IKARIKAR http://www.ikar.sk

Prekladateľ Martin Sliz hodnotí poviedky Gabriela Németha Celkový počet komentárov: 7
 

Hodnotiteteľ: Prekladateľ Martin Sliz

Hodnotené poviedky: Silviina zradaZáchvatMúdrejší ako profesorka

    Drahý Gabriel, neviem, v ktorom období života ste presedlali z poézie na prózu, ale možno to nebol ten najšťastnejší krok vo vašom spisovateľskom živote. Na stránke mamtalent.sk ste vo svojej sekcii Poviedky na každý deň uverejnili už požehnané množstvo krátkych próz, takže bolo z čoho vyberať. Dočítal som sa, že sa vám podarilo vydať už niekoľko zbierok, a tak som si po prečítaní prvej poviedky Silviina zrada, v ktorej sa objavilo značné množstvo gramatických aj štylistických zvláštností, povedal, že pre lepšiu objektivitu a postihnutie vášho tvorivého génia bude lepšie prejsť si ešte aspoň jednu-dve ďalšie poviedky. Povenoval som sa teda ešte poviedkam Záchvat a Múdrejší ako profesorka a moje tušenie, že by to chcelo viac diktátov, bolo týmito dvoma textami do značnej miery potvrdené.

    Nezvolili ste si najľahší žáner, pretože poviedka, hoci môže laika lákať, je pomerne náročná. Na všetko máte omnoho menší priestor ako v románe, zápletka musí prísť rýchlo, rovnako tak aj rozuzlenie, zároveň treba zachovať žiadanú dynamiku a na záver ponúknuť nejakú zaujímavú pointu. Vám sa to však nedarí najlepšie.

 

Pozor na písmená

   Začnem ale najväčším nedostatkom vašich krátkych próz, a tým je formálna úroveň. Na minuloročnej konferencii Letná škola prekladu zaznela výzva, aby sa pri kritizovaní textu obchádzali malichernosti v podobe preklepov, s čím sa nedá nesúhlasiť, pretože nosnou časťou by mala byť myšlienka, obsiahnutá v diele. Ale... Takéto drobnosti sa dajú opomenúť len v prípade, že sa ich na ploche textu nachádza skutočne zanedbateľné množstvo, čo, bohužiaľ, nie je váš prípad. Písaný jazyk je základnou surovinou, s ktorou pracuje spisovateľ a myslím, že pokiaľ chce zhmotniť svoje myšlienky na „papieri“, mal by byť skutočným znalcom spracovávanej suroviny. Vy, drahý Gabriel, nielen, že nie ste jej znalcom, vy jej dávate skutočne zabrať. Pri čítaní pôsobí naozaj rušivo až únavne množstvo preklepov, či nepodarené skloňovanie. Úsmev na tvári vyvolávajú niektoré naozaj nezmyselné vety, ako napr. veta v poviedke Múdrejší ako profesorka: „Tento pocit sa vo mne zakorenil oveľa väčšiu istotu, keď profesorka na odborný predmet Knižné fondy a katalógy doniesla knihy zapísať do prírastkového a vyraďovacieho zoznamu v rámci cvičenia a povinnej praxe.“ A ešte z tej istej poviedky: „Mal som do krku hodenú slučku.“ Rovnako tak občas preskakujete nezmyselne z prítomného do minulého času. Všetko to pôsobí zmätočne a neatraktívne.

Formálna stránka vašich poviedok je naozaj viac než len pokrivkávajúca a ako ostrieľaný spisovateľ, ktorý má množstvo textu na stránke mamtalent.sk, a dokonca publikoval nejaké texty aj knižne, by ste takéto školácke chyby nemali robiť. V tomto by vám mohol pomôcť nejaký program, ktorého súčasťou je aj kontrola pravopisu. Taký program dokáže eliminovať drvivú väčšinu nedostatkov tohto charakteru. Porozmýšľajte nad tým. Je to podobné ako pri speve – tiež nám vadí, keď spevák spieva falošne. Odtŕha nás to od samotného posolstva piesne. A kvalitné posolstvo je asi ďalšia vec, čo som v týchto troch poviedkach akosi márne hľadal. Našiel som len akési dve detinské moralizovania na záver a jeden denníkový zápis. Ale poďme poporiadku.

 

Nelogické konanie

V poviedke Silviina zrada tematizujete ťažkú voľbu ženy medzi dvomi mužmi, lásku, zradu a právo na šťastie. Na úvod začnete budovať pomerne sľubne vyzerajúci obraz ženy skúšanej životom, ktorá čaká na návrat svojho milého z väzenia. Ale potom sa to celé akosi rozbehne a čitateľ ani nestíha vnímať, ako sa hlavná postava, Silvia, zamiluje do niekoho iného, s kým odchádza ďalej realizovať svoje životné šťastie. Motivácia postáv je takmer nulová, udalosti sa dejú len preto, lebo tak chce autor, bez hlbších pohnútok. Silvii stačia dve vety, aby sa zamilovala do Karola. Prvou je predstavenie a druhou je otázka, či jej môže naliať (nachádzajú sa na oslave).

V druhom texte s názvom Záchvat sa dotýkate spoločenského problému brania úplatkov v zdravotníctve. Robíte to však veľmi neopatrne, ba dokonca povrchne. Poviedka opäť trpí rovnakými neduhmi ako tá predchádzajúca. Veci sa dejú akosi prirýchlo a viac z vôle autora ako zo samotného vývoja udalostí. Pôsobí to, akoby ste mali nejakú myšlienku, morálne posolstvo, ktoré chcete zdeliť na záver, tak sa k nemu nejako musíte dopracovať, nech je to už akokoľvek. Chýba tomu väčšia hĺbka a záverečný moment spravodlivého pobúrenia sa akosi nekoná. Okrem toho úplne zbytočne vsúvate do poviedky situáciu, ktorá samotný dej nikam neposúva, ani ho vlastne nijako neovplyvní. Myslím tým haváriu. Hlavná hrdinka z ničoho nič stočí volant, aby nabúrala do lampy, potom všetci vystúpia a presadnú do iného auta a ide sa ďalej. Toto tam naozaj netreba. Záverečné moralizovanie nad braním úplatkov skĺzava do spoločensky poplatného klišé.

Posledná poviedka Múdrejší ako profesorka s podtitulom skutočný príbeh je na tom asi najhoršie zo všetkých troch. Pôsobí ako neupravený a nekonzistentný výňatok z denníčka. Najskôr načrtávate strašidelné obdobie komunizmu osemdesiatych rokov, no v závere ten režim vlastne až taký zlý nie je a človek sa v ňom predsalen dovolá pravdy. Počas plynutia poviedky sa vyskytne jedna veľmi nepríjemná historická nepresnosť – v Čiernej nad Tisou si Brežnev nepodával ruku s Husákom, ale s Dubčekom. Celý text je len veľmi chatrnou paródiou na poviedku, ktorý by neobstál azda ani ako postmoderný experiment, keby ním aspoň chcel byť. Nad publikovaním tohto textu by som sa rozhodne zamyslel.

 

Učiť sa

Poďme si to teda na záver zhrnúť. Mám taký pocit, že vaše poviedky trpia chorobou nepozornosti a prirýchleho publikovania. Keby ste ich nechali odležať a vrátili sa k nim po nejakom čase, aby ste získali odstup, možno by ste si sám všimli väčšinu z mnou spomínaných chýb a dokázali ich aj sám opraviť. Preto odporúčam neponáhľať sa, možno to pomôže formálnej stránke vašich textov. Čo sa týka samotného písania poviedok, každý elév najlepšie urobí, keď sa bude učiť od majstrov. Preto, ak chcete pokračovať v poviedkach aj naďalej, odporúčam vám analyticky pozorne čítať napr. poviedky od A. P. Čechova, S. Dovlatova, či R. Dahla. Ak sa vo vás skrýva poviedkový talent, cez nich by ste sa k nemu možno mohli dopracovať. A možno nezaškodí nahliadnuť aj do sekcie Tipy na písanie na samotnej stránke, na ktorej publikujete. Taktiež sa to tam hemží užitočnými radami.
 



Komentáre

Dorian Gray27.7.2014
 

Postihnutie - čiastočné ochrnutie nemá súvis so znalosťami!!! Na toto sa Gabriel nevyhováraj.

sal25.7.2014
 

Gabriel neodchádzaj -znova....

Radšej niečo pridaj -znova....

Gabriel Németh25.7.2014
 

vďaka zas kritiku,
rozumiem kritike samozrejme sa budem snažiť zlepšiť sa, čo sa týka preklepov už som spomínal kdesi som telesne postihnutý autor , ochrnutý na pravú stranu / postihnutá je ruka i noha / a pri počítači samozrejme pri písaní je občas potrebné veľakrát použiť i tú druhú ruku a práve to mi robí problém, bolo by dobre, ak by sa myslelo na www.mamtalent.sk aj na to, že sú telesne postihnutí, ktorí za to nemôžu / ja svoje postihnutie mám od narodenia a túto chorobu som si od nikoho nepýtal - ja sa za postihnutie osobne nehanbím ...., a priznávam sa k tomu. Skôr by sa mali hanbiť tí, ktorí to nedokážu pochopiť a narážajú na moje postihnutie , samozrejme nechcem menovať, tá sa spozná v odkazoch sama, a i tí , ktorí si z dobrého literárneho portálu pre začinajúcich autorov spravili doslova pokec, kde každý každému ubližoval, alebo sa zabával napríklad na môj vlastný účet. Musím konštatovať portál ma prácou administrátora, ktorý dlhodobo tieto negatívne odkazy na moju osobu nekontroloval sklamal a pre to definitívne odchádzam z www.mamtalent.sk. A ešte raz ďakujem pekne za kritiku . Vážim si to.
S pozdravom Gabriel Németh

gregor26.7.2014
 

Za skomolené vety a plytké skrumáže slov či viet, nemožno viniť postihnutie tela. Navyše, németh sa viackrát chválil vzťahom s deniskou, tak mu pokojne môže tie texty prečítať, či dokonca jej môže diktovať. Ani neznalosť gramatiky nezapríčinilo toto telesné postihnutie. németh fňuká, ako vždy, keď chce, aby sme boli zhovievaví.

Bodka.


Toto hodnotenie je napísané výstižne a veľmi, veľmi mierne. Zachycuje v podstate všetky hrubé némethove nedostatky v jeho \"literárnom pôsobení\".

Adhara25.7.2014
 

To, že ste telesne postihnutý, je smutné. No nevidím v tom dôvod na zlý pravopis. Áno, píše sa Vám ťažko. Viacerým sa píše ťažko. To ale bohužiaľ nikoho neospravedlňuje. Čitateľov zaujíma výsledok a nie ako sme k nemu dospeli. Že niektorí k nemu dospejú ľahšie je síce nefér, no ak to autor myslí s písaním vážne, neostáva mu nič iné než sa zmieriť s tým, že všetci nezačínajú na rovnakej štartovacej čiare, a namiesto dôvodov hľadať spôsoby. A ak aj píšete hoci aj jednou rukou, môžete si po dopísaní text nechať odstáť, znova prečítať a pritom zas iba jednou rukou opravovať. Automatická kontrola pravopisu tiež pomôže, hoci sa ani zďaleka nedá spoliehať iba na ňu.

mooNy L.26.7.2014
 

Veľmi pekný komentár, Adhara!
Povedala by som, týkajúci sa nás všetkých...

Ďakujem

sal25.7.2014
 

Ďakujem

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Autor

 
Spýtajte sa
 

Literárny stĺpček

 

Užitočné linky

 
 

Autori

 
 

Hodnotenie vydavateľstva

 

 

Projekt

mediálne
podporujú: