. Čím viac budem písať, tým skôr ich eliminujem. Ak vám môžem dať radu - skúste sa na tu uvedené príbehy pozerať nezaujato, bez toho, aby ste silou-mocou hľadali nejaké chyby. Možno vďaka tomu nájdete aj nejaký pekný príbeh, ktorý vás osloví a bude sa vám páčiť.
Prajem pekný deň.

Oľga24.5.2016
 

V poriadku. Ja môžem prestať čítať. Myslela som, že chceš, aby ťa ľudia upozornili, ak máš niekde nedostatky, že kvôli tomu si tu, aby si vedel, kde robíš chyby. Ak ti ide len o to, aby som písala, že je to perfektné, len tak ďalej a ťapkala ťa po rameni tak áno. Ale ja to neviem robiť, keď evidentne vidím veľa nedostatkov.
Keď je niečo dobré, určite pochválim, ale tu zatiaľ nie je čo chváliť.
Dobre, skončila som.

Juraj Kvaššay25.5.2016
 

Ak ste si to dobre prečítali, napísal som, že som si vedomý toho, že v príbehu mám chyby. Ale vzhľadom na to, že ste mi už druhý raz napísali, že tam mám samé chyby, nedalo mi to a musel som reagovať. Jasné, že nechcem iba potľapkávať po pleci. Ale takýto vyslovene negativistický prístup človeka odradí od písania nových kapitol. Na chyby sa predsa dá upozorniť aj trochu iným spôsobom. A myslím si, že autora treba aj trochu povzbudiť, nechať aj nejaký pozitívny odkaz. Teda aspoň ja by som takto postupoval, keby som niekomu komentoval príbeh.
P.S.: Bolo by vhodnejšie, keby ste mi vykali, tak ako vykám ja vám.

Oľga25.5.2016
 

Nebudem reagovať vôbec. Takže nebudem vykať, ani tykať. A samozrejme, nebudem ani čítať.
Na záver prajem veľa pozitívnych čitateľov, čo budú len chváliť. Neviem, či to bolo dostatočne povzbudzujúce, ale určite pravdivé.

Oľga19.5.2016
 

Pekný deň.
Prečítala som si prvú aj druhú kapitolu. Príde mi to, akoby to písal práve ten, dvanásťročný chlapec.
V prevej kapitole hlavný hrdina vystupuje ako riadny - narcis. Samoľúby, zahľadený do seba. Chce aby ho všetci obdivovali, chválili. Neviem, či to robia chlapci, skôr mi to pasuje na dievčatá. Bolo to také, slabšie. Čakala som, aká bude druhá kapitola. No a tá to celé pochovala.
- Nastúpili do otcovho auta, to auto bolo len otca? nebolo celej rodiny?
-svoje svetlé vlasy mala prešedivené - myslíš, že keby tam nebolo - svoje, že by sme nepochopili, že boli jej?
Presne takýchto výrazov je tam more.
Piekli koláče tri dni? a pre koho ich piekli pre rotu horských strelcov, alebo na svadbu? Veď to museli mať koláčov pre celú dedinu.
Ale, čo ma odradilo bolo: Chlapci, zoznámte sa s vašou prababičkou. Je to mama vášho otca! Bomba! Mama ich otca je ich prababička a býva s nimi? Veď sa už zoznámili s mamou a otcom ich otca, čiže starými rodičmi. Ich otec má dve mamy?
Strašne treba dávať pozor, čo píšeme, pozrieť si dej, miliónkrát. Nepustiť \"hovadinu\" Čitateľ si okamžite všimne.
Ja som tvoje dielo čítala podrobne a zmenila by som tam skoro každú vetu. Štýl detský, nevypísaný, prostinký. Ja sa čudujem, že sa niekto predo mnou nepustil do hodnotenia, lebo tu by sa toho našlo. Lenže nechce sa mi nad tým sedieť hodinu a ty si aj tak z toho nič nevezmeš, ako súdim.

Juraj Kvaššay20.5.2016
 

Ďakujem za reakciu, aj keď kritickú. Chybu som si všimol, keď som si to dodatočne čítal a ospravedlňujem sa za ňu, bola spôsobená nepozornosťou. Opravím to. Vaše rady si vezmem k srdcu a verím, že ďalšie časti sa Vám už budú páčiť.

Marek14.5.2016
 

Ahoj Juraj,
téma sa mi pozdáva. Poslať decká čo najďalej, teda aspoň na prázdniny, od mobilov a tabletov je chvályhodné, horšie je to už so spracovaním, ale na tom sa dá popracovať. Rišo so Samuelom musia zistiť, že skutočný život nie je o lajkoch a outfitoch, a budem dúfať, že sa príbeh vyvinie tak, aby chalani prišli k rozumu a namiesto virtuálnych kamošov stretli tých, na ktorých budú spomínať celý život.
Skús prehodnotiť dobu, počas ktorej druhých starých rodičov nevídali. Aj keď sa také veci dejú, predsa len, poslať chlapcov na mesiac k niekomu, hoci k babkodedovcom, ktorí ich 9 rokov nevideli a navzájom sa nepoznajú, mi príde trocha nadnesené. Alebo aspoň zapracuj do textu, že hoci sa nevideli, aspoň si volávali, či smskovali, jednoducho, že boli v aspoň v nejakom kontakte s vnukmi.
A napokon, nemusíš popisovať drobnosti, napr. tvrdý obal do ktorého si dá vysvedčenie - všetci vieme, na čo si ho berie a čo doň dá :)
Nech sa darí.

Juraj Kvaššay14.5.2016
 

Ahoj, Marek.
Ďakujem za reakciu, vážim si to. Tvoje rady si vezmem k srdcu a pokúsim sa to nejako zakomponovať do deja. Čo sa týka príbehu, viem už presne, ako sa vyvinie, verím, že ho budeš čítať aj naďalej a bude sa Ti páčiť :-).

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Juraj Kvaššay

O mne

Nosím v hlave množstvo nápadov, už ich len dať na papier :-). Dúfam, že niektorý už konečne dokončím a niektorý aj uspeje.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: