Pred pár dňami mu vyšiel nový román o sile materstva i viery. Pavol Rankov začínal poviedkami, ktoré boli úspešné a oceňované. No oveľa viac dal o sebe vedieť románom Stalo sa 1.septembra, ktorý prekvapil kvalitou, pútavým príbehom a myšlienkovým...
pokračovanie
Písať som začala asi pol roka po svadbe, keď môj manžel už nemohol počúvať moje kecy, že raz budem spisovateľkou a povedal mojej mame nech mi pošle starý písací stroj, na ktorom som sa učila písať na strednej ekonomickej škole. Na tej Consulke som...
pokračovanie
V 15-tich som sa zaľúbila... lenže nie do chalana, ale do učiteľa (Ježišííí, bol taký krásny!) Mladý telocvikár. Kvôli nemu som začala hrať za školu volejbal. Paradoxne, po tréningu mi požičiaval knihy a hustil do mňa, čo mám čítať. Stále sme si len...
pokračovanie
...keď mi redaktor z Ikaru oznámil, že už mám 9-tisíc znakov, ale na knihu potrebujem minimálne 54-tisic, tak to som sa riadne urazila, lebo som mala pocit, že mi náročky robia prekážky, aby ma od vydania knihy odradili...! Veď žiadali päťkrát viac, ako...
pokračovanie
Pamätám sa, ako som v jedno jesenné popoludnie roku 2007 premýšľal nad tým, čo sa bude diať o takých dvanásť mesiacov. Bude na svete nová kniha - moja kniha, a bude mať úspech u čitateľov? Keby som tak vedel nahliadnuť do budúcnosti! V ten deň som totiž...
pokračovanie
Ja sama som dostala definitívne áno po takmer piatich mesiacoch od momentu, kedy som do Ikaru poslala prvé stránky Aprílového dievčaťa. Nádejný autor by mal byť predovšetkým trpezlivý. ...
pokračovanie
Moja spolupráca s vydavateľstvom Ikar sa začala oveľa skôr, než mi v ňom vyšiel román Dve čiarky nádeje. Z času na čas som totiž pripravovala lektorské posudky na anglo-americké publikácie s ezoterickou tematikou, z ktorých viacer...
pokračovanie
Hneď ako som si potykala s písmenami, zaradila som sa do kategórie knižná moľa. V zédeeške som mala najradšej čítanie, neskôr sloh a na stole ,,nenápadne“ položený stojan, pamätáte, taký z umelej hmoty s kovovými úchytkami – skladací, praktický, červený...
pokračovanie
Sem-tam som čosi hodila na papier. Nemala som však odvahu ísť s tým na verejnosť... Môj manžel však dal raz knihu vytlačiť, osobne ju odniesol do Ikaru a povedal, že najhoršie, čo sa mi môže stať je, že mi ju vrátia. ...
pokračovanie
Ponúkame vám príbehy autorov, ktorí sa nebáli, písali a dokázali sa presadiť. Spočiatku neznáme mená a tváre dnes dôverne poznajú mnohí čitatelia a svoje knihy predávajú v niekoľkotisícových nákladoch.
