IKARIKAR http://www.ikar.sk

Rozprávka- nerozprávka (Kristina Kovalcikova)1.3.2010
 

3
 počet hodnotení: 2
prečítané 127, Komentáre 0

 

Upozorňujem, že aby sa mi to rýmovalo, niekedy sa nedalo vyhnúť použitiu nie celkom slušných slov. Dufam, že tým nikoho neurazím.
 
Rozprávač:
Kdesi v diali, kdesi v svete, možno v zime, možno v lete,
Za horami, za dolami, príbehy sa odohrali.
Kdesi bola, kdesi žila, dievčina sa narodila.
Smolu mala, lebo milá, tažký osud utŕžila.
Justínou ju nazývali, zlatou dečkou prikrývali, do hodvábu odievali.
Najkrajší hrad v celkom svete obývala, veď to viete.
Osud svoj však ťažký mala, matku vôbec nepoznala.
Otec staral sa len málo, služobníctvo vychovalo z nemluvňaťa mladú ženu, s dobrým srdcom, otvorenú, starostlívú, spoľahlivú a pre mužov príťažlivú.
Ako roky utekali, všetci mladú radi mali,
Ona rástla do krásy, jedla buchty, klobásy,
Všetkých pekne zdravila a na koni jazdila,
Vedela hrať šach i dámu, občas kradla zo salámu,
Zo zmrzliny ujedala, no nikdy však nepribrala.
Jedného dňa, nanešťastie, kráľ zbadal, že rýchlo rastie.
Zavolal ju k sebe, k stolu a zdelil jej svoju vôľu.


Kráľ:
Dcéra moja, moja milá, nadišla už tvoja chvíľa.
Nadišiel čas odplaty, pritiahnuť ti opraty,
p...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Kristina Kovalcikova

3156_1071704265256_1005615430_30198250_2103742_n.jpg
O mne

Ja v odrážkach:
-rozmery: 174/63/58, ak vás zaujalo posledné číslo, prezradím, že je to obvod hlavy.
-údaje z občianskeho preukazu: nar. februar 1991, slobodná, trvalé bydlisko: Modra.
-milujem: jedlo a spánok! A potom rodinu, moje zvery /kone/, kamaratov, moju gitaru, vôňu cibule, knihy bez ohľadu na hrúbku a obsah, jar a jeseň a kopu ďalších vecí bez ktorých by sa mi hrozne ťažko žilo.
-nenávidím: hríby! a ľudí, ktorých ego presahuje ich skutočnú hodnotu. inak som veľmi tolerantná.

Čo tu hľadám? alebo ja a písanie:
Píšem, aby som dokázala žiť. A je mi fuk, že to znie ako klišé, je to tak. Odjakživa potrebujem veľa rozmýšľať, všetko pitvám a analyzujem a niekedy, keď už sa mi to do hlavy nezmestí, hádžem to na papier. Píšem pre seba, nie pre druhých. Píšem, lebo to potrebujem k životu. Samozrejme, vás nebudem zaťažovať svojimi problémami a dilemami. Píšem aj pre radosť, aj keď viem, že pretečie ešte veľa vody kým napíšem niečo fakt čitateľné. Ale to nechám na vás. Skladujem svoje výtvory v počítači už dlho, tak prečo to tu neskúsiť? Tak skúšam :).

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: