IKARIKAR http://www.ikar.sk

Prvá báseň (Ján Pintér)9.8.2015
 

2
 počet hodnotení: 3
prečítané 48, Komentáre 8

 
Prvá báseň
 
 Kedysi kdesi bol raz jeden vzácny a mimoriadne dôležitý text na spôsob Ars poetica pre spisovateľov začiatočníkov (názov si už presne nepamätám). Príručky tohto druhu po nete letia, je ich všade plno, predsa každý rád dopomôže srdcervúcemu výkriku básnika, človek nikdy nevie, možno je to jeho posledný. Táto učebnica bola však čímsi jedinečným. 
 Spočiatku mal človek dojem, akoby tento chaos nemal ani hlavy, ani päty, nehovoriac o čomsi tam medzi nimi. Avšak asi po desaťnásobnobnom prečítaní, (opakovanie je matkou múdrosti), sa tam predsa len dal nájsť ten správny zlatý kľúčik.
 Napokon, garantom úspechu tejto preslávenej príručky sú predovšetkým osvedčené pedagogické zásady "zdokonaľovať sa dá po malých dávkach - nie je potrebné vedieť všetko naraz" zlúčené s najnovšími objavmi súčasnej hĺbkovej a experimentálnej psychológie: "pomocou podprahového vnímania sa totiž autori pisáci akýmsi vyšším princípom dopracujú k minimu chýb". Treba si to jednoducho zapamätať raz a navždy: škola života je tá najvyššia zo všetkých veľkých, mohutných, vyšších i tých celkom vysok...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Ján Pintér13.8.2015
 

Severínka,

ďakujem za komentár, tak konečne jeden múrdy hlas volajúci z púšti:
\"Čiňte pokánie!\"

Zaite máš vždy pravdu, písanie je ako výstup na vysokú horu, máš ruksak na chrbte tlačíš pri sebe terénny bicykel a utešuješ sa: no však smerom dolu to bude určite ľahšie. Ale pozor, jedna zátačka za druhou, brzdy horúce nie len od slnka a už je tu zas serpentínka. Darmo šepkala:

\"Chyba, ako berieš moje zákruty!\"

Vietor sviští, nepočuješ, ako si serpentínsky brumkala:

\"Bĺ-bosť, slá-bosť, pochabosť,
mlá-dosť, hŕ-dosť nemá dosť.\"


Nezradila, že je klopená naopak, takže sa z nej každý mesiac zošmykne najmenej jedno auto alebo motorka a občas aj odvážny cyklista, neprezradila ako je mokrá vodou z neďalekého potoka nad ňou a utajila ešte mnoho iného.

Nuž teda, maj sa krásne, milá Serpentínka, bola si mojou poslednou, Tvoje zátačky budem obdivovať zhora.

Severína13.8.2015
 

Priznám sa, že presne takúto \"blbosť\" akú si napísal na môj komentár, som čakala. Preto už nebudem viac komentovať tvoje príspevky, ani ich čítať. Ty ani nevieš, že vlastne takto si odrádzaš čitateľov. Lebo nikto nie je zvedavý na tvoje duchaplné vyjadrenia z ktorého vždy ty vyjdeš, ako ten hrdina a my sme len odpad, čo ťa ráči obťažovať. Maj sa a pekné písanie hlúpostí.

Ján Pintér12.8.2015
 

Severínka,
ďakujem za komentár. Na slušné oslovenie odpovedám podobne úctovo, uhádla si. Som dobre vychovaný, a tak i na menej vhodné pokrikovanie vulgárnych arogantov nereagujem okamžite podráždene alebo agresívne.
Občan demokratickej krajiny si musí zachovať dôstojnosť a sebaovládanie, súhlasím a sme zajedno aj v tomto ohľade:
s typom pod vplyvom sa niekedy musí zaobchádzať tvrdšie, apoň dovtedy, pokým sa z toho svojho roztomilého ach-ach nevyspí.
A máme tu aj človeka pod podobným vplyvom, azda by sa to dalo nazvať epigonským, alebo súrne prahnúcom po autorite, po čomsi, čo to riaditeľuje, vydá inštrukcie, zorganizuje. Nazvime ho Postboľševik. Ako na neho, že by s vtipom? Skúšam to, áno. Narcizmom poznačený premúdručký klient je údajne neschopný porozumieť humoru a neznesie iróniu, neustále sa cíti byť ňou ohrozovaným: azda i preto sa zrodila táto prvá báseň, chcel som si to potvrdiť. A okamžité roztomilé ach-ach-reakcie a ostatné symptóny tohto utešeného, vznešeného stavu čitateľského nedali na seba dlho čakať.
\"My, generácia postboľševik, sme si už na všeličo privykli. Sme totiž príliž dlho v tejto kaši a už si ani neuvedomujeme, kde sme, pretože nič iného nepoznáme:
Cítime sa príma,
aj sa bruško zdýma
v pohodičke pohode,
vo vode i v prírode
- nič nám nechýba.\"

Okrem toho, na strážcov poriadku a ďalších suverénov príkladných spôsobov a dobrých mravov sa dá spoľadnúť, samostatné myslenie od nich vyžadovať nie je až tak nutné, za to nie sú platení, však zakaždým nám zasalutujú v nacvičenom bezchybnom pozore, to by hádam aj postačilo.

Severína11.8.2015
 

Chcela som na to kašlať, ale nedá mi to, aby som sa ťa opýtala - toto čo si spravil, Janko? Je to pokus, ako sa zviditeľniť, keď strácaš záujemcov o svoje pisateľské pokusy? Prepáč, ale toto je najväčšia hlúposť, čo si mohol urobiť. Aj tých pár priaznivcoch, ktorí ti ostali si celkom stratil. Ja viem, že zas mi na to veľmi duchovne a duchaplne odpovieš, ale mne je to úplne jedno. Mňa tvoje odpovede vôbec nezaujímajú. Ja som chcela, aby si vedel môj názor, že je to blbosť sa takto pochovať. Lebo určite nie len mne sa naskytne otázka - nebol on, náhodou pod vplyvom...?

Ján Pintér9.8.2015
 

Ach ach, alebo aj nie,
ďakujem za vzácny komentár.
A kde nám to zas väzí? Máme tento raz zasa re-re-rečovú vadičku?

No nič to chlapci nič to za to,
že nám o chlp ušlo zlato,
pomôžeme i s re-re-rexíkom,
vyvenčiť... by stálo za to,
- malo stačiť:

Že by regenerovaný reakcionár v rekonštruovanom reaktore realizoval relikty relativity?
Nie?
A či rebel s rebrom na rebríku recenzuje recept na recitando?
Redaktorovi v redute rednú jeho redukované refrény a rehabilitujú jeho rekordne refundované reálie?
Že by sa regiment regrútov rehotal pri svojej registrácii na rekomande?
Reku recidivisti na rekreácii relaxujú pri remeslíckej remenici, respektívne reportéri remizujú s reorganizovanými reprezentantmi republiky a rezonujú s revolučným repríznym režimom.
Renátka v retiazke s rentabilným revolverom a resentimentom reptá na reparát.
Reumatik reve na revanš režisérovi v jeho revitalizovanej rezidencii a revízor svojho revíru rezignuje v rezorte tejto revue.
resumé:
Riedené rečnícke rezervy rezko režú a revidujú v renezančnej reštaurácii.

ach ach9.8.2015
 

bez dočítania tých tvojich táranín
lebo
už dávno sa nedajú
som klikol na 5

snáď sa začneš správať ako zrelý
s patričnou mierou
sebareflexie


alebo aj nie

Ján Pintér9.8.2015
 

Ach ach,
ďakujem za milý komentár.
Vždy som Ťa obdivoval a hlavne Tvoje jemné tr... tr... , nuž čo na tom, zajachtávať sa je ľudské. Aj som Ti pomalhal: \"Tieska v oku?\"
Nie.
Že by:
Tragický trúchlivý traktorista v tričku trpezlivo trieskal tranzistorom o trabanta...
Zakýval si hlavou na nie.
Transportuje trapistu trasou z Trebišova cez Trstenú, Trenčín a Trnavu do Triestu na trh...
Nie.
Tvrdohlavec, trebárs i na trojkolke?
Nie.
Má trampoty, trému a trefne trilkuje...
Triumfuje trojskokokom na trampolíne...
Trasorítka sa trepe a trkoce na traverze v trenírkach a trhá trzalku trvácu...
Triky trdiel trucovitých treba tráviť triezvo s trochu trnky trojštvrťovej...
Trubadúr v truhle na trolejbuse trucovito troškári o trvalú...
trýzni ho tŕň v trampke...
Nie.
Až konečne po troch hodinách trápenia sme to dostali zo seba:
Vraj, pri všetkej úcte a rešpekte, treba si trikrát trhnúť v trhline nohou.

ach ach9.8.2015
 

TRAPKO

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Ján Pintér

O mne

Ročník 1951, mladosť v Bratislave, od 1979 zahraničie, vonku podnes, hrozila mi basa za protireálnu, protisóci a proti... čo ja viem akú činnosť. Zamestnania: farár, sociálny pracovník, pomocný robotník na stavbách, viniciach, v reštauráciách a fabrikách, po ukončení výučného kurzu strojný zámočník.
Vraj niekedy dokážem šetrne poodhaliť človeku jeho slabšiu stránku. Dostávam potom blahoženania až dvomi slovami ( tie jedno- a slaboduché nebudem radšej ani uvádzať): hodný gilotíny a podobne. Nájdu sa však i pisáci zdatnejší a talentovanejší, tí si dajú na tom viac záležať a vykúzlia až tri slová: obesiť, zastreliť, upáliť.
Neviem, ako to tí dobráci a mámtalenťáci robia, ale potom mi vždy ešte včas ktorýsi z nich zavelí:
- Lazar, poď von!
Moje vďačné následky sú zrejmé, som tu opäť.

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: