IKARIKAR http://www.ikar.sk

Priama demokracia. (Vizvo)11.11.2013
 

5
 počet hodnotení: 2
prečítané 122, Komentáre 5

 

Sníval sa mu nádherný sen. Bol práve v práci a hádal sa s opozičnými poslancami. Nadávali mu, urážali ho, ale jemu to bolo jedno. S vedomím, že teraz ryžuje on a nie oni, smial sa im do tváre...
Zobudil sa na niečo studené...
Hlaveň revolveru 357 magnum sa mu opierala o čelo. Pred očami mal bubienok a videl, že je nabitý, kohútik natiahnutý.
„Zostaň ticho, rozumel si?“ – hlas prichádzal spoza pažby.
„Áno.“ – zašepkal. Horúčkovito rozmýšľal. Kde je žena s deťmi? Aha, spomenul si, že včera odcestovali k svojej mame, vrátia sa až v nedeľu. Kto to je? Zlodej? Čo chce? Čo nevie, kto som?
„Daj ruky nad paplón.“
Poslúchol. Hlaveň opretá o jeho hlavu bola silným argumentom. Votrelec mu nasadil putá. Kovové, policajné. Takže zabiť ho nechcel, to by už dávno urobil. Rozmýšľal, koľko má v sejfe. Sto – dvesto tisíc? Fakt nevedel. No bol si na sto percent istý, že na peniazoch ležia dvoje Rolexky a ženin diamantový náhrdelník. Tie veci aj tak nepredá nikde pod rukou. Nech si vezme hotovosť a vypadne. Je to síce dosť peňazí, ale za chví...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Anna Bernáthová 3.10.2014
 

Brutálne. Trochu ma to aj vystrašilo, ale je to dobré.

NL18.11.2013
 

Waw, to bolo dobre. Rychle. Aktualne. Take ine. Ano, je tam nieco na doladenie... creva a hlasovanie pocas obeda... vec nazoru samozrejme. Posledna veta je vyborna.

vizvo22.11.2013
 

Ďakujem Ti za čas venovaný mojej poviedke, ten Ti už nikto nikdy nevráti. :-)
Som jemne zdesený, že sa ti páčila. Mala skôr vyvolať nechuť, preto som bol v závere až brutálny. Mala postrašiť a varovať, mala donútiť ľudí majúcich moc zastaviť sa a pouvažovať nad svojimi činmi. Pretože každý máme svoj okruh známych.
A hlasovanie počas obeda? V ére smartfónov a pripojenia na internet takmer kdekoľvek by sa dalo hlasovať aj zo záchoda. Len pri tom jedle mi to viac voňalo. :-)
Najaktuálnejšiu poviedku som napísal týždeň po danom incidente na Morave. Prekvapila ma razancia, s akou postupovali štátne orgány. Volá sa „Strach mocných“ a nájdeš ju na stránke: www.vizvo.sk pod číslom 4. Podľa mňa moja najlepšia poviedka ( tu neuverejniteľná ) je tamtiež pod číslom 7.
Ešte raz Ti ďakujem za prečítanie a komentár.
vizvo
P.S.
Nie je snom každého autora byť trochu iný?

DARK12.11.2013
 

Vcelku zaujímavé, akurát mi ušla pointa. Nerozumiem poslednému odseku vôbec. Ani tomu, ako mu náboj o priemere cca 9 mm vyvrhol črevá. Chyby sa nájdu, ale dajú sa zniesť.

vizvo22.11.2013
 

Ďakujem za čas, ktorý si venovala mojej poviedke. Pointou by bolo, keby ju čítali aj politici a dostali by strach. Pretože každá akcia vyvolá reakciu, skôr či neskôr. A keď príde neskôr, bude o to zlovestnejšia. Naša politika mi totiž pripomína húsenkovú dráhu: Raz sú jedni hore, potom zase dole, takto stále dokola, lenže sa točí tak rýchlo, že nikto nový nenastúpi. Nášmu štátu teda nepomôžu nové voľby, skôr jeden dobrý snajper... Pravdaže myslené s veľkou nadsázkou.
Revolver 357 magnum je najsilnejšia krátka zbraň na svete. Raz, keď som z nej strieľal do terča pribitého na doske z pätnástich metrov, prvý výstrel zlomil tú dosku. Čo to urobí z dvoch metrov s človekom, už bola moja predstavivosť, ale nikdy nezabudnem na triesky z tej dosky rozhádzané v metrovom polkruhu.
Ale dosť bolo depresie, ďalšia poviedka ti vloží do srdca nádej. Iba malú, ako zrnko piesku...
Ešte raz Ti so srdca ďakujem.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec




 

Projekt

mediálne
podporujú: