IKARIKAR http://www.ikar.sk

Prvý kontakt. (vizvo)28.5.2015
 

0
 počet hodnotení: 0
prečítané 109, Komentáre 6

 

           Bol vtedy január, alebo február a až v marci som mal osláviť šestnáste narodeniny. Po snehu nebolo ani stopy, tak naši rozhodli, že ideme k babke na dedinu na Záhorie. Ledva sme sa s ňou zvítali, mama začala zohrievať prinesený obed a mňa už mrle žrali, že kedy konečne budem môcť ísť za najlepším kamošom Marošom. Oni už boli po obede, ale kým ho mama pustila von, ešte musel odniesť vedro pitnej vody k jeho babke, pretože mala zanesenú studňu. Vodu jej nosil denne do asi sedemsto metrov vzdialeného domu. Niekedy ju ani nestretol, keď ona bola vzadu vo dvore. Len jej položil vedro s vodou na stolík a utekal preč. Ale tentoraz to bolo iné...
            Išiel som s ním a babka nás čakala pred domom na ulici. Stála pred obrovskou, dvojkrídlovou, zelenou bránou a knísala sa tak, že tých dvadsať sukní, čo mala na sebe a šatka na hlave sa kývali ako vo vetre.
            Slušne som pozdravil: „Dobrý deň“, Maroš len niečo zahuhňal a chcel sa okolo nej prešmyknúť do dvora a do domu, ale ona mu zastala cestu: „Tam nesmíte!“
            „Co, babi?“ – spýtal sa Maroš. ...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Kristína Hušeková29.5.2015
 

Vizvo, aj keď si dostal veľmi kritický komentár od Ľuda Hermana, ja to až tak čierne nevidím. Viem, aké to je, keď starí ľudia majú halucinácie v rámci stareckej demencie, prípadne iných diagnóz, čo bol zrejme aj tento prípad. Záhoráčtina v dialógu bola pre mňa vítaným oživením a spestrením. Aj ten mierne mystický záver bol podľa mňa ok. Nuž ale každý čitateľ má právo na svoj názor.

Vizvo + vizvo29.5.2015
 

Ďakujem ti, Kristínka, za povzbudenie. Pre mňa nie je žiaden komentár kritický, vždy je to iba o ľuďoch a o ich vnímaní sveta. A netvrdím, že Marošova babka mala halucinácie, práveže tvrdím, že vnímala viac ako ja vtedy. Bol som veľmi mladý, nič som nevedel. Ale bude aj druhý a tretí kontakt, snáď sa všetko vysvetlí... Ešte raz ti ďakujem za prečítanie aj koment.

ľudo herman28.5.2015
 

Dobrý Vízvo, neviem ako dlho píšeš, je to ťažké určiť, pretože niekde presvitá určitá skúsenosť, ale inde robíš základné chyby. Začal si z rozprávaním o svojej rodine z pohľadu šesťnáročného chlapca (JA) ale o chvíľu začínaš rozprávať z pohľadu Boha. Ak nevieš čo je to za pohľad nájdi si to niekde. To je obrovská štylizačná chyba. Ja viem, že mu to mohol neskôr prerozprávať Maroš (tebe) ale ideš do prílišných podrobností a tak sa dá usudzovať na \"Boží\" pohľad autorskej perspekívy. Zjednodušene povedané, začínaš pohľadom mladého 16. ročného chlapca a vzápätí pokračuješ o podrobnostiach kamaráta Maroša, kedy je nepravdepodobné, žeby si poznal. Vysporiadaj sa s týmto problémom nástupom vety: \"Oni už boli poobede...\" atď (jednoznačne boži pohľad).

nasleduje veľmi neobratne napísaný dialóg. Teraz nevravím o tom, že repliky Marošovej babky sú napísané v záhoráčtine.

\"Kto z nás dvoch je blázon\" blyslo mi mysľou. jednak by ta veta vyznela viac ak by bola nasledujúca nahadzovacia veta (uvádzacia veta) menej ex. Stačilo \"napadlo ma\". O zmysluplnosti vety pochybujem, pretože neviem s čím porovnávaš babičkino premýšľanie, veď o tvojom spôsobe myslenia nič nevieme a predsa ho porovnávaš s tým jej. Táto veta teda nemá žiadny zmysel. Vzápätí silno a pomerne zdĺhavo dramatizuješ niečo, čo nám čitateľom už dávno došlo. že babka je magor.

Potom nasleduje akási čudná a nedobrá schovávačka, kedy mi i Ty už vieme, že babka je nezdravá a ty jej napriek tomu pokladáš sugestívne a naívne otázky. Praješ si drámu a tak hráš ďalej. Asi, aby sme sa náležite pobavili a ešte viac nám docvaklo to, čo vedia už aj vrabce na streche.

Následne konštatuješ niečo šokujúce. Vyhlasuješ, že babka je zdravá a normálne uvažujúca. Prečo? Pretože ona vidí niečo čo zdraví nevidia. Bližšie vysvetlenie, ktoré si scéna požaduje už neposkytneš. A to by si veru mal. A potom s tebou začal šmýkať akýsi falošný, len málo presvedčivý a tupý kŕč, ktorý sa nám, čitateľom snažíš hodiť na krk, chceš aby sme s Tebou spolupracovali (Nie. Nie! Práve naopak). A my sa nechytáme, pretože odmietame hlúpe a tupé vzorce myslenia.

Čo sa týka formálneho posúdenia žánru poviedka k tomu sa mi ani nechce vyjadrovať. Naštuduj si o čom poviedka je. Ide o špecifický formát, skôr štúdiu nejakého momentu, príbehu, možno pocitu, ktorý neskutočným spôsobom graduje, až nakoniec vyústi v niečo zvláštne silné energetické a neraz šokujúce. Pointa tohto príbehu je spracovaná veľmi nepresvedčivo a povrchne. Morálne atribúty sa dejú hlavne v chlapcovej hlave, navonok sa dostávajú len akési mravoučné jalové tóny, ktoré pôsobia hlúpo a, s prepáčením, kostolne. Pôjdem poumývať riad po večery.

Vizvo + vizvo29.5.2015
 

Ďakujem za prečítanie, aj koment. Som poctený, že si si dal tú námahu a napísal tak dlhý komentár, to o tebe niečo prezrádza. Som rád, že som tvoj prvý... vždy ma to tešilo. :-) Prvý kontakt je naozaj dôležitý, od neho sa odvíja všetko ostatné.
Prečítal som si tvoj koment, a znovu moju \"poviedku\" tvojimi očami. Naozaj chápem čo je to nadhľad, ale uvedom si, že poviedka sa začala: BOLO TO VTEDY A VTEDY. Mám už štyridsinu na krku, písal som to teraz a poukazoval na pocity, ktoré som cítil vtedy. Nenapísal som, že babka je šialená, iba že mala pred smrťou, to je, podľa mňa, veľký rozdiel.
Ešte raz ti ďakujem a dúfam, že aspoň tá večera bola dobrá... :-)
P.S. ľudo herman, akosi ťa neviem nájsť. Vždy si čítam všetko od komentujúcich, si výnimka.

Vizvo + vizvo29.5.2015
 

Prepáč, už som ťa našiel. Prečítam a okomentujem.Myslím to v dobrom, ja naozaj nie som pomstychtivý...

ľudo herman31.5.2015
 

Ahoj Vízvo, nehnevaj sa, že sa ozývam až takto neskoro. Som rád, že si mi nevynadal, trochu som sa bál. Pýtal som sa ženy čo sme mali v ten večer čo som išiel riady po večeri umyť. Mali sme zemiakové placky s údeným mäsom a kapustu, len takú neuveranú. máme vlastnú. Maj sa pekne a píš.

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec




 

Projekt

mediálne
podporujú: