IKARIKAR http://www.ikar.sk

Rozprávky o Modrom Vankúšikovi (Kristína Trníková)2.2.2015
 

2
 počet hodnotení: 6
prečítané 47, Komentáre 6

 

Ako Modrý Vankúšik cestoval do Ríma
 
Žil raz jeden Modrý Vankúšik, ktorý mal na všetkých štyroch rohoch tie najvankúšikovatejšie uzlíky.
 
Rád cestoval po svete a ochutnával dobrôtky. „Najradšej zo všetkého mám zmrzlinu. Mňam!“
 
Jedného dňa si zbalil svoj kufrík a rozhodol sa navštíviť slávny Rím v Taliansku, aby ochutnal tú najlepšiu zmrzlinu na svete.
 
„Zbalím si svoje obľúbené povlečenie, modrú deku, zubnú kefku a teplé ponožky, keby bolo v Ríme náhodou chladno.“
 
Na rozlúčku pohladkal Mačku Rózu po hebkom chrbátiku:
„Ahoj Róza, nič sa neboj pošlem ti pohľadnicu a donesiem ti aj výbornú taliansku zmrzlinu. Maj sa tu dobre a nezabudni poliať kvetiny.“
 
Róza zamávala Vankúšikovi bielou labkou: „Dávaj na seba pozor, budeš mi chýbať“ a zmizla za dverami skôr, než Vankúšik nasadol na autobus do Talianska.
 
Cesta bola dlhá, ale Vankúšik mal cestovanie nadovšetko rád. Z okna veľkého autobusu pozoroval krajinu a rozmýšľal, aké to asi bude vo velikánskom Ríme plnom zmrzliny.
„Budú tam zmrzlinové domy aj ulice. Jahodové...
hodnotiť:
hodnotiť
12345

 


Komentáre

PT tata12.10.2015
 

ano. obrovska fantazia obrovska predstavivost .... :) verim ze to bude cim dalej lepsie...

tina27.7.2015
 

Alia S.
Ďakujem pekne za feedback. Opravím, prerobím, prepíšem, snáď to bude lepšie.
Vďaka :-)

Alia S.26.7.2015
 

Začnem nadpisom. Zvolila si vedľajší motív: Ako modrý vankúšik dirigoval mačací zbor.
To predsa nie je nosný pilier. O čom je nadpis, o tom má byť príbeh. A v tomto prípade je príbeh o tom, ako sa kocúr stratil a ako ho vyslobodili.
Okrem toho je dvakrát pod sebou, jeden treba odstrániť.

Text vykazuje dosť nedostatkov, protichodných informácií a nepresností, ktoré dielu nepomohli.

„Vankúšik s Rózou stáli pred tajnými dverami...“ daj do nového odseku, inak táto informácia pôsobí chaoticky, predošlá veta oznamuje stratu Rúfusa, táto, ak nasleduje bezprostredne, pôsobí dojmom, že práve vtedy obaja stáli pred dverami, no ďalej sa dozvedáme, že spomínajú na časy, keď s nimi kocúr bol, teda sa nejedná o kontinuitu.
Aj odseky majú svoj zmysel - jednak sa nimi oddeľujú motívy, jednak posúvajú dej v priestore, v čase.


Aký má význam, že do mačacej sály vedú tajné dvere? Logicky do nej musia viesť dvere pre obecenstvo do hľadiska a druhé pre vystupujúcich na javisko. Prečo do nej vedú tretie, tajné – odkiaľ a pre koho vlastne?
Ďalšia nezrovnalosť v súvislosti s dvermi, citujem: „... stáli pred tajnými dverami do mačacej sály POD starým DIVADLOM.“ – sála sa teda nachádza pod divadlom, v podzemí.
Neskôr: „ulicou sa ozývali šlágre“ – z podzemia sa asi ťažko niečo ozýva, dokonca vraj pol mesta tlieska do rytmu. Jedine ak by malo mesto pár metrov štvorcových, domy či činžiaky okolo divadla. Hudba a spev sa z podzemia nemohli niesť doširoka. A zrejme má len pár obyvateľov, keďže sa „pol mesta“ vojde do sály, aby tlieskalo a sledovalo tanec – tango muchy a vankúša. Obecenstvo muselo byť v sále, nemohlo stáť v oknách či na balkónoch, inak by nevidelo, čo sa deje v podzemí, nevidelo by tanec. Alebo je divadlo zo skla? Nesedí, nepasuje.
Premýšľať nad detailmi sa musí.

V MESTE bol niekto, kto vedel o Rúfusovi. Žaba V RYBNÍKU – uprostred mesta sú rybníky?

Vankúšik napísal dlhý list muche, aby prišla. Čo je na tom dlhé? Vyvolávať zbytočné a nikdy nezodpovedateľné otázky je zbytočné.
Napísal teda list, vhodil do schránky, odtiaľ ho poštárka zaniesla muche. Mucha ho otvorila a skonštatovala: „Takže niekto musí vedieť, kde je Rúfus, keďže mačky zistili, že mu na poštu chodia listy.“
Na základe listu? To jej napísal vankúš? Odkiaľ mačky zrazu vedia? Prečo sa Rúfus rovno nespýtal poštárky, kam kocúrovi nosí poštu? Alebo mucha sama od seba zrazu po pozývacom liste skonštatovala, že niekto musí vedieť? Opakujem, poštárka isto, keď sa dozvedáme, že mu nosí listy.
Každá veta musí mať zmysel a kontinuitu. Nie sa odniekiaľ vziať a vyvolať ďalšie otázky.

Povlečenie je, myslím, čechizmus, lepšie je ho nahradiť slovenským slovom.

Prečo Mucha cestuje vlakmi? Má niečo s krídlami?

„Šláger“ je mierne mimo rytmu. Trochu sa skús povŕtať v poetickej tvorbe.

Skôr by som ich nechala tancovať akrobatický rokenrol, ak sa odrazila od brucha vankúša a „spravila“ piruetu. S tangom táto aktivita nemá nič spoločné.

Zrazu sa v sále zjavil Rúfus: „mucha, ty vieš, čo na mňa zaberá.“ – z tohto plynie, že nebol väznený, keď sa bez problémov dostavil. V ďalšom texte si odporuješ: je zakliaty silnou mágiou starej ropuchy a treba ho odkliať. A kliatbu, vraj, možno odkliať hudbou. Ak hudbou, prečo ho neodkliali už vtedy, keď v sále spievali a keď sa objavil? Hneď mal byť odkliaty, ak taká antikliatba zaberá.
Text si odporuje, je nezvládnutý.

„teraz si zrazila hlavičku z klinca“ – snaha o vymyslenie nového príslovia sa vymkla, je to hlúposť, v súvislosti s textom dvojnásobná.

Predstavme si situáciu s pochodovaním. Ak veliteľ velí: ľavá, pravá, ľavá, pravá... pochodujúci dostúpia raz jednou, raz druhou nohou. Tu je medzi pokyny vsunuté: á. Čo majú vtedy robiť? Nohu podržať vo vzduchu či čo? Vsunutie ďalšej slabiky spôsobil vznik iného rytmu, preto sa pýtam, čo pochodujúci robili pri vyslovení „á“.

Občasné chyby sa vyskytli (užívali si hudby = užívali si hudbu, nesprávne umiestnené čiarky, zbytočné vkladanie privlastňovacích zámen...) tie sú napraviteľné, no príbeh je nefunkčný.



Téma sily v kolektíve, ktorá ruší kliatby, je pekná, ale príbeh je nekvalitne spracovaný, poriadne nepremyslený, nepresný, prekrútený až zavádzajúci.

Tvoj Tatko :)13.2.2015
 

Ano. Paci sa mi to Tinka a dufam ze ta to neprestane bavit. Bola by to vecna skoda. Drzim ti palce

tina13.2.2015
 

Ďakujem, Žaňa :-) Dúfam, že aj ďalšie príbehy sa budú páčiť.

Žaneta13.2.2015
 

Veľmi milý a pútavý príbeh! Po väčšinou zvieracích hlavných postavách v rozprávkach je postava Vankúšika veľmi kreatívna, super nápad! :)

Upozornenie správcu

Napíšte text v rámiku do poľa pod ním. V prípade, že nebude správne vyplnený mail_to_by_send

sec



Návštevník

 

Profil autora

Kristína Trníková

received_10202996243785923.jpeg
O mne

Milý Čitateľ,

Občas sa vzdám, aby ma život prekvapil. Mám rada deti a možno som stále dieťa. Často som na cestách, na rôznych miestach a v rôznych domovoch. Mám veľké aj malé želania, no môžno sú tie veľké malými a tie malé veľkými. Neviem, čo myslíš?

Buď taký dobrý a zanechaj svoj dojem z čítania príspevkov v komentári :-)

Ďakujem.
Tina

 

Všetky moje diela


 

Projekt

mediálne
podporujú: